Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 128/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť spoločnosti

, , , zastúpenej advokátom

, , vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn.

a základného práva na prerokovanie jej záležitosti bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca

2018 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti ,

, (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „žalovaný“

alebo „povinný“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a základného práva na prerokovanie jej záležitosti bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že krajský súd v konaní vedenom

pod sp. zn. na základe odvolania opraveného ,

, (ďalej len „oprávnený“), uznesením

vydaným pod sp. zn. z 29. septembra 2017 (ďalej len „uznesenie krajského

súdu“) zmenil uznesenie okresného súdu sp. zn. z 8. októbra 2015 (ďalej len

„uznesenie okresného súdu“) tak, že námietky sťažovateľky proti exekúcii zamietol.

Okresný súd označeným uznesením z 18. októbra 2015 čiastočne vyhovel námietkam

sťažovateľky z 2. septembra 2013 proti exekúcii o vymoženie pohľadávky v sume 713,60 €

s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 19. júna 2000 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“). Okresný súd

odôvodnil svoje uznesenie z 8. októbra 2015 s poukazom na skutočnosť, že rozsudok

okresného súdu nemohol nadobudnúť právoplatnosť a stať sa vykonateľným, pretože

na majetok sťažovateľky bol 18. júla 2000 vyhlásený konkurz, čím došlo k prerušeniu

konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. [§ 14 ods. 1 písm. d)

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov].

3. Na základe odvolania oprávneného krajský súd uznesením z 29. septembra 2017

zmenil uznesenie okresného súdu a v relevantnej časti ho takto odôvodnil:

„Rozsudok bol doručený žalobcovi a žalovanému do vlastných rúk dňa 18. 07. 2000.

Dňa 26. 07. 2000 žalovaný podal proti tomuto rozsudku [rozsudok okresného súdu, pozn.]

odvolanie len v časti odstupného t.j. sumy 713,60 eura s príslušenstvom. Dňa 21. 09. 2000

žalovaný (povinný) oznámil súdu v konaní sp. zn. , že na jeho majetok bol

vyhlásený konkurz. Následne bola vec predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie

o odvolaní žalovaného (povinného), avšak odvolacie konanie sa v dôsledku konkurzu zo

zákona prerušilo podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a vyrovnaní. Žalobca

(oprávnený) podaním doručeným odvolaciemu súdu 27. 06. 2012 požiadal o pokračovanie

v prerušenom konaní z dôvodu, že konkurz vyhlásený na úpadcu (povinného) bol zrušený po

splnení rozvrhového konania a pripojil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.

-2017 zo dňa 18. 01. 2012, právoplatné 28. 02. 2012. Následne odvolací súd

výzvou doručenou žalovanému (povinnému) dňa 13. 12. 2012 žiadal o oznámenie, či

žalovaný trvá na podanom odvolaní proti rozsudku , keďže pohľadávka, ktorá je predmetom

odvolacieho konania (odstupné) bola v konkurznom konaní uznaná zástupkyňou úpadcu

a konkurzným súdom určená za oprávnenú. Na túto výzvu reagoval žalovaný (povinný)

písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu 18. 01. 2013 tak, že berie svoje odvolanie

v plnom rozsahu späť. Následne odvolací súdu rozhodol uznesením č. k. -152

zo dňa 25. 01. 2013 tak, že odvolacie konanie zastavil a súd prvej inštancie po zistení, že

rozsudok zo dňa 19. 06. 2000 nemohol nadobudnúť právoplatnosť skôr, ako bolo ukončené

konkurzné konanie na žalovaného, opravil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na

rozsudku (exekučnom titule) tak, že toto je právoplatné dňom 14. 03. 2012 a vykonateľné

dňom 17. 03. 2012.“

4. Proti postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. podala

sťažovateľka podľa ústavnú sťažnosť, ktorú po rekapitulácii priebehu

konania pred týmito súdmi v súvislosti s namietaným porušením označených práv podľa

a dohovoru odôvodňuje vo vzťahu k postupu okresného súdu tým, že „... od

podania... námietok zo dňa 02. 09. 2013 proti Upovedomeniu o začatí exekúcie do

rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 08. 10. 2015, ktorým námietkam vyhovel

po dvoch predchádzajúcich urgenciách uplynuli dva roky a keď samotné odvolanie

Oprávneného proti Uzneseniu OS zo dňa 23. 10. 2015 mu bolo doručené na vyjadrenie až

11. 07. 2016, teda po uplynutí ďalších deviatich mesiacoch, pričom počas tohto obdobia

Oprávnený v snahe uspieť v odvolaní menil exekučný titul a prispôsoboval odvolacie

dôvody vyjadreniam Sťažovateľa a dôvodom v napadnutom Uznesení OS, kým Krajský súd

v Nitre nerozhodol svojim Uznesením KS zo dňa 29. 07. 2017, ktoré bolo Sťažovateľovi

doručené až dňa 05. 01. 2018, teda spolu po skoro piatich rokoch od vydania

Upovedomenia.“. Sťažovateľka na základe už uvedeného tvrdí, že „predmetné konanie je

v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania poznačené zbytočnými

a opakovanými prieťahmi, v dôsledku ktorých je jeho dĺžka neprimeraná.“.

5. Sťažovateľka krajskému súdu vytýka nerešpektovanie neúčinnosti doručenia

rozsudku okresného súdu a zmenu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na rozsudku

okresného súdu, pričom tvrdí, že vzhľadom na vykonanú zmenu v doložke právoplatnosti

a vykonateľnosti ide o iný exekučný titul. Sťažovateľka konkrétne uvádza, že účinky

vyhlásenia konkurzu na jej majetok nastali 18. júla 2000, a preto jej nemohol byť zároveň

toho istého dňa účinným spôsobom doručený rozsudok okresného súdu. Napriek tomu,

že sťažovateľka proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie, tvrdí, že jej odvolanie

nemalo byť ani okresným súdom ani krajským súdom považované za „podané oprávnenou

osobou a podľa malo byť konanie prerušené.“. Krajský súd mal podľa

sťažovateľky „napadnuté rozhodnutie súdu I. stupňa po oboznámení sa so spisom vrátiť

tomuto súdu späť bez rozhodnutia na nové doručovanie rozhodnutia (po zrušenom

konkurze), avšak ani odvolací súd si neuvedomil, že k účinkom doručenia nedošlo vôbec

a pokračoval v nastolenom nezákonnom stave, keď napokon dňa 25. 01. 2013 rozhodol

o zastavení konania...“. Sťažovateľka tiež tvrdí, že k zmene doložky právoplatnosti

a vykonateľnosti došlo po podaní odvolania oprávneného proti uzneseniu okresného súdu,

o čom nemala vedomosť, a preto tvrdí, že jej týmto postupom bola odňatá „možnosť

vyjadriť sa k dôkazu, ktorý súd vykonal a ktorý obsahoval zistenie významné pre jeho

rozhodnutie...“. Sumarizujúc už uvedené, sťažovateľka uvádza, že krajský súd sa jej

námietkami nezaoberal, čím došlo k porušeniu ňou označených práv podľa

a dohovoru. Sťažovateľka krajskému súdu ďalej vytýka neúplnosť napadnutého

rozhodnutia, keďže súčasťou jeho obsahu nie sú body 19 a 20.

6. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo spoločnosti na spravodlivé konanie

podľa a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní ,

porušené bolo.

Zrušuje sa Uznesenie Krajského súdu Nitra zo dňa 29. 07. 2017.

Spoločnosti sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume3.000,-EUR...

II. Základné právo spoločnosti na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu v Nových Zámkoch v konaní

, porušené bolo.

Spoločnosti sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume3.000,-EUR..

III. Okresný súd Nové Zámky a Krajský súd v Nitre sú povinné nahradiť spoločne

a nerozdielne spoločnosti trovy právneho zastúpenia...“

7. Vec sťažovateľky bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi

Oroszovi, ktorému funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019.

V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 (ďalej len „rozvrh

práce“) bola predmetná vec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi

Duľovi a v zmysle čl. II bodu 3 písm. b) rozvrhu práce bola prerokovaná vo štvrtom senáte

ústavného súdu v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu) a sudcovia Ladislav Duditš

a Libor Duľa.

II.

Právomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská

v judikatúre ústavného súdu

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

11. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa štvrtej vety ak bol vo veci podaný

mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu

k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť

od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

13. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.

14. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , , , , ,

).

15. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre, poukazujúc na svoje ústavné

postavenie ( ), opakovane zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m.

, ), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže

ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne

nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,

a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m.

, , ). O svojvôli, resp. arbitrárnosti pri výklade alebo

aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa

jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam (napr. , ).

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v namietanom konaní

19. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (resp.

práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd

vychádza zo svojej ustálenej rozhodovacej činnosti, podľa ktorej účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.

K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným

zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako

právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

20. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva

ešte mohlo trvať (m. m. , , , ).

Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému

porušovaniu označeného základného práva podľa (resp. práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože

konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorú ústavný súd

poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je

akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (m. m.

Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3.

2009).

21. Ústavný súd taktiež už opakovane judikoval, že jednou zo základných

pojmových náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(m. m. , , , ).

22. Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že okresný súd

v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol 8. októbra 2015, pričom

sťažovateľka ani netvrdí a o to menej preukazuje, že by okresný súd v označenom konaní ku

dňu podania jej ústavnej sťažnosti vykonával aj iné úkony exekučného súdu.

23. Keďže sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (resp. práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom okresného súdu

v konaní, ktoré bolo na okresnom súde pred doručením jej ústavnej sťažnosti ústavnému

súdu skončené a v ktorom okresný súd vykonal všetky úkony prvostupňového súdu

v odvolacom konaní a následne predložil súdny spis sp. zn. krajskému súdu

na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky, o ktorom krajský súd následne rozhodol uznesením

z 29. septembra 2017, je zrejmé, že v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu

tvrdené porušovanie sťažovateľkou označených práv už netrvalo.

24. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti v tejto časti dospel k záveru, že podmienky na jej prijatie na ďalšie konanie

splnené neboli, a preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú [ ].

III.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

postupom krajského súdu

25. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je predovšetkým námietka,

podľa ktorej krajský súd nezohľadnil skutočnosť, že exekučný titul nenadobudol

právoplatnosť a nestal sa vykonateľným. V súvislosti s touto námietkou je potrebné uviesť,

že sťažovateľka mala vytvorenú procesnú možnosť odstrániť ňou tvrdenú vadu, ku ktorej

došlo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , v rámci

podaného odvolania. Súčasťou relevantnej a dlhodobo ustálenej judikatúry všeobecných

súdov (opakovane odkazujúcej na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.

z 18. septembra 1973 uverejnený v Zborníku Najvyššieho súdu ČSSR, ročník 1973, zväzok

IV, s. 764) je právny názor, podľa ktorého účastník konania môže účinne podať odvolanie

už po vyhlásení rozsudku pred tým, než mu je doručené jeho písomné vyhotovenie, teda

ešte pred začiatkom plynutia odvolacej lehoty.

26. V okolnostiach danej veci to znamená, že ak sťažovateľka zastávala názor, že jej

rozsudok okresného súdu nebol riadne doručený, a zároveň proti nemu „predčasne“ podala

odvolanie, disponovala reálnou procesnou možnosťou v rámci začatého odvolacieho

konania túto okolnosť namietať (čo aj urobila) a v začatom odvolacom konaní tento

procesný nedostatok v postupe okresného súdu aj odstrániť. Napriek tomu sťažovateľka

na výzvu krajského súdu doručenú jej 13. decembra 2012 (po zrušení konkurzu na jej

majetok), ktorou ju žiadal o oznámenie, či trvá na podanom odvolaní proti rozsudku,

reagovala písomným podaním doručeným krajskému súdu 18. januára 2013 tak, že zobrala

svoje odvolanie v plnom rozsahu späť, čím sa zároveň (nepochopiteľne z pohľadu jej

odvolacej argumentácie) dobrovoľne zbavila možnosti v odvolacom konaní odstrániť ňou

namietanú vadu v postupe okresného súdu pri doručovaní písomného vyhotovenia jeho

rozsudku.

27. Ak za týchto okolností vyhodnotil krajský súd rozsudok okresného súdu za taký,

ktorý spĺňa formálne a materiálne znaky kladené na exekučný titul, ústavný súd nevidí

žiaden ústavnoprávne relevantný dôvod na to, aby závery krajského súdu v tomto smere

akokoľvek korigoval.

28. Ústavný súd považuje v tejto súvislosti za dôležité pripomenúť, že všetky

ústavnoprávne relevantné vady týkajúce sa postupu všeobecného súdu musia byť vždy

posudzované s ohľadom na mieru významu niektorého z namietaných pochybení. Inými

slovami povedané, nie vždy musí určitý procesný nedostatok v postupe všeobecného súdu

viesť k zrušeniu ústavnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti ústavný

súd dopĺňa, že mieru významu pochybenia okresného súdu pri doručovaní písomného

vyhotovenia jeho rozsudku určila samotná sťažovateľka tým, že svoje odvolanie proti

označenému rozsudku okresného súdu zobrala späť.

29. Za neopodstatnenú považuje ústavný súd aj námietku sťažovateľky, ktorou

spochybňuje obsahovú ucelenosť a preskúmateľnosť uznesenia krajského súdu.

So sťažovateľkou možno čiastočne súhlasiť v tom, že z hľadiska číslovania jednotlivých

odsekov uznesenia krajského súdu označené uznesenie vykazuje formálnu vadu, keďže

bezprostredne za bodom 18 nasleduje bod 21, nemožno s ňou ale súhlasiť v tom, že uvedená

vada má aj vecné opodstatnenie. Z obsahu napadnutého uznesenia jasne vyplýva, že trpí iba

formálnym nedostatkom v číslovaní predmetných odsekov, keďže jednotlivé odseky na seba

myšlienkovo nadväzujú a uznesenie krajského súdu vzhľadom na svoju myšlienkovú

konzistentnosť pôsobí uceleným dojmom.

30. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, podľa ktorej k zmene doložky

právoplatnosti a vykonateľnosti na rozsudku okresného súdu došlo po podaní odvolania

proti uzneseniu okresného súdu a zároveň nemala možnosť sa k tejto okolnosti vyjadriť,

ústavný súd uvádza, že postup všeobecného súdu pri vyznačovaní doložky právoplatnosti

a vykonateľnosti rozhodnutia nie je činnosťou, ku ktorej dochádza v rámci výkonu

rozhodovacej právomoci všeobecného súdu, ale je činnosťou, ktorá spočíva výlučne

v na rozhodnutie nadväzujúcom úradnom postupe. Vo všeobecnosti je potrebné

konštatovať, že za nesprávny úradný postup treba považovať taký postup orgánov štátu,

ktorý je v rozpore s pravidlami a podmienkami, ktoré ustanovujú všeobecne záväzné právne

predpisy.

31. Z odôvodnenia ústavnej sťažnosti nevyplýva nič, čo by signalizovalo nezákonný

postup okresného súdu pri opätovnom vyznačení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti

na rozsudku okresného súdu, a to aj za predpokladu, že k uvedenej skutočnosti došlo

po podaní odvolania zo strany oprávneného proti uzneseniu okresného súdu, resp. čo by

signalizovalo ústavnú neudržateľnosť časti odôvodnenia uznesenia krajského súdu, podľa

ktorej „súd prvej inštancie po zistení, že rozsudok zo dňa 19. 06. 2000 nemohol nadobudnúť

právoplatnosť skôr, ako bolo ukončené konkurzné konanie na žalovaného, opravil doložku

právoplatnosti a vykonateľnosti na rozsudku (exekučnom titule) tak, že toto je právoplatné

dňom 14. 03. 2012 a vykonateľné dňom 17. 03. 2012.“.

32. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že právne

závery krajského súdu sú racionálne, a preto ich nemožno považovať za arbitrárne

(svojvoľné). Odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu je dostatočným

podkladom pre výrok, ktorým krajský súd zmenil uznesenie okresného súdu, a preto právne

závery krajského súdu nie sú zjavne neodôvodnené, a tak sú ústavne akceptovateľné.

33. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom uvedeným v napadnutom

rozhodnutí nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

tohto názoru a ani nezakladá oprávnenie ústavného súdu nahradiť názor krajského súdu

svojím vlastným. Sťažovateľkou uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také

pochybenia krajského súdu, ktoré by mali ústavnoprávny rozmer, teda ktoré by vytvárali

priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľky po prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.

34. Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť

v tejto časti odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

IV.

Záver

35. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu