Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 180/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavné sťažnosti obchodnej

spoločnosti MAGURA, s. r. o. Vyšné Ružbachy, Vyšné Ružbachy 307, IČO 36 445 037,

zastúpenej advokátom Mgr. Daliborom Tverďákom, Krmanova 1, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa a 2

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím zo 14. októbra 2015, ako aj postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozhodnutím z 12. júla 2017; vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a 2 a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozhodnutím z 21. októbra 2016, ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím z 12. júla 2017; vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa a 2

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím z 13. novembra 2015,

ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozhodnutím z 12. júla 2017; vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa a 2

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozhodnutím z 25. mája 2016, ako aj postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím

z 24. januára 2018 a vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

podľa a 2 a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím

z 25. mája 2016, ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím z 21. marca 2018 a takto

rozhodol:

Ústavné sťažnosti obchodnej spoločnosti MAGURA, s. r. o. Vyšné Ružbachy,

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. októbra 2017 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti MAGURA, s. r. o.

Vyšné Ružbachy, Vyšné Ružbachy 307, IČO 36 445 037 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa a 2

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predmetná ústavná sťažnosť je na ústavnom súde vedená pod sp. zn. .

Ústavnému súdu boli následne doručené ďalšie štyri ústavné sťažnosti sťažovateľky,

ktorými namietala porušenie tých istých práv rovnakými subjektami, avšak v iných súdnych

konaniach. Konkrétne išlo o ústavnú sťažnosť doručenú ústavnému súdu 2. novembra 2017

namietajúcu porušenie práv sťažovateľky v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn.

a v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. , ktorá

je vedená na ústavnom súde pod sp. zn. , ústavnú sťažnosť doručenú

ústavnému súdu 2. novembra 2017 namietajúcu porušenie práv sťažovateľky v konaní

vedenom na krajskom súde pod sp. zn. a v konaní vedenom na najvyššom súde

pod sp. zn. , ktorá je vedená na ústavnom súde pod sp. zn. ,

ústavnú sťažnosť doručenú ústavnému súdu 28. marca 2018 namietajúcu porušenie práv

sťažovateľky v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. a v konaní

vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. , ktorá je vedená na ústavnom súde

pod sp. zn. , a ústavnú sťažnosť doručenú ústavnému súdu 7. júna 2018

namietajúcu porušenie práv sťažovateľky v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn.

a v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. , ktorá

je vedená na ústavnom súde pod sp. zn. .

2. Plénum ústavného súdu s prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným

súdom pod sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu

právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností (sťažnosti sú po formálnej aj obsahovej

stránke takmer identické), ako aj s prihliadnutím na totožnosť v osobe sťažovateľky

a v osobe odporcov v záujme hospodárnosti konania podľa § 31a zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v spojení s § 166

ods. 1 v znení neskorších predpisov

rozhodlo uznesením sp. zn. PLs. z 15. novembra 2017 tak, že sťažnosti

sťažovateľky vedené pod sp. zn. a sp. zn. spojilo

na spoločné konanie a ďalej sú vedené pod sp. zn. . Z rovnakých dôvodov

senát ústavného súdu rozhodol uznesením sp. zn. z 24. apríla 2018 tak,

že sťažnosti sťažovateľky vedené pod sp. zn. a sp. zn. spojil

na spoločné konanie a ďalej sú vedené pod sp. zn. . Obdobne následne

plénum ústavného súdu rozhodlo uznesením sp. zn. PLs. z 30. mája 2018 tak,

že sťažnosti sťažovateľky vedené pod sp. zn. a sp. zn.

spojilo na spoločné konanie a ďalej sú vedené pod sp. zn. . Plénum

ústavného súdu taktiež z rovnakých dôvodov rozhodlo uznesením sp. zn. PLs.

z 12. septembra 2018 tak, že sťažnosti sťažovateľky vedené pod sp. zn.

a sp. zn. spojilo na spoločné konanie a ďalej sú vedené pod sp. zn.

.

3. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1

schváleného 16. októbra 2019 bola vec náhodným výberom pomocou technických

a programových prostriedkov prerozdelená a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi

spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.

4. Z ústavných sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa ako žalobca v piatich

samostatných konaniach vedených na krajskom súde žalobami domáhala preskúmania

zákonnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len

„druhostupňový orgán verejnej správy“) v spojení s rozhodnutiami Daňového úradu Prešov,

pobočky Poprad (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“). Rozhodnutia orgánov

verejnej správy sa týkali dodatočných platobných výmerov, ktorými boli sťažovateľke

vyrubené rozdiely dane z pridanej hodnoty. V žalobách sťažovateľka uviedla, že bola

označenými rozhodnutiami orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach

a namietala, že rozhodnutia orgánov verejnej správy sú nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, že v konaní orgánov verejnej správy

bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ako

aj že rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia

veci a z neúplne zisteného skutkového stavu a že zistenie skutkového stavu bolo

nedostačujúce na posúdenie veci. Sťažovateľka v žalobách taktiež namietala, že výrok

rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy obsahoval nesprávny odkaz na zákonné

ustanovenia, že rozhodnutia orgánov verejnej správy neobsahovali odôvodnenie spôsobu

výpočtu vyrubenej dane z pridanej hodnoty, že rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej

správy boli vydané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, že prvostupňový orgán

verejnej správy v správnom konaní doručoval písomnosti sťažovateľke namiesto

jej splnomocnenému zástupcovi, že prvostupňový orgán verejnej správy nebol príslušným

pre konanie, že nebola dodržaná zákonná lehota na vyjadrenie sa k protokolu o výsledku

zistenia daňovej kontroly a taktiež, že prvostupňový orgán verejnej správy neúplne zistil

skutkový stav. Sťažovateľka teda navrhovala, aby krajský súd označené rozhodnutia

druhostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Z ústavných sťažností ďalej vyplýva, že krajský súd v piatich samostatných

konaniach rozsudkami zrušil sťažovateľkou napadnuté rozhodnutia druhostupňového

orgánu verejnej správy, pričom proti týmto rozsudkom podal druhostupňový orgán verejnej

správy v zákonnej lehote odvolania. O odvolaniach rozhodol najvyšší súd uzneseniami tak,

že rozsudky krajského súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Následne o žalobách sťažovateľky krajský súd rozhodol rozsudkom tak, že ich zamietol.

Proti rozsudkom krajského súdu, ktorými boli žaloby sťažovateľky zamietnuté, podala

sťažovateľka odvolanie, resp. kasačnú sťažnosť. O odvolaniach, resp. kasačných

sťažnostiach sťažovateľky následne najvyšší súd rozhodol rozsudkami tak, že ich zamietol.

6. Sťažovateľka v odôvodnení ústavných sťažností namieta porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa a 2 a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutiami krajského súdu, ako aj postupom

a rozhodnutiami najvyššieho súdu v označených konaniach. Namieta, že „... Najvyšší súd

SR napriek tomu, že zrušil Prvotné rozhodnutie Krajského súdu Prešov, nezaujal

ku viacerým rozhodným a zásadným právnym otázkam vyriešeným v odôvodnení Prvotného

rozhodnutia Krajského súdu Prešov, žiadne stanovisko, a nedal teda súdu nižšieho stupňa

žiaden záväzný právny názor...“. V tejto súvislosti sťažovateľka ďalej uvádza,

že „... K zmene právneho názoru Krajského súdu Prešov oproti jeho záverom v prvotnom

rozhodnutí, došlo bez toho, aby takáto zmena bola daná záväzným právnym názorom

odvolacieho súdu, resp. aby došlo k zmene zisteného skutkového stavu...“.

7. Sťažovateľka v sťažnostiach ďalej uvádza, že „... Nad rámec vyššie uvedeného

sa Krajský súd Prešov a Najvyšší súd SR v odôvodnení svojich rozhodnutí pokúsili nahradiť

zjavné pochybenie žalovaného (nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť odôvodnenia

rozhodnutia, ktorým došlo k vyrubeniu daňovej povinnosti na ťarchu sťažovateľa), ktorého

existenciu vyslovil už vo svojom Prvotnom rozhodnutí Krajský súd Prešov, čím súdy

postupovali v priamom rozpore s ustanovením .. ... Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia správcu dane spočíva v nedostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení tohto

rozhodnutia, z ktorého ani súdy SR nemohli riadne zistiť vyrubený rozdiel dane, čo

má za následok nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie Rozhodnutia Krajského súdu

Prešov a Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR...“.

8. V súvislosti s namietanou vadou správneho konania spočívajúcou v nesprávnom

doručovaní písomností sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že „... Nesprávne doručovanie

jednotlivých písomností (správnych aktov) má za následok ich nulitnosť, resp. ničotnosť,

t.j. nemôžu vo vzťahu k sťažovateľovi vyvolávať žiadne právne účinky, a to bez ohľadu na to,

či takúto okolnosť namieta alebo nie...“. V súvislosti s tvrdeným porušením lehoty

na vydanie dodatočného platobného výmeru sťažovateľka v sťažnostiach uvádza,

že „Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty pre vydanie dodatočného platobného výmeru

má za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia, keďže je zrejmé, že takéto rozhodnutie

je vydané v rozpore so zákonom. Uvedená okolnosť bola explicitne aj obsahom odvolania

sťažovateľa proti dodatočnému platobnému výmeru, žaloby ako aj odvolaniu proti

Rozhodnutiu Krajského súdu Prešov...“.

9. Sťažovateľka v sťažnostiach ďalej uvádza, že „... Najvyšší súd SR sa žiadnym

spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s odvolacími námietkami

sťažovateľa, ktorými sťažovateľ v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie,

nesprávne právne posúdil procesnoprávne námietky sťažovateľa, týkajúce sa neúplnosti

administratívneho spisu... Najvyšší súd SR neskúmal predmetné rozhodné tvrdenia

sťažovateľa uvedené v podanom odvolaní a nedal na tieto otázky ústavne konformné

odpovede, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani neuviedol, prečo tak

neurobil, čím je Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nielen vecne nesprávne,

ale aj arbitrárne...“.

10. Sťažovateľka v sťažnostiach následne uvádza, že „... Krajský súd Prešov,

ako aj Najvyšší súd SR sa nedostatočným a z pohľadu sťažovateľa zároveň nesprávnym

spôsobom vysporiadali v odôvodnení svojich rozhodnutí s námietkami sťažovateľa, ktorými

sťažovateľ namietal najmä: nepreskúmateľnosť dodatočného daňového výmeru...

nedodržanie zákona pri doručovaní písomností v daňovom konaní... nedodržanie 15-dňovej

lehoty na vydanie rozhodnutia... zjavne nesprávne uvedenie zákonného ustanovenia

na základe ktorého sa rozhodovalo... vykonanie daňovej kontroly nepríslušným správcom

dane... prerokovanie protokolu skôr, ako bolo správcovi dane doručené vyjadrenie

sťažovateľa k protokolu... nepriznanie práva sťažovateľa uplatniť si odpočítanie DPH...“.

11. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v jednotlivých sťažnostiach navrhuje,

aby ústavný súd prijal sťažnosti na ďalšie konanie a následne vo veci samej vydal tento

nález:

„Základné právo sťažovateľa, a to právo na súdnu ochranu v zmysle Čl. 46 ods. 1

a ods. 2 SR, ako aj právo na spravodlivý proces Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, bolo porušené postupom a rozhodnutím Krajského súdu

Prešov zo dňa 14.10.2015 sp. zn. (v ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn.

sťažovateľka označuje rozhodnutie krajského súdu z 21. októbra 2016

sp. zn. , vo veci sp. zn. rozhodnutie krajského súdu

z 13. novembra 2015 sp. zn. , vo veci sp. zn. rozhodnutie

krajského súdu z 25. mája 2016 sp. zn. a vo veci sp. zn.

rozhodnutie krajského súdu z 25. mája 2016 sp. zn. , pozn.), ako aj postupom

a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa

12.07.2017 (v ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn. sťažovateľka označuje

rozhodnutie najvyššieho súdu z 12. júla 2017 sp. zn. , vo veci sp. zn.

Rvp 2020/2017 rozhodnutie najvyššieho súdu z 12. júla 2017 sp. zn. , vo veci

sp. zn. rozhodnutie najvyššieho súdu z 24. januára 2018 sp. zn.

a vo veci sp. zn. rozhodnutie najvyššieho súdu z 21. marca 2018 sp. zn.

, pozn.).

Rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 14.10.2015 sp. zn. (v ústavnej

sťažnosti vedenej pod sp. zn. sťažovateľka označuje rozsudok krajského

súdu z 21. októbra 2016 sp. zn. , vo veci sp. zn. rozsudok

krajského súdu z 13. novembra 2015 sp. zn. , vo veci sp. zn.

rozsudok krajského súdu z 25. mája 2016 sp. zn. a vo veci sp. zn.

rozsudok krajského súdu z 25. mája 2016 sp. zn. , pozn.)

a Rozsudok Najvyššieho súdu SR (v ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn.

sťažovateľka označuje rozsudok najvyššieho súdu z 12. júla 2017 sp. zn. ,

vo veci sp. zn. rozsudok najvyššieho súdu z 12. júla 2017 sp. zn.

, vo veci sp. zn. rozsudok najvyššieho súdu z 24. januára 2018

sp. zn. a vo veci sp. zn. rozsudok najvyššieho súdu

z 21. marca 2018 sp. zn. , pozn.) sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu

Prešov na ďalšie konanie.

Podľa o organizácii Ústavného súdu priznáva sa

sťažovateľovi náhrada trov právneho zastúpenia splatná do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa Mgr. Dalibora

Tverďáka, advokáta so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice.“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Podľa čl. 127 ods. 1 ustavy ustavny su d rozhoduje o sťažnostiach fyzickych osô b

́́́́́

alebo pra vnickych osô b, ak namietaju porušenie svojich za kladnych pra v alebo slobô d,

́́́́́́

alebo ľudskych pra v a za kladnych slobôd vyplyvajucich z medzina rodnej zmluvy, ktoru

́́́́́́́́

Slovenska republika ratifikovala a bola vyhla sena spôsobom ustanovenym za konom,

́́́́́

ak o ochrane tychto pra v a slobôd nerozhoduje iny sud.

́́́́

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“)

v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

15. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

16. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu na začatie konania pritom možno hovoriť

vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať

ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania (, , ,

). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. , ).

18. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

19. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

20. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

22. Pri posudzovani ustavnej sťažnosti ustavny sud vycha dzal z principu subsidiarity,

́́́́́́́

na ktorom je založena jeho pra vomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

́́

ustavy. Zmysel a u čel subsidia rneho postavenia ustavne ho su du pri ochrane za kladnych ́́́́́́́́

pra v a slobôd spočiva v tom, že ochrana u stavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemô že

́́́

byť vylučne ulohou u stavne ho sudu, ale je u lohou všetkych orga nov verejnej moci v ra mci

́́́́́́́́́

im zverenych kompetencii. Pra vomoc ustavne ho sudu predstavuje v tomto kontexte ultima

́́́́́́

ratio inštituciona lny mechanizmus, ku ktore ho uplatneniu dôjde až v pripade nefunkčnosti

́́́

všetkych ostatnych orga nov verejnej moci, ktore sa na ochrane ustavnosti podieľaju.

́́́́́́

Opačny za ver by znamenal popretie princi pu subsidiarity pra vomoci ustavne ho sudu,

́́́́́́́

ktore ho pra vne dôsledky su premietnute do § 56 ods. 2 a do § 132 ods. 1 za kona o ustavnom

́́́́́́

sude (m. m. III. ).

́

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

23. Podstatou ústavných sťažností je namietané porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa a 2 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutiami krajského súdu a postupom a rozhodnutiami

najvyššieho súdu, a to v konaniach bližšie označených v bode 1, pričom podľa názoru

sťažovateľky k porušeniu ňou označených práv malo dôjsť spôsobom a v rozsahu bližšie

opísanom v bodoch 4 až 10. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažnosťami

sťažovateľka namietala jednak porušenie svojich práv v konaniach vedených na krajskom

súde, ale aj v konaniach, v ktorých najvyšší súd následne rozhodoval o opravných

prostriedkoch sťažovateľky smerujúcich proti týmto (sťažnosťami napádanými)

rozhodnutiam krajského súdu.

24. Ú stavny su d u stavné sťažnosti sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom

́́́

zasadnuti sena tu ustavne ho su du podľa § 56 ods. 1 za kona o ustavnom sude.

́́́́́́́́

25. Ú stavny su d na predbežnom prerokovani presku mal, či u stavné sťažnosti

́́́́́

sťažovateľky obsahujú všeobecne na ležitosti podania (§ 39 za kona o ustavnom su de),

́́́́́

všeobecne na ležitosti na vrhu na začatie konania (§ 43 za kona o ustavnom sude) a osobitne

́́́́́́́

na ležitosti u stavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 za kona o ustavnom su de)

́́́́́

a či nie su dane dô vody na ich odmietnutie podľa § 56 ods. 2 za kona o ustavnom sude.

́́́́́

26. V ra mci predbežne ho prerokovania s prihliadnuti m na sťažovateľkou

́́́

formulovane argumenty ustavny sud dospel k za veru, že je potrebne ustavné sťažnosti

́́́́́́́

sťažovateľky odmietnuť podľa § 56 ods. 2 za kona o ustavnom sude, a to v časti

́́́

pre nedostatok pra vomoci ustavne ho sudu na ich prerokovanie a v časti z dôvodu ich

́́́́

zjavnej neopodstatnenosti.

III.1 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky postupom

a rozhodnutiami krajského súdu

27. Vo vzťahu k namietane mu postupu a rozhodnutiam krajského súdu ustavny su d

́́́́

konštatuje, že z čl. 127 ods. 1 ustavy vyplyva, že právomoc ustavne ho sudu rozhodovať

́́́́́

o sťažnostiach fyzickych osôb alebo pra vnickych osôb, ak namietaju porušenie svojich

́́́́

za kladnych pra v alebo slobôd, je založena na za klade principu subsidiarity. Zo subsidiarity

́́́́́́

pra vomoci u stavne ho sudu vyplyva, že ak ustavny sud pri predbežnom prerokovani ustavnej

́́́́́́́́́́

sťažnosti zisti, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho za kladne ho pra va alebo

́́́́

slobody využiti m jej dostupnych a aj u činnych pra vnych prostriedkov pred inym orga nom

́́́́́́́

verejnej moci, odmietne taku to ustavnu sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej pra vomoci

́́́́

na prerokovanie. Z uvedene ho vyplyva, že v konani o ustavnej sťažnosti podľa čl. 127

́́́́

ods. 1 ustavy prislu cha ustavne mu sudu pra vomoc zaoberať sa namietanym porušeni m

́́́́́́́́

za kladne ho pra va alebo slobody za predpokladu, že pra vna u prava take muto pra vu

́́́́́́́

neposkytuje učinnu ochranu. Podstatou u činnej ochrany za kladnych pra v a slobô d

́́́́́́

sťažovateľa je okrem ine ho aj opravny prostriedok, ktory ma fyzicka osoba alebo právnicka

́́́́́́

osoba k dispozicii vo vzťahu k za kladne mu pra vu alebo slobode, porušenie ktorych

́́́́́

sa namieta, a ktory jej umožňuje odstra niť ten stav, v ktorom vidi porušenie svojho

́́́

za kladne ho pra va alebo slobody.

́́́

27.1 Podľa usta lene ho pra vneho na zoru u stavne ho sudu po zisteni nedostatku

́́́́́́́́

pra vomoci v konani pred ustavnym sudom už nie je potrebne skumať, či su alebo nie

́́́́́́́́

su splnene ďalšie procesne podmienky. Tomuto postupu totiž bra ni zisteny nedostatok

́́́́́

neodstra niteľnej procesnej preka žky spočivaju ci v nedostatku pra vomoci ustavne ho sudu.

́́́́́́́́

28. Sťažovateľka podala proti v sťažnosti označeným rozhodnutiam krajského súdu

opravné prostriedky, o ktorých rozhodol najvyšší súd rozhodnutiami, ktoré sú taktiež

predmetom prieskumu v tomto konaní pred ústavným súdom. Konkrétne vo veci ústavnej

sťažnosti vedenej pod sp. zn. podala sťažovateľka proti sťažnosťou

napádanému rozsudku krajského súdu sp. zn. zo 14. októbra 2015 odvolanie,

o ktorom rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 12. júla 2017. Obdobne

tomu bolo aj v prípade ďalších štyroch ústavných sťažností, ktoré sú predmetom tohto

konania v spojenej veci (vo veci vedenej pod sp. zn. podala sťažovateľka

proti sťažnosťou napádanému rozsudku krajského súdu sp. zn. z 21. októbra

2016 kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 12. júla 2017, vo veci vedenej pod sp. zn. podala sťažovateľka proti

sťažnosťou napádanému rozsudku krajského súdu sp. zn. z 13. novembra 2015

odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 12. júla 2017,

vo veci vedenej pod sp. zn. podala sťažovateľka proti sťažnosťou

napádanému rozsudku krajského súdu sp. zn. z 25. mája 2016 odvolanie,

o ktorom rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 24. januára 2018 a vo

veci vedenej pod sp. zn. podala sťažovateľka proti sťažnosťou napádanému

rozsudku krajského súdu sp. zn. z 25. mája 2016 kasačnú sťažnosť, o ktorej

rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 21. marca 2018, pozn.).

28.1 Sťažovateľka teda využila možnosť podania opravného prostriedku proti

napadnutým rozhodnutiam krajského súdu, pričom o opravných prostriedkoch bolo

aj najvyšším súdom rozhodnuté. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka mala k dispozícii

právny prostriedok na ochranu jej základných práv (ktorý aj využila), o ktorom bol

oprávnený rozhodnúť najvyšší súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

29. Vycha dzajuc z uvedene ho, ustavny sud pri predbežnom prerokovani ustavné

́́́́́́́́

sťažnosti sťažovateľky v časti smerujucej proti postupu a rozhodnutiam krajského súdu

́

odmietol podľa § 56 ods. 2 pism. a) za kona o ustavnom sude z dôvodu nedostatku

́́́́

pra vomoci ustavne ho su du na ich prerokovanie.

́́́́

III.2 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky postupom

a rozhodnutiami najvyššieho súdu

30. Ústavný súd vo svojej judikatúre pravidelne opakuje, že nie je súčasťou sústavy

všeobecných súdov, a teda ďalšou opravnou alebo odvolacou inštitúciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov. Ústavný súd nie je ani alternatívou

všeobecných súdov vo veciach, ktoré patria do ich právomoci (mutatis mutandis

, ). V dôsledku toho v konaniach o ústavných sťažnostiach nie je

ústavný súd vo všeobecnosti oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu vrátane posúdenia skutkových otázok, pretože jeho úlohou nie je

zastupovanie, resp. nahradzovanie všeobecných súdov ako ich ďalšia opravná inštancia.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie

a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi s alebo medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (, ). Podľa ustálenej

judikatúry ústavného súdu akékoľvek skutkové alebo právne závery všeobecného súdu

môžu byť preto predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, , ). Ústavný súd takisto pripomína, že jeho

prvoradou úlohou je ochrana ústavnosti, a nie ochrana zákonnosti, čo je aj prejavom

doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“). Je v právomoci všeobecných

súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite

zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať (mutatis mutandis ,

, , ).

31. V súlade s doterajšou judikatúrou teda ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k danému rozhodnutiu, ani skúmať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu

sa vymedzuje výlučne na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných

slobodách. Z uvedeného postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody.

32. Za arbitrárne rozhodnutie všeobecného súdu je možné považovať najmä také

rozhodnutie, ktoré trpí niektorou z nasledovných vád: obsahuje extrémny nesúlad právnych

záverov s vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami alebo vychádza z interpretácie,

ktorá je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe alebo nerešpektuje kogentnú

normu, prípadne obsahuje hodnotenie dôkazov bez akéhokoľvek akceptovateľného

racionálneho základu.

33. Ústavný súd pri posudzovaní ústavných sťažností neidentifikoval v postupe

ani v rozhodnutiach najvyššieho súdu také závažné pochybenia, ktoré by z ústavného

hľadiska považoval za neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň ktoré by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody sťažovateľky. V postupe

a rozhodnutiach najvyššieho súdu teda neidentifikoval žiadne skutkové alebo právne závery,

ktoré by s prihliadnutím na už uvedené považoval za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd dostatočne

a zrozumiteľne vysvetlil svoje rozhodnutia, pričom dal dostatočne jasnú a vyčerpávajúcu

odpoveď na otázky, ktoré boli pre meritórne rozhodnutie v danej veci kľúčové.

K uvedenému záveru dospel ústavný súd aj s prihliadnutím na obsah skorších rozhodnutí

najvyššieho súdu, ktoré ústavnou sťažnosťou napadnutým rozhodnutiam najvyššieho súdu

predchádzali a ktorými najvyšší súd zrušil pôvodné rozhodnutia krajského súdu

v jednotlivých veciach. Konkrétne išlo o uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 1. júla 2015 (), sp. zn. z 19. januára 2016 (),

sp. zn. z 9. júna 2015 () a sp. zn. z 9. júna 2015

().

34. Ústavný súd konštatuje, že skutočnosť, že sa konanie pred všeobecným súdom

neskončilo podľa predsta v sťažovateľky a že tento súd nerozhodol v sulade s jej na zorom,

́́́

nie je pra vnym za kladom pre namietnutie porušenia za kladnych pra v a slobôd sťažnosťami

́́́́́

podanými ustavne mu su du. Z konštantnej judikatury ustavne ho sudu totiž vyplyva,

́́́́́́́́

že nespokojnosť sťažovateľa s postupom a rozhodnuti m všeobecne ho sudu sama osebe

́́́

nezaklada opra vnenie ustavne ho sudu nahradiť pra vne za very všeobecne ho su du svojimi

́́́́́́́́́

vlastnymi, pretože do obsahu za kladne ho pra va na sudnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ustavy

́́́́́́

nepatri pra vo na rozhodnutie v sulade s na zorom učastnika sudneho konania, resp. pra vo

́́́́́́́́

na uspech v konani (II. , ), ani pra vo učastnika dožadovať sa ni m

́́́́́́

navrhnute ho spôsobu hodnotenia vykonanych dôkazov (I. ).

́́

35. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade niet

žiadnej spojitosti medzi napadnutými rozhodnutiami a ich vydaniu predchádzajúcim

postupom najvyššieho súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky

na súdnu ochranu podľa a 2 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavné sťažnosti v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. g) z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.

36. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

37. Vzhľadom na odmietnutie ústavných sťažností v celom rozsahu sa ústavný súd

už ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v petite (bod 11) nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu