Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 521/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

12. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného JUDr. RNDr. Silviou Prachovou, advokátska kancelária,

Šoltésovej 14, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

sp. zn. Gv 4/11 z 20. februára 2012 a obžalobou Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky č. k. IV Gv 4/11/1000-297 z 29. januára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2017

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. RNDr. Silviou Prachovou, advokátska kancelária,

Šoltésovej 14, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) sp. zn. Gv 4/11 z 20. februára 2012 (ďalej len

„namietané uznesenie“) a obžalobou generálnej prokuratúry č. k. IV Gv 4/11/1000-297

z 29. januára 2016 (ďalej len „namietaná obžaloba“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo namietaným

uznesením generálnej prokuratúry vznesené obvinenie pre trestný čin zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

a trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a)

.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že prokurátor generálnej prokuratúry podal

v uvedenej trestnej veci proti jeho osobe namietanú obžalobu pre trestný čin zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného

zákona a trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona.

4. Sťažovateľ argumentuje, že porušenie svojich označených práv namietal už

v počiatočnej fáze prípravného konania a tiež vo svojich nasledujúcich výpovediach v rámci

celého prípravného konania, avšak „jeho návrhy a sťažnosti boli orgánmi činnými

v trestnom konaní bezdôvodne odmietnuté“.

5. Sťažovateľ je toho názoru, že „vyčerpal právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje, a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov“ a že „niet iného súdu, ktorý by chránil

základné právo alebo slobodu, a že v konkrétnej veci je Ústavný súd Slovenskej republiky

oprávnený a povinný vo veci konať, pričom sťažovateľ je toho názoru, že je to práve

Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý môže svojim rozhodnutím zastaviť nezákonnosť

orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní“.

6. V podanej sťažnosti sťažovateľ predkladá veľmi podrobnú argumentáciu, v rámci

ktorej predostiera procesný postup orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného

konania, ktorý považuje za vymykajúci sa limitom označených článkov a dohovoru.

7. Na základe prezentovanej argumentácie sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby

rozhodol o jeho sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného a jeho práva na spravodlivé

súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným uznesením a namietanou

obžalobou generálnej prokuratúry, tieto zrušil a priznal mu primerané finančné

zadosťučinenie v sume 20 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

10. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

11. Z obsahu citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje

o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb namietajúcich porušenie svojich

základných práv a slobôd len vtedy, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Pokiaľ ústavný

súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany označeného základného práva

alebo slobody, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej

moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(napr. ). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa porušením základného práva alebo

slobody len za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu

(mutatis mutandis ).

12. Ústavný súd konštatuje, že trestná vec sťažovateľa sa nachádza v štádiu súdneho

konania, ktoré nasleduje po podaní obžaloby, teda o meritórnej otázke trestného obvinenia

ešte rozhodnuté nebolo. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že v rámci postupu podľa § 244

ods. 1 písm. a) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) bola jeho trestná vec postúpená ako vecne a miestne

príslušnému súdu Okresnému súdu Bratislava III.

13. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne prihliada na to,

že nie je iba jeho povinnosťou, ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti, zabezpečovať

v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd, vrátane

rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská

republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia

ústavnosti (napr. ). Danú skutočnosť zohľadňuje napokon aj znenie čl. 127

ods. 1 limitujúce právomoc ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným súdom

princípom subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd

iba v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku

až po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie

garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní

a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení

možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd

označených v , ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu

samotného trestného konania. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel

by účel a zmysel opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného náprava

procesných pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných

v trestnom konaní a súdov).

15. Ústavný súd v prvom rade upriamuje pozornosť na § 245 ods. 2 Trestného

poriadku, podľa ktorého sa za podmienok uvedených v § 243 obžaloba znova predbežne

prejedná aj na súde, ktorému bola vec postúpená podľa § 244 ods. 1 písm. a) Trestného

poriadku. Z nadväzujúceho ) vyplýva, že platná

právna úprava zveruje v štádiu konania, v ktorom sa sťažovateľ obracia so svojou

sťažnosťou podľa na ústavný súd, ochranu práv sťažovateľa

všeobecnému súdu, v ktorého právomoci je predbežne prejednať podanú obžaloby po jej

predložení prokurátorom a korigovať prípadné pochybenia prípravného konania. V zmysle

citovaného ustanovenia totiž pri predbežnom prejednaní obžaloby súd

obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že boli

porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

16. Ďalej ústavný súd poukazuje na to, že platná právna úprava trestného konania

umožňuje sťažovateľovi aj v nasledujúcich štádiách trestného konania v rámci uplatnenia

práva na obhajobu domáhať sa právne účinným spôsobom ochrany svojich označených

práv, a to na hlavnom pojednávaní, prípadne prostredníctvom riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov. Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva na obhajobu argumentáciu

týkajúcu sa zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného

konania na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom, prípadne využitím opravných

prostriedkov (odvolania a dovolania) v trestnom konaní.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel ústavný súd k názoru, že sťažovateľ

má v systéme všeobecného súdnictva k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie

ochrany svojich práv v prípade uznania jeho argumentácie súdmi oprávnenými konať v jeho

trestnej veci. Za týchto okolností nie je daný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v danej fáze

prebiehajúceho trestného konania vo veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov.

18. Nevyužitie uvedených možností ochrany označených práv sťažovateľa nemožno

nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická

osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127

ods. 1 ).

19. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25

ods. 1 sťažnosť odmietol podľa zákona o ústavnom

súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2017