Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 78/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpenej advokátom JUDr.

Petrom Konvičným, advokátska kancelária, Rázusova 1, Košice, vo veci namietaného

porušenia základných práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo , na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Trebišov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. , p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Trebišov p o v i n n ý

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. , p r i z n á v a úhradu trov konania v sume

533,88 € (slovom päťstotridsaťtri eur a osemdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd

Trebišov p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Petra Konvičného,

advokátska kancelária, Rázusova 1, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základných práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Ústavný súd uznesením sp. zn. z 13. februára 2020 prijal ústavnú

sťažnosť na ďalšie konanie.

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v napadnutom konaní

stranou sporu o zaplatenie sumy 4 263,11 € s príslušenstvom, ktoré je toho času vedené

okresným súdom pod sp. zn. a v ktorom sťažovateľka vystupuje ako žalobca.

Žalobný návrh sťažovateľky bol doručený okresnému súdu 25. septembra 2012.

4. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh ďalej vyplýva, že vo veci sa prvý rok v rámci

napadnutého konania nemalo vôbec konať.

V dôsledku uvedenej skutočnosti vtedajší právny zástupca sťažovateľky podal

v súlade s a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov 12. decembra 2013 predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní. Výsledkom sťažnosti bola odpoveď predsedu súdu

z 10. januára 2014, v ktorej bola sťažovateľka ubezpečená, že po pohovore so zákonnou

sudkyňou sa vo veci bude konať už bez prieťahov.

Prvé pojednávanie sa vo veci malo uskutočniť 30. septembra 2014, t. j. viac ako dva

roky od podania žalobného návrhu.

Dňa 11. novembra 2014 sa malo uskutočniť vo veci druhé pojednávanie.

Následne sa v napadnutom konaní pred okresným súdom vo veci nemalo konať.

Keďže okresný súd nijakým spôsobom nereagoval na žiadosť sťažovateľky o nariadenie

pojednávania z 28. júla 2015, vtedajší právny zástupca sťažovateľky podal 27. novembra

2015 predsedovi okresného súdu opätovnú sťažnosť na prieťahy v konaní. Výsledkom tejto

sťažnosti bola odpoveď predsedu okresného súdu z 1. decembra 2015, v ktorej bolo

uvedené, že sťažnosť sťažovateľky je dôvodná, pretože v konaní dochádza k prieťahom

v konaní.

Dňa 7. marca 2016 sa vo veci malo uskutočniť tretie pojednávanie, následne na to

mal okresný súd opäť prestať vo veci konať a v priebehu roku 2016 nemal vykonať žiaden

úkon.

Dňa 3. marca 2017 sa vo veci malo uskutočniť štvrté pojednávanie, na ktorom

okresný súd žalobný návrh sťažovateľky rozsudkom sp. zn. zamietol.

Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka následne odvolanie,

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) odvolaniu vzhľadom na jeho dôvodnosť

vyhovel a uznesením sp. zn. z 12. októbra 2018 (ďalej aj „uznesenie“)

rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Uznesenie krajského súdu bolo okresnému súdu doručené 16. novembra 2018,

predmetné uznesenie krajského súdu okresný súd doručil sťažovateľke 25. februára 2019.

Sťažovateľka 14. mája 2019 okresnému súdu doručila svoje stanovisko (obsiahnuté

v jej podaní z 9. mája 2019), a to vzhľadom na výzvu okresného súdu z 10. apríla 2019,

ktorá bola sťažovateľke doručená 6. mája 2019.

5. Podľa sťažovateľky okresný súd od 14. mája 2019 do podania tejto ústavnej

sťažnosti už nijako vo veci nekonal. Aj napriek skutočnosti, že žalobný návrh, ako to je už

uvedené, bol okresnému súdu doručený ešte v roku 2012, vec nie je podľa námietky

sťažovateľky do dnešného dňa ešte stále právoplatne ukončená.

6. Z už uvedeného je podľa mienky sťažovateľky zrejmé, že zo strany okresného

súdu v súčasnosti dochádza opätovne k zbytočným prieťahom v konaní. Podľa tvrdenia

sťažovateľky napriek tomu, že od doručenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu

okresnému súdu uplynula už doba jedného roka, okresný súd do dnešného dňa ani len

nenariadil pojednávanie vo veci. Podľa sťažovateľky ani po 7 rokoch od začatia konania

predmetná vec nie je právoplatne skončená a po zrušujúcom uznesení krajského súdu je ešte

stále v štádiu prvoinštančného konania. Podľa presvedčenia sťažovateľky nemožno aj

vzhľadom na prieťahy spôsobené predovšetkým okresným súdom v dohľadnej dobe

predpokladať právoplatné ukončenie predmetnej veci.

7. V nadväznosti na uvedené považuje sťažovateľka za potrebné uviesť, že

v minulosti (8. marca 2018) už sťažovateľka na ústavnom súde podala sťažnosť na prieťahy

v konaní, avšak vtedy bola táto ústavná sťažnosť uznesením ústavného súdu sp. zn.

z 5. apríla 2018 odmietnutá, keďže v tom čase už okresný súd vo veci

rozhodol a konanie pred krajským súdom nebolo podľa ústavného súdu vzhľadom

na vtedajšiu dĺžku zaťažené prieťahmi. Vzhľadom na skutočnosť, že (i) rozsudok okresného

z 3. marca 2017 bol zrušený a vrátený na ďalšie konanie, a (ii) okresný súd opätovne

pokračuje v neefektívnom a laxnom prístupe v konaní, v dôsledku čoho podľa názoru

sťažovateľky dochádza k pokračovaniu prieťahov v konaní (od vrátenia veci z krajského

súdu nenariadil podľa slov sťažovateľky ani len jedno pojednávanie vo veci, resp.

do dnešného dňa sa nijako nezaoberal ani samotným nárokom sťažovateľky uplatneným

v konaní), sťažovateľka je toho názoru, že podanie opätovnej ústavnej sťažnosti je

v súčasnosti opodstatnené.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že od podania žalobného návrhu až po súčasnosť

uplynulo už viac ako sedem rokov a vec nie je ešte stále právoplatne rozhodnutá

(do dnešného dňa sa podľa slov sťažovateľky nezačal prejednávať ani len samotný nárok

sťažovateľky), sťažovateľka je toho názoru, že nečinnosťou a predovšetkým neefektívnym

a nesprávnym (podľa sťažovateľky nezákonným) postupom okresného súdu došlo, resp.

dochádza k porušeniu jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

prvej vety a podľa dohovoru, keďže okresný súd nepostupuje vo veci

ústavne konformným spôsobom.

9. S poukazom na uvedené je sťažovateľka toho názoru, že postup okresného súdu

v napadnutom konaní je nutné považovať za neefektívny, dochádza ním k zjavným,

zbytočným a ničím neodôvodneným prieťahom v konaní a v konečnom dôsledku tak aj

k porušeniu zásady zákazu denecatio iustitiae (odopretie spravodlivosti).

10. Sťažovateľka považuje okrem už uvedeného za potrebné taktiež uviesť, že pri

sťažnostiach na dĺžku konania sa posudzuje celková dĺžka konania prebiehajúceho

na viacerých stupňoch, a to až do jeho právoplatného skončenia. Sťažovateľka sa podľa jej

slov ústavnej ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov domáha v súčasnosti opodstatnene, pretože ku dňu podania tejto ústavnej

sťažnosti nie je vec právoplatne ukončená, a teda právna neistota sťažovateľky naďalej trvá.

11. Sťažovateľka považuje v závere za nevyhnutné doplniť, že touto ústavnou

sťažnosťou sťažovateľka namieta nielen prieťahy okresného súdu, ale aj prieťahy v konaní

ako celku, t. j. neprimeranosť dĺžky celkového konania (t. j. nielen prieťahy v štádiu

konania pred okresným súdom po vrátení veci z krajského súdu).

12. Sťažovateľka navrhla vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil, že:

„Základné právo sťažovateľky podľa

na súdnu a inú právnu ochranu, podľa veta prvá

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, nečinnosťou

a neefektívnym postupom Okresného súdu Trebišov v konaní, sp. zn. porušené

bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Trebišov v konaní, aby

v konaní, sp. zn. bezodkladne konal.

Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- €, ktoré je

jej Okresný súd Trebišov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Okresný súd Trebišov je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania...“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky

13. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti vyjadril predseda

okresného súdu, ktorý vo svojom vyjadrení sp. zn. z 28. februára 2020,

ku ktorému pripojil aj prehľad procesných úkonov vykonaných súdom v napadnutom

konaní, uviedol, že „... sudkyňa JUDr. Gabriela Fuchsová vo veci plynule konala

od 25.09.2012 do 11.11.2014, kedy vykonala posledný procesný úkon (pojednávanie).

K 31.12.2014 odišla do invalidného dôchodku z vážnych zdravotných dôvodov. V tomto

štádiu konania nečinnosť súdu nezisťujem.

Po jej odchode bola vec dňa 14.1.2015, v zmysle Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce

na r. 2015 pridelená sudkyni JUDr. Eve Frankovej, ktorá v nej bola zákonnou sudkyňou

do 1.12.2015. Z vyjadrenia tejto sudkyne k sťažnosti podanej žalobkyňou dňa 30.11.2015

zisťujem, že vec naštudovala a od septembra bola v poradí na pojednávanie v r. 2016.

Pre úplnosť udávam, že v tom čase, t.j. v septembri r. 2015 mala sudkyňa v senáte 482

nevybavených a nerozhodnutých vecí hlavnej agendy C, Cb, Cpr a cca 18.000 vecí

exekučnej agendy (údaje zistené z mesačného prehľadu o výkone sudcov za september

2015) a zároveň od 1.06.2015 bola vymenovaná na funkcie podpredsedníčky Okresného

súdu Trebišov z čoho vyplývali pre ňu ďalšie povinnosti napriek tomu jej výkonnosť

nezaostávala za tými, ktorí riadiacu činnosť nevykonávali. Pri takom množstve vecí v senáte

je pochopiteľné, že nebolo možné vec skôr vec naštudovať, čakala v poradí na nariadenie

pojednávania v r. 2016 preto konštatujem, že ani v tomto období bezdôvodnú nečinnosť

súdu nezisťujem.

Po nástupe nového sudca Mgr. Ing. Ladislava Burdu dňa 27.11.201 bola táto vec

Dodatkom č. 10, bod 17 k Rozvrhu práce na r. 2015 /1SprR/13/2015/ dňa 1.12.2015,

z dôvodu nerovnomerného zaťaženia sudcov, pridelená na konanie a rozhodnutie tomuto

sudcovi. Napriek tomu, že ako funkčne mladý sudca, ktorý po nástupe do funkcie mal

zvýšený nápad vecí do senátu a bolo mu pridelených cca 600 vecí po predchádzajúcich

sudcoch a cca 12 000 nevybavených exekučných vecí, sudca Mgr. Ing. Burda vec

prednostne naštudoval (z dôvodu sťažnosti žalobkyne na prieťahy v konaní a zaradenia veci

do dohľadu) a už dňa 19.1.2016 (t.j. už po necelých 2 mesiacoch od prevzatia veci) nariadil

pojednávanie na 7.3.2016, ktoré sa aj uskutočnilo. Ostatné procesné úkony boli sudcom

vykonávané v primeraných lehotách, plynule a bez prieťahov. O tom svedčí aj zistenie

vedenia súdu pri vykonávaní pravidelného dohľadu nad konaním lebo sťažnosť žalobkyne

zo dňa 30.11.2015 bola považovaná predsedom Okresného údu Trebišov za dôvodnú

(č. l. 103 spisu).

Nad rámec vyššie uvedeného považujem za potrebné uviesť, že Mgr. Ing. Ladislav

Burda je funkčne mladý sudca, za 4 roky výkonu funkcie sudcu podstatne znížil zostatky

vo svojom senáte a tým pádom aj reštančné veci (čo vyplýva z mesačného prehľadu

výkonnosti sudcov). K 1.1.2016 mal vo svojom senáte 541 nevybavených vecí a k

31.12.2019 sa ich počet znížil na 242 nevybavených a 132 nerozhodnutých vecí. Pri

takomto pracovnom nasadení a výkonnosti tohto sudcu možno len konštatovať, že vo

veciach koná v medziach svojich možností a ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol

v tejto veci konať rýchlejšie. U tohto sudcu som tak isto bezdôvodnú nečinnosť nezistil.“.

K vyjadreniu predsedu okresného súdu bolo pripojené aj vyjadrenie zákonného sudcu

konajúceho vo veci, ktorý detailným spôsobom objasnil pomery na okresnom súde súvisiace

s nedostatočným počtom sudcov, vysokým nápadom, vysokým zostatkom starých,

reštančných vecí a z toho plynúcou neprimeranou zaťaženosťou v senáte 2 C. Zákonný

sudca ďalej uviedol, že napriek nedostatku vymedzených pojednávacích dní a prednostnému

vybavovaniu starších vecí nariadil hlavné pojednávanie vo veci sťažovateľky už o 3 mesiace

po jej pridelení, t. j. 17. marca 2016, a následne opísal chronológiu vo veci vykonaných

procesných úkonov od pridelenia veci do jeho súdneho oddelenia k 1. decembru 2015.

Zákonný sudca zdôraznil, že v období od pridelenia veci jemu ako zákonnému sudcovi boli

procesné úkony vykonávané v primeraných a zákonných lehotách, čo konštatovala aj

podpredsedníčka súdu, ktorá vykonávala dohľad v súdnom spise po podaní sťažnosti

sťažovateľky na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi súdu. Vo veci konajúci sudca

poukázal na skutočnosť, že za opísaných pomerov na okresnom súde nie je v jeho

možnostiach plynule vybavovať pridelenú agendu, o čom upovedomil aj predsedu

okresného súdu upozornením na neprimeraný počet pridelených vecí do jeho senátu.

14. K vyjadreniu okresného súdu zaujala stanovisko z 10. marca 2020

prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj sťažovateľka, ktorá v ňom uviedla, že sa

nestotožňuje s vyjadrením predsedu okresného súdu, že v napadnutom konaní nedochádza

k prieťahom. Sťažovateľka poukázala na neefektívnosť postupu okresného súdu, ktorý

napriek vykonaniu radu procesných úkonov ani po viac ako siedmich rokoch nedospel

k právoplatnému skončeniu veci. Sťažovateľka upriamila pozornosť na skutočnosť, že

postup okresného súdu je nielen neefektívny, ale aj nesprávny a nezákonný, keďže

do dnešného dňa sa okresný súd ešte nezaoberal samotným nárokom sťažovateľky

uplatneným v konaní, a teda je dôvodné predpokladať, že vec nebude právoplatne

rozhodnutá ani v najbližších rokoch. Sťažovateľka tiež namietala, že dôvody uvedené

zákonným sudcom, pre ktoré nebolo možné vec do dnešného dňa právoplatne skončiť, nie

sú ospravedlniteľnými dôvodmi prieťahov v konaní. Sťažovateľka nepovažuje za objektívne

a relevantné ani vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu JUDr. Evy Frankovej

vykonávajúcej dohľad v spise, podľa ktorej v konaní k prieťahom nedochádzalo, pretože

počas roku 2015, keď bola vec pridelená sudkyni JUDr. Eve Frankovej, nebol vo veci

vykonaný ani jeden procesný úkon. Poukazujúc na vyjadrenie samotného zákonného sudcu,

ktorý upozornil predsedu súdu na neprimeraný počet jemu pridelených vecí

a na neschopnosť vybavovať veci v zákonných lehotách, podľa sťažovateľky došlo

k potvrdeniu jej námietok, že v napadnutom konaní dochádza k zbytočným prieťahom.

15. Vzhľadom na vyjadrenie sťažovateľky z 10. marca 2020, ako aj predsedu

okresného súdu z 28. februára 2020, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie, ústavný súd v súlade s o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

Z. z. (ďalej len ,,“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel

k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Obsah súdneho spisu v napadnutom konaní

16. Z obsahu predloženého spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd

zistil pre posúdenie ústavnej sťažnosti vykonanie týchto relevantných procesných úkonov:

- 25. septembra 2012 – návrh na začatie konania,

- 2. októbra 2012 – platobný rozkaz,

- 19. októbra 2012 – odpor proti platobnému rozkazu,

- 26. novembra 2012 – uznesenie o povinnosti žalobkyni zaplatiť doplatok súdneho

poplatku,

- 26. novembra 2012 – výzva žalobkyni na vyjadrenie k odporu,

- 26. novembra 2012 – uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odpor,

- 18. decembra 2012 – vyjadrenie žalobkyne k odporu,

- 18. decembra 2012 – návrh na oslobodenie žalovaného od súdnych poplatkov,

- 18. decembra 2012 – odvolanie žalovaného proti uzneseniu o povinnosti

na zaplatenie súdneho poplatku,

- 14. januára 2013 – žiadosť žalovaného o predĺženie lehoty na doplnenie podania pre

účel rozhodnutia o jeho žiadosti na oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 28. januára 2013 – oznámenie súdu o predĺžení lehoty žalovanému na doplnenie

podania,

- 21. marca 2013 – uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov (sp. zn.

2 Ro 410/2012 z 21. marca 2013),

- 9. decembra 2013 – krajskému súdu predložený na rozhodnutie spis s opravným

prostriedkom proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka č. k. -39

z 26. novembra 2012,

- 30. decembra 2013 – uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 30. decembra 2013, ktorým mení uznesenie tak, že žalovanému ukladá povinnosť zaplatiť

súdny poplatok za odpor vo výške 255,50 €,

- 20. marca 2014 – doručený spis okresnému súdu,

- 16. mája 2014 – žiadosť žalobkyne o nariadenie pojednávania,

- 3. júla 2014 – nariadený termín pojednávania na 23. júl 2014,

- 21. júla 2014 – žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu nemožnosti

jeho účasti pre výkon povolania v zahraničí,

- 22. júla 2014 – oznámenie súdu, že pojednávanie bude odročené, a právny zástupca

žalovaného požiadaný súdom o oznámenie v lehote 7 dní, kedy sa žalovaný bude zdržiavať

na Slovensku,

- 23. júla 2014 – pojednávanie odročené na neurčito pre účely opätovného

predvolania účastníkov konania v závislosti na tom, aký termín oznámi právny zástupca

žalovaného súvisiaci s návratom žalovaného zo zahraničia do Slovenskej republiky,

- 4. augusta 2014 – oznámenie žalovaného, že sa najbližšie bude zdržiavať na území

Slovenskej republiky v čase 29. septembra 2014 do 5. októbra 2014,

- 5. augusta 2014 – stanovený termín pojednávania na 30. september 2014,

- 30. septembra 2014 – hlavné pojednávanie vykonané a odročené na 11. november

2014,

- 3. novembra 2014 – návrh žalovaného na vykonanie dôkazov,

-11. novembra 2014 – hlavné pojednávanie vykonané a odročené na neurčito,

- 14. januára 2015 – vec pridelená sudkyni JUDr. Eve Frankovej po odchode

pôvodnej sudkyne JUDr. Gabriely Fuchsovej,

- 30. júla 2015 – žiadosť žalobkyne o nariadenie pojednávania,

- 30. novembra 2015 – sťažnosť žalobkyne na prieťahy v konaní,

- 1. decembra 2015 – odpoveď predsedu okresného súdu na sťažnosť žalobkyne

na prieťahy, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú (dôvod: nadmerná zaťaženosť – 2279 vecí

v senáte JUDr. Frankovej),

- 1. decembra 2015 – vec pridelená sudcovi Mgr. Ing. Ladislavovi Burdovi,

- 7. marca 2016 – nariadený termín pojednávania, vykonané a odročené na neurčito,

- 11. apríla 2016 – žiadosť právneho zástupcu žalovaného o predĺženie lehoty

na predloženie návrhov na ďalšie dokazovanie o 60 dní,

- 20. apríla 2016 – oznámenie súdu o predĺžení lehoty na predloženie dôkazov

do 30. mája 2016,

- 30. júna 2016 – nariadený termín pojednávania na 4. október 2016 s výzvou súdu

na zhrnutie návrhov a predloženie návrhov na dokazovanie,

- 22. júna 2016 – vyjadrenie žalovaného k dôkazom,

- 27. septembra 2016 – vyjadrenie žalobcu, návrh na pristúpenie žalobcu

a predloženie dôkazov,

- 4. októbra 2016 – hlavné pojednávanie vykonané a odročené na 22. november 2016,

- 24. októbra 2016 – vyjadrenie žalobkyne k jej aktívnej legitimácii,

- 15. novembra 2016 – vyjadrenie žalovaného,

- 22. novembra 2016 – pojednávanie vykonané, odročené na 3. marec 2017

a rozhodnuté na ňom o nepripustení do konania na strane žalobcu,

- 27. februára 2017 – vyhotovené uznesenie o nepripustení, aby do konania na strane

žalobcu pristúpila (uznesenie sp. zn. z 27. februára 2017),

- 3. marca 2017 – hlavné pojednávanie vykonané, vyhlásený rozsudok o zamietnutí

žaloby,

- 21. apríla 2017 – odvolanie žalobkyne,

- 9. mája 2017 – uznesením žalobkyňa vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku

za odvolanie,

- 9. mája 2017 – uznesením žalovaný vyzvaný na vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne,

- 18. mája 2017 – odvolanie žalobkyne proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť súdny

poplatok za odvolanie,

- 7. júna 2017 – vyjadrenie žalovaného k odvolaniu,

- 26. júna 2017 – späťvzatie odvolania žalobkyne proti uzneseniu,

- 27. júna 2017 – uznesenie súdu – výzva žalobkyni na doručenie repliky,

- 3. júla 2017 – vyjadrenie žalobkyne vo veci,

- 17. augusta 2017 – uznesenie – výzva súdu žalovanému na doručenie dupliky,

- 18. septembra 2017 – duplika žalovaného,

- 28. septembra 2017 – spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní,

- 12. októbra 2018 – uznesením krajského súdu č. k. -254

z 12. októbra 2018 zrušený rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátená na ďalšie konanie,

- 12. októbra 2018 – uznesením krajského súdu č. k. -255 zastavené

odvolacie konanie proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku,

- 16. novembra 2018 – spis vrátený okresnému súdu,

- 18. januára 2019 (resp. 8. februára 2019 a 20. februára 2019) – uznesenia krajského

súdu doručované stranám sporu,

- 11. apríla 2019 – výzva súdu stranám sporu na uplatnenie prostriedkov procesného

útoku a procesnej obrany,

- 26. apríla 2019 – vyjadrenie žalovaného,

- 15. mája 2019 – vyjadrenie žalobkyne,

-18. júla 2019 – doručované vyjadrenie žalobkyne na vyjadrenie žalovanému spolu

s uznesením s výzvou na uvedenie skutočností a predloženie dôkazov s tým, že na neskôr

predložené dôkazy a označené skutočnosti súd nemusí prihliadnuť,

- 14. augusta 2019 – vyjadrenie žalovaného,

- 11. decembra 2019 – nariadené hlavné pojednávanie na 13. marec 2020.

IV.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

17. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

18. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

19. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

20. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

, ).

21. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,

v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K odstráneniu stavu právnej istoty dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

22. Základnou povinnosťou všeobecného súdu je preto zabezpečiť taký procesný

postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa

účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

23. Táto povinnosť okresného súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej

len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti

vychádzajú zo v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“), najmä z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

24. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade

s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (,

). Podľa uvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť

sťažovateľky.

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

25. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základných práv sťažovateľky

na súdnu a inú právnu ochranu podľa , na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu nečinnosti a neefektívnej činnosti

okresného súdu, ktorý vo veci právoplatne nerozhodol ani po viac ako siedmich rokoch

konania.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

26. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, za súčasť ktorého sa

považuje aj povaha prerokúvanej veci, ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie,

ktorého predmetom je zaplatenie istiny 4 263,11 € s prísl. ako nároku vyplývajúceho

zo zmluvy o dielo, patrí do štandardnej rozhodovacej agendy súdov a nemožno ho

považovať za právne zložité. Prípadnú zložitosť veci nenamietal ani okresný súd vo svojom

vyjadrení k prijatej ústavnej sťažnosti. Zložitosť veci preto ústavný súd v tomto prípade

nemohol považovať za skutočnosť, ktorá by akoukoľvek mierou prispela k dĺžke

napadnutého konania.

27. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (resp.

dohovoru). Zo zistení ústavného súdu s prihliadnutím na prehľad procesných úkonov

vykonaných v napadnutom konaní nevyplýva, že by celková dĺžka napadnutého konania

bola negatívne ovplyvnená správaním sťažovateľky. Zo spisu okresného súdu týkajúceho sa

napadnutého konania ústavný súd zistil, že sťažovateľka vystupovala ako strana sporu

aktívne, primerane reagovala na výzvy okresného súdu, zaujímala sa o priebeh konania

vo veci, o čom svedčia jej žiadosti adresované okresnému súdu, ktorými sa domáhala

nariadenia pojednávania vo veci (žiadosti zo 16. mája 2014 a 30. júla 2015), ako aj sťažnosť

predsedovi súdu na prieťahy v napadnutom konaní (sťažnosť z 30. novembra 2015).

Stanovenie termínov niektorých pojednávaní síce okresný súd koordinoval so žalovaným,

ktorý sa z pracovných dôvodov zdržiaval častokrát v zahraničí, ale táto skutočnosť nemala

významný podiel na predĺžení konania.

28. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

29. Už na prvý pohľad je zjavné, že celková dĺžka napadnutého konania, ktorého

predmetom je peňažný nárok vo výške 4 263,11 € s príslušenstvom, viac ako sedem rokov

(z toho celkovo 1 rok a 5 mesiacov sa vec nachádzala na krajskom súde, pozn.) bez

právoplatného skončenia veci, je celkom zjavne neprimeraná. Z tohto dôvodu ústavný súd

poukazuje iba na najvýraznejšie procesné pochybenia okresného súdu, ktoré spočívali

najmä v niekoľkých výraznejších obdobiach nečinnosti:

- od 21. marca 2013, keď okresný súd vydal uznesenie o nepriznaní oslobodenia

žalovaného od súdnych poplatkov do 9. decembra 2013, keď krajskému súdu predložil

na rozhodnutie spis s opravným prostriedkom proti uzneseniu č. k. -39

z 26. novembra 2012 (nečinnosť v trvaní takmer 9 mesiacov),

- od 11. novembra 2014, keď bolo hlavné pojednávanie odročené na neurčito, až

do 7. marca 2016, keď sa uskutočnilo ďalšie hlavné pojednávanie (nečinnosť v trvaní 1 roka

a 4 mesiacov),

- od 16. novembra 2018, keď bol spis krajského súdu vrátený okresnému súdu,

do 11. apríla 2019, keď okresný súd adresoval stranám sporu výzvu na uplatnenie

prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (nečinnosť v trvaní 5 mesiacov),

- od 14. augusta 2019, keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného,

do 13. marca 2020, keď bol nariadený posledný termín hlavného pojednávania (nečinnosť

v trvaní 7 mesiacov).

30. Okrem spomenutých období nečinnosti je konanie poznačené aj neefektívnym

postupom okresného súdu (zdĺhavé doručovanie uznesení krajského súdu č. k.

-254 z 12. októbra 2018 a č. k. -255 z 12. októbra 2018

stranám sporu, dlhé časové úseky medzi jednotlivými pojednávaniami), ktorý sa

najvýraznejšie prejavil v zrušení jeho meritórneho rozhodnutia krajským súdom pre bazálne

nedostatky odôvodnenia.

31. Reagujúc na obranu zákonného sudcu, ako aj predsedu okresného súdu

obsiahnutú v ich vyjadrení k ústavnej sťažnosti je potrebné zdôrazniť, že ústavný súd pri

posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu konajúceho vo veci.

Pri posudzovaní odôvodnenosti ústavnej sťažnosti preto nemožno prihliadnuť na to, že

sudca konajúci vo veci je novovymenovaným sudcom, a tiež na počet pridelenej agendy,

ktorú vybavuje. Podobne ústavný súd nemohol prihliadnuť na dlhodobú nadmernú

zaťaženosť senátu, na ktorú poukazoval sudca konajúci vo veci. Podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu (napr. , alebo ) nadmerné množstvo

vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika

nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších

pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Personálne obsadenie súdu, jeho

organizácia, vysoký počet vecí v príslušnom oddelení, ako i optimalizácia súdnictva teda nie

sú dôvodmi, pre ktoré by malo byť ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné

porušovanie základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru.

32. Ústavný súd najmä s prihliadnutím na zjavne neprimeranú celkovú dĺžku

konania, ako aj na zistené obdobia nečinnosti a neefektívny postup okresného súdu dospel

k záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom a uvedený stav nebol

do podania ústavnej sťažnosti odstránený a naďalej trval. Na tomto základe ústavný súd

rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo

sťažovateľky podľa a právo podľa dohovoru (bod 1 výroku

tohto nálezu).

K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu v napadnutom konaní

33. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namietala aj porušenie svojho základného

práva na súdnu ochranu podľa , ktoré však bližšie neodôvodnila, resp.

odôvodnila iba tým, že k porušeniu tohto základného práva došlo v dôsledku nečinnosti

a neefektívneho postupu okresného súdu, ktorý je dôvodom vzniku zbytočných a ničím

neodôvodnených prieťahov, pre ktoré nie je vec ani po viac ako siedmich rokoch

právoplatne skončená.

34. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zmyslom a účelom základného

práva na súdnu ochranu podľa je zaručiť každému reálny prístup k súdu.

Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (,

). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, pokiaľ by

komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu

(žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. ).

35. Ústavný súd ďalej konštatuje, že nečinnosť (resp. aj neefektívna činnosť) orgánu

verejnej moci v konaní (v danom prípade okresného súdu), ktorá viedla k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , sama osebe neznamená aj porušenie jej základného práva na súdnu ochranu

podľa . Na to, aby nečinnosť všeobecného súdu mala za následok

porušenie práva na súdnu ochranu, musí dosiahnuť takú intenzitu, ktorá by v konečnom

dôsledku znamenala odmietnutie reálneho prístupu k súdu, resp. k jeho rozhodnutiu

v zmysle porušenia zákazu denegatio iustitiae, teda musí ísť o dlhotrvajúcu a súvislú

nečinnosť, ktorá v čase podania sťažnosti ústavnému súdu pretrváva.

36. Po preskúmaní súvisiaceho súdneho spisu a postupu okresného súdu

v napadnutom konaní ústavný súd dospel k záveru, že k porušeniu základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa nedošlo. Doterajší postup

okresného súdu v napadnutom konaní podľa mienky ústavného súdu nesignalizuje intenzitu

prieťahov, ktorá by znamenala „denegatio iustitiae“, hoci, ako už bolo uvedené, predmetné

konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi a neefektívnou činnosťou, čím došlo

k porušeniu práv sťažovateľky zaručených v a dohovoru.

Z týchto dôvodov ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľky v časti namietajúcej

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa v súvislosti

s tvrdenými zbytočnými prieťahmi v napadnutom konaní nevyhovel (bod 5 výroku tohto

nálezu).

37. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

38. Sťažovateľka sa vo svojej ústavnej sťažnosti tiež domáhala, aby ústavný súd

prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom

na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu ešte

právoplatne skončené, ústavný súd podľa vyslovil príkaz adresovaný

okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku

tohto nálezu).

VI.

Primerané finančné zadosťučinenie

39. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

40. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

41. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie

v sume 6 000 €, ktoré odôvodnila tým, že vzhľadom na nečinnosť, resp. neefektívny postup

okresného súdu, ako aj celkovú dĺžku konania, úplne stratila dôveru, že „v prípade

akéhokoľvek porušenia práva je tu garancia nápravy zo strany autority, akou by mal byť

súd, že tento bude rozhodovať v súlade s a zákonmi, a že

súdny spor bude rozhodnutý v primeranej lehote a v súlade s relevantnou právnou úpravou

tak, aby bola zabezpečená jej právna istota. Sťažovateľka tak prežíva stav neistoty

o výsledku súdneho konania už 7 rokov, čo pre ňu predstavuje neprimeranú psychickú záťaž

(obzvlášť, ak sa v konaní do dnešného dňa nezačal prejednávať ani samotný nárok

sťažovateľky).

Keďže je právna istota jedným zo základných atribútov právneho štátu a nakoľko

bola dôvera sťažovateľky v právnu istotu závažným spôsobom narušená, sťažovateľke tak

vznikla morálna ujma spočívajúca v pocitoch nedôvery v súdny systém a jeho účinnosť.“.

42. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m.

napr. ).

43. Podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného

porušenia práv sťažovateľky, najmä celkovú dĺžku konania a na zistené obdobia nečinnosti

a zistený neefektívny postup okresného súdu v napadnutom konaní, ústavný súd považoval

za odôvodnené sťažovateľke priznať finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (bod 3 výroku

tohto nálezu).

VII.

Náhrada trov konania

44. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

45. Sťažovateľka si v ústavnej sťažnosti uplatnila nárok na náhradu trov konania pred

ústavným súdom.

46. Ústavný súd v zmysle rozhodol o náhrade

trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním.

Náhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

ústavnej sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) vykonané v súlade s § 1

ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

za rok 2019 v sume 163,33 € a za rok 2020 v sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa

§ 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál)

za každý úkon právnej služby za rok 2019 v sume 9,80 a za rok 2020 v sume 10,62 € (1/100

výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Výsledná suma, ktorú ústavný súd

priznal sťažovateľke ako náhradu trov právneho zastúpenia, preto predstavovala sumu

533,88 €.

47. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s (bod 4 výroku tohto nálezu).

48. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu