Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 64/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a zo sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku

(sudca spravodajca) v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti

KV system, spol. s r. o., Nerudova 10, Trnava, IČO 44147163, zastúpenej advokátom

JUDr. Igorom Ribárom, Námestie sv. Michala 11, Hlohovec, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti KV system, spol. s r. o., na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Ústavný súd p r i k a z u j e Okresnému súdu Trnava konať vo veci

sp. zn. bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti KV system, spol. s r. o., p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e jej Okresný súd Trnava

p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti KV system,

spol. s r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 519,39 € (slovom päťstodevätnásť

eur a tridsaťdeväť centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Igora Ribára, Námestie

sv. Michala 11, Hlohovec, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 29. októbra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

obchodnej spoločnosti KV system, spol. s r. o., Nerudova 10, Trnava, IČO 44147163

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

V zmysle Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 účinného od 1. júna 2020

(ďalej len „rozvrh práce“) veci, na prerokovanie ktorých sú príslušné prvý a tretí senát

ústavného súdu v zloženiach platných v obdobiach od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019,

od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019 a od 17. októbra 2019 do 31. mája 2020,

ak bol ich členom sudca Mojmír Mamojka, prerokuje ten senát ústavného súdu,

ktorého členom je sudca spravodajca v danej veci podľa súčasného rozvrhu práce. Tretí

senát ústavného súdu pracuje v novom zložení: Martin Vernarský (predseda senátu), sudca

Ivan Fiačan a Peter Straka (sudca spravodajca).

2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti podanej na ústavnom súde 6. marca 2019

uviedla, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným súdom, v ktorom je sťažovateľka

v procesnej pozícii žalovaného v 1. rade, „o neúčinnosť právneho úkonu – kúpnych zmlúv

uzatvorených medzi žalovaným v 2. rade Dierovňa, spol. s r. o., ako predávajúcim

a sťažovateľkou ako kupujúcou“ dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázala

na to, že predmetné konanie začalo na základe žaloby z 25. januára 2013 a za 6 rokov

jeho trvania bolo vo veci vykonané iba jedno pojednávanie a zabezpečené dôkazy

z katastrálnych konaní vedených na Okresnom úrade Trnava, katastrálnom odbore, pričom

iné relevantné úkony súd nevykonal.

3. Z dôvodu nečinnosti okresného súdu podala sťažovateľka 25. januára 2019 jeho

predsedovi sťažnosť pre porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Predseda okresného súdu vo svojej odpovedi uviedol chronologický prehľad jednotlivých

úkonov okresného súdu a sťažnosť vyhodnotil ako čiastočne opodstatnenú, pretože okresný

súd v období od 30. júna 2016 do 27. júna 2018 vo veci nevykonal relevantný úkon.

4. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, sťažovateľka je toho názoru,

že rozhodovanie o návrhoch na určenie neúčinnosti právnych úkonov tvorí bežnú súčasť

rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ho po právnej stránke hodnotiť

ako zložité. Ďalej tiež uviedla:

«... na Okresnom súde v Trnave prebieha taktiež konanie predmetnom

ktorého je identická žaloba, čo do obsahu žaloby. Odlišnosť je daná len v osobe žalobcu.

V rámci konania sa vo veci vykonalo už niekoľko pojednávaní, a vykonalo

množstvo dôkazov v dôsledku čoho je možné konštatovať skutkovú a právnu náročnosť

sporu. Konanie je však „len na začiatku“ a to z dôvodu, že vo veci

sa v podstate nevykonali žiadne dôkazy, a teda ani procesný postup smerujúci k rozhodnutiu

vo veci. Predmetné konanie sa teda vôbec „nerozvinulo“, preto v tomto štádiu je otázku

posudzovania náročnosti potrebné vyhodnocovať len v kontexte vykonaného dokazovania

a štádia procesu. Vo veci sa vykonali najmä administratívne úkony s cieľom odstrániť

súdom naznačenú procesnú prekážku, v podobe nedoriešenia otázky platnosti rozhodnutia

o zmene sídla spoločnosti ako aj otázka o platnom obchodnom mene spoločnosti Dierovňa,

s.r.o. ako žalovaného II. a to aj poukazom na konanie vedené pred Okresným súdom

Bratislava I pod sp. zn. ...»

5. Sťažovateľka tiež zdôraznila, že svojím správaním nijako neprispela k vzniknutým

prieťahom.

6. Napokon sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd

v napadnutom konaní porušil jej základné právo podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných

prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €, ako aj náhradu

trov konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky

7. Na výzvu ústavného súdu sa predseda okresného súdu vyjadril k prijatej ústavnej

sťažnosti sťažovateľky svojím podaním z 11. novembra 2019 doručeným ústavnému súdu

toho istého dňa takto: „... súd vo veci konal a koná priebežne a plynulo, v rámci svojich

možností (s výnimkou obdobia jún 2016 až jún 2018, kedy sa spis nachádzal u vyššieho

súdneho úradníka, pričom v uvedenom období sa v oddelení vystriedali traja vyšší súdni

úradníci, ktorí vybavovali agendu C, Cpr, Csr, , Cd, Ccud, P, Pc, PPOm, Ps, Po, Pu,

Pd, E, Ed, Ecud, Er, Erd, Ercud, S, Scud pre dvoch sudcov, a mali na vybavenie pridelených

okolo 800 spisov, ktoré vybavovali priebežne podľa poradia, nakoľko predmetná vec nebola

v uvedenom období reštančná, ani si nevyžadovala osobitnú alebo výnimočnú rýchlosť),

vykonával a vykonáva efektívne úkony s vynaložením úsilia vec čo najskôr rozhodnúť -

relatívne dlhšia doba medzi vykonaním jednotlivých úkonov súdu, ako i ich realizácia

je spôsobená objektívnou skutočnosťou, a to množstvom vybavovaných vecí a tým,

že Okresný súd Trnava bol a je dlhodobo personálne poddimenzovaný.

Dĺžka konania je teda spôsobená objektívnym stavom, čo nie je možné pripísať

na vrub konajúceho súdu.

Čo sa týka právnej a faktickej zložitosti veci uvádzam, že žalobca sa domáha

voči žalovanému v 1. rade/sťažovateľ (KV system, spol. s.r.o.) a žalovanému v 2. rade

(označený ako KC Dierovňa, spol. s.r.o.) určenia, že kúpna zmluva uzavretá dňa 25.1.2010

a 24.3.2010 medzi žalovaným v 2. rade ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade

ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v k.ú. Trnava, sú voči žalobcovi právne neúčinné z dôvodu, že v priebehu

konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. , ktoré nie je právoplatne

skončené a v ktorom bola žalovanému v 2. rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

8.401,41 €, uzatvoril žalovaný v 2. rade predmetné kúpne zmluvy, čím je žalobca ukrátený

na uspokojení uvedenej pohľadávky.

V danom prípade žalobca podal žalobu dňa 25.1.2013 voči spoločnosti KC Dierovňa,

spol. s r.o. so sídlom Strojárenská 1, 917 00 Trnava, IČO: 34110852 ako žalovanému

v 2. rade, čo zodpovedalo zápisu v Obchodnom registri v čase začatia konania,

kedy bola ako konateľka spoločnosti od 13.9.2008 zapísaná

a ako spoločníci od 13.9.2008 zapísaní , a

. V priebehu konania došlo k zmene zápisu v Obchodnom registri,

keď podľa aktuálneho zápisu je v Obchodnom registri od 18.8.2007 zapísaná spoločnosť

Dierovňa, s.r.o., so sídlom Bartókova 2, Bratislava. Ako spoločníci spoločnosti

sú od 7.12.2007 zapísaní , ,

, a ; ako konateľ

je zapísaný . Podľa listinných dokladov nachádzajúcich sa v spise

mali spoločníci , a

o prevode obchodného podielu zo dňa 11.4.2011 previesť svoje obchodné podiely

v spoločnosti KC Dierovňa, spol. s r.o. IČO: 34 110 852 na ,

. Tento mal následne rozhodnutím jediného spoločníka zmeniť sídlo

spoločnosti KC Dierovňa, spol. s r.o. na adresu Bencíkovej 1/A, Bratislava. Ďalej zo spisu

vyplýva, že už pred týmto prevodom obchodných podielov zo dňa 11.4.2011, začalo

na Okresnom súde Bratislava I pod. sp. zn. konanie o zhode medzi

zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom vo veci spoločnosti Dierovňa, s.r.o.,

Bartókova 2, Bratislava, kde súd rozhodol o zmene zapísaných údajov uznesením

zo dňa 5.9.2008, ktoré bolo na základe dovolania uznesením Najvyššieho súdu SR

č. k. zo dňa 14.6.2010 zrušené a vec bola súdu vrátená na ďalšie konanie

tiež s tým, že zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o platnosti zmluvy o prevode

obchodného podielu. Uvedené konanie je prerušené do skončenia konania vedeného

na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod č. k. , v ktorom prebieha

konanie o platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu a dodatku č. 2 k spoločenskej

zmluve.

Predmetom konania na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

vo veci spoločnosti Dierovňa, s.r.o., Bartókova 2, Bratislava je konanie o zosúladenie

zápisu v Obchodnom registri so skutočným stavom, predmetom ktorého konania je zmena

v orgánoch spoločnosti a osobách spoločníkov, s čím súvisí aj otázka platnosti rozhodnutia

o zmene sídla spoločnosti, ako aj otázka o platnom obchodnom mene spoločnosti.

Je teda sporná skutočnosť, aké osoby sú oprávnené konať v mene žalovaného v 2. rade,

tiež, kde je sídlo spoločnosti a aké je jej obchodné meno. Tieto skutočnosti predstavujú

prekážky ďalšieho postupu v konaní vo veci tunajšieho súdu sp. zn. (namietané

konanie), nakoľko nie je zrejmé z akej adresy má byť žalovaný v 2. rade predvolávaný

na pojednávania, ako má byť správne označený (KC Dierovňa, s.r.o. alebo Dierovňa,

s.r.o.), najmä však nie je zrejmé, kto je oprávnený konať v mene žalovaného v 2. rade

ako orgán spoločnosti - konateľ, teda kto je oprávnený vyjadriť sa k predmetu konania

a nárokom žalobcu. Okresný súd Trnava Uznesením č. 15C/18/2013–188 zo dňa 7.5.2019

prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde

Bratislava I sp. zn. - uznesenie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť

z dôvodu odvolania podaného žalovaným v 1. rade/sťažovateľom.

Súd konanie prerušil z dôvodu, že uskutočnenie zmeny zápisov v obchodnom registri

v spoločnosti s ručením obmedzeným v rozpore so skutočným stavom je vážnym zásahom

do oprávnených záujmov dotknutých osôb a mohla by spôsobiť ich (ne)možnosť zúčastniť

sa konania. V situácii, keď súdu nie je zrejmé, kto je za spoločnosť oprávnený konať,

by mohlo dôjsť procesným postupom súdu k odňatiu možnosti žalovaného v 2. rade konať

pred súdom. Súd je povinný doručiť žalobu na vyjadrenie aj žalovanému v 2. rade

a za žalovaného v 2. rade sa vyjadruje k žalobe konateľ žalovaného v 2. rade

(resp. ním splnomocnená osoba). Súd následne predvolá na pojednávanie žalovaného

v 2. rade a je dôležité, ktorá osoba za žalovaného v 2. rade sa pojednávania zúčastní a bude

vypovedať. Prerušenie konania spočívajúce vo vyriešení spornej otázky, ktorá osoba

je konateľom a ktorá osoba je spoločníkom žalovaného v 2. rade je dôležité

pre toto konanie, aby zo strany súdu nebolo žalovanému v 2. rade odopreté právo

na spravodlivý súdny proces. Nejde len o ochranu práv žalovaného v 2. rade v spore,

ale ide aj o ochranu práv žalovaného v 1. rade/ sťažovateľa a žalobcu, v ktorých záujme

je disponovať rozhodnutím, ktoré nebude napadnuté z dôvodu, že nebol dodržaný procesný

postup v konaní a súd konal s niekým, kto za žalovaného v 2. rade nebol oprávnený konať.

Z uvedeného je zrejmé, že sa v danom prípade (s ohľadom na okolnosti prípadu

a ďalšie súvislosti) jedná o právne, ale hlavne skutkovo zložitú vec.

Podľa môjho názoru teda nie je možné konštatovať, že súd vo veci nekoná

alebo nekonal - v rozhodnutí mu bránili a bránia procesné prekážky, ktorých vyriešenie

je mimo kompetencie tunajšieho súdu, a bez ktorých vyriešenia nie je možné riadne vo veci

pokračovať.

Z vyššie uvedených dôvodov považujem predmetnú sťažnosť za nedôvodnú, nakoľko

súd postupoval v súlade s procesnými predpismi a dĺžka konania je primeraná – navrhujem,

aby ju ústavný súd zamietol/resp. nevydal požadovaný nález.

Na záver uvádzam, že súhlasím s tým aby Ústavný súd SR upustil od ústneho

prejednania veci.“

8. Právny zástupca sťažovateľky vo svojej replike z 20. novembra 2019 doručenej

ústavnému súdu 21. novembra 2019 uvádza: «... vyjadruje svoj súhlas aby Ústavný súd

Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania...

... Námietky ohľadom vnútornej organizácie súdu a administratívnych úkonov súdu

je nutné označiť za skutočnosti netvoriace objektívnu prekážku brániacu konaniu vo veci.

Vnútornú organizáciu súdov sťažovateľ nemá možnosť ovplyvniť, a teda nemá ani možnosť

predpokladať existenciu vzniknutých prekážok. Vo veci bolo v danom prípade za 6 rokov

vykonané iba jedno pojednávanie. Iné relevantné úkony súd nevykonal. Ostatné

administratívne úkony súdu nemožno označiť za priame kroky smerujúce k vydaniu

rozhodnutia.

... Osobitne je potrebné upozorniť, že prípisom zo dňa 4.2.2019 bolo sťažovateľke

zo strany predsedu súdu oznámené, že jej sťažnosť považuje za čiastočne opodstatnenú.

Predseda súdu zároveň oznámil sťažovateľke, že nakoľko sudkyňa už vo veci vykonala kroky

smerujúce k vydaniu rozhodnutia a ďalej v nej bude konať, nie je nateraz potrebné prijať

žiadne opatrenie. Naproti tomu z obsahu spisu ako aj z vyjadrenia Okresného súdu v Trnave

zo dňa 11.11.2019 vyplýva, že súd vydal Uznesenie č. 15C/18/2013–188 ktorým prerušil

konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I,

sp. zn. . Z vyjadrenie súdu zo dňa 11.11.2019 ďalej vyplýva,

že nie je možné konštatovať, že súd vo veci nekoná alebo nekonal - v rozhodnutí mu bránili

a bránia procesné prekážky, ktorých vyriešenie je mimo kompetencie tunajšieho súdu,

a bez ktorých vyriešenia nie je možné riadne vo veci pokračovať. K predmetným zmätočným

vyjadreniam a postupu súdu sťažovateľka uvádza, že údajné procesné prekážky,

ktorých vyriešenie je mimo kompetencie tunajšieho súdu boli súdu známe už v rokoch 2014

a 2015, pričom k prerušeniu konania poukazom na dané prekážky došlo až v roku 2019,

preto postup súdu a činnosť súdu vo veci nie je možné označiť za hospodárny a smerujúci

k rýchlemu rozhodnutiu vo veci. Vzhľadom na uvedené sa pridržiavame nášho záverečného

návrhu uvedeného v ústavnej sťažnosti zo dňa 06.03.2019.

... Vzhľadom na uvedené sťažovateľ mení návrh výroku IV v zmysle ústavnej sťažnosti

tak, že :

„IV. Okresný súd Trnava je povinný spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi

trovy právneho zastúpenia v sume 519,39 € na účet jeho právneho zástupcu do 2 mesiacov

od doručenia nálezu.“»

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) v čl. I až , až , až ,

a . V zmysle a sa tento zákon použije

aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

12. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v napadnutom

konaní dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

15. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil aj judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo

na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

16. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, ktorá je plne aplikovateľná

i po zmene právnej úpravy, konštantne vychádza z názoru, že účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (, ). Pre naplnenie práva

zaručeného v nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy)

vec len prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne

nerozhodli (napr. ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť

taký procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa strana sporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

17. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej len „“),

a .

18. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá,

ako aj z , podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119

ods. 1 , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov,

ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca

spravidla oznámi deň, v ktorý sa bude konať nové pojednávanie.

19. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania

v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

20. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva i z , podľa

ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla

na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z o sudcovskej

koncentrácii konania, ďalej z – o predbežnom prejednaní sporu

a následkoch neprítomnosti strán, ako aj z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo z prvej vety , podľa

ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

21. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom

konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto

troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. , ,

, , ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

22. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

23. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

24. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie [obdobne § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom

súde].

25. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

26. Ku kritériu zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o návrhoch

na určenie neúčinnosti právnych úkonov tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy

všeobecných súdov a nemožno ho hodnotiť ako náročné.

27. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v preskúmavanej

veci, ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne

zohľadnené na ťarchu sťažovateľky pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka napadnutého konania

pred okresným súdom nebola vyvolaná správaním sťažovateľky.

28. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria, a to samotného

postupu okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry,

podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním,

ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, ,

).

29. Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutého

konania a zistil, že okresný súd v napadnutom konaní priebežne konal, pričom napadnuté

konanie úzko súvisí s inými dosiaľ neukončenými konaniami všeobecných súdov.

Ako zbytočné prieťahy však možno označiť časový úsek medzi 30. júnom 2016

a 27. júnom 2018, keď bol okresný súd vyslovene pasívny, čo priznal aj predseda okresného

súdu vo svojej „Odpovedi na sťažnosť“ sťažovateľky zo 4. februára 2019. To zakladá

zbytočné prieťahy zo strany okresného súdu v trvaní približne 2 roky.

30. Predseda okresného súdu sa vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti snažil

ospravedlniť postup v napadnutom konaní častými zmenami vyšších súdnych úradníkov

a sudcov, personálnym poddimenzovaním okresného súdu, ako aj množstvom agendy,

čo považoval za objektívne dôvody. Ako ústavný súd dlhodobo konštatuje, organizačné,

personálne či technické problémy všeobecných súdov nemôžu byť na úkor práv účastníkov

konania, nezbavujú štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní, v dôsledku

čoho takéto argumenty neobstoja (napr. ).

31. Ústavný súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že okresný súd

v napadnutom konaní porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

32. Zároveň ústavný súd prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných

prieťahov, akonáhle to procesná situácia umožní (bod 2 výroku tohto nálezu).

33. Sťažovateľka žiadala priznať jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške

3 000 € z dôvodu právnej neistoty, v ktorej sa dlhodobo nachádza.

34. Vychádzajúc z dĺžky napadnutého konania a s ohľadom na zistené obdobie

nečinnosti okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci sú dané dôvody

na priznanie finančného zadosťučinenia. Pri ustálení sumy ústavný súd prihliadal

na namietané skutočnosti a celkovú dobu napadnutého konania, jeho priebeh a na mieru

zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch. Zároveň vzal ústavný súd do úvahy

správanie sťažovateľky, povahu veci a význam konania pre sťažovateľku. Podľa názoru

ústavného súdu konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci zodpovedá priznanie

finančného zadosťučinenia sťažovateľke v sume 2 000 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Vo zvyšnej časti jej žiadosti ústavný súd nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu). Ústavný

súd vychádzal pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia zo svojej judikatúry

(napr. , a ).

V.

Trovy konania

35. Ústavný súd rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré sťažovateľke

vznikli v konaní pred ústavným súdom.

36. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

37. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky

vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov.

38. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony

právnej služby vykonané v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie

ústavnej sťažnosti a vyjadrenie) v sume trikrát po 163,33 € a režijný paušál v sume trikrát

po 9,80 €. Celková hodnota náhrady trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu

519,39 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

39. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s

ods. 1 ).

40. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Martin Vernarský predseda senátu