Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 275/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa , 2, 3 a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46

ods. 1, 2, 3 a (ďalej len „“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní sa sťažovateľ

v právnom postavení žalobcu domáha proti ,

(ďalej len „žalovaný v 1. rade“), a ,

(ďalej len „žalovaná v 2. rade“), ochrany proti neoprávnenému zásahu

do vlastníckeho práva. Sťažovateľ vytýka okresnému súdu, že o jeho žalobe

z 18. apríla 2018 dosiaľ nerozhodol a namieta jeho nečinnosť v napadnutom konaní v trvaní

jedného roka a šiestich mesiacov.

3. Sťažovateľ argumentuje, že z dôvodu uvedenej nečinnosti okresného súdu

mu vzniká škoda, keďže žalovaní v 1. a 2. rade si bez jeho súhlasu postavili na jeho

pozemku oplotenie domu spolu s prístupovou cestou, čo je v rozpore s udeleným stavebným

povolením.

4. Na základe uvedeného sa sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti domáha,

aby ústavný súd po prijatí jeho ústavnej sťažnosti vo svojom náleze vyslovil:

„1. Základné právo , ako sťažovateľa, bytom

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní

o žalobe na ochranu proti neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva porušené bolo.

Základné právo sťažovateľa podľa , 2, 3 ,

ako aj podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného

súdu Spišská Nová Ves v konaní o žalobe na ochranu proti neoprávnenému zásahu

do vlastníckeho práva porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Spišská Nová Ves

v konaní vedenom na tomto súde konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume

10 000 €, ktoré je Okresný súd Spišská Nová Ves povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

8. Podľa navrhovateľ musí byť v celom konaní

zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.

9. Podľa k návrhu na začatie konania podanému

navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť pripojené

plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa musí

výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie

na zastupovanie pred ústavným súdom.

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Ústavný súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť,

že sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáha vyslovenia porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, pričom z celého obsahu ústavnej

sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote ako jedného z aspektov práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

15. Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

18. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava,

či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základných práv

sťažovateľa podľa , 2, 3 a a práva podľa

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Porušenie označených práv

spočíva podľa sťažovateľa v nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní, keďže tento

dosiaľ nerozhodol o jeho uplatnenom nároku.

20. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie

ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach (, , ) judikoval,

že zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (a rovnako práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch, resp. ak argumenty sťažovateľa nepreukázali v čase podania ústavnej sťažnosti

takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola ústavná sťažnosť prijatá

na ďalšie konanie (, , ).

21. Z chronologického prehľadu úkonov vykonaných v napadnutom konaní, ktorý

si ústavný súd vyžiadal od okresného súdu pre potreby predbežného prerokovania ústavnej

sťažnosti, vyplýva, že napadnuté konanie sa začalo 25. apríla 2018 na základe žaloby

sťažovateľa, ktorou sa proti žalovaným v 1. a 2. rade domáha ochrany proti neoprávnenému

zásahu do jeho vlastníckeho práva. Po začatí konania boli okresným súdom vykonané

nasledujúce úkony:

- 25. mája 2018 – uznesením sp. zn. okresný súd zamietol návrh

sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý podal spolu so žalobou;

- 3. júla 2018 – uznesením sp. zn. okresný súd priznal sťažovateľovi

oslobodenie od platenia súdnych poplatkov;

- 13. augusta 2018 – uznesením sp. zn. Krajský súd v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) na základe odvolania sťažovateľa potvrdil uznesenie okresného

súdu z 25. mája 2018;

- 16. novembra 2018 – sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu z 13. augusta

2018 dovolanie;

- 21. decembra 2018 – okresný súd vyzval sťažovateľa na oznámenie advokáta, ktorý

ho bude zastupovať v dovolacom konaní;

- 23. januára 2019 – sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že proti rozhodnutiu Centra

právnej pomoci Prešov č. KaPO4N 27938/2018, ČRZ: 155290/2018 z 8. novembra 2018,

ktorým mu nebol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, podal správnu žalobu

na preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia;

- 24. apríla 2019 – okresný súd sa dopytoval na krajskom súde, či ním je vedené

konanie o správnej žalobe sťažovateľa a v akom štádiu sa vec nachádza;

- 13. mája 2019 – krajský súd oznámil okresnému súdu, že konanie o správnej žalobe

sťažovateľa je vedené pod sp. zn. , pričom vo veci rozhodnuté nebolo.

Následne okresný súd opakovane dopytom zisťoval, v akom štádiu sa nachádza konanie

o správnej žalobe sťažovateľa, pričom naposledy tak učinil výzvou z 9. marca 2020,

na ktorú krajský súd 23. marca 2020 reagoval oznámením, že v právnej veci sťažovateľa

nebolo dosiaľ rozhodnuté.

22. Ústavný súd v preskúmavanej veci hodnotil napadnuté konanie z pohľadu

možného vzniku zbytočných prieťahov od jeho začatia, t. j. od prijatia žaloby okresným

súdom 25. apríla 2018 a uznáva, že postup okresného súdu v namietanom konaní síce

nemožno označiť za optimálny, keďže tento od konca januára 2019 nevykonal okrem

opakovaných dopytov na krajskom súde v prejednávanej veci žiadne relevantné úkony,

avšak doterajšia dĺžka konania (25 mesiacov) a všetky okolnosti prípadu nedovoľujú prijať

záver o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (a práva podľa dohovoru). Sťažovateľom

namietané prieťahy v napadnutom konaní totiž nedosiahli takú intenzitu, aby po prijatí

ústavnej sťažnosti bolo možné dĺžku namietaného konania jednoznačne kvalifikovať ako

neprimeranú a ústavne neakceptovateľnú. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje,

že na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu prihliada len vtedy, keď sa vyskytli

opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania

(napr. , ). Znamená to teda, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa

resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ).

23. Na základe uvedeného ústavný súd v tejto časti odmietol ústavnú sťažnosť

ako zjavne neopodstatnenú podľa .

24. K záveru o zjavnej neopodstatnenosti je potrebné dospieť aj vo vzťahu

k sťažovateľom namietanému porušeniu základných práv podľa , 2, 3 ,

keďže v danom prípade nič nesignalizuje ich možné porušenie postupom okresného súdu

v napadnutom konaní. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol aj túto časť ústavnej sťažnosti

sťažovateľa podľa .

25. Ústavný súd pripomína, že v prípade, ak by v ďalšom priebehu napadnutého

konania dochádzalo k neospravedlniteľným prieťahom, sťažovateľ sa môže po splnení

všetkých zákonných predpokladov obrátiť na ústavný súd s novou ústavnou sťažnosťou

spĺňajúcou všetky náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

26. Ústavný súd nemohol ani opomenúť, že sťažovateľ napriek povinnému právnemu

zastúpeniu ( ) k podanej ústavnej sťažnosti nepriložil

splnomocnenie udelené advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pričom

o ustanovenie právneho zástupcu v zmysle ani

nepožiadal. Ústavný súd však sťažovateľa na odstránenie uvedeného nedostatku ústavnej

sťažnosti nevyzýval ( ) z dôvodu, že ústavná sťažnosť

bola ústavným súdom posúdená ako zjavne neopodstatnená, a teda by išlo o zrejme

bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

27. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd

už nezaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľa obsiahnutými v jej petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu