Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 9/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného

advokátom JUDr. Jánom Čarnogurským, Grösslingová 6 – 8, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Jána Čarnogurského, Grösslingová 6 – 8, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 15. januára 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v napadnutom

konaní okresného súdu vystupuje v procesnom postavení žalobcu proti žalovanému, ktorým

je Slovenský zväz tanečného športu, o. z., Škultétyho 1, Bratislava (ďalej len ,,žalovaný“).

Sťažovateľ uviedol, že proti žalovanému podal na okresnom súde 16. novembra 2015

žalobu (žaloba podaná na okresnom súde elektronicky 12. novembra 2015 a následne

písomne osobne na okresnom súde podaná 16. novembra 2015, pozn.), v ktorej napadol,

že žalovaný mu v roku 2014 neudelil najvyššiu národnú (domácu) rozhodcovskú

licenciu ,,S“. V podanej žalobe napádal dôvody, pre ktoré mu nebola táto licencia zo strany

žalovaného udelená. Zároveň v podanej ústavnej sťažnosti uvádza, aké následky pre neho

má neudelenie uvedenej licencie zo strany žalovaného. Vo vzťahu k tomu uviedol,

že finančne tak bol ukrátený o sumu ročne v priemere 2 900 € a nemajetkovú ujmu,

spočívajúcu podľa jeho vyjadrenia v jeho izolácii od vývoja v tanečnom športe, vyčíslil

na sumu 10 000 €, pričom na tieto skutočnosti poukázal s ohľadom na ním požadované

finančné zadosťučinenie, ako to je uvedené v petite jeho ústavnej sťažnosti.

3. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že do dňa podania ústavnej sťažnosti

v napadnutom konaní okresného súdu nebolo uskutočnené ani jedno ústne pojednávanie.

Uviedol, že prvé pojednávanie bolo nariadené na 10. september 2018, avšak z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne bolo zrušené. Následne bolo nariadené druhé ústne

pojednávanie na 24. október 2018, avšak aj to bolo z dôvodu práceneschopnosti zákonnej

sudkyne zrušené.

4. Sťažovateľ uviedol, že listom z 26. septembra 2018 podal predsedovi okresného

súdu v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o súdoch“) žiadosť o odstránenie

prieťahov v konaní. Na žiadosť dostal od podpredsedníčky okresného súdu odpoveď listom

z 25. októbra 2018, v ktorom uviedla: ,,... Vzhľadom na celkovú dĺžku konania hodnotím

Vašu sťažnosť ako dôvodnú a vec budem naďalej sledovať.“ Dodal, že situácia

v napadnutom konaní okresného súdu je taká, že dosiaľ nebolo nariadené ďalšie

pojednávanie. Na základe uvedeného je sťažovateľ toho názoru, že okresný súd postupom

v napadnutom konaní porušil ním označené základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právo na prejednanie jeho veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom takto rozhodol:

,,1. Okresný súd Bratislava III. porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie

veci bez prieťahov v právnej veci sťažovateľa proti Slovenskému zväzu tanečného športu,

vedenej na Okresnom súde Bratislava III. pod spisovou značkou , zaručené

v ako aj v Európskeho dohovoru

o ľudských právach.

2. Okresný súd Bratislava III. je povinný vec spisová značka

bez prieťahov prerokovať a rozhodnúť.

3. Ústavný súd zaväzuje Okresný súd Bratislava III. zaplatiť sťažovateľovi finančné

odškodnenie vo výške 15 000.- € (pätnásť tisíc) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Sťažovateľ má nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia v plnom

rozsahu.“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

6. Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti

od okresného súdu vyžiadal súdny spis týkajúci sa napadnutého konania okresného súdu,

ako aj prehľad procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní okresného súdu.

7. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 78/2019 zo 14. februára 2019

ústavnému súdu doručenom 20. februára 2019 priložil chronológiu procesných úkonov

okresného súdu v napadnutom konaní.

8. Po prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie okresný súd zaujal

stanovisko prípisom sp. zn. Spr. 69/2020 z 26. februára 2020, v ktorom podpredsedníčka

okresného súdu vyjadrila súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti

a v prílohe zaslala vyjadrenie zákonnej sudkyne.

9. Sťažovateľ v podaní z 11. marca 2020 k stanovisku okresného súdu uviedol,

že k vyjadreniu okresného súdu nemá žiadne pripomienky a zároveň vyjadril súhlas

s upustením od ústneho prejednania jeho ústavnej sťažnosti.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

11. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh, vyjadrení odporcu,

ako aj na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu zistil tieto podstatné

skutočnosti o priebehu napadnutého konania:

- 12. novembra 2015 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľa,

- 15. februára 2016 bol daný pokyn konajúceho vyššieho súdneho úradníka

na zaslanie písomnej výzvy sťažovateľovi na zaplatenie súdneho poplatku,

- 22. apríla 2016 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,

- 20. februára 2017 bolo okresným súdom vydané uznesenie č. k. -38,

ktorým okresný súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia

písomne vyjadril k podanej žalobe,

- 30. júna 2017 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie žalovaného,

- 11. augusta 2017 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie sťažovateľa

k vyjadreniu žalovaného,

- 10. mája 2018 bolo okresným súdom vydané uznesenie č. k. -54,

ktorým súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne

vyjadril k písomnému vyjadreniu sťažovateľa,

- 23. mája 2018 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie žalovaného,

- 11. júna 2018 bol daný písomný pokyn konajúceho vyššieho súdneho úradníka

na predloženie spisu zákonnej sudkyni na nariadenie termínu pojednávania,

- 25. júna 2018 bol daný písomný pokyn zákonnej sudkyne na nariadenie termínu

pojednávania na 10. september 2018,

- 5. septembra 2018 bolo okresným súdom zaslané právnym zástupcom sporových

strán oznámenie o zmene termínu pojednávania s tým, že okresný súd ruší pojednávanie

nariadené na 10. september 2018 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- 25. septembra 2018 bol daný písomný pokyn zákonnej sudkyne na nariadenie

termínu pojednávania na 24. október 2018 spolu s pokynom na zaslanie písomnej výzvy

pre právneho zástupcu žalobcu na doloženie prekladu ním navrhovaného dôkazu a písomný

pokyn zákonnej sudkyne na zaslanie písomnej výzvy právnemu zástupcovi žalovaného,

- 5. októbra 2018 bol okresnému súdu sťažovateľom doručený preklad dôkazu,

- 22. októbra 2018 bolo okresným súdom zaslané právnym zástupcom sporových

strán oznámenie o zmene termínu pojednávania s tým, že okresný súd ruší pojednávanie

nariadené na 24. október 2018 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- 3. januára 2019 bol spis sp. zn. z dôvodu dlhodobej

práceneschopnosti konajúcej zákonnej sudkyne pridelený náhodným výberom

prostredníctvom technických prostriedkov súdu inej zákonnej sudkyni,

- 16. januára 2019 bol spis fyzicky predložený novej zákonnej sudkyni,

ktorá následne dala vo veci pokyn vyššiemu súdnemu úradníkovi, aby vykonal úkony súdu

v súvislosti so skúmaním podmienok konania a prípravou pojednávania,

- na 28. máj 2020 je v napadnutom konaní nariadené pojednávanie.

IV.

Právomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a vyhodnotenie postupu okresného súdu

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Súčasne sa domáha aj vyslovenia porušenia

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd

preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k označeným právam v zásade

identické.

15. Ústavný súd zdôrazňuje, že právo na konanie bez zbytočných prieťahov,

resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote je potrebné vnímať ako integrálnu

súčasť práva na spravodlivý súdny proces garantovaného v čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 48

ods. 2 a v dohovoru. „Časový horizont toho, kedy sa účastník konania

dočká konečného rozhodnutia vo veci, je neoddeliteľnou súčasťou meradiel celkovej

spravodlivosti konania. Čím je tento časový horizont dlhší, tým viac sa rozmazávajú kontúry

spravodlivosti tak v očiach priamych účastníkov konania ako aj vo všeobecnom vnímaní

verejnosti a verejnej mienky. Celkovo sa tak oslabuje kredibilita štátnej moci a osobitne

moci súdnej. Neprimeraná dĺžka konania sa potom priamo odráža v dôvere občana v štát,

jeho inštitúcie a v právo, čo je základná podmienka pre fungovanie legitímneho

demokratického právneho štátu.“ (Nález Ústavného súdu Českej republiky

sp. zn. z 23. septembra 2009).

16. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach, v ktorých sa namieta porušenie

základného práva podľa , ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v zmysle ktorej je účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

17. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sporová strana

obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

18. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z

Zb. v znení neskorších predpisov, pričom podľa právnej úpravy

účinnej od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp aj v čl. 17 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (1) právna

a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania

a (3) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci

prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (rozsudok ESĽP vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko,

m. m. , , ). Podľa uvedených kritérií preto

ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.

20. V súvislosti s posúdením prvého kritéria, t. j. právnej a faktickej zložitosti veci,

ústavný súd konštatuje, že nezistil, že by sa prejednávaná vec vyznačovala faktickou

(skutkovou) či právnou zložitosťou, ktorá by spôsobila predĺženie konania. Navyše,

na mimoriadnu zložitosť napadnutého konania, ktorá by ospravedlňovala jeho doterajšiu

dĺžku, nepoukazovala ani podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k ústavnej

sťažnosti. Hodnotením tohto kritéria s poukazom na úkony vykonané v napadnutom konaní

ústavný súd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by mohla akýmkoľvek spôsobom

ospravedlniť prieťahy v napadnutom konaní.

21. Ústavný súd sa ďalej zameral na posúdenie ďalšieho kritéria, ktorým je správanie

samotnej osoby, ktorá podala ústavnú sťažnosť vo veci porušenia jej základného práva

podľa a práva podľa dohovoru. Ústavný súd pri skúmaní

obsahu spisu okresného súdu nezistil také správanie sťažovateľa ako strany sporu

napadnutého konania, ktoré by prispelo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní

a neboli zistené ani žiadne okolnosti, ktoré by mohli byť v tomto zmysle pričítané na jeho

ťarchu.

22. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní ako tretie kritérium pre posúdenie vzniku zbytočných prieťahov a s tým spojené

porušenie základného práva sťažovateľa podľa (práva podľa

dohovoru). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že zbytočné prieťahy v konaní môžu

byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

(, , ). Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

aj nesprávna činnosť príslušného štátneho orgánu (m. m. ), ktorú z hľadiska

jej dôsledkov nepochybne možno považovať za neefektívnu činnosť.

23. Po preskúmaní obsahu spisu predloženého okresným súdom v tejto veci

ústavný súd konštatuje, že na celkovej dĺžke napadnutého konania sa podieľal

predovšetkým okresný súd, ktorého podstatné pochybenie spočíva v jeho neefektívnej

činnosti súvisiacej s rozhodovaním o žalobe sťažovateľa. O neefektívnom postupe

okresného súdu v napadnutom konaní svedčí najmä skutočnosť, že okresný súd v priebehu

prvých troch rokov po podaní žaloby sťažovateľom doručoval len písomné vyjadrenia

sporových strán na vzájomné vyjadrenia. K nariadeniu prvého pojednávania vo veci

pristúpil až pokynom zákonnej sudkyne z 25. júna 2018. Následne pojednávania nariadené

na 10. september 2018 a 24. október 2018 boli zrušené z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne. Po prerozdelení veci novej zákonnej sudkyni 3. januára 2019 táto vo veci

nariadila pojednávanie až po roku a pol na 28. máj 2020, ktoré bude prvým pojednávaním

vo veci po vyše štyroch rokoch od podania žaloby sťažovateľom.

24. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu (poukázaním na vyjadrenie zákonnej

sudkyne, pozn.), že prieťahy boli spôsobené vysokým počtom nevybavenej súdnej agendy

a nedostatkom personálneho aparátu, ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru,

podľa ktorej nemožno prenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov

na sporové strany, čo platí o to viac, ak to má za následok porušenie ich základných práv

alebo slobôd. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. ) nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších

pracovníkov na súde, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti

za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (,

, ). Rovnako tak uviedol, že hoci nie všetky nástroje

na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu

či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu sporových strán (pozri napr. , ,

).

25. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k vzniku zbytočných prieťahov, a tým k porušeniu základného

práva sťažovateľa podľa a tiež práva podľa dohovoru (bod 1

výrokovej časti nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

26. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

27. Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety

prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov

(bod 2 výrokovej časti nálezu).

28. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

29. Podľa , ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

30. Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáha priznania finančného zadosťučinenia

v sume 15 000 €, čo zdôvodňuje finančnou ujmou spôsobenou jeho neúčasťou

na medzinárodných tanečných súťažiach a jeho „izoláciou“ z medzinárodného vývoja

v tanečnom športe.

31. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva ().

32. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä

charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľa, jeho správanie, celkovú

dĺžku namietaného konania, a aj skutočnosť, že dĺžka napadnutého konania bola spôsobená

najmä neefektívnou činnosťou okresného súdu. Ústavný súd zároveň aplikoval zásadu

spravodlivosti a riadil sa úvahou, že cieľom priznania primeraného finančného

zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo

slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, a nie náhrada

finančnej ujmy.

33. Ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie pre sťažovateľa podľa citovaného (bod 3 výrokovej

časti nálezu).

34. Vo zvyšnej časti, t. j. nad rámec priznaného finančného zadosťučinenia v sume

2 000 €, ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výrokovej časti nálezu).

VI.

Trovy konania

35. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

36. Ústavný súd v súlade s napokon

rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho

právnym zastúpením v konaní pred ústavným súdom. Pri rozhodovaní ústavný súd

vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

za I. polrok 2018, ktorá bola 980 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané

v roku 2019. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia

za 2 úkony právnej služby v sume 163,33 € vyplývajúce z obsahu spisu vykonané

v roku 2019 (1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 2. podanie ústavnej sťažnosti)

a 2 x režijný paušál v sume 9,80 € v súlade s § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“), čo spolu predstavuje sumu 415,51 € vrátane 20 % dane z pridanej

hodnoty, ktorej platiteľom je právny zástupca sťažovateľa (§ 18 ods. 3 vyhlášky).

Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi odmenu za právny úkon – odpoveď na výzvu

ústavného súdu z 11. marca 2020 vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ v tomto podaní

neuviedol žiadne skutočnosti okrem oznámenia, že súhlasí s upustením od ústneho

prejednania jeho ústavnej sťažnosti.

37. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa JUDr. Jána Čarnogurského v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto

nálezu ( v spojení s ).

38. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu