Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/75/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej, v právnej veci žalobcu MAGURA, s.r.o. Vyšné Ružbachy, so sídlom Vyšné Ružbachy č. 307, IČO: 36445037, zastúpeného Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. júna 2013, číslo: 1100305/1/307036/2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 21. júna 2012, číslo: 9712401/5/1133407/2012, na základe žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 27.06.2013 číslo:1100305/1/307036/2013 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov zo dňa 21.06.2012 číslo: 9712401/5/1133407/2012, ktorým podľa o správe daní a poplatkov (ďalej len ) v nadväznosti na o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 134 013,04 Eur za zdaňovacie obdobie január 2011 tak, že podľa v nadväznosti na Daňového poriadku dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukázal na tú skutočnosť, že proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov dňa 21.06.2012 podal žalobca odvolanie pričom v rozhodnutí jednotlivé odvolacie námietky pod bodmi 1 až 4 konkretizoval. Ďalej v rozhodnutí uviedol, že Daňový úrad Prešov vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až september 2011. Daňová kontrola začala dňa 12.09.2011 za zdaňovacie obdobie január až jún 2011 a dňa 03.11.2011 bola rozšírená o zdaňovacie obdobie júl až september 2011 (oznámenie č. /Boď zo dňa 03.11.2011).

Správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že kontrolovaný daňový subjekt v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2011 uviedol v riadku 07 základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku vo výške 1 928 857,64 Eur, avšak správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že daňový subjekt nadobudol tovar v hodnote 662 242,60 Eur. Ďalej zistil, že kontrolovaný daňový subjekt prijal služby, prepravu tovaru od zahraničných osôb z iného členského štátu ( I.), pri ktorých bol povinný v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ( ďalej len o DPH) platiť daň vo výške 1 456,88 Eur. Ďalej správca dane zistil, že si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane z

faktúr vyhotovených pre iného príjemcu vo výške 2,22 Eur ( faktúra č.05/01/11 zo dňa 03.01.2011) a vo výške 1,98 Eur (faktúra č. 10/01/11 zo dňa 22.01.2011 od Slovak Telecom, a.s. Bratislava. Ďalej z faktúr, z ktorých malo byť uplatnené odpočítanie dane v zdaňovacom období december 2010, a to vo výške 103,45 Eur.

Ďalej správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že kontrolovaný daňový subjekt v daňovom priznaní v zdaňovacom období január 2011 nadobudol tovar ( betonárska oceľ a valcovaný drôt) od spoločnosti P. v celkovej cene 392 105,49 Eur. Preprava tovaru začala v Poľskej republike a skončila v Českej republike

- Bystřice nad Olše. Tento tovar bol následne predaný spoločnosti PRB „KARMONA“ SP.z.o.,ul. Jaracza 25a, Slupsk, poľská republika, pričom ani v čase predaja sa nenachádzal na území Slovenskej republiky. Ďalej nadobudol tovar ( plech, betonárska oceľ, kotúčový drôt) od dodávateľa MAZARONE s.r.o. Mariánskohorská 747/35, Moravská Ostrava, Česká republika v celkovej cene 161 839,63 Eur, pri ktorom sa preprava začala v Českej republike a skončila v Poľskej republike, v sklade spoločnosti KORKOP Sp.z o.o, ul. Mochnaczkiego 57, Bytom, ktorej bol následne tento tovar predaný. Ďalej nadobudol tovar ( valcovaný drôt) od dodávateľa Bedwa Trade s.r.o., Oldřichovice 643, Třinec, Česká republika v celkovej cene 108 297,48 eur, pri ktorom preprava začala v Českej republike a skončila v Poľskej republike, v sklade spoločnosti O., ktorej bol tento tovar následne predaný. Tovar v týchto prípadoch nebol dovezený na územie slovenskej republiky a jeho predaj sa uskutočnil v Poľskej republike. Kontrolovaný daňový subjekt pri nadobudnutí tovaru uviedol v daňovom priznaní daň, ktorú bol povinný platiť, a zároveň si uplatnil z tohto nadobudnutia tovaru odpočítanie dane, a to vo výške 385 771,52 Eur.

Správca dane preveril všetky doklady, ktoré daňový subjekt v rámci daňovej kontroly predložil, ako aj doklady, ktoré predložil na základe výzvy na predloženie dokladov č. /Boď zo dňa 20.09.2011, ako aj na základe vyžiadania správcu dane pri ústnych pojednávaniach. V rámci daňovej kontroly pri ústnych pojednávaniach, z ktorých správca dane vyhotovil zápisnice o ústnom pojednávaní č. 735/320/27558/201 l/Bod' zo dňa 20.09.2011, č. /Boď zo dňa 23.09.2011, č. /Boď zo dňa 28.09.2011 a č. /Boď zo dňa 03.11.2011, odpovedal kontrolovaný daňový subjekt (jeho splnomocnený zástupca X.) na otázky položené správcom dane, vysvetlil priebeh uskutočnených obchodov, spôsob objednávok, okolnosti a miesto preberania tovaru, jeho prepravy a vyjadril sa k jednotlivým sporným prípadom a rozdielom v sumách uvedených v daňových priznaniach za kontrolované zdaňovacie obdobia.

Na žiadosť správcu dane č. 9712402/1/49667/2012 zo dňa 07.02.2012 predĺžilo Finančné riaditeľstvo SR oznámením č. 1020201/1/337273-227079/2012 zo dňa 24.02.2012 lehotu na vykonanie daňovej kontroly u daňového subjektu MAGURA, s.r.o. Vyšné Ružbachy za zdaňovacie obdobie január až september 2011 o šesť mesiacov, do 12.09.2012 (upovedomenie daňovému subjektu č. 9712401/1/533578/2012 zo dňa 09.03.2012). Pri ústnom pojednávaní, z ktorého bola vyhotovená zápisnica č. zo dňa 14.05.2012, bol kontrolovaný daňový subjekt oboznámený so zistenými skutočnosťami pri výkone daňovej kontroly.

Následne správca dane vyhotovil protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 9712401/5/533349/2012 zo dňa 24.05.2012, ktorý spolu s výzvou č. zo dňa 24.05.2012 na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie prevzal osobne kontrolovaný daňový subjekt dňa 05.06.2012. Na základe vyjadrenia daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole vyhotovil správca dane dňa 18.06.2012 dodatok k protokolu so záverom, že daňový subjekt vo svojom vyjadrení nepredložil žiadne iné skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by ovplyvnili výsledok daňovej kontroly uvedený v protokole. Záverečné prerokovanie protokolu v znení jeho dodatku sa s daňovým subjektom (jeho splnomocneným zástupcom X.) uskutočnilo dňa 18.06.2012, t. j. v deň určený vo výzve na prerokovanie protokolu (zápisnica č. 9712401/5/1023650/2012 zo dňa 18.06.2012).

Na základe toho vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. 9712401/5/ 1137377/2012 zo dňa 21.06.2012, ktorým podľa v nadväznosti na Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2011 vo výške 134 013,04 Eur z dôvodu uplatnenia odpočítania dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v rozpore s ustanovením o DPH vo výške 385 771,52 Eur. Suma vyrubeného rozdielu dane zároveň obsahuje sumu ( mínus) -253 323,01 Eur, ktorá vznikla v dôsledku nesprávnej výšky základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku uvedenej daňovým

subjektom v daňovom priznaní a k nej prislúchajúcej výšky dane. Ďalej z dôvodu porušenia o DPH tým, že nezaplatil daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu vo výške 1 456,88 Eur a porušenia / v nadväznosti na o DPH tým, že neoprávnene uplatnil odpočítanie dane vo výške 107,65 Eur.

V rozhodnutí ďalej žalovaný citoval , , , až 3, //, o DPH, , , Daňového poriadku. Zistil, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až september 2011, pri ktorej preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, konkrétne za obdobie január 2011 oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného štátu, keď platiteľ nadobudol tovar z Poľskej republiky pod slovenským identifikačným číslom pre daň, pričom preprava tovaru skončila v Českej republike, ako aj oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, keď platiteľ nadobudol tovar z Českej republiky pod slovenským identifikačným číslom pre daň, pričom preprava tovaru skončila v Poľskej republike. Zistený skutkový stav pritom nie je v danom prípade sporný.

Kontrolovaný daňový subjekt nakupoval tovar od poľských dodávateľov (P. ) pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelila Slovenská republika. Tento tovar bol prepravovaný z Poľskej republiky (od poľských dodávateľov) do Českej republiky, kde si ho kontrolovaný daňový subjekt prevzal, uskladnil a následne predal ďalšiemu poľskému odberateľovi. Rovnako nakupoval tovar od českých dodávateľov ( MAZARONE s.r.o. a Bedwa Trade s.r.o.) pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelila Slovenská republika, a tento tovar bol prepravovaný z Českej republiky (od českých dodávateľov) do Poľskej republiky, kde ho kontrolovaný daňový subjekt následne predal ďalším poľským odberateľom.

Na účely dane z pridanej hodnoty išlo z hľadiska kontrolovaného daňového subjektu o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Najdôležitejšie pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty je pre platiteľa určiť miesto zdaniteľného obchodu. Podľa základného pravidla je miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu v tom členskom štáte, kde sa preprava skončí. To znamená, že v danom prípade je miesto nadobudnutia tovaru v Českej republike ( od dodávateľa P. ) resp. v Poľskej republike (od dodávateľov MAZARONE s.r.o. a Bedwa Trade s.r.o.), kde pri tomto nadobudnutí tovaru vzniká daňová povinnosť. Okrem toho však platí, že zdanenie nadobudnutia tovaru bude v tuzemsku, pretože objednávateľ si objednal tovar pod identifikačným číslom DPH, ktoré mu bolo pridelené v tuzemsku, a to v tom prípade, ak objednávateľ nepreukáže, že k zdaneniu nadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde sa skončila preprava tovaru.

Uvedené legislatívne riešenie vyplýva z toho, že poľský (český) dodávateľ musí pri vyplnení súhrnného výkazu (súhrnný výkaz musí podať každý dodávateľ, ktorý dodá tovar do iného členského štátu, a tieto údaje vchádzajú do európskej databázy identifikácie pohybu tovaru medzi členskými štátmi VIES) uviesť dodanie tovaru pre slovenského odberateľa, pretože má k dispozícii podľa objednávky jeho identifikačné číslo DPH, pod ktorým si slovenský podnikateľ objednal tovar.

Podľa pravidiel zákona o dani z pridanej hodnoty v prípadoch, kedy sa slovenský platiteľ dane rozhodne predávať tovar v inom členskom štáte (v Českej republike) a tento tovar bude do tohto štátu prepravený z iného členského štátu (z Poľskej republiky), je slovenský platiteľ dane povinný sa v tomto členskom štáte (v Českej republike) registrovať pre daň z pridanej hodnoty, pretože v tomto členskom štáte nadobudol tovar z iného členského štátu, teda uskutočnil zdaniteľný obchod, ktorý je v tomto štáte predmetom dane. Je teda v takom prípade potrebné, aby slovenský platiteľ dane požiadal v Českej republike o pridelenie českého identifikačného čísla pre DPH, pod týmto číslom si potom bude objednávať tovar od poľského dodávateľa a ako platiteľ bude priznávať v Českej republike nadobudnutie tohto tovaru, teda v daňovom priznaní bude nadobudnutie tovaru zdaňovať príslušnou sadzbou dane v Českej republike a zároveň si môže z tohto nadobudnutia tovaru v Českej republike uplatniť odpočítanie dane.

Rovnako v prípadoch, kedy sa slovenský platiteľ dane rozhodne predávať tovar v inom členskom štáte (v Poľskej republike) a tento tovar bude do tohto štátu prepravený z iného členského štátu (z Českej republiky), je slovenský platiteľ dane povinný sa v tomto členskom štáte (v Poľskej republike) registrovať pre daň z pridanej hodnoty, pretože v tomto členskom štáte nadobudol tovar z iného členského štátu, teda uskutočnil zdaniteľný obchod, ktorý je v tomto štáte predmetom dane. Je teda potrebné, aby slovenský

platiteľ dane požiadal v Poľskej republike o pridelenie poľského identifikačného čísla pre DPH, pod týmto číslom si potom bude objednávať tovar od českého dodávateľa a ako platiteľ bude priznávať v poľskej republike nadobudnutie tohto tovaru, teda v daňovom priznaní bude nadobudnutie tovaru zdaňovať príslušnou sadzbou dane v poľskej republike a zároveň si môže z tohto nadobudnutia tovaru v Poľskej republike uplatniť odpočítanie dane.

Ak ale nastane prípad, že slovenský platiteľ dane by musel zdaniť nadobudnutie tovaru v Slovenskej republike (pretože objednal tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončila preprava tovaru, a zároveň nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru) a aj v Českej republike (pretože miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho prepravy k nadobúdateľovi), má možnosť následne vykonať v súlade s o DPH opravu základu dane v daňovom priznaní podanom v Slovenskej republike, t. j. opraviť základ dane z nadobudnutia tovaru na nulu za predpokladu, že preukáže zaplatenie dane z pridanej hodnoty z nadobudnutia tohto tovaru v Českej republike (Poľskej republike). Touto opravou základu dane z nadobudnutia tovaru je teda upravený spôsob, akým bude platiteľovi dane vrátená výška dane priznaná z nadobudnutia tovaru v tom členskom štáte, ktorý mu pridelil identifikačné číslo pre daň (Slovenská republika). Samozrejme za predpokladu, že preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončila jeho preprava.

Z uvedeného je teda zrejmé, že pri takomto spôsobe obchodovania má platiteľ dane povinnosť zdaniť nadobudnutie tovaru v Českej republike (Poľskej republike) a zároveň si pri splnení podmienok ustanovených zákonom platným v Českej republike (Poľskej republike) uplatniť z tohto nadobudnutia tovaru odpočítanie dane. Zároveň je zrejmé, že platiteľ dane musí zdaniť nadobudnutie tovaru aj v Slovenskej republike, avšak bez nároku na odpočítanie dane. Priznanú daň si však môže nárokovať na vrátenie, resp. opraviť základ dane po preukázaní, že nadobudnutie tovaru bolo zdanené v Českej republike (Poľskej republike) . Uvedené vyplýva z podmienky ustanovenej v o DPH, že platiteľ dane môže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Inými slovami, ak platiteľ dane nadobudne tovar, ktorý je predmetom dane v Českej republike a v Českej republike ho použije na ďalší predaj resp. v Poľskej republike a v Poľskej republike ho použije na ďalší predaj, potom tento tovar nepoužil na svoje zdaniteľné obchody v Slovenskej republike ako platiteľ, a teda v Slovenskej republike mu nevzniká nárok na odpočítanie dane z tohto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu.

Preto odvolací orgán považuje námietky daňového subjektu hmotno-právneho charakteru uvedené v odvolaní, ktoré sa zhodujú s vyjadreniami v odbornom stanovisku 4/2012 zo dňa 20.07.2012, za neopodstatnené.

Závery správcu dane vyplývajú aj z rozsudku ESD C-536/08 a C-539/08, podľa ktorého sa na také nadobudnutie tovaru nemôže vzťahovať uplatnenie odpočítania dane, a ak by sa právo na odpočet v takom prípade priznalo, mohlo by to viesť k narušeniu potrebného účinku článku 28b A ods. 2 druhého a tretieho pododseku šiestej smernice (článok 41 smernice Rady 2006/112/ES), keďže zdaniteľná osoba, ktorej sa priznalo právo na odpočet v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo, by už nebola motivovaná preukázať zdanenie dotknutého nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v členskom štáte, kde došlo k ukončeniu odoslania alebo prepravy, teda v členskom štáte konečnej spotreby. Také riešenie by mohlo nakoniec ohroziť uplatnenie základného pravidla, podľa ktorého sa, pokiaľ ide o nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva, miesto zdanenia nachádza v členskom štáte ukončenia odoslania alebo prepravy, teda v členskom štáte konečnej spotreby, čo je cieľom prechodnej úpravy.

Podľa uvedeného rozsudku Súdneho dvora z 22. apríla 2010 článok 17 ods. 2 a 3, ako aj článok 28b A ods. 2 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia v znení smernice Rady 92/11 l/EHS zo 14. decembra 1992 sa majú vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba, ktorá sa nachádza v situácii opísanej v prvom pododseku posledného uvedeného ustanovenia, nemá právo na okamžitý odpočet DPH, ktorou bolo na vstupe zaťažené nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva.

Uvedený spôsob uplatňovania dane z pridanej hodnoty je obsiahnutý v o DPH a v plnom rozsahu prevzatý zo základného právneho normatívu, šiestej smernice Rady 77/388/EHS v znení jej zmien a doplnkov, ktorá tvorí právny základ pre koncepciu harmonizácie legislatívy členských štátov EÚ o dani z pridanej hodnoty a bola nahradená novou smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá nadobudla účinnosť 01.01.2007.

Podľa článku 40 smernice Rady č. 2006/112/ES (článok 28 b bod A ods. 1 smernice Rady 77/388/EHS) sa za miesto nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva považuje miesto, kde sa končí odoslanie alebo preprava tovaru nadobúdateľovi.

Podľa článku 41 smernice Rady č. 2006/112/ES (článok 28b bod A ods. 2 prvý a druhý pododsek smernice Rady 77/388/EHS) bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 40, sa za miesto nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) bodu (i) považuje miesto na území členského štátu, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ uskutočnil toto nadobudnutie, ak nadobúdateľ nepreukáže, že nadobudnutie sa zdanilo v súlade s článkom 40. Ak podľa článku 40 nadobudnutie podlieha DPH v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru končí, po tom, ako bolo zdanené v súlade s prvým odsekom, základ dane sa primerane zníži v členskom štáte, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ toto nadobudnutie uskutočnil.

Podľa článku 42 smernice Rady č. 2006/112/ES (článok 28b bod A ods. 2 tretí pododsek smernice Rady 77/388/EHS) prvý odsek článku 41 sa neuplatňuje a nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva sa považuje za zdanené podľa článku 40, ak sú splnené tieto podmienky: a) nadobúdateľ preukáže, že toto nadobudnutie uskutočnil na území členského štátu určeného v súlade s článkom 40 na účely následného dodania, v súvislosti s ktorým bol príjemca tovaru označený za osobu povinnú platiť daň v súlade s článkom 197; b) nadobúdateľ splnil povinnosti súvisiace s podaním súhrnného výkazu stanovené v článku 265. Podľa článku 168 smernice Rady č. 2006/112/ES (článok 28 f bod 1, ktorý nahrádza článok 17 ods. 2 písm. d) smernice Rady 77/388/EHS), pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť, tieto sumy: c) DPH splatnú za nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva podľa článku 2 ods. 1 písm. b) bod (i).

Smernica ako právny akt EÚ má prednosť pred zákonom Slovenskej republiky ( ) a je záväzná pre každý členský štát. Z citovaného je zrejmé, že predmetná problematika uplatňovania dane bola zo smernice Rady č. 2006/112/ES kompletne a nerozdielne prevzatá do o DPH. Preto nemožno považovať za opodstatnenú námietku odvolávajúceho sa, že ak je slovenská právna úprava v rozpore so smernicou, avšak daňovému subjektu poskytuje výhodnejšie daňové zaobchádzanie, nemôže sa štát domáhať voči daňovému subjektu riešenia podľa smernice, a daňový subjekt má právo postupovať podľa slovenskej legislatívy.

Okrem zákona o DPH platí na území Slovenskej republiky aj Vykonávacie Nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. S účinnosťou od 01.07.2011 citované Nariadenie nahradilo dovtedy účinné Nariadenie Rady č. 1777/2005 o vykonávacích opatreniach smernice 77/388/EHS o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty zo 17. októbra 2005, ktoré bolo účinné od 1. júla 2006.

K tvrdeniu odvolávajúceho sa, že smernica Rady EHS nie je zásadne priamo vykonateľná, a teda ani záväzná, a že záväzným právnym aktom je nariadenie, odvolací orgán uviedol, že citované nariadenie nezavádza nové pravidlá v systéme DPH, ale je len vykonávacím predpisom k smernici o DPH. Obsahuje osobitné ustanovenia ako odpoveď na určité otázky uplatňovania DPH, ktoré sú formulované tak, aby vo vnútri EÚ priniesli jednotné zaobchádzanie s týmito osobitnými prípadmi. Nie sú teda uplatniteľné na iné prípady a je potrebné ich s ohľadom na ich formuláciu uplatňovať reštriktívne. Z tvrdenia odvolávajúceho sa však nie je zrejmé, ako by ustanovenia nariadenia mohli mať vplyv na závery správcu dane v danom prípade.

V súvislosti s námietkou odvolávajúceho sa, že daňový úrad zrejme neprihliadal na ustanovenie o DPH, odvolací orgán uviedol, že toto ustanovenie zákona sa na daný

prípad nevzťahuje. Podľa tohto ustanovenia môže platiteľ odpočítať daň aj v prípade, že tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku. To znamená, že ak platiteľ, ktorý podniká v zahraničí (vykonáva zdaniteľné obchody s miestom dodania v zahraničí) a v súvislosti s týmto podnikaním nakúpi v tuzemsku tovary a služby, má možnosť odpočítania dane v rozsahu a za podmienok, ako keby tieto obchody realizoval v tuzemsku. V danom prípade je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že platiteľ dane predmetný tovar reálne nadobudol v Českej republike (Poľskej republike). Preto nie je možné povedať, že tovar nakúpil v tuzemsku a použil ho na podnikanie v Českej republike (Poľskej republike). Skutočnosť, že slovenský platiteľ dane musí zdaniť toto nadobudnutie tovaru v Slovenskej republike, rieši zákon o dani z pridanej hodnoty (ako je uvedené vyššie) osobitne. A na účely odstránenia možného dvojitého zdanenia umožňuje platiteľovi opraviť základ dane z nadobudnutia tovaru v Slovenskej republike na nulu, ale nie odpočítať daň. Je preto neopodstatnené tvrdenie odvolávajúceho sa, že v zmysle tohto ustanovenia má nárok na neuznané odpočítanie dane.

Odvolávajúci sa nesúhlasil s uvedením výňatku rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, na ktoré sa daňový úrad odvoláva, pretože je toho názoru, že dochádza k účelovému vytrhnutiu z celkového kontextu, a v prípade, že sa daňový úrad odvoláva na rozhodnutie ESD, je potrebné, aby uvedené rozhodnutie bolo v celom rozsahu súčasťou odôvodnenia rozhodnutia daňového úradu. Odvolací orgán k tomu uvádza, že Súdny dvor Európskej únie zohráva pri výklade článkov smernice významnú úlohu. Rozsudky Súdneho dvora EU zabezpečujú jednotný výklad smernice o DPH v jednotlivých členských štátoch. Sú prameňom komunitárneho práva tým, že podávajú principiálny výklad vrátane výkladov všeobecných právnych zásad. Rozsudok ESD C-536/08 a C-539/08 správca dane aplikoval na danú vec správne, čo aj náležite odôvodnil. Zároveň uviedol, na základe čoho dospel k záverom uvedeným vo svojom rozhodnutí, ako aj ustanovenie zákona, ktoré daňový subjekt porušil. Preto tvrdenia odvolávajúceho sa sú v tomto smere neopodstatnené.

Odvolací orgán po preskúmaní postupu správcu dane pri vydávaní dodatočných platobných výmerov, ako aj pri prerokovaní protokolu o kontrole nezistil zo strany správcu dane žiadne porušenie zákona. Je pravdou, že v jeden deň bolo doručených daňovému subjektu 19 dodatočných platobných výmerov, ako aj to, že správca dane vyhodnocoval vyjadrenie k protokolu po dohode so splnomocneným zástupcom daňového subjektu v deň prerokovania protokolu, o čom svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9712401/5/1023574/ 2012/Boď zo dňa 18.06.2012. Tieto skutočnosti však nemajú vplyv na výrok rozhodnutia.

Odvolávajúci sa ďalej uviedol, že daňová kontrola bola ukončená dňa 18.06.2012 a od toho dňa začala plynúť 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia. Namietal, že nedodržanie tejto lehoty, keďže dodatočný platobný výmer odovzdal správca dane na poštovú prepravu prostredníctvom pošty dňa 22.10.2012, má za následok neplatnosť tohto rozhodnutia, pretože bolo vydané v rozpore so zákonom. Odvolací orgán k tomu poukázal, že dodatočný platobný výmer bol vydaný dňa 21.06.2012 a doručený daňovému subjektu dňa 09.07.2012. Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal daňový subjekt dňa 23.07.2012 odvolanie, ktoré správca dane dňa 16.08.2012 postúpil odvolaciemu orgánu. Odvolací orgán však zistil, že dodatočný platobný výmer nebol riadnym spôsobom doručený. Listom č. 1020505/1/1202278/2012 zo dňa 08.10.2012 oznámil správcovi dane (a upovedomil o tom aj daňový subjekt, ako aj splnomocneného zástupcu daňového subjektu), že daňový subjekt splnomocnil dňa 01.03.2010 X., Vyšné Ružbachy 165 na zastupovanie vo vzťahu k daňovému úradu a na základe toho mal byť uvedený dodatočný platobný výmer doručený iba splnomocnenému zástupcovi. Keďže toto rozhodnutie správca dane doručoval daňovému subjektu, nebolo riadnym spôsobom doručené a je pre adresáta neplatné. Z tohto dôvodu nebolo možné ani rozhodovať o takomto rozhodnutí v odvolacom konaní. Správca dane následne doručil dodatočný platobný výmer v súlade so a splnomocnený zástupca toto rozhodnutie prevzal dňa 09.11.2012. Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací orgán nepovažuje túto námietku daňového subjektu za opodstatnenú, pretože správca dane pri vydaní predmetného dodatočného platobného výmeru dodržal lehotu na jeho vydanie, avšak pri jeho doručovaní procesne pochybil. Tým, že daňový subjekt dňa 23.07.2012 podal proti nemu odvolanie, v podstate akceptoval jeho vydanie, ako aj doručenie. Uvedené skutočnosti nie sú dôvodom na prijatie záveru, že dodatočný platobný výmer je neplatný alebo, že je vydaný v rozpore so zákonom. Odvolací orgán považuje tieto námietky odvolávajúceho sa za neopodstatnené.

Na základe zisteného skutkového stavu, ktorý v konaní nie je sporný, dospel správca dane jeho správnym vyhodnotením a právnym posúdením veci k záveru, že daňový subjekt neoprávnene uplatnil odpočítanie dane vo výške 385 771,52 Eur pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, pretože nadobudnutý tovar nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Jeho uplatnením porušil ustanovenie o DPH. Výšku neoprávnene odpočítanej dane správca dane zistil z výšky ceny nadobudnutého tovaru a k nej prislúchajúcej dane upravenej podľa údajov uvedených v jednotlivých riadkoch daňového priznania ( v daňovom priznaní daňový subjekt omylom uviedol nesprávnu výšku základu dane pri nadobudnutí tovaru, a to nadobudnutie tovare v poľskej mene a nie v eurách) a jej výpočet správca dane jasne v odôvodnení rozhodnutia uviedol. Nie je preto opodstatnená námietka daňového subjektu, že správca dane neuviedol ako zo zistených údajov určil neuznaný nárok na odpočítanie dane.

Odvolací orgán preskúmal napadnutý dodatočný platobný výmer aj v rozsahu námietky daňového subjektu, že vyrubený rozdiel dane uvedený vo výroku rozhodnutia nezodpovedá jednotlivým zisteniam a dospel k záveru, že daňový subjekt túto skutočnosť namieta neopodstatnene. Celková výška rozdielu dane je vyrubená v sume 134 013,04 Eur (-253 323,01+1 456,88+103,45+4,20) čo zodpovedá jednotlivým zisteniam a sumám uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Odvolávajúci sa vynechal vo svojej námietke sumu 4,20 Eur neoprávnene uplatneného odpočítania dane.

V súvislosti s námietkou daňového subjektu, že správca dane nepriznal nárok na odpočítanie dane z prepravných služieb vo výške 1 456,88 Eur odvolací orgán poukázal, že podľa / o DPH môže platiteľ uplatniť právo na odpočítanie dane podľa citovaného zákona, ak pri odpočítaní podľa / o DPH je daň uvedená v záznamoch podľa o DPH. V rámci daňovej kontroly správca dane zistil, že túto zákonnú podmienku uplatnenia odpočítania dane kontrolovaný daňový subjekt nespĺňa, a preto v súlade s týmto ustanovením zákona neuznal platiteľovi dane nárok na odpočítanie dane v uvedenej výške. K tomu je potrebné uviesť, že ak platiteľ dane splní podmienku uvedenia dane v záznamoch po skončení daňovej kontroly, a to uvedenie dane do povinných záznamov do príslušného zdaňovacieho obdobia (najneskôr do obdobia december 2011), môže si uplatniť právo odpočítať predmetnú daň dodatočne prostredníctvom dodatočného daňového priznania. Správca dane náležite v zmysle v dodatočnom platobnom výmere odôvodnil, uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov na základe ktorých sa rozhodovalo. Odvolací orgán sa s týmito závermi stotožnil a námietky odvolávajúceho sa považuje za neopodstatnené.

Odvolací orgán zistil, že vo výroku odvolaním napadnutého dodatočného platobného výmeru správca dane uviedol namiesto procesne správneho , ktorý sa vzťahuje na vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona. Táto skutočnosť však nemá za následok nepreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov potvrdil.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Namietal v procesno-právnej aj hmotno-právnej rovine, keď pod bodom A. žaloby tvrdil, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, lebo výrok napadnutého rozhodnutia aj prvostupňového správneho orgánu obsahuje nesprávny odkaz na zákonné ustanovenia, podľa ktorého bolo potrebné rozhodnúť. Prvostupňový správny orgán vo výroku odkazuje na nesprávne ustanovenie § 165 ods. 2 Daňového poriadku správne mal byť odkaz na ustanovenie § 165 ods. 5 Daňového poriadku. Namietal, že v rozhodnutí žalovaného a ani v rozhodnutí správcu dane sa neuvádza ako bol určený resp. vypočítaný neuznaný nárok na odpočítanie dane vo výške 385 771,52 Eur, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť.

Pod bodom B. žaloby namietal existenciu vady, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Poukázal na . , podľa ktorého bol vydaný dodatočný platobný výmer, na citovaného zákona podľa ktorého je daňová kontrola ukončená dňom

prerokovania protokolu, na , ktorý upravuje kedy je lehota na rozhodnutie zachovaná. Argumentoval, že k prerokovaniu protokolu došlo dňa 18.06.2012 správca dane mal teda vydať rozhodnutie do 03.07.2012, vydal ho až 22.10.2012, t. j. nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia. nevydanie dodatočného platobného výmeru v zákonnej lehote má za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia. Nemôže obstáť argumentácia, že dodatočný platobný výmer bol vydaný včas, len správca dane procesne pochybil pri jeho doručovaní, lebo ho adresoval nesprávnemu subjektu. Rovnako podaním odvolania dňa 23.07.2012 nemohlo dôjsť zo strany žalobcu k zhojeniu neplatnosti dodatočného platobného výmeru z dôvodu, že bol vydaný po uplynutí zákonnej lehoty. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorý citoval.

Dôvodom nezákonnosti vykonanej daňovej kontroly je podľa žalobcu aj skutočnosť, že správca dane nekonal so žalobcom X., ktorého žalobca s poukazom na splnomocnil zastupovaním pre celé daňové konanie, pričom správca dane jednotlivé písomnosti doručoval priamo daňovému subjektu čo súvisí aj s nesprávnym doručovaním Oznámenie o vykonaní daňovej kontroly či Upovedomenie o predĺžení lehoty na výkon daňovej kontroly.

Inou vadou je aj konanie nepríslušným prípadne nesprávne označeným správcom dane, keďže úkony realizoval Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad pričom dodatočný platobný výmer dodal Daňový úrad Prešov, pobočka Stará Ľubovňa.

Ďalšou vadou je prerokovanie protokolu o výsledku daňovej kontroly ešte pred tým ako bolo riadne, prostredníctvom pošty doručené vyjadrenie žalobcu k protokolu keďže vyjadrenie podal žalobca v zákonnej lehote 15.06.2012 čo bol piatok, pričom dňa 18.06.2012 (pondelok) t. j. deň určený na prerokovanie protokolu ním správca dane ešte nedisponoval.

V bode C. žaloby žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne zistenie skutkového stavu. Citoval právny názor správnych orgánov s tým, že aj pri aplikácii právnych predpisov, na ktoré poukazuje žalovaný, by bol konečný výsledok žalobcovej daňovej povinnosti nula. Právne posúdenie správnymi orgánmi je však nesprávne a to s poukazom na // o DPH ktoré citoval a z ktorých vyplýva, že žalobcovi vzniklo právo na odpočet DPH () a zároveň právo uplatniť si odpočet tejto dane (/). Výklad žalovaného o nesprávnej aplikácii o DPH je v priamom rozpore s jeho argumentáciou týkajúcou sa miesta nadobudnutia tovaru. Poukázal aj na smernice Rady č. 2006/112/ES, ktorý citoval z čoho vyplýva, že aplikácia článku 41 (na ktorý poukazuje žalovaný) je s poukazom na tejto smernice nesprávna. Nesprávny je aj poukaz na rozhodnutia ESD C -536/08 a C 539/08, ktoré sa týkajú odlišných právnych vecí a výklad týchto rozhodnutí ESD nemožno aplikovať na daný prípad.

Správne orgány dôsledne nepostupovali podľa , nevykonali žiadne dokazovanie smerom k zahraničným subjektom hlavne či sú registrované na daň v štátoch svojho sídla, či podali súhrnné výkazy k DPH v dôsledku čoho existuje vysoké riziko dvojitého zdanenia. Správne orgány neskúmali ani to, či nešlo o trojstranný obchod podľa o DPH ktorý žalobca citoval a uviedol, že s poukazom na berie správca dane do úvahy vždy skutočnosť obsah právneho úkonu, pričom poukázal aj na citovaného zákona.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného, alternatívne aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácie uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd podľa (ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, s tým, že podľa nal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správnych orgánov v medziach žaloby boli v súlade so zákonom.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správcu dane (prvostupňového správneho orgánu) ktorý vyrubil žalobcovi podľa v nadväznosti na Daňového poriadku rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2011 vo výške 134 013,04 Eur z dôvodu uplatnenia odpočítania dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v rozpore s ustanovením o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ( ďalej len o DPH) vo výške 385 771,52 Eur. Suma vyrubeného rozdielu dane zároveň obsahuje sumu ( mínus) -253 323,01 Eur, ktorá vznikla v dôsledku nesprávnej výšky základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku uvedenej daňovým subjektom v daňovom priznaní a k nej prislúchajúcej výšky dane. Ďalej z dôvodu porušenia o DPH tým, že nezaplatil daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu vo výške 1 456,88 Eur a porušenia / v nadväznosti na o DPH tým, že neoprávnene uplatnil odpočítanie dane vo výške 107,65 Eur. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa v nadväznosti na Daňového poriadku rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Rozsah preskúmavacieho konania podľa druhej hlavy piatej časti upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov ( a nasl. ) bol daný rozsahom žalobných námietok, keď žalobca namietal v procesno-právnej aj v hmotno-právnej rovine.

Vo vzťahu k procesno-právnym námietkam krajský súd uvádza:

Podľa v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok () je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane () sa začína vyrubovacie konanie (); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane () sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane () sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

Podľa správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa Daňového poriadku vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.

Podľa Daňového poriadku daňové konanie začaté podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na rozdielny rozsah odvolacích a žalobných námietok bolo jednou zo sporných právnych otázok posúdenie, či žalovaný mal v rámci odvolacieho konania prihliadať i na tie procesné vady, ktoré žalobca ako daňový subjekt v odvolaní zo dňa 16.11.2012 proti dodatočnému platobnému výmeru nenamietal, najmä doručovanie oznámenia o začatí daňovej kontroly iba daňovému subjektu. Tieto vady už nie sú odstrániteľné v ďalšom konaní, a preto bolo potrebné s poukazom na zásadu proporcionality vyhodnotiť, či sú tak závažnej povahy, aby spôsobili nezákonnosť daňovej kontroly i celého daňového konania.

Pri posudzovaní tejto otázky krajský súd vychádzal z právneho názoru vysloveného v uzneseniach vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky týkajúcich sa rovnakých účastníkov konania, rovnakej problematiky len iného zdaňovacieho obdobia (, ), podľa ktorého je podstatným vecne správny výklad ustanovenia § 74 ods. 2 daňového poriadku.

Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že odvolací orgán preskúmava napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Žalobca v odvolaní zo dňa 16.11.2012 z procesných vád namietal spôsob doručovania (v jeden deň doručených 19 dodatočných platobných výmerov), neočíslovanie strán rozhodnutia, krátky časový odstup medzi dátumom určeným na prerokovanie protokolu o kontrole (18.06.2012) a dátumom do kedy sa mohol žalobca k protokolu písomne vyjadriť (15.06.2012), ďalej namietal, že v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím, ktoré je platné len za predpokladu, že bolo riadnym spôsobom doručené alebo oznámené, ak alebo osobitný predpis neustanovujú inak. Rozhodnutie, ktorým správca dane určuje výšku dane alebo rozdiel oznámi správca dane daňovému subjektu formou platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru. Ďalej namietal nedodržanie zákonnej lehoty 15 dní na vydanie rozhodnutia, na nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutí, že v konaní daňového úradu bola taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia, že nebol riadne poučený spôsobom, ako ustanovujú všeobecné záväzné právne predpisy. ostatné námietky smerovali k meritu veci a v doplnení odvolania žalobca predložil odborné stanovisko 4/2012 vypracované znalcom X..

S podstatnými námietkami sa žalovaný vysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí pričom neboli dôvodné. je potrebné zdôrazniť, že tieto bolo potrebné posúdiť hlavne z hľadiska, či boli spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu a či priamo ovplyvnili princíp spravodlivého konania a spôsobili daňovému subjektu odňatie možnosti riadne konať pred daňovým orgánom.

Žalobca v žalobe predovšetkým namietal nesprávny postup pri doručovaní oznámenia o začatí daňovej kontroly, výzvy na predloženie dokladov a upovedomenia o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ktoré boli doručované žalobcovi, nie X.i, splnomocnenému zástupcovi žalobcu pre celé daňové konanie ( v spojení s ) a nedodržanie zákonnej 15-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia, stanovenej v citovaného zákona.

Podľa daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci môže mať len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba; na takéto konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo s

úradne osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu udeleného plnomocenstva sa považuje za konanie zástupcu.

Podľa ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne v daňovom konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi.

Podľa ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia () dodatočný platobný výmer, ak sa daň 1. zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere, 2. zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia odlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia alebo od dane zistenej daňovou kontrolou, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, 3. mala podľa osobitných zákonov zaplatiť bez podania daňového priznania alebo hlásenia a daňový subjekt túto daň aspoň čiastočne zaplatil.

Aj keď je nepochybné, že žalobca bol zastúpený zástupcom X. a v zmysle mal správca dane písomnosti doručovať tomuto zástupcovi, z ustanovenia vyplýva, že zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane konal v nevyhnutných prípadoch aj s daňovým subjektom, pričom aj z ustanovenia veta posledná citovaného zákona vyplýva, že ak má adresát osobne v daňovom konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i právnemu zástupcovi.

S poukazom na tieto ustanovenia, na skutočnosť, že žalobca spôsob doručovania v takomto rozsahu v odvolaní nenamietal, na vyslovený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uzneseniach a podľa ktorých je podstatným vecne správny výklad § 74 ods. 2 Daňového poriadku, na skutočnosť, že tieto vady už nie sú odstrániteľné, ale hlavne na skutočnosť, že uvedeným postupom žalobcovi neboli odňaté žiadne práva, resp. procesné možnosti riadne konať pred daňovým orgánom, ich krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné.

Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku o nedodržaní 15-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia, keďže táto sama o sebe nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Pokiaľ žalobca poukazoval na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS/24/2010, je potrebné rozlišovať medzi nedodržaním lehoty na vydanie rozhodnutia a nedodržaním lehoty na ukončenie daňovej kontroly (z čoho vychádza aj nález Ústavného súdu). V danom prípade lehota na ukončenie daňovej kontroly bola dodržaná (daňová kontrola začala 12.09.2011, predĺžená bola do 12.09.2012, ukončená bola dňa 18.06.2012 podľa ), pričom v prípade nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia bol na mieste postup podľa upravujúci konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

Ani vo vzťahu k ďalším procesným námietkam uvedeným v žalobe žalobca neuviedol, ako zasiahli do jeho subjektívnych práv z pohľadu obmedzenia jeho možností riadne konať pred daňovými orgánmi.

S poukazom na § 74 ods. 2 Daňového poriadku (neboli uplatnené v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru) a z dôvodu, že sa nejedná o opodstatnené námietky a také, na ktoré musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, lebo môžu mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, na nich neprihliadal.

Len na ozrejmenie krajský súd uvádza, že poučenie na obidvoch rozhodnutiach bolo v súlade s , resp. Daňového poriadku nesprávne uvedený namiesto správneho Daňového poriadku nemení nič na skutočnosti, že správca dane mal a postupoval podľa doterajších predpisov, spôsob výpočtu sumy 385 771,52 Eur (neuznaný nárok na odpočítanie dane) vyplýva z protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 24.05.2012 strana 4 až 18, s ktorým bol zástupca žalobcu oboznámený.

Vo vzťahu k námietke, že daňovú kontrolu začal Daňový úrad Stará Ľubovňa a daňovú kontrolu následne realizoval Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad krajský súd poukazuje na o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa ako aj o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov (účinný od 01.01.2012). Organizačná štruktúra Finančnej správy SR od 01.01.2012 pozostáva z Finančného riaditeľstva SR , 8 daňových úradov v sídlach VÚC s pobočkami DÚ a kontaktnými miestami DÚ, 1 DÚ pre vybrané daňové subjekty. Daňový úrad Stará Ľubovňa, ktorý začínal vykonávať daňovú kontrolu u daňového subjektu, týmto zanikol. Daňový úrad Prešov má zriadenú pobočku Poprad ako svoju organizačnú zložku. Ak vydal rozhodnutie Daňový úrad Prešov alebo Daňový úrad prešov, pobočka Poprad opatrené okrúhlou pečiatkou Daňového úradu Prešov, nešlo o konanie nepríslušným alebo nesprávne označeným správcom dane.

K námietke, že správca dane pristúpil k prerokovaniu protokolu skôr, ako mu bolo doručené vyjadrenie žalobcu k protokolu krajský súd poukazuje na obsah administratívneho spisu (zápisnica č. 9712401/5/1023574/2012/Boď zo dňa 18.06.2012), z ktorého vyplýva, že zástupca žalobcu poskytol správcovi dane kópiu písomného vyjadrenia k protokolu a následne sa dohodli na prerokovaní protokolu o 13.30 hod., po jeho vyhodnotení správcom dane a následne po vyhotovení dodatku k protokolu čím splnomocnený zástupca súhlasil a zápisnicu na znak súhlasu podpísal.

Ani hmotno-právne námietky žalobcu nie sú dôvodné.

Podľa o DPH, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.

Podľa o DPH na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane.

Podľa o DPH, miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Podľa o DPH, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.

Podľa o DPH, ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.

Podľa o DPH, ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa

skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.

Podľa o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa / o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa / o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a .

Podľa o DPH, platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku.

Podľa / o DPH, právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa / je daň uvedená v záznamoch podľa .

Podľa o DPH, zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je registrovaná pre daň podľa , sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa v tuzemsku.

V danom prípade daňový úrad vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až september 2011, o výsledku z ktorej vyhotovil protokol č. 9712401/5/533349/2012 zo dňa 24.05.2012, ktorý bol spolu s dodatkom k protokolu zo dňa 18.06.2012, so žalobcom prerokovaný dňa 18.06.2012. Pri daňovej kontrole správca dane preveroval skutočnosti o rozhodujúce pre správne určenie dane, konkrétne za zdaňovacie obdobie január 2011 oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku, keď žalobca ako platiteľ nadobudol tovar z Poľskej republiky, pod slovenským identifikačným číslom pre daň, pričom preprava tovaru skončila v Českej republike, ako aj oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, keď platiteľ nadobudol tovar z Českej republiky pod slovenským identifikačným číslom pre daň, pričom preprava tovaru skončila v poľskej republike.

Žalobca nakupoval tovar od poľského dodávateľa (P.) pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelila Slovenská republika. Tento tovar bol prepravovaný z Poľskej republiky (od poľských dodávateľov) do Českej republiky kde si ho žalobca prevzal, uskladnil a následne predal ďalšiemu poľskému odberateľovi. Rovnako nakupoval tovar od českých dodávateľov (MAZARONE s.r.o. a Bedwa Trade s.r.o.) pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelila Slovenská republika, a tento tovar bol prepravovaný z Českej republiky ( od českých dodávateľov) do Poľskej republiky, kde ho žalobca následne predal ďalším poľským odberateľom. Tieto skutočnosti v konaní sporné neboli.

Na účely DPH išlo u žalobcu o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, pričom pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty je pre platiteľa najdôležitejšie určiť miesto zdaniteľného obchodu.

V zmysle o DPH, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi v danom prípade bola miestom nadobudnutia tovaru Česká republika a žalobca mal povinnosť tovar zdaniť v Českej republike. Zároveň však ustanovenia cit. zákona vyplýva, že bol povinný zdaniť tovar v Slovenskej republike, lebo žalobca si objednal tovar pod slovenským identifikačným číslom pre DPH a nepreukázal, že k zdaneniu nadobudnutého tovaru došlo v Českej republike.

Podľa o DPH, si žalobca mohol opraviť základ dane len v prípade, že preukázal, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v Českej republike, čo nepreukázal, ani túto skutočnosť nenamietal.

Zároveň je nesporné, že tovar zdanený ako nadobudnutie podľa o DPH nebol do Slovenskej republiky dovezený a žalobca uskutočnil zdaniteľnú transakciu, ktorá nie je v zmysle o DPH predmetom dane z pridanej hodnoty v Slovenskej republike.

Žalobca si teda nemohol podľa o DPH uplatniť odpočet dane z nadobudnutia tovaru v Slovenskej republike, lebo tovar nepoužil na svoje zdaniteľné obchody v Slovenskej republike.

Z uvedených dôvodov správca dane vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie január 2011 rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 134 013,04 Eur pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, pretože nadobudnutý tovar nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Celková výška rozdielu dane je vyrubená v sume 134 013,04 Eur (-253 323,01+1 456,88+103,45+4,20) čo zodpovedá jednotlivým zisteniam a sumám uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Žalobca tiež nedôvodne namietal, že mu vzniklo právo na odpočet DPH podľa o DPH a zároveň právo uplatniť si odpočet tejto dane podľa / citovaného zákona pretože ustanovenie citovaného zákona sa na daný prípad nevzťahuje.

Ak by platil výklad žalobcu k tomuto ustanoveniu, išlo by o také konanie, v ktorom by daňový subjekt nakúpil tovar v inom členskom štáte, tam ho použil na podnikanie (z uskutočnených obchodov by v inom členskom štáte platil daň) a v tuzemsku by si z neho odpočítal daň. Takéto konanie nie je v súlade so zákonom. Platiteľ dane môže podnikať v zahraničí, pričom jeho podnikanie tam podlieha zákonnej úprave pri uplatňovaní DPH. Zároveň ak v tuzemsku nakúpi tovary a služby, ktoré použije na toto podnikanie (napr. náklady na prevádzku kancelárie v tuzemsku alebo prenájom strojov, ktoré použije na dodávku stavebných prác v inom členskom štáte), môže si z týchto tovarov a služieb odpočítať daň. Preto ide o nákupy tovarov a služieb v tuzemsku, lebo aj tieto nákupy musia spĺňať podmienky na odpočítanie dane v tuzemsku( musí pri nich vzniknúť daňová povinnosť v tuzemsku, a preto by si z nich tento platiteľ nemohol odpočítavať daň v inom členskom štáte resp. v tom, v ktorom podniká). Za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň (v danom prípade tuzemsko), iba v prípade, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom skončila preprava tovaru ( v danom prípade Česká republika resp. Poľská republika). Žalobca túto skutočnosť evidentne nepreukázal. Zároveň základné pravidlo určenia miesta nadobudnutia tovaru ostáva zachované, t.j. miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi ( v danom prípade Česká republika resp. Poľská republika ).

Na účely odstránenia možného dvojitého zdanenia zákon o DPH umožňuje platiteľovi opraviť základ dane na nulu, ale nie odpočítať daň tak, ako to urobil žalobca.

Uvedený postup je plne v súlade s o DPH a tiež s článkom 16 Vykonávacieho Nariadenia Rady EU 282/2011 ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, podľa ktorého ak sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva a v zmysle článku 20 Smernice 2006/112/ES, členský štát v ktorom sa odoslanie alebo preprava skončí, uplatní svoju právomoc zdaniť, bez ohľadu na spôsob uplatnenia DPH na transakcii v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava začala.

Nepochybil žalobca, ak v rozhodnutí poukazoval aj na judikatúru ESD a smernice, lebo tým len podporil svoju argumentáciu v súvislosti s problematikou DPH pri podnikaní platiteľa v rámci Spoločenstva, pri tzv. intrakomunitárnych obchodoch a teda plnili len výkladovú funkciu.

Za účelové považuje aj tvrdenie žalobcu, že išlo o tzv. trojstranný obchod. Táto námietka bola predmetom odvolacieho konania, pričom v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 14.05.2012 č.

9712401/5/356486/2012(str. 30 administratívneho spisu) sa splnomocnený zástupca žalobcu X. vyjadril, že ...„po prešetrení všetkých skutočností dospel k záveru, že zdaniteľné transakcie, ktoré považoval za trojstranný obchod, nie sú v skutočnosti trojstranným obchodom...“ a zápisnicu bez výhrad podpísal.

Rozhodnutie žalovaného je zrozumiteľné a vydané v medziach logickej správnej úvahy.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa . Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.