Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 207/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a zo sudcov Ivana

Fiačana a Petra Straku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

správcu konkurznej podstaty, , , právne zastúpeného

JUDr. Denisou Veselou, advokátkou, Mierová 1, Veľký Krtíš, pre namietané porušenie

jeho základného práva vlastniť majetok podľa ,

základného práva na súdnu ochranu podľa

a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k.

-110 z 5. augusta 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého uznesenia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra

2019 doručená ústavná sťažnosť , správcu konkurznej podstaty,

(ďalej len „sťažovateľ“), právne zastúpeného

JUDr. Denisou Veselou, advokátkou, Mierová 1, Veľký Krtíš, pre namietané porušenie

jeho základného práva vlastniť majetok podľa

(ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa a podľa

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. 2 K 18/2018-

110 z 5. augusta 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením okresného

súdu č. k. -35 zo 17. decembra 2018 ustanovený do funkcie správcu konkurznej

podstaty úpadcu – „v likvidácii“ (ďalej len „úpadca“).

3. Sťažovateľ podaním z 11. februára 2019 podal okresnému súdu návrh na zrušenie

konkurzu pre nedostatok majetku.

4. Okresný súd uznesením č. k. -83 z 28. februára 2019 (ďalej len

„uznesenie o zrušení konkurzu“) zrušil konkurz pre nedostatok majetku úpadcu a priznal

správcovi konkurznej podstaty hotové výdavky v sume 113,44 eur. Rozhodnutie vychádza

z , a o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o konkurze“), pričom v odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol: „Zo správcom

predložených listinných dôkazov mal súd za to, že úpadca nie je vlastníkom majetku,

ktorý by postačoval aspoň na úhradu pohľadávok proti podstate a preto súd v zmysle § 102

ods. 1 ZRK dospel k záveru, že návrh správcu na zrušenie konkurzu je dôvodný a konkurz

na úpadcu pre nedostatok majetku zrušil. Zároveň v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia priznal správcovi konkurznej podstaty... hotové výdavky vo výške 113,44 eura.“

Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23. marca 2019.

5. Podaním zo 16. apríla 2019 sťažovateľ požiadal okresný súd o priznanie

mu odmeny a odvolanie ho z funkcie správcu konkurznej podstaty. Podaním z 13. júna 2019

urgoval rozhodnutie o odmene a odvolaní z funkcie.

6. Okresný súd napadnutým uznesením návrh sťažovateľa, ktorým žiadal o priznanie

odmeny a odvolanie z funkcie, zamietol. V odôvodnení uznesenia okresný súd konštatoval:

„Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ust. § 102 ods. 1 jednoznačne stanovuje,

že o odmene a výdavkoch správcu rozhoduje v uznesení o zrušení konkurzu pre nedostatok

majetku. V danom prípade správca v návrhu na zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku

uplatnil náhradu hotových výdavkov vo výške 113,44 Eur, a ktorú náhradu mu aj súd

v predmetnom uznesení priznal. Správca spolu s návrhom na zrušenie konkurzu

pre nedostatok majetku neuplatnil žiaden nárok na odmenu podľa ustanovenia § 23

vyhlášky č. Urobil tak až mesiac po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia

konkurzného súdu o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku. V tomto štádiu konania preto

už nie je možné o odmene správcu rozhodovať. Správcovi nič nebránilo, aby v návrhu

na zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku uplatnil nárok na odmenu, ktorý mu patrí

podľa ust. v spojení s ust. 23 ods. 1 Vyhl. č. , v dôsledku

čoho by súd v súlade s ust. o odmene správcu rozhodol v uznesení

o zrušení konkurzu. Pokiaľ by súd rozhodol o odmene správcu v zmysle jeho návrhu

po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, tj. potom,

čo bol konkurz právoplatne zrušený, o odmene by rozhodol v rozpore so zákonom.“

7. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje:

„Osobitný právny režim sa však uplatňuje v prípade zrušenia konkurzu

pre nedostatok majetku v zmysle , kde o zrušení môže súd rozhodnúť

aj ex offo, tzn. bez návrhu správcu, kde takýto návrh sa obligatórne nevyžaduje. Inými

slovami, pokiaľ súd môže rozhodnúť o zrušení konkurzu aj z vlastnej iniciatívy a z vlastných

poznatkov, je logické, že správca nemá povinnosť si návrhom vyčísliť odmenu a hotové

výdavky. O tejto odmene a výdavkoch by mal súd taktiež rozhodnúť ex offo. Ak v zmysle §

23 ods. 1 vyhlášky je uvedené, že správcovi patrí paušálna odmena najviac do sumy 3.300

€, bolo len na úvahe súdu, v akej výške správcovi túto odmenu prizná podľa obťažnosti veci

bez toho, aby samotný správca mal povinnosť si túto odmenu osobitne vyčísliť. Správca

postupoval správne, kde v návrhu na zrušenie konkurzu zo dňa 11.02.2019 si riadne

uplatnil odmenu ako aj hotové výdavky a súd mal postupovať tak, že správcovi prizná

paušálnu odmenu vo výške podľa svojej úvahy ako aj hotové výdavky.

Súd aj keď rozhodol o všetkých predmetoch konania, t. j. o zrušení konkurzu

a o priznaní hotových výdavkov, nerozhodol aj odmene, čo sťažovateľ považuje za zrejmú

nesprávnosť uznesenia. Nie je správny názor súdu, že po právoplatnosti uznesenia o zrušení

konkurzu, nemôže rozhodnúť o odmene správcu, na uvedené pochybenie práve preto slúži

opravné uznesenie, kde súd mal rešpektovať návrh správcu a vydať takéto opravné

uznesenie o priznaní paušálnej odmeny ako iného čiastkového nároku správcu

popri hotových výdavkoch.

Opakovane sťažovateľ uvádza, že tento výslovne uviedol v návrhu, že žiada priznať

aj odmenu správcu, kde nie je pravdou, že takýto nárok na odmenu si neuplatnil,

ako to tvrdí okresný súd. Okrem iného v danom prípade sa návrh správcu ani nevyžaduje,

keďže súd môže o zrušení konkurzu rozhodnúť ex offo.

Odmena pri zrušení konkurzu pre nedostatok majetku zostáva rovnako zachovaná

a správca má právo na paušálnu odmenu podľa § 23 ods. 1 vyhlášky.

... sťažovateľ si riadne uplatnil odmenu a výdavky správcu v návrhu na zrušenie

konkurzu pre nedostatok majetku zo dňa 11.02.2019, súd o tejto odmene nerozhodol,

aj napriek tomu, že zo zákona takáto odmena správcu prináleží.“

8. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie označených práv napadnutým uznesením, uznesenie zrušil, vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie a zaviazal okresný súd nahradiť sťažovateľovi trovy konania.

9. Vec napadla ústavnému súdu 15. októbra 2019 a v súlade s pravidlami

rozdeľovania vecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 neboli sudcom

spravodajcom pridelené, vec sťažovateľa spadala do kategórie zostávajúcich vecí,

ktoré mali byť prerozdeľované po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu.

Po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu (10. októbra 2019) v súlade s čl. X bodom 5

písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019

do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 bola vec

sťažovateľa prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových

prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II

bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára

2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 schváleného 27. mája 2020 je na konanie

vo veci príslušný senát ústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu)

a sudcovia Ivan Fiačan a Peter Straka.

II.

Relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

13. Zákonom upravujúcim spôsob konania pred ústavným súdom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“),

ktorý v časti upravujúcej spôsob konania pred ústavným súdom nadobudol účinnosť 1.

marca 2019.

14. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

17. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

20. Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

21. Podľa § 102 ods. 1 zákona o konkurze súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení

konkurzu pre nedostatok majetku, ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu

pohľadávok proti podstate; v uznesení súd rozhodne aj o odmene a výdavkoch správcu,

ktoré sa platia z majetku dlžníka, preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného

správcu alebo preddavku na úhradu nákladov konkurzu.

22. Podľa § 196 zákona o konkurze ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie

konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania,

na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto

zákona“) sa primerane použijú ustanovenia .

23. Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku (§ 102

ods. 1 zákona) pred konaním prvej schôdze veriteľov, správcovi patrí paušálna odmena

určená rozhodnutím súdu (§ 102 ods. 1 zákona) podľa obťažnosti veci a riadneho plnenia si

povinností, najviac v sume 3 330 eur; paušálna odmena podľa § 12 správcovi v týchto

prípadoch nepatrí.

24. Podľa (ďalej len ,P“) súd kedykoľvek aj

bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti.

O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

25. Podľa ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu

konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku

navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť

aj bez návrhu.

26. Podľa doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý

sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie

rozsudku, návrh zamietne.

27. Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

III.

Právne posúdenie veci ústavným súdom

28. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru

už judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Rovnako aj obsah základného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny má v zásade totožný obsah

ako základné právo podľa .

29. Za zjavne neopodstatnený návrh možno považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

(m. m. , , ).

30. Zákon o konkurze v § 102 ods. 1 jednoznačne uvádza, že súd má v uznesení,

ktorým zrušuje konkurz pre nedostatok majetku úpadcu, rozhodnúť zároveň o odmene

a výdavkoch správcu. Povedané inak, uznesenie o zrušení konkurzu má obsahovať

tak výrok o odmene aj výrok o výdavkoch správcu, a v tomto smere nie je rozhodujúce,

či si odmenu a výdavky správca uplatnil alebo nie.

31. Pre posúdenie skutočnosti, či súd rozhodol o celom predmete konania,

resp. o všetkých nárokoch, o ktorých bol povinný rozhodnúť, je určujúcou výroková časť

súdneho rozhodnutia. Súdne rozhodnutie je totiž záväzné len vo výroku, nepostačuje preto,

ak sa súd k parciálnej otázke, resp. nároku, o ktorom mal súd rozhodnúť, vyjadruje

iba v odôvodnení. Vychádzajúc z výrokovej časti uznesenia o zrušení konkurzu, je zrejmé,

že okresný súd rozhodol iba o výdavkoch správcu, nie aj o odmene, napriek tomu,

že táto povinnosť mu vyplývala zo zákona o konkurze (§ 102 ods. 1). V tomto smere nie je

vylúčené, že z formálneho hľadiska môže uznesenie obsahovať rozhodnutie o odmene

a rozhodnutie o výdavkoch správcu, ktoré by boli obsiahnuté v jednom výroku, toto však

nie je prípad sťažovateľa, keďže uznesením o zrušení konkurzu bolo rozhodnuté výlučne

o výdavkoch správcu, čo vyplýva z výroku II uznesenia o zrušení konkurzu.

Ani z odôvodnenia uznesenia nevyplýva, že by sa súd zaoberal otázkou odmeny správcu.

Pokiaľ bol okresný súd toho názoru, že odmena sťažovateľovi neprináleží, mal to vyslovene

uviesť vo výrokovej časti uznesenia (a, samozrejme, svoje rozhodnutie o odmene

aj zdôvodniť).

32. Ústavnému súde neprináleží posudzovať uznesenie o zrušení konkurzu

z ústavnoprávneho hľadiska, keďže toto uznesenie ani nie je predmetom ústavnej sťažnosti

vymedzenom jej petitom, uvedené okolnosti sú však potrebné na utvorenie si uceleného

obrazu o stave sťažovateľovej veci a posúdenie dôsledkov z toho vyplývajúcich.

33. Ústavný súd ďalej uvádza, že z obsahu návrhu sťažovateľa na zrušenie konkurzu

pre nedostatok majetku je zrejmé, že tento si uplatnil nárok na odmenu aj výdavky

(„... žiadam, aby príslušný súd vydal uznesenie o zrušení konkurzu na majetok dlžníka...

a rozhodol o odmene a výdavkoch správcu...“), nemožno sa preto stotožniť s tvrdením

okresného súdu, ktorý v napadnutom uznesení konštatoval, že sťažovateľ si v návrhu

na zrušenie konkurzu odmenu neuplatnil.

34. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje tvrdením, že pochybenie okresného

súdu, ktorý pri zrušení konkurzu nerozhodol aj o odmene sťažovateľa, mal okresný súd

napraviť vydaním opravného uznesenia, vychádzajúc z .

35. Ústavný súd k možnosti aplikácie (s účinnosťou do 30. júna 2016

bola táto problematika upravená v Občianskeho súdneho

poriadku v znení neskorších predpisov) uvádza, že opraviť rozsudok, prípadne uznesenie

podľa je možné len v prípadoch, ak ide o chyby v písaní a počítaní a ďalej o také

chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu ako chyby v písaní a počítaní,

t. j. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti

osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozhodnutia a ktoré

sú každému zrejmé. Zrejmosť takej nesprávnosti vysvitá najmä z porovnania výroku

rozhodnutia s jeho odôvodnením prípadne aj z iných súvislostí (R 37/1969). Za zrejmú

nesprávnosť v zmysle tak treba považovať rozpor medzi obsahom

verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu

jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne

poznateľný, a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej

(autoritatívnej) vôle (m. m. ).

36. Vychádzajúc z uvedeného, je zrejmé, že v predmetnom prípade neprichádzalo

do úvahy vydanie opravného uznesenia v zmysle a , ktoré možno vydať

bez časového obmedzenia, teda aj po právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Opomenutie

okresného súdu rozhodnúť o odmene sťažovateľa v uznesení o zrušení konkurzu

nepredstavuje zrejmú nesprávnosť vyvolanú zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti

osoby, ktorá vyhotovovala uznesenie o zrušení konkurzu, keď je evidentné, že okresný súd

o odmene nemal v úmysle rozhodnúť, touto otázkou sa v odôvodnení uznesenia o zrušení

konkurzu nijako nezaoberal. V predmetnom prípade preto ide o nedostatok, ktorého náprava

by prichádzala do úvahy iba postupom podľa dodatočným rozhodnutím

o odmene sťažovateľa.

37. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal nápravy

nedostatku uznesenia o zrušení konkurzu, ktorým nebolo rozhodnuté o jeho odmene

až po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle plynúcej mu od doručenia

uznesenia (uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 5. marca 2019, sťažovateľ podal

okresnému súdu žiadosť o rozhodnutie o odmene 16. apríla 2019), ako aj po nadobudnutí

právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. marca

2019). Lehota na vydanie doplňujúceho uznesenia, resp. podanie návrhu na doplnenie

je ustanovená z dôvodu potreby naplnenia princípu právnej istoty, keď nemôže

byť bez časového obmedzenia otvorená otázka, či vôbec a akým spôsobom bude rozhodnuté

o nárokoch subjektov konania, o ktorých súd opomenul rozhodnúť spolu s ostatnými

nárokmi. Zákon umožňuje, aby sám súd po zistení svojho pochybenia vydal doplňujúce

rozhodnutie o opomenutom nároku, no zároveň priznáva oprávnenie podať návrh

na doplnenie rozhodnutia subjektu, o práve resp. povinnosti ktorého malo byť rozhodnuté.

Sťažovateľ mal k dispozícii účinný prostriedok nápravy, avšak tento nevyužil včas,

keď návrh na vydanie rozhodnutia o odmene podal až po nadobudnutí právoplatnosti

uznesenia o zrušení konkurzu.

38. Pozornosti ústavného súdu neušlo, že konštatovanie okresného súdu,

podľa ktorého „Správca spolu s návrhom na zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku

neuplatnil žiaden nárok na odmenu podľa ustanovenia vyhlášky č. “,

je v príkrom rozpore so skutočnosťou, čo vyplýva z návrhu sťažovateľa na zrušenie

konkurzu z 11. februára 2019. Ide o zjavne svojvoľné hodnotenie relevantných skutočností

zo strany okresného súdu. Napokon, o odmene správcu mal okresný súd rozhodnúť

v uznesení o zrušení konkurzu aj bez návrhu správcu. Ústavný súd však súčasne

neopomenul, že pre zamietavý výrok napadnutého uznesenia okresného súdu nebolo

rozhodujúcim citované arbitrárne hodnotenie skutkového stavu veci. Ďalší záver okresného

súdu tvoriaci nosný dôvod zamietnutia sťažovateľovej žiadosti, podľa ktorého by bolo

v rozpore so zákonom rozhodnúť o odmene sťažovateľa po právoplatnosti uznesenia

o zrušení konkurzu, je z ústavnoprávneho hľadiska udržateľný. Sťažovateľ totiž nevyužil

včas svoje procesné oprávnenie navrhnúť doplnenie uznesenia v zákonom ustanovenej

lehote 15 dní od doručenia mu uznesenia o zrušení konkurzu. Žiadosť o rozhodnutie

o odmene podal sťažovateľ okresnému súdu viac ako tri týždne po nadobudnutí

právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu, pričom v predmetnom podaní nepožiadal

o odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na doplnenie uznesenia ( ),

z jeho podania zo 16. apríla 2019 nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by indikovali,

že sťažovateľ z objektívnych dôvodov nemohol požiadať o doplnenie uznesenia už skôr.

Za daného stavu by aj eventuálne zrušenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu

ústavným súdom a následný postup okresného súdu nemohol v konečnom dôsledku vyústiť

do výsledku opačného v porovnaní s výrokom napadnutého uznesenia, pretože návrh

sťažovateľa na rozhodnutie o odmene zo 16. apríla 2019, ktorým sa sťažovateľ vo svojej

podstate domáhal doplnenia uznesenia o zrušení konkurzu o výrok o odmene, by okresný

súd musel zamietnuť z dôvodu jeho oneskorenosti.

39. V predchádzajúcom odseku formulovaný záver ústavno-súdneho prieskumu

zodpovedá aj ustálenej judikatúre, podľa ktorej ústavný súd posudzuje spravodlivosť

procesu ako celku (napr. m. m. ), preto k vyhoveniu sťažnosti dochádza

zásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru, že namietané a relevantné procesné

pochybenia zo strany príslušného orgánu verejnej moci umožňujú prijatie záveru, že proces

ako celok bol nespravodlivý, a vzhľadom na to aj jeho výsledok môže vyznievať

ako nespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje k vyhoveniu sťažnosti v prípadoch,

keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému pochybeniu došlo, avšak jeho intenzita

a existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným porušením garantovaného práva

a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako celku nemala podstatný dosah (m. m.

). V tejto súvislosti hodno podotknúť, že nie každé porušenie zákona

zo strany orgánu verejnej moci má automaticky za následok porušenie

garantovaného základného práva, v danom prípade predovšetkým základného práva

na súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

(napr. , , , , ).

40. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným

porušením základného práva sťažovateľa podľa , listiny

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutým uznesením nie je príčinná súvislosť,

ktorá by signalizovala porušenie označených práv dosahujúceho ústavno-právnu intenzitu

a možnosť vyslovenia ich porušenia po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Za daného stavu

ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

41. Sťažovateľ porušenie základného práva podľa a práva podľa

čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu odvíja od porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1

, listiny a práva podľa dohovoru. Práve s ohľadom

na argumentačné prepojenie oboch uvedených obsahových častí ústavnej sťažnosti nemohlo

v dôsledku absencie porušenia základného práva zaručeného podľa ,

čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru dôjsť ani k porušeniu sťažovateľom

označeného základného práva podľa a jeho práva podľa

dodatkového protokolu, a preto aj v tejto časti bolo potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

42. Za daného stavu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

43. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého

uznesenia okresného súdu a náhrade trov konania je viazané na vyslovenie porušenia

sťažovateľových práv alebo slobôd ( prvá veta ), ústavný súd o týchto

častiach sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Martin Vernarský

predseda senátu