Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 275/2020
PDF · 385.42 KB
No categories available
I. ÚS 275/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca
spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa
, vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2, 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 11/2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
23. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46
ods. 1, 2, 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 C 11/2018 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní sa sťažovateľ
v právnom postavení žalobcu domáha proti ,
(ďalej len „žalovaný v 1. rade“), a ,
(ďalej len „žalovaná v 2. rade“), ochrany proti neoprávnenému zásahu
do vlastníckeho práva. Sťažovateľ vytýka okresnému súdu, že o jeho žalobe
z 18. apríla 2018 dosiaľ nerozhodol a namieta jeho nečinnosť v napadnutom konaní v trvaní
jedného roka a šiestich mesiacov.
3. Sťažovateľ argumentuje, že z dôvodu uvedenej nečinnosti okresného súdu
mu vzniká škoda, keďže žalovaní v 1. a 2. rade si bez jeho súhlasu postavili na jeho
pozemku oplotenie domu spolu s prístupovou cestou, čo je v rozpore s udeleným stavebným
povolením.
4. Na základe uvedeného sa sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti domáha,
aby ústavný súd po prijatí jeho ústavnej sťažnosti vo svojom náleze vyslovil:
„1. Základné právo , ako sťažovateľa, bytom
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní
o žalobe na ochranu proti neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva porušené bolo.
Základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1, 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky,
ako aj podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného
súdu Spišská Nová Ves v konaní o žalobe na ochranu proti neoprávnenému zásahu
do vlastníckeho práva porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Spišská Nová Ves
v konaní vedenom na tomto súde konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume
10 000 €, ktoré je Okresný súd Spišská Nová Ves povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
8. Podľa § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľ musí byť v celom konaní
zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.
9. Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania podanému
navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť pripojené
plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa musí
výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie
na zastupovanie pred ústavným súdom.
10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Ústavný súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť,
že sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáha vyslovenia porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, pričom z celého obsahu ústavnej
sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote ako jedného z aspektov práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
14. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť
takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť
vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
15. Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom.
16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
18. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava,
či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
19. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základných práv
sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1, 2, 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Porušenie označených práv
spočíva podľa sťažovateľa v nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní, keďže tento
dosiaľ nerozhodol o jeho uplatnenom nároku.
20. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie
ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06). Ústavný súd už vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach (IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014) judikoval,
že zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a rovnako práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať
aj z toho, že porušenie tohto práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných
prieťahoch, resp. ak argumenty sťažovateľa nepreukázali v čase podania ústavnej sťažnosti
takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola ústavná sťažnosť prijatá
na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04, III. ÚS 720/2016).
21. Z chronologického prehľadu úkonov vykonaných v napadnutom konaní, ktorý
si ústavný súd vyžiadal od okresného súdu pre potreby predbežného prerokovania ústavnej
sťažnosti, vyplýva, že napadnuté konanie sa začalo 25. apríla 2018 na základe žaloby
sťažovateľa, ktorou sa proti žalovaným v 1. a 2. rade domáha ochrany proti neoprávnenému
zásahu do jeho vlastníckeho práva. Po začatí konania boli okresným súdom vykonané
nasledujúce úkony:
- 25. mája 2018 – uznesením sp. zn. 12 C 11/2018 okresný súd zamietol návrh
sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý podal spolu so žalobou;
- 3. júla 2018 – uznesením sp. zn. 12 C 11/2018 okresný súd priznal sťažovateľovi
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov;
- 13. augusta 2018 – uznesením sp. zn. 2 Co 203/2018 Krajský súd v Košiciach
(ďalej len „krajský súd“) na základe odvolania sťažovateľa potvrdil uznesenie okresného
súdu z 25. mája 2018;
- 16. novembra 2018 – sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu z 13. augusta
2018 dovolanie;
- 21. decembra 2018 – okresný súd vyzval sťažovateľa na oznámenie advokáta, ktorý
ho bude zastupovať v dovolacom konaní;
- 23. januára 2019 – sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že proti rozhodnutiu Centra
právnej pomoci Prešov č. KaPO4N 27938/2018, ČRZ: 155290/2018 z 8. novembra 2018,
ktorým mu nebol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, podal správnu žalobu
na preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia;
- 24. apríla 2019 – okresný súd sa dopytoval na krajskom súde, či ním je vedené
konanie o správnej žalobe sťažovateľa a v akom štádiu sa vec nachádza;
- 13. mája 2019 – krajský súd oznámil okresnému súdu, že konanie o správnej žalobe
sťažovateľa je vedené pod sp. zn. 7 S 177/2018, pričom vo veci rozhodnuté nebolo.
Následne okresný súd opakovane dopytom zisťoval, v akom štádiu sa nachádza konanie
o správnej žalobe sťažovateľa, pričom naposledy tak učinil výzvou z 9. marca 2020,
na ktorú krajský súd 23. marca 2020 reagoval oznámením, že v právnej veci sťažovateľa
nebolo dosiaľ rozhodnuté.
22. Ústavný súd v preskúmavanej veci hodnotil napadnuté konanie z pohľadu
možného vzniku zbytočných prieťahov od jeho začatia, t. j. od prijatia žaloby okresným
súdom 25. apríla 2018 a uznáva, že postup okresného súdu v namietanom konaní síce
nemožno označiť za optimálny, keďže tento od konca januára 2019 nevykonal okrem
opakovaných dopytov na krajskom súde v prejednávanej veci žiadne relevantné úkony,
avšak doterajšia dĺžka konania (25 mesiacov) a všetky okolnosti prípadu nedovoľujú prijať
záver o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Sťažovateľom
namietané prieťahy v napadnutom konaní totiž nedosiahli takú intenzitu, aby po prijatí
ústavnej sťažnosti bolo možné dĺžku namietaného konania jednoznačne kvalifikovať ako
neprimeranú a ústavne neakceptovateľnú. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje,
že na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu prihliada len vtedy, keď sa vyskytli
opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania
(napr. III. ÚS 199/02, I. ÚS 57/01). Znamená to teda, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03).
23. Na základe uvedeného ústavný súd v tejto časti odmietol ústavnú sťažnosť
ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
24. K záveru o zjavnej neopodstatnenosti je potrebné dospieť aj vo vzťahu
k sťažovateľom namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2, 3 ústavy,
keďže v danom prípade nič nesignalizuje ich možné porušenie postupom okresného súdu
v napadnutom konaní. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol aj túto časť ústavnej sťažnosti
sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
25. Ústavný súd pripomína, že v prípade, ak by v ďalšom priebehu napadnutého
konania dochádzalo k neospravedlniteľným prieťahom, sťažovateľ sa môže po splnení
všetkých zákonných predpokladov obrátiť na ústavný súd s novou ústavnou sťažnosťou
spĺňajúcou všetky náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.
26. Ústavný súd nemohol ani opomenúť, že sťažovateľ napriek povinnému právnemu
zastúpeniu (§ 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde) k podanej ústavnej sťažnosti nepriložil
splnomocnenie udelené advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pričom
o ustanovenie právneho zástupcu v zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ani
nepožiadal. Ústavný súd však sťažovateľa na odstránenie uvedeného nedostatku ústavnej
sťažnosti nevyzýval (§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde) z dôvodu, že ústavná sťažnosť
bola ústavným súdom posúdená ako zjavne neopodstatnená, a teda by išlo o zrejme
bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
27. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd
už nezaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľa obsiahnutými v jej petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu