Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 64/2019
PDF · 491.98 KB
No categories available
III. ÚS 64/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a zo sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku
(sudca spravodajca) v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti
KV system, spol. s r. o., Nerudova 10, Trnava, IČO 44147163, zastúpenej advokátom
JUDr. Igorom Ribárom, Námestie sv. Michala 11, Hlohovec, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 18/2013 takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti KV system, spol. s r. o., na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom
pod sp. zn. 15 C 18/2013 p o r u š e n é b o l i .
2. Ústavný súd p r i k a z u j e Okresnému súdu Trnava konať vo veci
sp. zn. 15 C 18/2013 bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti KV system, spol. s r. o., p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e jej Okresný súd Trnava
p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti KV system,
spol. s r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 519,39 € (slovom päťstodevätnásť
eur a tridsaťdeväť centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Igora Ribára, Námestie
sv. Michala 11, Hlohovec, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 64/2019-13 z 29. októbra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
obchodnej spoločnosti KV system, spol. s r. o., Nerudova 10, Trnava, IČO 44147163
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 15 C 18/2013 (ďalej len „napadnuté konanie“).
V zmysle Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie
od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 účinného od 1. júna 2020
(ďalej len „rozvrh práce“) veci, na prerokovanie ktorých sú príslušné prvý a tretí senát
ústavného súdu v zloženiach platných v obdobiach od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019,
od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019 a od 17. októbra 2019 do 31. mája 2020,
ak bol ich členom sudca Mojmír Mamojka, prerokuje ten senát ústavného súdu,
ktorého členom je sudca spravodajca v danej veci podľa súčasného rozvrhu práce. Tretí
senát ústavného súdu pracuje v novom zložení: Martin Vernarský (predseda senátu), sudca
Ivan Fiačan a Peter Straka (sudca spravodajca).
2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti podanej na ústavnom súde 6. marca 2019
uviedla, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným súdom, v ktorom je sťažovateľka
v procesnej pozícii žalovaného v 1. rade, „o neúčinnosť právneho úkonu – kúpnych zmlúv
uzatvorených medzi žalovaným v 2. rade Dierovňa, spol. s r. o., ako predávajúcim
a sťažovateľkou ako kupujúcou“ dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázala
na to, že predmetné konanie začalo na základe žaloby z 25. januára 2013 a za 6 rokov
jeho trvania bolo vo veci vykonané iba jedno pojednávanie a zabezpečené dôkazy
z katastrálnych konaní vedených na Okresnom úrade Trnava, katastrálnom odbore, pričom
iné relevantné úkony súd nevykonal.
3. Z dôvodu nečinnosti okresného súdu podala sťažovateľka 25. januára 2019 jeho
predsedovi sťažnosť pre porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Predseda okresného súdu vo svojej odpovedi uviedol chronologický prehľad jednotlivých
úkonov okresného súdu a sťažnosť vyhodnotil ako čiastočne opodstatnenú, pretože okresný
súd v období od 30. júna 2016 do 27. júna 2018 vo veci nevykonal relevantný úkon.
4. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, sťažovateľka je toho názoru,
že rozhodovanie o návrhoch na určenie neúčinnosti právnych úkonov tvorí bežnú súčasť
rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ho po právnej stránke hodnotiť
ako zložité. Ďalej tiež uviedla:
«... na Okresnom súde v Trnave prebieha taktiež konanie 18C/2/2013 predmetnom
ktorého je identická žaloba, čo do obsahu žaloby. Odlišnosť je daná len v osobe žalobcu.
V rámci konania 18C/2/2013 sa vo veci vykonalo už niekoľko pojednávaní, a vykonalo
množstvo dôkazov v dôsledku čoho je možné konštatovať skutkovú a právnu náročnosť
sporu. Konanie 15C/18/2013 je však „len na začiatku“ a to z dôvodu, že vo veci
sa v podstate nevykonali žiadne dôkazy, a teda ani procesný postup smerujúci k rozhodnutiu
vo veci. Predmetné konanie sa teda vôbec „nerozvinulo“, preto v tomto štádiu je otázku
posudzovania náročnosti potrebné vyhodnocovať len v kontexte vykonaného dokazovania
a štádia procesu. Vo veci sa vykonali najmä administratívne úkony s cieľom odstrániť
súdom naznačenú procesnú prekážku, v podobe nedoriešenia otázky platnosti rozhodnutia
o zmene sídla spoločnosti ako aj otázka o platnom obchodnom mene spoločnosti Dierovňa,
s.r.o. ako žalovaného II. a to aj poukazom na konanie vedené pred Okresným súdom
Bratislava I pod sp. zn. 32Exre/261/2007...»
5. Sťažovateľka tiež zdôraznila, že svojím správaním nijako neprispela k vzniknutým
prieťahom.
6. Napokon sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd
v napadnutom konaní porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných
prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €, ako aj náhradu
trov konania.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky
7. Na výzvu ústavného súdu sa predseda okresného súdu vyjadril k prijatej ústavnej
sťažnosti sťažovateľky svojím podaním z 11. novembra 2019 doručeným ústavnému súdu
toho istého dňa takto: „... súd vo veci konal a koná priebežne a plynulo, v rámci svojich
možností (s výnimkou obdobia jún 2016 až jún 2018, kedy sa spis nachádzal u vyššieho
súdneho úradníka, pričom v uvedenom období sa v oddelení vystriedali traja vyšší súdni
úradníci, ktorí vybavovali agendu C, Cpr, Csr, Csp, Cd, Ccud, P, Pc, PPOm, Ps, Po, Pu,
Pd, E, Ed, Ecud, Er, Erd, Ercud, S, Scud pre dvoch sudcov, a mali na vybavenie pridelených
okolo 800 spisov, ktoré vybavovali priebežne podľa poradia, nakoľko predmetná vec nebola
v uvedenom období reštančná, ani si nevyžadovala osobitnú alebo výnimočnú rýchlosť),
vykonával a vykonáva efektívne úkony s vynaložením úsilia vec čo najskôr rozhodnúť -
relatívne dlhšia doba medzi vykonaním jednotlivých úkonov súdu, ako i ich realizácia
je spôsobená objektívnou skutočnosťou, a to množstvom vybavovaných vecí a tým,
že Okresný súd Trnava bol a je dlhodobo personálne poddimenzovaný.
Dĺžka konania je teda spôsobená objektívnym stavom, čo nie je možné pripísať
na vrub konajúceho súdu.
Čo sa týka právnej a faktickej zložitosti veci uvádzam, že žalobca sa domáha
voči žalovanému v 1. rade/sťažovateľ (KV system, spol. s.r.o.) a žalovanému v 2. rade
(označený ako KC Dierovňa, spol. s.r.o.) určenia, že kúpna zmluva uzavretá dňa 25.1.2010
a 24.3.2010 medzi žalovaným v 2. rade ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade
ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k.ú. Trnava, sú voči žalobcovi právne neúčinné z dôvodu, že v priebehu
konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 17C/249/2009, ktoré nie je právoplatne
skončené a v ktorom bola žalovanému v 2. rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
8.401,41 €, uzatvoril žalovaný v 2. rade predmetné kúpne zmluvy, čím je žalobca ukrátený
na uspokojení uvedenej pohľadávky.
V danom prípade žalobca podal žalobu dňa 25.1.2013 voči spoločnosti KC Dierovňa,
spol. s r.o. so sídlom Strojárenská 1, 917 00 Trnava, IČO: 34110852 ako žalovanému
v 2. rade, čo zodpovedalo zápisu v Obchodnom registri v čase začatia konania,
kedy bola ako konateľka spoločnosti od 13.9.2008 zapísaná
a ako spoločníci od 13.9.2008 zapísaní , a
. V priebehu konania došlo k zmene zápisu v Obchodnom registri,
keď podľa aktuálneho zápisu je v Obchodnom registri od 18.8.2007 zapísaná spoločnosť
Dierovňa, s.r.o., so sídlom Bartókova 2, Bratislava. Ako spoločníci spoločnosti
sú od 7.12.2007 zapísaní , ,
, a ; ako konateľ
je zapísaný . Podľa listinných dokladov nachádzajúcich sa v spise
mali spoločníci , a
o prevode obchodného podielu zo dňa 11.4.2011 previesť svoje obchodné podiely
v spoločnosti KC Dierovňa, spol. s r.o. IČO: 34 110 852 na ,
. Tento mal následne rozhodnutím jediného spoločníka zmeniť sídlo
spoločnosti KC Dierovňa, spol. s r.o. na adresu Bencíkovej 1/A, Bratislava. Ďalej zo spisu
vyplýva, že už pred týmto prevodom obchodných podielov zo dňa 11.4.2011, začalo
na Okresnom súde Bratislava I pod. sp. zn. 32Exre/261/2007 konanie o zhode medzi
zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom vo veci spoločnosti Dierovňa, s.r.o.,
Bartókova 2, Bratislava, kde súd rozhodol o zmene zapísaných údajov uznesením
zo dňa 5.9.2008, ktoré bolo na základe dovolania uznesením Najvyššieho súdu SR
č. k. 1 Obdo 18/2010 zo dňa 14.6.2010 zrušené a vec bola súdu vrátená na ďalšie konanie
tiež s tým, že zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o platnosti zmluvy o prevode
obchodného podielu. Uvedené konanie je prerušené do skončenia konania vedeného
na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod č. k. 5 Obo 34/2009, v ktorom prebieha
konanie o platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu a dodatku č. 2 k spoločenskej
zmluve.
Predmetom konania na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 32Exre/261/2007
vo veci spoločnosti Dierovňa, s.r.o., Bartókova 2, Bratislava je konanie o zosúladenie
zápisu v Obchodnom registri so skutočným stavom, predmetom ktorého konania je zmena
v orgánoch spoločnosti a osobách spoločníkov, s čím súvisí aj otázka platnosti rozhodnutia
o zmene sídla spoločnosti, ako aj otázka o platnom obchodnom mene spoločnosti.
Je teda sporná skutočnosť, aké osoby sú oprávnené konať v mene žalovaného v 2. rade,
tiež, kde je sídlo spoločnosti a aké je jej obchodné meno. Tieto skutočnosti predstavujú
prekážky ďalšieho postupu v konaní vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 15C/18/2013 (namietané
konanie), nakoľko nie je zrejmé z akej adresy má byť žalovaný v 2. rade predvolávaný
na pojednávania, ako má byť správne označený (KC Dierovňa, s.r.o. alebo Dierovňa,
s.r.o.), najmä však nie je zrejmé, kto je oprávnený konať v mene žalovaného v 2. rade
ako orgán spoločnosti - konateľ, teda kto je oprávnený vyjadriť sa k predmetu konania
a nárokom žalobcu. Okresný súd Trnava Uznesením č. 15C/18/2013–188 zo dňa 7.5.2019
prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava I sp. zn. 32Exre/261/2007 - uznesenie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť
z dôvodu odvolania podaného žalovaným v 1. rade/sťažovateľom.
Súd konanie prerušil z dôvodu, že uskutočnenie zmeny zápisov v obchodnom registri
v spoločnosti s ručením obmedzeným v rozpore so skutočným stavom je vážnym zásahom
do oprávnených záujmov dotknutých osôb a mohla by spôsobiť ich (ne)možnosť zúčastniť
sa konania. V situácii, keď súdu nie je zrejmé, kto je za spoločnosť oprávnený konať,
by mohlo dôjsť procesným postupom súdu k odňatiu možnosti žalovaného v 2. rade konať
pred súdom. Súd je povinný doručiť žalobu na vyjadrenie aj žalovanému v 2. rade
a za žalovaného v 2. rade sa vyjadruje k žalobe konateľ žalovaného v 2. rade
(resp. ním splnomocnená osoba). Súd následne predvolá na pojednávanie žalovaného
v 2. rade a je dôležité, ktorá osoba za žalovaného v 2. rade sa pojednávania zúčastní a bude
vypovedať. Prerušenie konania spočívajúce vo vyriešení spornej otázky, ktorá osoba
je konateľom a ktorá osoba je spoločníkom žalovaného v 2. rade je dôležité
pre toto konanie, aby zo strany súdu nebolo žalovanému v 2. rade odopreté právo
na spravodlivý súdny proces. Nejde len o ochranu práv žalovaného v 2. rade v spore,
ale ide aj o ochranu práv žalovaného v 1. rade/ sťažovateľa a žalobcu, v ktorých záujme
je disponovať rozhodnutím, ktoré nebude napadnuté z dôvodu, že nebol dodržaný procesný
postup v konaní a súd konal s niekým, kto za žalovaného v 2. rade nebol oprávnený konať.
Z uvedeného je zrejmé, že sa v danom prípade (s ohľadom na okolnosti prípadu
a ďalšie súvislosti) jedná o právne, ale hlavne skutkovo zložitú vec.
Podľa môjho názoru teda nie je možné konštatovať, že súd vo veci nekoná
alebo nekonal - v rozhodnutí mu bránili a bránia procesné prekážky, ktorých vyriešenie
je mimo kompetencie tunajšieho súdu, a bez ktorých vyriešenia nie je možné riadne vo veci
pokračovať.
Z vyššie uvedených dôvodov považujem predmetnú sťažnosť za nedôvodnú, nakoľko
súd postupoval v súlade s procesnými predpismi a dĺžka konania je primeraná – navrhujem,
aby ju ústavný súd zamietol/resp. nevydal požadovaný nález.
Na záver uvádzam, že súhlasím s tým aby Ústavný súd SR upustil od ústneho
prejednania veci.“
8. Právny zástupca sťažovateľky vo svojej replike z 20. novembra 2019 doručenej
ústavnému súdu 21. novembra 2019 uvádza: «... vyjadruje svoj súhlas aby Ústavný súd
Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania...
... Námietky ohľadom vnútornej organizácie súdu a administratívnych úkonov súdu
je nutné označiť za skutočnosti netvoriace objektívnu prekážku brániacu konaniu vo veci.
Vnútornú organizáciu súdov sťažovateľ nemá možnosť ovplyvniť, a teda nemá ani možnosť
predpokladať existenciu vzniknutých prekážok. Vo veci bolo v danom prípade za 6 rokov
vykonané iba jedno pojednávanie. Iné relevantné úkony súd nevykonal. Ostatné
administratívne úkony súdu nemožno označiť za priame kroky smerujúce k vydaniu
rozhodnutia.
... Osobitne je potrebné upozorniť, že prípisom zo dňa 4.2.2019 bolo sťažovateľke
zo strany predsedu súdu oznámené, že jej sťažnosť považuje za čiastočne opodstatnenú.
Predseda súdu zároveň oznámil sťažovateľke, že nakoľko sudkyňa už vo veci vykonala kroky
smerujúce k vydaniu rozhodnutia a ďalej v nej bude konať, nie je nateraz potrebné prijať
žiadne opatrenie. Naproti tomu z obsahu spisu ako aj z vyjadrenia Okresného súdu v Trnave
zo dňa 11.11.2019 vyplýva, že súd vydal Uznesenie č. 15C/18/2013–188 ktorým prerušil
konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I,
sp. zn. 32Exre/261/2007. Z vyjadrenie súdu zo dňa 11.11.2019 ďalej vyplýva,
že nie je možné konštatovať, že súd vo veci nekoná alebo nekonal - v rozhodnutí mu bránili
a bránia procesné prekážky, ktorých vyriešenie je mimo kompetencie tunajšieho súdu,
a bez ktorých vyriešenia nie je možné riadne vo veci pokračovať. K predmetným zmätočným
vyjadreniam a postupu súdu sťažovateľka uvádza, že údajné procesné prekážky,
ktorých vyriešenie je mimo kompetencie tunajšieho súdu boli súdu známe už v rokoch 2014
a 2015, pričom k prerušeniu konania poukazom na dané prekážky došlo až v roku 2019,
preto postup súdu a činnosť súdu vo veci nie je možné označiť za hospodárny a smerujúci
k rýchlemu rozhodnutiu vo veci. Vzhľadom na uvedené sa pridržiavame nášho záverečného
návrhu uvedeného v ústavnej sťažnosti zo dňa 06.03.2019.
... Vzhľadom na uvedené sťažovateľ mení návrh výroku IV v zmysle ústavnej sťažnosti
tak, že :
„IV. Okresný súd Trnava je povinný spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi
trovy právneho zastúpenia v sume 519,39 € na účet jeho právneho zástupcu do 2 mesiacov
od doručenia nálezu.“»
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom
je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250
a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije
aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
12. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v napadnutom
konaní dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
15. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil aj judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo
na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02, I. ÚS 132/03).
16. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, ktorá je plne aplikovateľná
i po zmene právnej úpravy, konštantne vychádza z názoru, že účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04). Pre naplnenie práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy)
vec len prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne
nerozhodli (napr. I. ÚS 118/02). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť
taký procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,
kvôli ktorému sa strana sporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
17. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016
zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového
a správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.
18. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,
ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd
i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá,
ako aj z § 117 ods. 1 OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia,
aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119
ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov,
ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca
spravidla oznámi deň, v ktorý sa bude konať nové pojednávanie.
19. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania
v čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
20. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva i z § 157 ods. 1 CSP, podľa
ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla
na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP o sudcovskej
koncentrácii konania, ďalej z § 168 – § 172 CSP o predbežnom prejednaní sporu
a následkoch neprítomnosti strán, ako aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie
vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania a účel tohto zákona, alebo z § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa
ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
21. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom
konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné
právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto
troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie
účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02, IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04, I. ÚS 398/2016). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02,
IV. ÚS 187/07). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
22. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
23. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa
svojou nečinnosťou, vo veci konal.
24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie [obdobne § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom
súde].
25. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
26. Ku kritériu zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o návrhoch
na určenie neúčinnosti právnych úkonov tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy
všeobecných súdov a nemožno ho hodnotiť ako náročné.
27. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v preskúmavanej
veci, ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne
zohľadnené na ťarchu sťažovateľky pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka napadnutého konania
pred okresným súdom nebola vyvolaná správaním sťažovateľky.
28. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria, a to samotného
postupu okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry,
podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou
nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním,
ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04,
29. Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutého
konania a zistil, že okresný súd v napadnutom konaní priebežne konal, pričom napadnuté
konanie úzko súvisí s inými dosiaľ neukončenými konaniami všeobecných súdov.
Ako zbytočné prieťahy však možno označiť časový úsek medzi 30. júnom 2016
a 27. júnom 2018, keď bol okresný súd vyslovene pasívny, čo priznal aj predseda okresného
súdu vo svojej „Odpovedi na sťažnosť“ sťažovateľky zo 4. februára 2019. To zakladá
zbytočné prieťahy zo strany okresného súdu v trvaní približne 2 roky.
30. Predseda okresného súdu sa vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti snažil
ospravedlniť postup v napadnutom konaní častými zmenami vyšších súdnych úradníkov
a sudcov, personálnym poddimenzovaním okresného súdu, ako aj množstvom agendy,
čo považoval za objektívne dôvody. Ako ústavný súd dlhodobo konštatuje, organizačné,
personálne či technické problémy všeobecných súdov nemôžu byť na úkor práv účastníkov
konania, nezbavujú štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní, v dôsledku
čoho takéto argumenty neobstoja (napr. III. ÚS 17/02).
31. Ústavný súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že okresný súd
v napadnutom konaní porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
32. Zároveň ústavný súd prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných
prieťahov, akonáhle to procesná situácia umožní (bod 2 výroku tohto nálezu).
33. Sťažovateľka žiadala priznať jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške
3 000 € z dôvodu právnej neistoty, v ktorej sa dlhodobo nachádza.
34. Vychádzajúc z dĺžky napadnutého konania a s ohľadom na zistené obdobie
nečinnosti okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci sú dané dôvody
na priznanie finančného zadosťučinenia. Pri ustálení sumy ústavný súd prihliadal
na namietané skutočnosti a celkovú dobu napadnutého konania, jeho priebeh a na mieru
zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch. Zároveň vzal ústavný súd do úvahy
správanie sťažovateľky, povahu veci a význam konania pre sťažovateľku. Podľa názoru
ústavného súdu konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci zodpovedá priznanie
finančného zadosťučinenia sťažovateľke v sume 2 000 € (bod 3 výroku tohto nálezu).
Vo zvyšnej časti jej žiadosti ústavný súd nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu). Ústavný
súd vychádzal pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia zo svojej judikatúry
(napr. I. ÚS 4/06, IV. ÚS 275/05 a I. ÚS 139/06).
V.
Trovy konania
35. Ústavný súd rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré sťažovateľke
vznikli v konaní pred ústavným súdom.
36. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
37. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky
vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov.
38. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony
právnej služby vykonané v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie
ústavnej sťažnosti a vyjadrenie) v sume trikrát po 163,33 € a režijný paušál v sume trikrát
po 9,80 €. Celková hodnota náhrady trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu
519,39 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
39. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 CSP).
40. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2020
Martin Vernarský predseda senátu