Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 9/2020
PDF · 234.81 KB
No categories available
I. ÚS 9/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 9/2020-33
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka
a Miloša Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa
, , , zastúpeného
advokátom JUDr. Jánom Čarnogurským, Grösslingová 6 – 8, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 674/2015
a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 674/2015
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 C 674/2015 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Jána Čarnogurského, Grösslingová 6 – 8, Bratislava, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 9/2020-13 z 15. januára 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa
, , (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 674/2015 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v napadnutom
konaní okresného súdu vystupuje v procesnom postavení žalobcu proti žalovanému, ktorým
je Slovenský zväz tanečného športu, o. z., Škultétyho 1, Bratislava (ďalej len ,,žalovaný“).
Sťažovateľ uviedol, že proti žalovanému podal na okresnom súde 16. novembra 2015
žalobu (žaloba podaná na okresnom súde elektronicky 12. novembra 2015 a následne
písomne osobne na okresnom súde podaná 16. novembra 2015, pozn.), v ktorej napadol,
že žalovaný mu v roku 2014 neudelil najvyššiu národnú (domácu) rozhodcovskú
licenciu ,,S“. V podanej žalobe napádal dôvody, pre ktoré mu nebola táto licencia zo strany
žalovaného udelená. Zároveň v podanej ústavnej sťažnosti uvádza, aké následky pre neho
má neudelenie uvedenej licencie zo strany žalovaného. Vo vzťahu k tomu uviedol,
že finančne tak bol ukrátený o sumu ročne v priemere 2 900 € a nemajetkovú ujmu,
spočívajúcu podľa jeho vyjadrenia v jeho izolácii od vývoja v tanečnom športe, vyčíslil
na sumu 10 000 €, pričom na tieto skutočnosti poukázal s ohľadom na ním požadované
finančné zadosťučinenie, ako to je uvedené v petite jeho ústavnej sťažnosti.
3. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že do dňa podania ústavnej sťažnosti
v napadnutom konaní okresného súdu nebolo uskutočnené ani jedno ústne pojednávanie.
Uviedol, že prvé pojednávanie bolo nariadené na 10. september 2018, avšak z dôvodu
práceneschopnosti zákonnej sudkyne bolo zrušené. Následne bolo nariadené druhé ústne
pojednávanie na 24. október 2018, avšak aj to bolo z dôvodu práceneschopnosti zákonnej
sudkyne zrušené.
4. Sťažovateľ uviedol, že listom z 26. septembra 2018 podal predsedovi okresného
súdu v zmysle § 53 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o súdoch“) žiadosť o odstránenie
prieťahov v konaní. Na žiadosť dostal od podpredsedníčky okresného súdu odpoveď listom
z 25. októbra 2018, v ktorom uviedla: ,,... Vzhľadom na celkovú dĺžku konania hodnotím
Vašu sťažnosť ako dôvodnú a vec budem naďalej sledovať.“ Dodal, že situácia
v napadnutom konaní okresného súdu je taká, že dosiaľ nebolo nariadené ďalšie
pojednávanie. Na základe uvedeného je sťažovateľ toho názoru, že okresný súd postupom
v napadnutom konaní porušil ním označené základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie jeho veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej
nálezom takto rozhodol:
,,1. Okresný súd Bratislava III. porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie
veci bez prieťahov v právnej veci sťažovateľa proti Slovenskému zväzu tanečného športu,
vedenej na Okresnom súde Bratislava III. pod spisovou značkou 7C/674/2015, zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ľudských právach.
2. Okresný súd Bratislava III. je povinný vec spisová značka 7C/674/2015
bez prieťahov prerokovať a rozhodnúť.
3. Ústavný súd zaväzuje Okresný súd Bratislava III. zaplatiť sťažovateľovi finančné
odškodnenie vo výške 15 000.- € (pätnásť tisíc) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. Sťažovateľ má nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia v plnom
rozsahu.“
II.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa
6. Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti
od okresného súdu vyžiadal súdny spis týkajúci sa napadnutého konania okresného súdu,
ako aj prehľad procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní okresného súdu.
7. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 78/2019 zo 14. februára 2019
ústavnému súdu doručenom 20. februára 2019 priložil chronológiu procesných úkonov
okresného súdu v napadnutom konaní.
8. Po prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie okresný súd zaujal
stanovisko prípisom sp. zn. Spr. 69/2020 z 26. februára 2020, v ktorom podpredsedníčka
okresného súdu vyjadrila súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti
a v prílohe zaslala vyjadrenie zákonnej sudkyne.
9. Sťažovateľ v podaní z 11. marca 2020 k stanovisku okresného súdu uviedol,
že k vyjadreniu okresného súdu nemá žiadne pripomienky a zároveň vyjadril súhlas
s upustením od ústneho prejednania jeho ústavnej sťažnosti.
10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel
k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní
11. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh, vyjadrení odporcu,
ako aj na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu zistil tieto podstatné
skutočnosti o priebehu napadnutého konania:
- 12. novembra 2015 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľa,
- 15. februára 2016 bol daný pokyn konajúceho vyššieho súdneho úradníka
na zaslanie písomnej výzvy sťažovateľovi na zaplatenie súdneho poplatku,
- 22. apríla 2016 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,
- 20. februára 2017 bolo okresným súdom vydané uznesenie č. k. 7C 674/2015-38,
ktorým okresný súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia
písomne vyjadril k podanej žalobe,
- 30. júna 2017 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie žalovaného,
- 11. augusta 2017 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie sťažovateľa
k vyjadreniu žalovaného,
- 10. mája 2018 bolo okresným súdom vydané uznesenie č. k. 7 C 674/2015-54,
ktorým súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne
vyjadril k písomnému vyjadreniu sťažovateľa,
- 23. mája 2018 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie žalovaného,
- 11. júna 2018 bol daný písomný pokyn konajúceho vyššieho súdneho úradníka
na predloženie spisu zákonnej sudkyni na nariadenie termínu pojednávania,
- 25. júna 2018 bol daný písomný pokyn zákonnej sudkyne na nariadenie termínu
pojednávania na 10. september 2018,
- 5. septembra 2018 bolo okresným súdom zaslané právnym zástupcom sporových
strán oznámenie o zmene termínu pojednávania s tým, že okresný súd ruší pojednávanie
nariadené na 10. september 2018 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,
- 25. septembra 2018 bol daný písomný pokyn zákonnej sudkyne na nariadenie
termínu pojednávania na 24. október 2018 spolu s pokynom na zaslanie písomnej výzvy
pre právneho zástupcu žalobcu na doloženie prekladu ním navrhovaného dôkazu a písomný
pokyn zákonnej sudkyne na zaslanie písomnej výzvy právnemu zástupcovi žalovaného,
- 5. októbra 2018 bol okresnému súdu sťažovateľom doručený preklad dôkazu,
- 22. októbra 2018 bolo okresným súdom zaslané právnym zástupcom sporových
strán oznámenie o zmene termínu pojednávania s tým, že okresný súd ruší pojednávanie
nariadené na 24. október 2018 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,
- 3. januára 2019 bol spis sp. zn. 7 C 674/2015 z dôvodu dlhodobej
práceneschopnosti konajúcej zákonnej sudkyne pridelený náhodným výberom
prostredníctvom technických prostriedkov súdu inej zákonnej sudkyni,
- 16. januára 2019 bol spis fyzicky predložený novej zákonnej sudkyni,
ktorá následne dala vo veci pokyn vyššiemu súdnemu úradníkovi, aby vykonal úkony súdu
v súvislosti so skúmaním podmienok konania a prípravou pojednávania,
- na 28. máj 2020 je v napadnutom konaní nariadené pojednávanie.
IV.
Právomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
a vyhodnotenie postupu okresného súdu
12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Súčasne sa domáha aj vyslovenia porušenia
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,
IV. ÚS 90/2010). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd
preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k označeným právam v zásade
identické.
15. Ústavný súd zdôrazňuje, že právo na konanie bez zbytočných prieťahov,
resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote je potrebné vnímať ako integrálnu
súčasť práva na spravodlivý súdny proces garantovaného v čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 48
ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru. „Časový horizont toho, kedy sa účastník konania
dočká konečného rozhodnutia vo veci, je neoddeliteľnou súčasťou meradiel celkovej
spravodlivosti konania. Čím je tento časový horizont dlhší, tým viac sa rozmazávajú kontúry
spravodlivosti tak v očiach priamych účastníkov konania ako aj vo všeobecnom vnímaní
verejnosti a verejnej mienky. Celkovo sa tak oslabuje kredibilita štátnej moci a osobitne
moci súdnej. Neprimeraná dĺžka konania sa potom priamo odráža v dôvere občana v štát,
jeho inštitúcie a v právo, čo je základná podmienka pre fungovanie legitímneho
demokratického právneho štátu.“ (Nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. III. ÚS 1094/09 z 23. septembra 2009).
16. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach, v ktorých sa namieta porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej
judikatúry, v zmysle ktorej je účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
(m. m. IV. ÚS 221/04).
17. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sporová strana
obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
18. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, pričom podľa právnej úpravy
účinnej od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp aj v čl. 17 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),
podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (1) právna
a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania
a (3) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci
prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (rozsudok ESĽP vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko,
m. m. II. ÚS 32/02, III. ÚS 241/2017, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií preto
ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.
20. V súvislosti s posúdením prvého kritéria, t. j. právnej a faktickej zložitosti veci,
ústavný súd konštatuje, že nezistil, že by sa prejednávaná vec vyznačovala faktickou
(skutkovou) či právnou zložitosťou, ktorá by spôsobila predĺženie konania. Navyše,
na mimoriadnu zložitosť napadnutého konania, ktorá by ospravedlňovala jeho doterajšiu
dĺžku, nepoukazovala ani podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k ústavnej
sťažnosti. Hodnotením tohto kritéria s poukazom na úkony vykonané v napadnutom konaní
ústavný súd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by mohla akýmkoľvek spôsobom
ospravedlniť prieťahy v napadnutom konaní.
21. Ústavný súd sa ďalej zameral na posúdenie ďalšieho kritéria, ktorým je správanie
samotnej osoby, ktorá podala ústavnú sťažnosť vo veci porušenia jej základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri skúmaní
obsahu spisu okresného súdu nezistil také správanie sťažovateľa ako strany sporu
napadnutého konania, ktoré by prispelo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní
a neboli zistené ani žiadne okolnosti, ktoré by mohli byť v tomto zmysle pričítané na jeho
ťarchu.
22. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom
konaní ako tretie kritérium pre posúdenie vzniku zbytočných prieťahov a s tým spojené
porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že zbytočné prieťahy v konaní môžu
byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou
činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty
(II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
aj nesprávna činnosť príslušného štátneho orgánu (m. m. II. ÚS 33/99), ktorú z hľadiska
jej dôsledkov nepochybne možno považovať za neefektívnu činnosť.
23. Po preskúmaní obsahu spisu predloženého okresným súdom v tejto veci
ústavný súd konštatuje, že na celkovej dĺžke napadnutého konania sa podieľal
predovšetkým okresný súd, ktorého podstatné pochybenie spočíva v jeho neefektívnej
činnosti súvisiacej s rozhodovaním o žalobe sťažovateľa. O neefektívnom postupe
okresného súdu v napadnutom konaní svedčí najmä skutočnosť, že okresný súd v priebehu
prvých troch rokov po podaní žaloby sťažovateľom doručoval len písomné vyjadrenia
sporových strán na vzájomné vyjadrenia. K nariadeniu prvého pojednávania vo veci
pristúpil až pokynom zákonnej sudkyne z 25. júna 2018. Následne pojednávania nariadené
na 10. september 2018 a 24. október 2018 boli zrušené z dôvodu práceneschopnosti
zákonnej sudkyne. Po prerozdelení veci novej zákonnej sudkyni 3. januára 2019 táto vo veci
nariadila pojednávanie až po roku a pol na 28. máj 2020, ktoré bude prvým pojednávaním
vo veci po vyše štyroch rokoch od podania žaloby sťažovateľom.
24. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu (poukázaním na vyjadrenie zákonnej
sudkyne, pozn.), že prieťahy boli spôsobené vysokým počtom nevybavenej súdnej agendy
a nedostatkom personálneho aparátu, ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru,
podľa ktorej nemožno prenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov
na sporové strany, čo platí o to viac, ak to má za následok porušenie ich základných práv
alebo slobôd. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04) nadmerné
množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších
pracovníkov na súde, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti
za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (IV. ÚS 97/04,
IV. ÚS 136/03, IV. ÚS 35/06). Rovnako tak uviedol, že hoci nie všetky nástroje
na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu
či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti
pripisovať na ťarchu sporových strán (pozri napr. I. ÚS 119/03, II. ÚS 179/2013,
25. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu
v napadnutom konaní došlo k vzniku zbytočných prieťahov, a tým k porušeniu základného
práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1
výrokovej časti nálezu).
V.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
26. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa
svojou nečinnosťou, vo veci konal.
27. Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania
ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety
ústavy prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov
(bod 2 výrokovej časti nálezu).
28. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
29. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
30. Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáha priznania finančného zadosťučinenia
v sume 15 000 €, čo zdôvodňuje finančnou ujmou spôsobenou jeho neúčasťou
na medzinárodných tanečných súťažiach a jeho „izoláciou“ z medzinárodného vývoja
v tanečnom športe.
31. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
32. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä
charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľa, jeho správanie, celkovú
dĺžku namietaného konania, a aj skutočnosť, že dĺžka napadnutého konania bola spôsobená
najmä neefektívnou činnosťou okresného súdu. Ústavný súd zároveň aplikoval zásadu
spravodlivosti a riadil sa úvahou, že cieľom priznania primeraného finančného
zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo
slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, a nie náhrada
finančnej ujmy.
33. Ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné
zadosťučinenie pre sťažovateľa podľa citovaného čl. 127 ods. 3 ústavy (bod 3 výrokovej
časti nálezu).
34. Vo zvyšnej časti, t. j. nad rámec priznaného finančného zadosťučinenia v sume
2 000 €, ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výrokovej časti nálezu).
VI.
Trovy konania
35. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
36. Ústavný súd v súlade s § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde napokon
rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho
právnym zastúpením v konaní pred ústavným súdom. Pri rozhodovaní ústavný súd
vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky
za I. polrok 2018, ktorá bola 980 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané
v roku 2019. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia
za 2 úkony právnej služby v sume 163,33 € vyplývajúce z obsahu spisu vykonané
v roku 2019 (1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 2. podanie ústavnej sťažnosti)
a 2 x režijný paušál v sume 9,80 € v súlade s § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“), čo spolu predstavuje sumu 415,51 € vrátane 20 % dane z pridanej
hodnoty, ktorej platiteľom je právny zástupca sťažovateľa (§ 18 ods. 3 vyhlášky).
Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi odmenu za právny úkon – odpoveď na výzvu
ústavného súdu z 11. marca 2020 vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ v tomto podaní
neuviedol žiadne skutočnosti okrem oznámenia, že súhlasí s upustením od ústneho
prejednania jeho ústavnej sťažnosti.
37. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa JUDr. Jána Čarnogurského v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto
nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
38. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému
z účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. apríla 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu