Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 261/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, , ,

, a , ,

, zastúpených zákonným zástupcom ,

, , všetkých zastúpených advokátkou

JUDr. Gabrielou Kľačanovou, Andreja Kmeťa 28, Martin, ktorou namietajú porušenie

základných práv podľa a ,

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a postupom

Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť , a

o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej

prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej aj „sťažovateľ 1“), ,

, (ďalej aj „sťažovateľka“), a ,

, (ďalej aj „sťažovateľ 2“ a spolu

ďalej aj „sťažovatelia“), zastúpených zákonným zástupcom ,

, , všetkých zastúpených advokátkou JUDr. Gabrielou

Kľačanovou, Andreja Kmeťa 28, Martin, ktorou namietajú porušenie základných práv

podľa a (ďalej len „“),

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 ods. 1

postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ 1 je otcom

sťažovateľky a sťažovateľa 2. Podľa rodičovskej dohody schválenej rozsudkom Okresného

súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 30. apríla 2018 boli

sťažovateľka a sťažovateľ 2 zverení do osobnej starostlivosti matky a zároveň bol upravený

styk sťažovateľa 1 s maloletými deťmi (sťažovateľkou a sťažovateľom 2) tak, že sťažovateľ

1 je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom roku

od piatku od 17.00 h do nedele do 17.00 h a každý týždeň v kalendárnom roku v stredu

od 16.00 h do 17.45 h (všeobecná úprava styku) a počas letných prázdnin od 1. júla

od 9.00 h do 15. júla do 17.00 h a od 1. augusta od 9.00 h do 15. augusta do 17.00 h.

Zároveň bolo určené, že všeobecná úprava styku sa v priebehu realizácie osobitnej úpravy

styku neuplatňuje.

3. Sťažovateľ 1 podal 8. augusta 2019 návrh, ktorým sa domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by mu maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti (konanie

vedené okresným súdom pod sp. zn. ). V predmetnom konaní bol

13. augusta 2019 sťažovateľom 1 podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

podľa , ktorým žiadal dočasne zveriť

maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti až do času právoplatného rozhodnutia vo veci

samej a zároveň uložiť matke maloletých detí, aby sa zdržala zmeny doterajšieho obvyklého

pobytu s maloletými deťmi mimo mesta Martin.

4. Okresný súd uznesením č. k. -38 z 3. septembra 2019 nariadil

neodkladné opatrenie, ktorým sťažovateľku a sťažovateľa 2 dočasne zveril do osobnej

starostlivosti sťažovateľa 1, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej

(výrok 1). Vo zvyšku bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý (výrok 2).

5. Proti uzneseniu okresného súdu č. k. -38 z 3. septembra 2019

(výroku 1) podala matka maloletých detí odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 11. novembra 2019 tak, že uznesenie súdu prvej

inštancie vo výroku 1 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie a vo výroku 2 ponechal ako odvolaním nenapadnuté nedotknuté.

6. Sťažovateľ 1 zdôrazňuje, že „podľa predkladacej správy sa kolízny opatrovník

k odvolaniu v určenej lehote nevyjadril. Kolízny opatrovník sa v určenej lehote nevyjadril

ani k vyjadreniu otca k odvolaniu matky. Kolízny opatrovník nepodal súdu prvého stupňa

ani odvolaciemu súdu žiadnu správu zo šetrenia pomerov u otca maloletých detí. Kolízny

opatrovník, ktorá má zastupovať a hájiť záujmy maloletých detí, t. j. sťažovateľov v rade 1/

a v rade 2/ zostal vo veci absolútne nečinný.“.

7. Nečinnosť kolízneho opatrovníka sa podľa sťažovateľov nedá ničím ospravedlniť,

keďže jeho úlohou je dohliadať, aby súdne rozhodnutia boli vydávané v súlade so záujmom

maloletých detí pri posúdení špecifík konkrétneho prípadu.

8. Podľa sťažovateľov je uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 11. novembra 2019 arbitrárne, keďže krajský súd rozhodol bez toho, aby si zabezpečil

potrebné podklady, ktoré by objektívne zisťovali skutočný stav prejednávanej veci, pričom

„absolútne neprihliadol na to, že maloleté deti sú slovenskí štátni občania, ktorí celý svoj

doterajší život prežili v Meste Martin, majú tu vybudované zázemie a osobné a citové väzby.

Krajský súd neprihliadol ani na úroveň starostlivosti, ktorú deťom poskytuje ich otec...“.

9. Na podklade uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie základných práv podľa a , listiny

a práva podľa dohovoru a postupom krajského súdu

v napadnutom konaní, uznesenie krajského súdu vydané v napadnutom konaní

11. novembra 2019 zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovatelia

zároveň požadujú priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume každému

po 3 000 €, ako aj náhradu trov konania.

10. Sťažovatelia súčasne v súlade s o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. (ďalej len „“) navrhujú, aby ústavný súd odložil

vykonateľnosť uznesenia krajského súdu sp. zn. z 11. novembra 2019

do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

11. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodňujú tým,

že im bola spôsobená nemajetková ujma z dôvodu neistoty, poníženia a duševného

a citového utrpenia, „nakoľko im bola znemožnená realizácia ich procesných práv

v prebiehajúcom súdnom konaní.“.

12. Podaním doručeným ústavnému súdu 23. januára 2020 sťažovatelia doplnili

ústavnú sťažnosť oznámením splnenia procesných podmienok dodržania lehoty na podanie

ústavnej sťažnosti zdôraznením skutočnosti, že uznesenie krajského súdu vydané

v napadnutom konaní 11. novembra 2019 bolo sťažovateľovi 1 doručené elektronickými

prostriedkami 15. novembra 2019.

II.

13. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. V súlade s podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

o ústavnom súde.

16. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

17. V súlade s ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

18. Z princípu subsidiarity, ktorým sa konanie o ústavnej sťažnosti riadi, vyplýva,

že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa

pri uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané

chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

19. Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je

daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv

alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto ústavnú sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

20. Vo vzťahu k už spomenutému princípu subsidiarity judikatúra ústavného súdu

stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. ). Podľa právneho

názoru ústavného súdu preto nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne

konanie príslušným všeobecným súdom nahradzoval ústavný súd svojím vstupovaním

a ingerenciou do dosiaľ meritórne neskončeného konania. Ústavný súd môže urobiť zásah

na ochranu alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv

sťažovateľa až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav

napraviť (m. m. ).

21. Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry, ústavný súd ďalej poukazuje na to,

že základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie „je

výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok a skutočnosť, či napadnuté

konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia

všeobecných súdov (m. m. , , , ).

Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. , ), obdobne ako

z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický proti Slovenskej

republike, rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva

overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46 až čl. 50

, resp. dohovoru.

22. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil, že predpokladom

na záver o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa (obdobne

čl. 36 ods. 1 listiny), resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

je len také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného

súdu pred začatím konania alebo v konaní vo veci, resp. ktorého nápravu nemožno

dosiahnuť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v príslušnom civilnom kódexe

(m. m. , , ). V nadväznosti na to ústavný súd

pripomína, že v rámci konania o ústavnej sťažnosti zásadne preskúmava len právoplatné

rozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť o rozhodnutia, ktorými sa konanie vo veci

právoplatne skončilo. Z princípu subsidiarity totiž vyplýva, že ústavnú sťažnosť možno

zásadne prerokovať a rozhodnúť o nej až potom, keď napadnuté konanie bude skončené.

Je to tak z toho dôvodu, že ústavná sťažnosť musí v zásade smerovať proti poslednému

rozhodnutiu o opravnom prostriedku, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii, a nemôže ho

opomenúť.

23. V zmysle uvedeného v konaní, ktoré v čase predbežného prerokovania ústavnej

sťažnosti stále prebieha, nemožno uvažovať o splnení tejto požiadavky

(m. m. ).

24. Už citované právne názory sú plne použiteľné aj vo veci ústavnej sťažnosti,

ktorou sa vzhľadom na uplatnenú argumentáciu a sťažovateľmi vymedzený predmet

konania posudzuje (má posúdiť) ústavná udržateľnosť rozhodnutia všeobecného súdu

vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (k tomu pozri bod 5 tohto uznesenia).

25. Ak ústavný súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej činnosti pripustil výnimky

z uplatnenia princípu subsidiarity, išlo o prípady, keď ešte pred právoplatným skončením

konania vo veci bolo v konaní o ústavnej sťažnosti napadnuté právoplatné rozhodnutie

(príp. postup), ktorým sa skončila iba určitá časť konania alebo ktorým sa riešila iba určitá

parciálna procesná otázka. Podmienkou na pripustenie takejto výnimky však je,

že v konkrétnom prípade musí ísť o rozhodnutie (príp. postup) spôsobilé výrazne

a nezvratným spôsobom zasiahnuť do alebo kvalifikovanou medzinárodnou

zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd sťažovateľa, ako aj to, že námietka

ich porušenia sa musí vzťahovať výlučne na dané štádium konania a nemohla by už byť

uplatnená neskôr (m. m. ), prípadne by sa tento negatívny dôsledok musel

zároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom

procesnom postupe alebo v opravných konaniach (m. m. ).

26. V nadväznosti na uvedené právne názory ústavný súd konštatuje, že okolnostiach

daného prípadu nie sú splnené predpoklady na výnimku z už spomenutej zásady, podľa

ktorej ústavný súd v rámci konania o ústavnej sťažnosti zásadne preskúmava len

právoplatné rozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť o rozhodnutia, ktorými sa konanie

právoplatne skončilo.

27. Keďže krajský súd v napadnutom konaní uznesením sp. zn.

z 11. novembra 2019 vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie vo veci

návrhu na dočasné zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti sťažovateľa 1, je

bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že konanie v právnej veci sťažovateľov (nariadenie

neodkladného opatrenia) sa právoplatne neskončilo. Aj keď z formálneho hľadiska je

napadnuté konanie krajského súdu právoplatne skončené, konanie medzi účastníkmi vo veci

nariadenia neodkladného opatrenia naďalej pokračuje.

28. Pokiaľ sťažovatelia namietajú v kontexte absencie akéhokoľvek vyjadrenia

kolízneho opatrovníka arbitrárnosť a nedostatočnú odôvodnenosť uznesenia krajského súdu

vydaného v napadnutom konaní (výrok 1 rozhodnutia odvolacieho súdu), možno uzavrieť,

že sťažovateľmi namietané porušenie ich práv podľa , listiny a dohovoru zo strany

krajského súdu v podstate spájajú s procesnými nedostatkami v nadväznosti na vecné

posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolacím súdom (k tomu pozri aj

argumentáciu obsiahnutú v bode 8 tohto uznesenia). Keďže však krajský súd vec

sťažovateľov vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, bude úlohou okresného súdu vo veci

opätovne konať a rozhodnúť, pričom v prípade pre sťažovateľov nepriaznivého výsledku

v konaní vo veci neodkladného opatrenia sa budú môcť za predpokladu využitia právnych

prostriedkov nápravy domáhať nápravy vecného posúdenia návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia. Tým sa sťažovateľom opätovne vytvorí možnosť pred krajským

súdom uplatňovať svoje základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne

konanie, ktoré sú oprávnené aj povinné poskytnúť všeobecné súdy konajúce vo veci

sťažovateľov. V tejto súvislosti teda okresný súd, ako aj krajský súd budú mať opätovne

možnosť napraviť, resp. odstrániť svojou vlastnou činnosťou sťažovateľmi namietané vady

vecného posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o dočasnom zverení

maloletých detí do osobnej starostlivosti sťažovateľa 1 v nadväznosti na záver, že sú

osvedčené podmienky pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Až po tom,

keď bude napadnuté konanie (vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia)

definitívne právoplatne skončené, by sa mohli sťažovatelia domáhať ochrany svojich

, listinou a kvalifikovanými medzinárodnými zmluvami garantovaných práv

v konaní pred ústavným súdom podaním novej ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

.

29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľmi tvrdené pochybenie zo strany

krajského súdu nepredstavuje podľa názoru ústavného súdu nezvratnú alebo

nekorigovateľnú ujmu na ich právach. Ústavný súd napokon, sumarizujúc dosiaľ uvedené,

zdôrazňuje, že jeho ústavnou kompetenciou nemôže byť zmena alebo náprava, či už

namietaného, alebo skutočného pochybenia všeobecných súdov v dosiaľ neskončených

súdnych konaniach, ale je zásadne povolaný posúdiť, či konanie ako celok a jeho výsledok

po právoplatnom skončení veci obstoja z komplexného hľadiska v ústavnoprávnej rovine.

Každý iný postup by neprípustne rozširoval kompetencie ústavného súdu a vo svojich

dôsledkoch by z neho robil ďalšiu súdnu inštanciu, ktorá by bola mimoriadna okrem iného

aj tým, že by mohla zasahovať do ešte prebiehajúcich konaní.

30. Ústavný súd preto, zohľadňujúc princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1

i svoju doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax a v neposlednom rade akcentujúc

rešpektovanie princípu minimalizácie zásahov do rozhodnutí všeobecných súdov, ústavnú

sťažnosť sťažovateľov vo veci namietaného porušenia práv zaručených , listinou

a dohovorom a ustanovenia postupom krajského súdu v napadnutom konaní

odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie podľa § 56 ods. 2 písm. a)

.

31. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať

sa ďalšími návrhmi v nej uplatnenými vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti uznesenia

krajského súdu vydaného v napadnutom konaní 11. novembra 2019.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu