Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_3S-62-2013.pdf
PDF · 173.93 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/62/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Moniky Tobiášovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobcu Magura, s.r.o., Vyšné Ružbachy, so sídlom Vyšné Ružbachy č. 307, IČO: 36 44 50 37, zastúpeného Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanová 1, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného zo dňa 05. apríla 2013 číslo:1100305/1/161580/2013 a číslo: 1100305/1/161536/2013 na základe žalôb takto
rozhodol:
Žaloby zamieta.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Na tunajšom súde je pod sp. zn. 3S/62/2013 vedené konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 05.04.2013 č. 1100305/1/161580/2013, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov zo dňa 22.06.2012 č. 9712401/5/1190592/2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010 v sume 461 482,05 Eur.
2. Pod sp. zn. 3S/64/2013 je vedené konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 5.04.2013 č. 1100305/1/161536/2013, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov zo dňa 22.06.2012 č. 9712401/5/1189385/2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 v sume 611 656,70 Eur.
3. Pretože veci vedené pod sp. zn. 3S/62/2013 a 3S/64/2013 skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov, krajský súd podľa § 112 ods. 1 v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 O.s.p. spojil veci vedené pod sp. zn. 3S/62/2013 a 3S/64/2013 na spoločné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. 3S/62/2013.
4. Preskúmavanými rozhodnutiami rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán, vo veci odvolaní žalobcu proti dodatočným platobným výmerom zo dňa 22.06.2012, ktorými správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010 v sume 461 482,05 Eur a za zdaňovacie obdobie marec 2010 v sume 611 656,70 Eur tak, že podľa § 74 ods. 4 v spojení s § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok) rozhodnutia potvrdil.
5. V odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí poukázal na odvolania žalobcu ktoré v rozhodnutiach konkretizoval. Ďalej uviedol, že Daňový úrad Prešov vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9712401/5/488539/2012/Guz zo dňa 21.05.2012.
6. V súvislosti s vyrubeným rozdielom dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010 uviedol, že správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že kontrolovaný daňový subjekt v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2010 uviedol v riadku 07 základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku vo výške 2 419 894,34 Eur (v uvedenej sume je zahrnutá aj suma služby - prepravy tovaru vo výške 2 640,00 Eur, ktorá mala byť uvedená v riadku 11 daňového priznania) a k tomu prislúchajúcu daň vo výške 459 779,91 Eur, avšak správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že daňový subjekt nadobudol tovar v hodnote 2 428 852,96 Eur. Ide o faktúry za betonársku oceľ, železné profily, plech, FeSi 75, FeSiMn, profily a drôty od spoločností WYROBY HUTNICZE ART-STAL Sp. z.o.o., Sidorská 82, Biala Podlaska, Poľská republika, VIMEX S.A.. Warszawska 20, Radom, Poľská republika, F.H. BAUSTAL Sp. z.o.o., Karola Lowinskiego 2, Krakow, Poľská republika, SENEM COMPONENTS. Sp. Jana Sobieskiego 07. Dobrowa Górnicza, Poľská republika, PARTNER STEEL Sp. z.o.o.. Zwirki Wigury 7, Mikolow, Poľská republika a PPHU HYDRAMET, Sp. z.o.o., Gajewo Obwododowa 3, Gizycko, Poľská republika. Tovar bol prepravený z Poľskej republiky do Českej republiky, kde mal daňový subjekt uzatvorenú zmluvu o skladovaní č. 2009/3 zo dňa 19.11. 2009 so spoločnosťou IZOTECHNIK s. r. o.. Bystřice nad Olší na dobu určitú do 31.08.2010. Prepravu tovaru, ktorá sa vždy skončila v Českej republike, zabezpečovala spoločnosť Spedycja oraz Transport Ciezki, Krysztof Pacholik, Dobrowa Gómica z Poľskej republiky. Tovar následne daňový subjekt predal spoločnostiam PRB KARMONA Sp. z o.o., PARTNER STEEL Sp. z o.o., STELEELEX Sp. z o.o., BH Sp. z o.o., FER IMPORT Sp. z o.o. do Poľskej republiky. Ďalej správca dane zistil, že si kontrolovaný daňový subjekt z uvedeného nadobudnutia tovaru z iného členského štátu uplatnil aj odpočítanie dane a to vo výške 459 278,31 eura.
7. V súvislosti s vyrubeným rozdielom dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 uviedol, že správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že kontrolovaný daňový subjekt v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2010 uviedol v riadku 07 základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku vo výške 3 272 690,79 Eur (v uvedenej sume je zahrnutá aj suma služby - prepravy tovaru vo výške 30 434,33 Eur, ktorá mala byť uvedená v riadku 11 daňového priznania) a k tomu prislúchajúcu daň vo výške 621 811,23 Eur, avšak správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že daňový subjekt nadobudol tovar v hodnote 3 219 245,92 Eur. Ide o faktúry za betonársku oceľ, plechy, profily a valcovku od spoločností MARITEX Sp z.o.o., Al. Jozefa Pilsudskiego 92, Dobrowa Górnicza, Poľská republika, PPHU HYDRAMET Sp. z.o.o., Gajewo Obwodowa 3, Gizycko, Poľská republika, STEELEX Sp. z.o.o., Podolska 22, Nysa, Poľská republika a STAL S. C, Samsonowicza 5, Ostrowiec, Poľská republika. Tovar bol prepravený z Poľskej republiky do Českej republiky, kde mal daňový subjekt uzatvorenú zmluvu o skladovaní č. 2009/3 zo dňa 19.11.2009 so spoločnosťou IZOTECHNIK s. r. o., Bystřice nad Olší na dobu určitú do 31.08.2010. Prepravu tovaru, ktorá sa vždy skončila v Českej republike, zabezpečovala spoločnosť Spedycja oraz Transport Ciezki, Krysztof Pacholik, Dobrowa Górnica z Poľskej republiky. Tovar následne daňový subjekt predal spoločnostiam PRB KARMONA Sp. z o.o., PARTNER STEEL Sp. z o.o., STELEELEX Sp. z o.o., BH Sp. z o.o., FER IMPORT Sp. z o.o. do Poľskej republiky. Ďalej správca dane zistil, že si kontrolovaný daňový subjekt z uvedeného nadobudnutia tovaru z iného členského štátu uplatnil aj odpočítanie dane a to vo výške 616 028,71 Eur.
8. Správca dane preveril všetky doklady, ktoré daňový subjekt v rámci daňovej kontroly predložil, ako aj doklady, ktoré predložil na základe výziev správcu dane č. 735/320/21739/11/Kar zo dňa 31.08.2011, č. 735/320/32877/2011/Guz zo dňa 02.11.2011 a č. 735/320/35555/1l/Guz zo dňa 28.11.2011. Pri ústnych pojednávaniach, z ktorých správca dane vyhotovil zápisnice o ústnom pojednávaní č. 735/320/33399/2011/Guz zo dňa 03.11.2011, č. 735/320/34586/2011/Guz zo dňa 15.11.2011, č. 735/320/46075/2011/Guz zo dňa 15.12.2011, č. 9712/401/2012/1251/Guz zo dňa 24.01.2012 a č. 9712401/1/127085/2012 zo dňa 15.02.2012, odpovedal kontrolovaný daňový subjekt (jeho splnomocnený zástupca Ing. K. R.) na otázky položené správcom dane, vysvetlil priebeh uskutočnených obchodov, spôsob objednávok, okolnosti a miesto preberania tovaru, jeho prepravy a vyjadril sa k jednotlivým sporným prípadom a rozdielom v sumách uvedených v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia január až december 2010. Zároveň bol pri ústnom pojednávaní, z ktorého bola vyhotovená zápisnica č. 9712401/5/350770/2012/Guz zo dňa 14.05.2012 aj oboznámený so zistenými skutočnosťami pri výkone daňovej kontroly.
9. Následne správca dane vyhotovil protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 9712401/5/488539/2012/Guz zo dňa 21.05.2012, ktorý spolu s výzvou č. 9712401/5/ 534734/2012/Guz zo dňa 24.05.2012 na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie prevzal osobne kontrolovaný daňový subjekt dňa 05.06.2012. Na základe vyjadrenia daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole vyhotovil správca dane dňa 18.06.2012 dodatok k protokolu so záverom, že daňový subjekt vo svojom vyjadrení nepredložil žiadne iné skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by ovplyvnili výsledok daňovej kontroly uvedený v protokole. Záverečné prerokovanie protokolu v znení jeho dodatku sa s daňovým subjektom (jeho splnomocneným zástupcom Ing. K. R.) uskutočnilo dňa 18.06.2012, t. j. v deň určený vo výzve na prerokovanie protokolu (zápisnica č. 9712401/1/1023268/2012/Guz zo dňa 18.06.2012).
10. Na základe toho vydal správca dane dodatočné platobné výmery, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010 a marec 2010 v sumách uvedených vyššie, z dôvodu uplatnenia odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v rozpore s § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len ZoDPH). Suma vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty obsahovala aj sumu 2 203,74 Eur (zdaňovacie obdobie 9/2010), ktorá vznikla v dôsledku nesprávnej výšky základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku uvedenej daňovým subjektom v daňovom priznaní a k nej prislúchajúcej výšky dane. V prípade vyrubenia rozdielu dane z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec/2010 suma vyrubeného rozdielu obsahovala aj sumu 4 372,01 Eur, ktorá vznikla v dôsledku nesprávnej výšky základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku uvedenej daňovým subjektom v daňovom priznaní a k nej prislúchajúcej výšky dane.
11. V rozhodnutiach ďalej žalovaný citoval § 2 ods. 1, § 11 ods. 1, § 17 ods. 1 až 3, § 49 ods. 2 písm. c), ods. 6 ZoDPH, § 2 ods. 1, 3, 6, § 15 ods. 13, § 29 ods. 2, 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len zákon 511/1992 Zb.), § 165 ods. 4, 5, § 165b ods. 1 daňového poriadku. Zistil, že správca dane vykonal u žalobcu za zdaňovacie obdobia január až december 2010 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty, pri ktorej preveroval u kontrolovaného daňového subjektu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, konkrétne za zdaňovacie obdobie september a marec 2010 oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, keď platiteľ nadobudol tovar z Poľskej republiky pod slovenským identifikačným číslom pre daň, pričom preprava tovaru skončila v Českej republike. Zistený skutkový stav pritom nie je v danom prípade sporný.
12. Kontrolovaný daňový subjekt nakupoval tovar od poľských dodávateľov pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelila Slovenská republika. Tento tovar bol prepravovaný z Poľskej republiky (od poľských dodávateľov) do Českej republiky, kde si ho kontrolovaný daňový subjekt prevzal, uskladnil a následne predal ďalším poľským odberateľom. Na účely dane z pridanej hodnoty išlo z hľadiska kontrolovaného daňového subjektu o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Najdôležitejšie pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty je pre platiteľa určiť miesto zdaniteľného obchodu. Podľa základného pravidla je miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu v tom členskom štáte, kde sa preprava skončí. To znamená, že v danom prípade je miesto nadobudnutia tovaru v Českej republike, kde pri tomto nadobudnutí tovaru vzniká daňová povinnosť. Okrem toho však platí, že zdanenie nadobudnutia tovaru bude v tuzemsku, pretože objednávateľ si objednal tovar pod identifikačným číslom DPH, ktoré mu bolo pridelené v tuzemsku, a to v tom prípade, ak objednávateľ nepreukáže, že k zdaneniu nadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde sa skončila preprava tovaru.
13. Uvedené legislatívne riešenie vyplýva z toho, že poľský dodávateľ musí pri vyplnení súhrnného výkazu (súhrnný výkaz musí podať každý dodávateľ, ktorý dodá tovar do iného členského štátu, a tieto údaje vchádzajú do európskej databázy identifikácie pohybu tovaru medzi členskými štátmi VIES) uviesť dodanie tovaru pre slovenského odberateľa, pretože má k dispozícii podľa objednávky jeho identifikačné číslo DPH, pod ktorým si slovenský podnikateľ objednal tovar.
14. Podľa pravidiel zákona o dani z pridanej hodnoty v prípadoch, kedy sa slovenský platiteľ dane rozhodne predávať tovar v inom členskom štáte (v Českej republike) a tento tovar bude do tohto štátu prepravený z iného členského štátu (z Poľskej republiky), je slovenský platiteľ dane povinný sa v tomto členskom štáte (v Českej republike) registrovať pre daň z pridanej hodnoty, pretože v tomto členskom štáte nadobudol tovar z iného členského štátu, teda uskutočnil zdaniteľný obchod, ktorý je v tomto štáte predmetom dane. Je teda v takom prípade potrebné, aby slovenský platiteľ dane požiadal v Českej republike o pridelenie českého identifikačného čísla pre DPH, pod týmto číslom si potom bude
objednávať tovar od poľského dodávateľa a ako platiteľ bude priznávať v Českej republike nadobudnutie tohto tovaru, teda v daňovom priznaní bude nadobudnutie tovaru zdaňovať príslušnou sadzbou dane v Českej republike a zároveň si môže z tohto nadobudnutia tovaru v Českej republike uplatniť odpočítanie dane.
15. Ak ale nastane prípad, že slovenský platiteľ dane by musel zdaniť nadobudnutie tovaru v Slovenskej republike (pretože objednal tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončila preprava tovaru, a zároveň nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru) a aj v Českej republike (pretože miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho prepravy k nadobúdateľovi), má možnosť následne vykonať v súlade s § 17 ods. 3 ZoDPH opravu základu dane v daňovom priznaní podanom v Slovenskej republike, t. j. opraviť základ dane z nadobudnutia tovaru na nulu za predpokladu, že preukáže zaplatenie dane z pridanej hodnoty z nadobudnutia tohto tovaru v Českej republike.
16. Touto opravou základu dane z nadobudnutia tovaru je teda upravený spôsob, akým bude platiteľovi dane vrátená výška dane priznaná z nadobudnutia tovaru v tom členskom štáte, ktorý mu pridelil identifikačné číslo pre daň (Slovenská republika). Samozrejme za predpokladu, že preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončila jeho preprava (Česká republika).
17. Z uvedeného je teda zrejmé, že pri takomto spôsobe obchodovania má platiteľ dane povinnosť zdaniť nadobudnutie tovaru v Českej republike a zároveň si pri splnení podmienok ustanovených zákonom platným v Českej republike uplatniť z tohto nadobudnutia tovaru odpočítanie dane. Zároveň je zrejmé, že platiteľ dane musí zdaniť nadobudnutie tovaru aj v Slovenskej republike, avšak bez nároku na odpočítanie dane. Priznanú daň si však môže nárokovať na vrátenie, resp. opraviť základ dane po preukázaní, že nadobudnutie tovaru bolo zdanené v Českej republike.
18. Uvedené vyplýva z podmienky ustanovenej v § 49 ods. 2 ZoDPH, že platiteľ dane môže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Inými slovami, ak platiteľ dane nadobudne tovar, ktorý je predmetom dane v Českej republike a v Českej republike ho použije na ďalší predaj, potom tento tovar nepoužil na svoje zdaniteľné obchody v Slovenskej republike ako platiteľ, a teda v Slovenskej republike mu nevzniká nárok na odpočítanie dane z tohto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu. Preto odvolací orgán považoval námietky daňového subjektu, ktoré sa zhodujú s vyjadreniami v odbornom stanovisku 4/2012 zo dňa 20.07.2012, za neopodstatnené.
19. Závery správcu dane vyplývajú aj z rozsudku ESD C-536/08 a C-539/08, podľa ktorého sa na také nadobudnutie tovaru nemôže vzťahovať uplatnenie odpočítania dane, a ak by sa právo na odpočet v takom prípade priznalo, mohlo by to viesť k narušeniu potrebného účinku článku 28b A ods. 2 druhého a tretieho pododseku šiestej smernice (článok 41 smernice Rady 2006/112/ES), keďže zdaniteľná osoba, ktorej sa priznalo právo na odpočet v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo, by už nebola motivovaná preukázať zdanenie dotknutého nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v členskom štáte, kde došlo k ukončeniu odoslania alebo prepravy, teda v členskom štáte konečnej spotreby.
20. Podľa uvedeného rozsudku Súdneho dvora z 22. apríla 2010 článok 17 ods. 2 a 3, ako aj článok 28b A ods. 2 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia v znení smernice Rady 92/111/EHS zo 14. decembra 1992 sa majú vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba, ktorá sa nachádza v situácii opísanej v prvom pododseku posledného uvedeného ustanovenia, nemá právo na okamžitý odpočet DPH, ktorou bolo na vstupe zaťažené nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva.
21. Uvedený spôsob uplatňovania dane z pridanej hodnoty je obsiahnutý v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a je v plnom rozsahu prevzatý zo základného právneho normatívu, šiestej smernice Rady 77/388/EHS v znení jej zmien a doplnkov, ktorá tvorí právny základ pre koncepciu harmonizácie legislatívy členských štátov EÚ o dani z pridanej hodnoty a bola nahradená novou smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá nadobudla účinnosť 1.1.2007.
22. Podľa článku 40 smernice Rady č. 2006/112/ES (článok 28b bod A ods. 1 smernice Rady 77/388/ EHS) sa za miesto nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva považuje miesto, kde sa končí odoslanie alebo preprava tovaru nadobúdateľovi.
23. Podľa článku 41 smernice Rady č. 2006/112/ES (článok 28b bod A ods. 2 prvý a druhý pododsek smernice Rady 77/388/EHS) bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 40, sa za miesto nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) bodu (i) považuje miesto na území členského štátu, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ uskutočnil toto nadobudnutie, ak nadobúdateľ nepreukáže, že nadobudnutie sa zdanilo v súlade s článkom 40. Ak podľa článku 40 nadobudnutie podlieha DPH v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru končí, po tom, ako bolo zdanené v súlade s prvým odsekom, základ dane sa primerane zníži v členskom štáte, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ toto nadobudnutie uskutočnil.
24. Podľa článku 42 smernice Rady č. 2006/112/ES (článok 28b bod A ods. 2 tretí pododsek smernice Rady 77/388/EHS) prvý odsek článku 41 sa neuplatňuje a nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva sa považuje za zdanené podľa článku 40, ak sú splnené tieto podmienky: nadobúdateľ preukáže, že toto nadobudnutie uskutočnil na území členského štátu určeného v súlade s článkom 40 na účely následného dodania, v súvislosti s ktorým bol príjemca tovaru označený za osobu povinnú platiť daň v súlade s článkom 197; nadobúdateľ splnil povinnosti súvisiace s podaním súhrnného výkazu stanovené v článku 265.
25. Podľa článku 168 smernice Rady č. 2006/112/ES (článok 28f bod 1, ktorý nahrádza článok 17 ods. 2 písm. d) smernice Rady 77/388/EHS), pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie, odpočítať z výšky DPH. ktorú je povinná zaplatiť, tieto sumy: DPH splatnú za nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva podľa článku 2 ods. 1 písm. b) bod (i).
26. Smernica ako právny akt EÚ má prednosť pred zákonom Slovenskej republiky (čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky) a je záväzná pre každý členský štát. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná problematika uplatňovania dane bola zo smernice Rady č. 2006/112/ES kompletne a nerozdielne prevzatá do ZoDPH. Preto nemožno považovať za opodstatnenú námietku odvolávajúceho sa, že ak je slovenská právna úprava v rozpore so smernicou, avšak daňovému subjektu poskytuje výhodnejšie daňové zaobchádzanie, nemôže sa štát domáhať voči daňovému subjektu riešenia podľa smernice, a daňový subjekt má právo postupovať podľa slovenskej legislatívy.
27. Okrem zákona o dani z pridanej hodnoty platí na území Slovenskej republiky aj Vykonávacie Nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. S účinnosťou od 01.07.2011 citované Nariadenie nahradilo dovtedy účinné Nariadenie Rady č. 1777/2005 o vykonávacích opatreniach smernice 77/388/EHS o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty zo 17. októbra 2005, ktoré bolo účinné od 1. júla 2006.
28. K tvrdeniu odvolávajúceho sa, že smernica Rady EHS nie je zásadne priamo vykonateľná, a teda ani záväzná, a že záväzným právnym aktom je nariadenie žalovaný uviedol, že citované nariadenie nezavádza nové pravidlá v systéme DPH, ale je len vykonávacím predpisom k smernici o DPH. Obsahuje osobitné ustanovenia ako odpoveď na určité otázky uplatňovania DPH, ktoré sú formulované tak, aby vo vnútri EÚ priniesli jednotné zaobchádzanie s týmito osobitnými prípadmi. Nie sú teda uplatniteľné na iné prípady a je potrebné ich s ohľadom na ich formuláciu uplatňovať reštriktívne.
29. V súvislosti s námietkou odvolávajúceho sa, že daňový úrad zrejme neprihliadal na ustanovenie § 49 ods. 6 ZoDPH odvolací orgán uviedol, že toto ustanovenie zákona sa na daný prípad nevzťahuje. Podľa tohto ustanovenia môže platiteľ odpočítať daň aj v prípade, že tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku. To znamená, že ak platiteľ, ktorý podniká v zahraničí (vykonáva zdaniteľné obchody s miestom dodania v zahraničí) a v súvislosti s týmto podnikaním nakúpi v tuzemsku tovary a služby, má možnosť odpočítania dane v rozsahu a za podmienok, ako keby tieto obchody realizoval v tuzemsku. V danom prípade
je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že platiteľ dane predmetný tovar reálne nadobudol v Českej republike. Preto nie je možné povedať, že tovar nakúpil v tuzemsku a použil ho na podnikanie v Českej republike. Skutočnosť, že slovenský platiteľ dane musí zdaniť toto nadobudnutie tovaru v Slovenskej republike, rieši zákon o dani z pridanej hodnoty osobitne. Na účely odstránenia možného dvojitého zdanenia umožňuje platiteľovi opraviť základ dane z nadobudnutia tovaru v Slovenskej republike na nulu, ale nie odpočítať daň. Je preto neopodstatnené tvrdenie odvolávajúceho sa, že v zmysle tohto ustanovenia má nárok na neuznané odpočítanie dane.
30. Odvolávajúci sa nesúhlasil s uvedením výňatku rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, na ktoré sa daňový úrad odvolával, pretože bol toho názoru, že dochádza k účelovému vytrhnutiu z celkového kontextu a v prípade, že sa daňový úrad odvolával na rozhodnutie ESD bolo potrebné, aby uvedené rozhodnutie bolo v celom rozsahu súčasťou odôvodnenia rozhodnutia. Odvolací orgán k tomu uviedol, že Súdny dvor Európskej únie zohráva pri výklade článkov smernice významnú úlohu. Rozsudky Súdneho dvora EU zabezpečujú jednotný výklad smernice o DPH v jednotlivých členských štátoch. Sú prameňom komunitárneho práva tým, že podávajú principiálny výklad vrátane výkladov všeobecných právnych zásad. Rozsudok ESD C-536/08 a C-539/08 správca dane aplikoval na danú vec správne, čo aj náležité odôvodnil. Zároveň uviedol, na základe čoho dospel k záverom uvedeným vo svojom rozhodnutí, ako aj ustanovenie zákona, ktoré daňový subjekt porušil. Preto tvrdenia odvolávajúceho sa sú v tomto smere neopodstatnené.
31. Odvolací orgán po preskúmaní postupu správcu dane pri vydávaní dodatočných platobných výmerov, ako aj pri prerokovaní protokolu o kontrole nezistil zo strany správcu dane žiadne porušenie zákona. Je pravdou, že v jeden deň bolo doručených daňovému subjektu 19 dodatočných platobných výmerov, ako aj to, že správca dane vyhodnocoval vyjadrenie k protokolu po dohode so splnomocneným zástupcom daňového subjektu v deň prerokovania protokolu, o čom svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9712401/5/102280/ 2012/Guz zo dňa 18.06.2012. Tieto skutočnosti však nemajú vplyv na výrok rozhodnutia.
32. Odvolávajúci sa ďalej uviedol, že daňová kontrola bola ukončená dňa 18.06.2012 a od toho dňa začala plynúť 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia. Namietal, že nedodržanie tejto lehoty, keďže dodatočné platobné výmery odovzdal správca dane na poštovú prepravu prostredníctvom pošty dňa 22.10.2012 má za následok ich neplatnosť, lebo boli vydané v rozpore so zákonom.
33. K tomu žalovaný uviedol, že dodatočné platobné výmery boli vydané dňa 22.06.2012 a doručené daňovému subjektu dňa 09.07.2012. Proti týmto podal daňový subjekt dňa 23.07.2012 odvolanie, ktoré správca dane dňa 16.08.2012 postúpil odvolaciemu orgánu. Odvolací orgán však zistil, že dodatočné platobné výmery neboli riadnym spôsobom doručené. Listom č. 1020505/1/1202278/2012 zo dňa 08.10.2012 oznámil správcovi dane (a upovedomil o tom aj daňový subjekt, aj splnomocneného zástupcu daňového subjektu), že daňový subjekt splnomocnil dňa 01.03.2010 Ing. Mariána Nováka, Vyšné Ružbachy 165 na zastupovanie vo vzťahu k daňovému úradu a na základe toho mali byť uvedené dodatočné platobné výmery doručené iba splnomocnenému zástupcovi. Keďže rozhodnutia správca dane doručoval daňovému subjektu, neboli riadnym spôsobom doručené a sú pre adresáta neplatné. Z tohto dôvodu nebolo možné ani o nich rozhodnúť v odvolacom konaní. Správca dane následne doručil dodatočné platobné výmery v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 daňového poriadku. Splnomocnený zástupca ich prevzal dňa 09.11.2012. Vzhľadom na uvedené odvolací orgán nepovažoval túto námietku daňového subjektu za opodstatnenú, lebo správca dane pri vydaní predmetných dodatočných platobných výmeroch dodržal lehotu na ich vydanie, avšak pri ich doručovaní procesne pochybil. Tým, že daňový subjekt dňa 23.07.2012 podal proti nim odvolanie, v podstate akceptoval ich vydanie, ako aj doručenie. Uvedené skutočnosti nie sú dôvodom na prijatie záveru, že dodatočné platobné výmery sú neplatné, alebo že boli vydané v rozpore so zákonom.
34. Na základe zisteného skutkového stavu, ktorý v konaní nie je sporný, dospel správca dane, jeho správnym vyhodnotením a právnym posúdením k záveru, že daňový subjekt neoprávnene uplatnil odpočítanie dane vo výške 459 278,31 Eur (za zdaňovacie obdobie 9/2010) a vo výške 616 028,71 Eur (za zdaňovacie obdobie 3/2010) pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, pretože nadobudnutý tovar nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Jeho uplatnením porušil ustanovenie § 49 ods. 2 písm. c) ZoDPH. Výšky neoprávnene odpočítanej dane správca dane zistil z výšky ceny nadobudnutého tovaru a k nej prislúchajúcej dane upravenej podľa údajov uvedených
v jednotlivých riadkoch daňového priznania (v daňovom priznaní daňový subjekt uviedol nesprávnu výšku základu dane pri nadobudnutí tovaru a v riadkoch 07 a 08 mal nesprávne zahrnutú aj prepravu tovaru) a ich výpočet správca dane jasne v odôvodnení rozhodnutia uviedol. Nie je preto opodstatnená námietka daňového subjektu, že správca dane neuvádza, ako zo zistených údajov určil neuznaný nárok na odpočítanie dane.
35. Svoje závery správca dane náležité, v zmysle § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v dodatočných platobných výmerov odôvodnil, uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodoval. Odvolací orgán sa s týmito závermi stotožnil a námietky odvolávajúceho považoval za neopodstatnené.
36. Zistil, že vo výrokoch odvolaním napadnutých dodatočných platobných výmerov správca dane uviedol § 165 ods. 2 daňového poriadku, ktorý sa vzťahuje na vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona. Táto skutočnosť však nemá za následok nepreskúmateľnosť predmetných rozhodnutí.
37. Včas podanými identickými žalobami sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu. Namietal v procesnoprávnej a v hmotnoprávnej rovine.
38. V procesnoprávnej rovine namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, v konaní správnych orgánov bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.
39. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti uviedol, že výrok prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia obsahuje nesprávny odkaz na zákonné ustanovenia podľa ktorého správne orgány rozhodli. Podľa názoru žalobcu malo byť vo výrokoch uvedené ustanovenie § 165 ods. 5 daňového poriadku (čo potvrdil aj žalovaný) a vyrubovacie konanie sa malo vykonať výlučne podľa zákona č. 511/1992 Zb., čím bol zároveň porušený aj § 30 ods. 2 písm. d) zákona č. 511/1992 Zb., ktorý upravuje náležitosti rozhodnutia (v odseku d/ hovorí, že výrok obsahuje aj ustanovenie právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodlo...). Čo sa týka jasnosti, presnosti a určitosti výroku poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž 66/98. Nepreskúmateľnosť rozhodnutí spôsobuje aj neozrejmenie spôsobu výpočtu dane zistenej daňovým úradom. Prvostupňový ani druhostupňový správny orgán nedali jasnú odpoveď ani na základe ktorého zákonného ustanovenia vznikla žalobcovi daňová povinnosť.
40. Žalobca poukázal aj na existenciu inej vady, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Citoval § 44 ods. 6 písm. b), § 15 ods. 13, § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. s tým, že lehota ustanovená v § 30a ods. 7 je lehotou zákonnou a je pre správcu dane záväzným limitom determinujúcim zákonnosť vydaného rozhodnutia. V danom prípade k prerokovaniu protokolu, t. j. k ukončeniu daňovej kontroly došlo dňa 18.06.2012, správca dane mal do 03.07.2012 vydať dodatočné platobné výmery. Tie však boli dané na poštovú prepravu až dňa 22.10.2012, čo vyplýva z podacej pečiatky pošty, t. j. správca dane pri vydaní predmetných rozhodnutí nedodržal zákonom stanovenú lehotu, čo má za následok nezákonnosť týchto rozhodnutí (s poukazom na článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
41. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že po tom, čo mu listom zo dňa 14.07.2011 (doručeným dňa 19.07.2011) č. 735/320/20199/2011/Kar Daňový úrad Stará Ľubovňa oznámil výkon daňovej kontroly týkajúcej sa dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010, so začiatkom daňovej kontroly 1.8.2011, po poučení podľa § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. požiadal listom zo dňa 21.07.2011 (t. j. v zákonnej lehote 8 dní od doručenia oznámenia) o termín začatia daňovej kontroly dňa 18.08.2011 za účelom kompletizácie účtovných dokladov. Napriek splneniu zákonných podmienok začal Daňový úrad Stará Ľubovňa kontrolu dňa 8.8.2011. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 24/2010, v zmysle ktorého daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nemožno v daňovej kontrole použiť a celé daňové konanie je týmto zaťažené vadou nezákonnosti a zároveň je dôvodom pre zrušenie rozhodnutí z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu.
42. Žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. splnomocnil dňa 01.03.2010 Ing. Mariána Nováka na zastupovanie v daňovom konaní. Plnomocnestvo bolo dňa 01.03.2010 predložené správcovi dane. Daňová kontrola začala 08.08.2011 a správca dane bol povinný od začiatku tohto konania doručovať jednotlivé písomnosti tomuto splnomocnencovi daňového subjektu, čo aj napriek § 17 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. správne orgány nerešpektovali (doručovali daňovému subjektu), čo má za následok zásadnú procesnú vadu celého konania (oznámenie o výkone daňovej kontroly, rozhodnutie o predbežnom opatrení, výzva na predloženie dokladov, upovedomenie o predĺžení lehoty na výkon daňovej kontroly...), pričom podľa žalobcu je potrebné aplikovať § 250b ods. 2 O.s.p..
43. Iná vada konania podľa žalobcu vyplýva aj z toho, že vo veci konal nepríslušný, resp. nesprávne označený správca dane. Prvotné úkony vykonával Daňový úrad Stará Ľubovňa, následne boli od februára 2012 realizované Daňovým úradom Prešov, pobočka Poprad. Namietal aj tú skutočnosť, že prerokovanie protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly prebehlo ešte pred tým, ako bolo riadne, prostredníctvom pošty, doručené písomné vyjadrenie žalobcu k protokolu, ktoré podal v zákonnej lehote dňa 15.06.2012 (piatok) a v termíne určenom na prerokovanie protokolu - dňa 18.06.2012 (pondelok) o 10.00 hodine ním správca dane nedisponoval, napriek tomu pristúpil k prerokovaniu protokolu, keď si od žalobcu vyžiadal kópiu, resp. rovnopis tohto vyjadrenia. Nezákonné je aj vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení zo dňa 08.08.2011, vydané s odkazom na § 15a zákona č. 511/1992 Zb., keďže v deň začatia daňovej kontroly (08.08.2011) správca dane nedisponoval ani len čiastkovými výsledkami z daňovej kontroly, aj napriek tomu nariadil predbežné opatrenie. Z uvedeného je zrejmé, že cieľ daňovej kontroly - dovyrubenie DPH bol jasne daný a určený už v deň začatia daňovej kontroly. V závere žalôb poukázal na článok 1 a článok 142 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 50/01.
44. V hmotnoprávnej rovine žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne zistenie skutkového stavu. Citoval právny názor správnych orgánov s tým, že aj pri aplikácii právnych predpisov, na ktoré poukazuje žalovaný, by bol konečný výsledok žalobcovej daňovej povinnosti 0. Právne posúdenie správnymi orgánmi je však nesprávne a to s poukazom na §17 ods. 1, 2, § 49 ods. 2 písm. c), ods. 6 a § 51 ods. 1 písm. c) ZoDPH, ktoré citoval a z ktorých vyplýva, že žalobcovi vzniklo právo na odpočet DPH (§ 49 ods. 6 ZoDPH) a zároveň právo uplatniť si odpočet tejto dane (§ 51 ods. 1 písm. c) ZoDPH). Výklad žalovaného o nesprávnej aplikácii § 49 ods. 6 ZoDPH je v priamom rozpore s jeho argumentáciou týkajúcou sa miesta nadobudnutia tovaru. Poukázal aj na čl. 42 Smernice Rady č. 2006/112/ES, ktorý citoval z ktorého vyplýva, že aplikácia čl. 41 (na ktorý poukazoval žalovaný) je s poukazom na čl. 42 Smernice nesprávna. Nesprávny je aj poukaz na rozhodnutia ESD C-536/08 a C-539/08, lebo sa týkajú odlišných právnych vecí a výklad týchto rozhodnutí ESD nemožno aplikovať na daný prípad.
45. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutia žalovaného, prípadne aj rozhodnutia Daňového úradu Prešov, a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal aby mu boli nahradené trovy konania.
46. Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavaných rozhodnutiach a navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť.
47. Krajský súd rozsudkom č.k. 3S/62/2013 - 92 zo dňa 28.08.2014 zrušil rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.04.2013 č. 1100305/1/161580/2013 a č. 1100305/1/ 161536/2013 podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Krajský súd sa stotožnil s námietkami žalobcu v oblasti procesnoprávnych námietok a to hlavne s jeho námietkou o porušení procesných práv, ak správca dane aj napriek platnému plnomocenstvu doručoval rozhodnutie o začatí daňovej kontrole a iné rozhodnutia priamo žalobcovi ako daňovému subjektu, stotožnil sa s jeho námietkou, že dodatočné platobné výmery neboli vydané v zákonom stanovenej lehote, ako aj s námietkou o ich nepreskúmateľnosti, keďže z rozhodnutí nebolo zrejmé ako sa žalovaný dopracoval k sumám daňových povinností.
48. Na základe odvolaní žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 3Sžf/144/2014, 3Sžf/145/2014 rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/62/2013 - 92 zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie.
49. V uznesení najvyšší súd uviedol, že preskúmaním veci zistil, že spornou právnou otázkou je, či žalovaný mal v rámci odvolacieho konania prihliadať i na tie procesný vady, ktoré žalobca ako daňový subjekt v odvolaniach proti dodatočným platobným výmerom nenamietal, najmä doručenie oznámenia o začatí daňovej kontroly iba daňovému subjektu a vydanie platobných výmerov po zákonom ustanovenej lehote. Tieto vady už nie sú odstrániteľné v ďalšom konaní, preto je potrebné v spojení so zásadou proporcionality vyhodnotiť, či sú tak závažnej povahy, aby spôsobili nezákonnosť daňovej kontroly i celého daňového konania.
50. V tejto súvislosti je podstatným vecne správny výklad ustanovenia § 74 ods. 2 DP, ktoré najvyšší súd citoval a z ktorého vyplýva, že odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Žalobca v odvolaniach zo dňa 16.11.2012 z procesných vád namietal iba, že dodatočné platobné výmery neboli vydané v zákonnej lehote 15 dní od skončenia daňovej kontroly a z toho dôvodu ide o nezákonné rozhodnutia. Dôvody odvolaní smerovali k meritu veci a v ich doplnení predložil odborné stanovisko 4/2014 vypracované znalcom Ing. Mariánom Drozdom, Košice.
51. Ďalej v zrušujúcom uznesení najvyšší súd uviedol, že z odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného vyplýva, že sa vyrovnal so všetkými skutočnosťami, ktoré urobil daňový subjekt spornými v rámci odvolacieho konania. Pokiaľ ide o nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutí, táto skutočnosť nemá za dôsledok ich nezákonnosť. V týchto prípadoch je ochrana zabezpečovaná v rámci konania proti nečinnosti orgánov verejnej správy podľa § 250t O.s.p. Právny význam uvedeného ustanovenia je daný iba v súvislosti s lehotami ovplyvňujúcimi daňovú povinnosť samotnú, a to zánik práva vyrubiť daň a rozdiel dane podľa a § 69 DP.
52. Najvyšší súd ďalej poukázal na § 250i ods. 3 O.s.p., podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliada len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. S poukazom na toto ustanovenie vyslovil záväzný právny názor, že pri preskúmavaní postupu správnych orgánov je nevyhnutné vyhodnotiť, či procesné vady priamo ovplyvnili ústavný princíp spravodlivého konania a spôsobili daňovému subjektu odňatie možnosti riadne konať pred daňovým orgánom. Zároveň uložil súdu prvého stupňa povinnosť preskúmať procesný postup daňových orgánov v naznačenom smere a zaoberať sa aj meritórnymi dôvodmi žalôb.
53. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.).
54. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
55. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
56. Vzhľadom na uvedené, aj keď v danej veci začalo konanie podľa piatej časti O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb.), t.j. podľa právneho predpisu platného predo dňom nadobudnutia účinnosti S.s.p., dokončí sa podľa S.s.p.
57. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
58. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
59. Podľa § 190 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
60. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie ktoré im predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, riadiac sa záväzným právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v uznesení č.k. 3Sžf/144/2014, 3Sžf/145/2014 a dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné.
61. Predmetom preskúmania sú rozhodnutia žalovaného, ktorými podľa § 74 ods. 4 DP v spojení s § 165b ods. 1 DP potvrdil dodatočné platobné výmery Daňového úradu Prešov zo dňa 22.06.2016 č. 9712401/5/1190592/2012 a č. 9712401/5/1189385/2012, ktorými daňový úrad vyrubil žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 DP rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 9/2010 v sume 461 482,05 Eur a zdaňovacie obdobie 3/2010 v sume 611 656,70 Eur z dôvodu uplatnenia odpočítania dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v rozpore s § 49 ods. 2 ZoDPH.
62. Žalobca namietal v procesnoprávnej aj v hmotnoprávnej rovine.
63. Vo vzťahu k procesnoprávnym námietkam správny súd uvádza.
64. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
65. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
66. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
67. Podľa § 15 ods. 13 (prvá veta) zákona č. 511/1992 Zb. daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu skontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.
68. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené, čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
69. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
70. Podľa § 165 ods. 5 DP vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.
71. Podľa § 165b ods. 1 DP daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
72. Vzhľadom na rozdielny rozsah odvolacích a žalobných námietok bolo jednou zo sporných právnych otázok posúdenie, či žalovaný mal v rámci odvolacieho konania prihliadať i na tie procesné vady, ktoré žalobca ako daňový subjekt v odvolaniach proti dodatočným platobným výmerom nenamietal, najmä doručenie oznámenia o začatí daňovej kontroly iba daňovému subjektu a vydanie platobných výmerov po zákonom ustanovenej lehote. Tieto vady už nie sú odstrániteľné v ďalšom konaní, preto bolo potrebné v spojení so zásadou proporcionality vyhodnotiť, či sú tak závažnej povahy, aby spôsobili nezákonnosť daňovej kontroly i celého daňového konania. Pri posudzovaní tejto otázky krajský súd vychádzal zo záväzného právneho názoru najvyššieho súdu vysloveného v uznesení 3Sžf/144/2014, 3Sžf/145/2014, podľa ktorého je podstatným vecne správny výklad ustanovenia § 74 ods. 2 DP.
73. Podľa §74 ods. 2 DP odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktorý majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
74. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že odvolací orgán preskúmava napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Žalobca v odvolaniach zo dňa 16.11.2012 z procesných vád namietal spôsob doručovania (v jeden deň doručených 19 dodatočných platobných výmerov), krátky časový odstup medzi dátumom určeným na prerokovanie protokolu o kontrole (18.06.2012) a dátumom dokedy sa mohol žalobca k protokolu písomne vyjadriť (15.06.2012), ďalej namietal, že daňový úrad neuviedol číslo účtu na ktorý mala byť daň zaplatená, namietal, že v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím, ktoré je platné len za predpokladu, že bolo riadnym spôsobom doručené alebo oznámené, ak zákon č. 511/1992 Zb. alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhodnutie, ktorým správca dane určuje výšku dane alebo rozdiel oznámi správca dane daňovému subjektu formou platobného výmeru, alebo dodatočného platobného výmeru. Ďalej namietal nedodržanie zákonnej lehoty 15 dní na vydanie rozhodnutia, nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutí, že v konaní daňového úradu bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutí. Ostatné námietky smerovali k meritu veci a v doplnení odvolania žalobca predložil odborné stanovisko 4/2012 vypracované znalcom Ing. Mariánom Drozdom.
75. S podstatnými námietkami sa žalovaný vysporiadal v preskúmavaných rozhodnutiach, pričom neboli dôvodné. Je potrebné zdôrazniť, že tieto bolo potrebné posúdiť hlavne z hľadiska, či boli spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu a či priamo ovplyvnili princíp spravodlivého konania a spôsobili daňovému subjektu odňatie možnosti riadne konať pred daňovým orgánom.
76. Žalobca v žalobách namietal predovšetkým nesprávny postup pri doručovaní Oznámenia o začatí daňovej kontroly, Výzvy na predloženie dokladov, Upovedomenia o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ktoré boli doručované žalobcovi, nie Ing. Mariánovi Novákovi, splnomocnenému zástupcovi žalobcu pre celé konanie (§9 ods. 3 v spojení s § 17 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.) a nedodržanie zákonnej 15 dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia, stanovenej v § 44 ods. 6 písm. b) citovaného zákona.
77. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci môže mať len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba; na takéto konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu udeleného plnomocenstva sa považuje za konanie zástupcu.
78. Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne v daňovom konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi.
79. Podľa § 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň 1. zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere, 2. zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia odlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo
hlásenia alebo od dane zistenej daňovou kontrolou, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, 3. mala podľa osobitných zákonov zaplatiť bez podania daňového priznania alebo hlásenia a daňový subjekt túto daň aspoň čiastočne zaplatil.
80. Aj keď je nepochybné, že žalobca bol zastúpený zástupcom Ing. Mariánom Novákom a v zmysle § 17 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. mal správca dane písomnosti doručovať tomuto zástupcovi, z ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane konal v nevyhnutných prípadoch aj s daňovým subjektom, pričom aj z ustanovenia § 17 ods. 5 veta posledná citovaného zákona vyplýva, že ak má adresát osobne v daňovom konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i právnemu zástupcovi.
81. S poukazom na tieto ustanovenia, na skutočnosť, že žalobca spôsob doručovania v takomto rozsahu v odvolaniach nenamietal, na vyslovený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení č.k. 3Sžf/144/2015 a 3Sžf/145/2014, podľa ktorého je podstatným vecne správny výklad § 74 ods. 2 DP, na skutočnosť, že tieto vady už nie sú odstrániteľné, ale hlavne na skutočnosť, že uvedeným postupom žalobcovi neboli odňaté žiadne práva, resp. procesné možnosti riadne konať pred daňovým orgánom, ich správny súd vyhodnotil ako nedôvodné.
82. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku o nedodržaní 15 - dňovej lehoty na vydanie rozhodnutí, keďže táto sama o sebe nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutí. Pokiaľ žalobca poukazoval na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS/24/2010, je potrebné rozlišovať medzi nedodržaním lehoty na vydanie rozhodnutia a nedodržaním lehoty na ukončenie daňovej kontroly (z čoho vychádza aj nález Ústavného súdu). V danom prípade lehota na ukončenie daňovej kontroly bola dodržaná (daňová kontrola začala dňa 08.08.2011, predĺžená bola do 08.08.2012, ukončená bola dňa 18.06.2012 podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb.), pričom v prípade nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutí bol na mieste postup podľa § 250t O.s.p. upravujúci konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy (t.j. podľa vtedy platného procesného predpisu).
83. Ani vo vzťahu k ďalším procesným námietkam uvedeným v žalobách žalobca neuviedol, ako zasiahli do jeho subjektívnych práv z pohľadu obmedzenia jeho možností riadne konať pred daňovými orgánmi. S poukazom na § 74 ods. 2 DP ( neboli uplatnené v odvolaní proti dodatočným platobným výmerom) a z dôvodu, že sa nejedná o opodstatnené námietky a také, na ktoré by musel súd prihliadať z úradnej povinnosti, ich správny súd vyhodnotil ako nedôvodné.
84. Na ozrejmenie správny súd uvádza, že nesprávne uvedený § 165 ods. 2 namiesto správneho § 165 ods. 5 DP nemení nič na skutočnosti, že správca dane mal a aj postupoval podľa doterajších predpisov ( zákon č. 511/1992 Zb. ). Spôsob výpočtu súm 461 482,05 Eur (zdaňovacie obdobie 9/20210) a 611 656,70 Eur (zdaňovacie obdobie 3/2010) vyplýva z Protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 9712401/5/488539/2012/Guz zo dňa 21.05.2012 a to zo strany 19 až 27 (zdaňovacie obdobie 3/2010) a str. 69 až 77 (zdaňovacie obdobie 9/2010), s ktorým bol zástupca žalobcu riadne oboznámený. Vo vzťahu k námietke, že daňové konanie bolo vedené nepríslušným, prípadne nesprávne označeným správcom dane ( prvotné daňové úkony realizoval Daňový úrad Stará Ľubovňa, následne ich realizoval Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad, rozhodnutie vydal Daňový úrad Prešov) správny súd poukazuje na § 2 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1,5,6 zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. ako aj § 2 ods. 1, 2, 3, § 5 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov (účinný od 01.01.2012) z ktorých vyplýva, že vo veci konal príslušný orgán štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, pričom tieto ustanovenia podrobne citoval správny súd v skoršom rozsudku 3S/62/2013-92 zo dňa 28.08.2014.
85. K námietke, že správca dane pristúpil k prerokovaniu protokolu skôr, ako mu bolo doručené vyjadrenie žalobcu k protokolu a teda k námietke týkajúcej sa akceptovania kópie vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly aj keď je zrejmé, že originál vyjadrenia bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený po uplynutí zákonom stanovenej lehote krajský súd poukazuje na obsah administratívneho spisu a zápisnicu č. 9712401/5/1022280/2012/Guz zo dňa 18.06.2012, z ktorej vyplýva, že zástupca žalobcu poskytol správcovi dane kópiu písomného vyjadrenia k protokolu a následne sa dohodli na prerokovaní protokolu dňa 18.06.2012 o 13 hod.; t.j. po jeho vyhodnotení správcom dane a následne
po vyhotovení dodatku k protokolu, s čím splnomocnený zástupca súhlasil a zápisnicu na znak súhlasu podpísal.
86. Ani hmotnoprávne námietky žalobcu nie sú dôvodné.
87. Podľa § 2 ods. 1 ZoDPH predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.
88. Podľa § 11 ods. 1 ZoDPH na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane.
89. Podľa § 17 ods. 1 ZoDPH miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.
90. Podľa § 17 ods. 2 ZoDPH ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.
91. Podľa § 17 ods. 3 ZoDPH ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.
92. Podľa § 49 ods. 2 písm. c) ZoDPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a.
93. Podľa § 49 ods. 6 ZoDPH platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku.
94. V danom prípade daňový úrad vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9712401/5/488539/2012/Guz zo dňa 21.05.2012, ktorý bol spolu s dodatkom k protokolu zo dňa 18.06.2012 so žalobcom prerokovaný dňa 18.06.2012. Pri daňovej kontrole správca dane preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, konkrétne oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, keď platiteľ nadobudol tovar v Poľskej republike pod slovenským identifikačným číslom pre daň, pričom preprava tovaru skončila v Českej republike.
95. Žalobca nakupoval tovar od poľských dodávateľov, pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelila Slovenská republika. Tento tovar bol prepravovaný z Poľskej republiky (od poľských dodávateľov) do Českej republiky, kde si ho žalobca prevzal, uskladnil a následne predal ďalším poľským odberateľom. Tieto skutočnosti v konaní sporné neboli.
96. Na účely DPH teda išlo u žalobcu o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, pričom pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty je pre platiteľa najdôležitejšie určiť miesto nadobudnutia tovaru.
97. V zmysle § 17 ods. 1 ZoDPH miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi, v danom prípade bola miestom nadobudnutia tovaru Česká republika a žalobca mal povinnosť tovar zdaniť v Českej republike. Zároveň však z ustanovenia § 17 ods. 2 ZoDPH vyplýva, že bol povinný zdaniť tovar v Slovenskej republike, lebo si tovar objednal pod slovenským identifikačným číslom pre DPH a nepreukázal, že k zdaneniu nadobudnutého tovaru došlo v Českej republike.
98. Podľa § 17 ods. 3 ZoDPH si žalobca mohol opraviť základ dane len v prípade, že preukázal, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v Českej republike, čo nepreukázal, ani túto skutočnosť nenamietal.
99. Zároveň je nesporné, že tovar zdanený ako nadobudnutie podľa § 17 ods. 2 ZoDPH nebol do Slovenskej republiky dovezený a žalobca uskutočnil zdaniteľnú transakciu, ktorá nie je v zmysle § 2 ods. 1 ZoDPH predmetom dane z pridanej hodnoty Slovenskej republike.
100. Žalobca si preto nemohol podľa § 49 ods. 2 ZoDPH uplatniť odpočet dane z nadobudnutia tovaru v Slovenskej republike, lebo tovar nepoužil na svoje zdaniteľné obchody v Slovenskej republike.
101. Z uvedených dôvodov správca dane nepochybil, ak vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 9/2010 v sume 461 482,05 EUR a za zdaňovacie obdobie 3/2010 v sume 611 656,70 EUR z dôvodu, že si žalobca uplatnil odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v rozpore s § 49 ods. 2 ZoDPH.
102. Žalobca aj nedôvodne namieta, že mu vzniklo právo na odpočet DPH podľa § 49 ods. 6 ZoDPH a zároveň právo uplatniť si odpočet tejto dane podľa § 51 ods. 1 písm. c) ZoDPH, lebo ustanovenie § 49 ods. 6 ZoDPH sa na daný prípad nevzťahuje.
103. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na prípady, ak platiteľ, ktorý podniká v zahraničí, v súvislosti s týmto podnikaním nakúpil tovar a služby v tuzemsku. V konkrétnom prípade však žalobca nadobudol predmetný tovar v Českej republike.
104. Na účely odstránenia možného dvojitého zdanenia ZoDPH umožňuje platiteľovi opraviť základ dane na nulu, ale nie odpočítať daň tak, ako to urobil žalobca.
105. Uvedený postup je v súlade s § 17 ods. 3 ZoDPH a tiež s čl. 16 Vykonávacieho Nariadenia Rady EÚ 282/2011 ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia Smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, podľa ktorého ak sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva, v zmysle čl. 20 Smernice 2006/112/ES, členský štát v ktorom sa odoslanie alebo preprava skončí, uplatní svoju právomoc zdaniť, bez ohľadu na spôsob uplatnenia DPH na transakcii v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava začala.
106. Nepochybil žalovaný, ak v rozhodnutiach poukazoval aj na judikatúru ESD a Smernice, lebo tým len podporil svoju argumentáciu v súvislosti s problematikou DPH pri podnikaní platiteľa v rámci Spoločenstva, pri tzv. intrakomunitárnych obchodoch, čo plnilo len výkladovú funkciu.
107. Rozhodnutia žalovaného sú jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy.
108. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 190 S.s.p. žaloby ako nedôvodné zamietol.
109. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 S.s.p., preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
110. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajskom súde v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).