Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
995/363814.54f330.pdf
PDF · 129.57 KB
No categories available
5Obo/34/2009
Najvyšší súd 5 Obo 34/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. M.
P., PhD., S., proti ţalovanej: M. K., N., o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20 NcCb 4/2007-662 z 9. decembra
2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave
č. k. 20 NcCb 4/2007 - 662 z 9. decembra 2008 a vec mu v r a c i a ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu a ţalobcovi uloţil
povinnosť zaplatiť ţalovanej trovy konania 32 501 Sk.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca ţiadal ţalobou určiť, ţe zmluva
o prevode obchodného podielu, ktorý vlastnil v spoločnosti K., s. r. o.,
a ktorý uvedenou zmluvou uzatvorenou 22. 05. 2001 previedol na ţalovanú ako aj dodatok
č. 2 k spoločenskej zmluve spoločnosti K. s. r. o. sú podľa § 37 ods. 1 a § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, pretoţe ich podpísal pod nátlakom, ku ktorému
bol donútený neznámou osobou. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úkonov
spočíva v tom, ţe ţalovaná sa bude na ich základe domáhať zápisu zmien v obchodnom
registri v časti spoločníka a konateľa spoločnosti. Tvrdil, ţe právne úkony vykonal proti
svojej vôli, keď bol neznámymi osobami prevezený na neznáme miesto a pod hrozbou
vykonania násilia na jeho dcére bol prinútený dokumenty podpísať. Jeho podpisy boli
overené 22. 05. 2001 notárskou koncipientkou, ktorej pri podpisovaní ukázal spútané ruky,
čím naznačoval, ţe konal pod násilím. Uvedené skutočnosti sú predmetom šetrenia orgánov
činných v trestnom konaní.
Ţalovaná navrhla ţalobu zamietnuť tvrdiac, ţe ţalobca zmluvu o prevode obchodného
podielu ako aj dodatok k spoločenskej zmluve podpísal dobrovoľne a ţalobcovi
bola i vyplatená cena za prevod obchodného podielu uvedená v zmluve.
Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 23. 05. 2002, č. k. 20 Cb 30/2001-152,
ktorým bola ţaloba zamietnutá ako aj zmeňujúci rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 18. 05. 2005, č. k. 2 Obo 94/2005-314 ktorým bolo ţalobe vyhovené
na dovolanie ţalovanej dovolací súd zrušil rozsudkom z 31. 01. 2007, č. k.
2 ObdoV 86/2005-348 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V jeho dôvodoch
vyslovil právny názor, ţe pre platnosť zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti,
ktorá mala jediného spoločníka – ţalobcu, nebol potrebný súhlas valného zhromaţdenia
a jedinou podmienkou platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu v tomto prípade bola
zákonom vyţadovaná a zákonným spôsobom prejavená vôľa zmluvných strán. Súd prvého
stupňa vychádzal zo skutkového aj právneho stavu, podľa ktorého pre platnosť zmluvy
o prevode obchodného podielu nebol potrebný súhlas valného zhromaţdenia z 22. 05. 2001
a doplnil dokazovanie iba na zistenie skutočností, ktoré ako nedostatočne preukázané boli
rozhodnutím dovolacieho súdu vytknuté a podľa ktorého sa mal podrobne zaoberať
príchodom a odchodom ţalobcu z miesta, kde sa mala zmluva podpisovať, okolnosťami
vstupu do priestorov kamenosochárstva a ako i podrobného zistenia priebehu samotného
podpisovania zmluvy, vzhľadom na to, ţe JUDr. H., ktorá overovala podpis ţalobcu, zistené
skutočnosti a udalosti opísala inak ako ich označil a uvádzal ţalobca. Dovolací súd vytkol
súdu prvého stupňa skutočnosť, ţe nevyhodnotil a neporovnal výpovede ţalobcu, ţalovanej
a v konaní vypočutých svedkov a okolnosti ktoré vyplynuli z vyšetrovacích spisov
nevyhodnotil tak, aby mal skutkovo preukázané či bol ţalobca k podpísaniu dokladov
prinútený, či uţ fyzickým alebo psychickým násilím, na základe čoho bolo v tejto časti
rozhodnutie súdu nepreskúmateľné.
Po doplnení dokazovania zistil, ţe spoločníkmi obchodnej spoločnosti K., s. r. o. so
sídlom S., B., zaloţenej X. boli ţalobca a nebohý manţel ţalovanej Š. K., ktorý zomrel X..
Obchodný podiel Š. K. neprešiel na ţalovanú, zostal v dispozícií spoločnosti a ţalobca ako
zostávajúci spoločník naďalej vykonával svoje práva spôsobom vyplývajúcim z vnútorného
usporiadania spoločnosti, čo znamenalo, ţe sám vykonával bez obmedzenia všetky práva
a povinnosti a ako jediný spoločník vykonával i pôsobnosť valného zhromaţdenia.
Spoločenská zmluva umoţňovala aby spoločník bez akéhokoľvek súhlasu previedol
obchodný podiel aj na tretie osoby a jedinou podmienkou platného prevodu bolo prejavenie
jeho vôle. Vyhlásenie ţalovanej ako nadobúdateľa obchodného podielu o pristúpení k
spoločenskej zmluve sa v tomto konkrétnom prípade nevyţaduje. Zmluva o prevode
obchodného podielu rovnako aj dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve o súhlase valného
zhromaţdenia s prevodom obchodného podielu na ţalovanú boli datované dňa 11. 5. 2001 a
podľa osvedčenia pravosti podpisu ţalovaného podpísané 22. 05. 2001. Súd posúdil nárok
podľa ustanovení § 114 a nasl. Obchodného zákonníka a konštatoval, ţe k platnosti zmluvy
zákon vyţaduje splnenie formálnych aj obsahových náleţitostí. Zmluva o prevode
obchodného podielu musí obsahovať určenie zmluvných strán, predmet, to znamená
obchodný podiel, ktorý sa prevádza a zo zmluvy musí byť zrejmé, či ide o odplatný alebo
bezodplatný prevod. V prípade odplatného prevodu musí zmluva obsahovať aj určenie ceny
alebo spôsob určenia ceny. Osobitnou zákonom vyţadovanou náleţitosťou je vyhlásenie
nadobúdateľa, ţe pristupuje k spoločenskej zmluve. Konštatoval, ţe predmetná zmluva
o prevode obchodného podielu spĺňa všetky zákonom vyţadované tak formálne ako aj
obsahové náleţitosti, pričom vyhlásenie ţalovanej, ţe pristupuje k spoločenskej zmluve sa
v tomto konkrétnom prípade nevyţadovalo. Úlohou súdu ostalo iba zistenie, či podpísanie
zmluvy o prevode obchodného podielu a dodatku k spoločenskej zmluve bolo urobené
slobodne a váţne vo forme, ktorú vyţaduje zákon.
Ţalobca tvrdil, ţe podpisy na uvedených dokumentoch sú síce jeho podpismi
ale urobené pod nátlakom, ku ktorému bol prinútený neznámymi osobami, ktoré sa mu
pištoľou vyhráţali a prinútili ho podpísať dokumenty a zároveň sa mu vyhráţali smrťou
jeho dcéry. Dokumenty podpísal v priestoroch, do ktorých bol prevezený násilím, keď ho dňa
22. 05. 2001 nezistené osoby zamaskované kuklami na hlavách prinútili zastaviť osobné
motorové vozidlo, preloţili ho do iného vozidla a odviezli na jemu neznáme miesto, ktoré
označil za neobývaný a nepouţívaný objekt, v ktorom bol drţaný násilne, pričom mal spútané
ruky i nohy. Ţalobca tieto skutočnosti oznámil Okresnému úradu vyšetrovania Policajného
zboru v Š., ktorý začal trestné stíhanie 11. 10. 2001 ale následne trestné stíhanie
05. 12. 2001 prerušili z dôvodu, ţe sa nepodarilo vyšetrovaním zistiť skutočnosti oprávňujúce
trestne stíhať určitú osobu. Z výsluchu svedkyne JUDr. H., ( predtým H. ) vyplynulo, ţe
ţalobca pri podpisovaní zmluvy o prevode obchodného podielu a dodatku
č. 2 spoločenskej zmluvy mal ruky voľné, nevidela, ţe by ich mal zviazané a ţiadnym gestom
nedal najavo, ţe by konal pod násilím, na základe čoho by mala ako pracovníčka osvedčujúca
pravosť podpisu pochybnosti o tom, ţe podpísaním zmluvy prejavuje svoju vôľu. Svedkyňa
ďalej uviedla, ţe T. nepozná a pokiaľ ju osoby doviedli do miesta, kde sa podpisy overovali
a uviedli, ţe sa nachádza v T. nemala dôvod o tejto skutočnosti pochybovať. Súd zistil, ţe
voči svedkyni bolo vznesené obvinenie za trestný čin vydierania formou účastníctva, ktoré
bolo 16. 09. 2008 zastavené z dôvodu uplynutia premlčacej doby trestného stíhania. Pri
zisťovaní skutočnosti, či právny úkon ţalobcu bol vykonaný pod nátlakom súd predovšetkým
vychádzal z výpovede uvedenej svedkyne, ktorá bola priamou účastníčkou právneho úkonu,
ktorá však v ţiadnej zo svojich výpovedí nespochybnila skutočnosť,
ţe ţalobca konal dobrovoľne a nevidela ţiadne prejavy násilia či uţ fyzického alebo
psychického. Uviedla, ţe nemal spútané ruky, pretoţe takúto skutočnosť by si bola všimla.
Z výpovede svedkov Ing. O., R. jeho manţelky E. R. a ţalovanej vyplynulo, ţe úkon
bol vykonaný v priestoroch kamenosochárstva nachádzajúceho sa na X. ulici v T., v ktorom
vykonával podnikateľskú činnosť V. R. s manţelkou, ktorí potvrdili, ţe ţalobca prišiel do
týchto priestorov sám a dobrovoľne. Súd zistil určité nezrovnalosti vo výpovediach
uvedených osôb v súvislosti so zistením či ţalobca prišiel sám alebo v sprievode inej osoby
keď svedkyňa R. uviedla, ţe ţalobca prišiel do priestorov kamenosochárstva sám, potom ako
v ňom uţ boli jej manţel so ţalovanou a JUDr. H., ktorú v tom čase ešte nepoznala. Na
výsluchu vykonanom v trestnom konaní vypovedala, ţe do priestorov kancelárie ţalobca
prišiel po tom ako do nej vošiel jej manţel so ţalovanou a JUDr. H..
Súd po oboznámení sa s obsahom výpovedí svedkov V. R., Ing. Ľ. O., JUDr. H. a E.
R. v konaní ako aj s ich výpoveďami v trestnom konaní sa v istých skutočnostiach
nezhodovali najmä v súvislosti s preukázaním okolnosti príchodu – odchodu ţalobcu a so
zistením v akom poradí vypočúvané osoby do kamenosochárstva prichádzali, dospel k záveru,
ţe tieto rozpory môţu byť spôsobené nielen uplynutím času od podpísania dokumentov ale
najmä tým, ţe vypočúvané osoby nevenovali týmto skutočnostiam zvláštnu pozornosť. V
konaní nebolo preukázané, ţe by ţalobca konal pod nátlakom, ţe mu bolo hrozené pouţitím
zbrane. Okrem tvrdenia ţalobcu, ktorý úplne odlišne od výpovedí ţalovanej a svedkov
popisoval okolnosti podpísania dokumentov, nebol predloţený ţiaden dôkaz vzbudzujúci
pochybnosť o dobrovoľnosti prejavenej vôle ţalobcu. Vzal pritom do úvahy aj ďalšie úkony
ţalobcu vykonané v súvislosti s jeho postavením spoločníka ako konateľa spoločnosti práve
s dôrazom na to, ţe vzťahy medzi účastníkmi konania sú mimoriadne vyhrotené a nastali po
tom ako Š. K. zomrel.
Ţalobca sa snaţil dôkazmi a tvrdeniami súdu preukázať, ţe ţalovaná vdova
po spoločníkovi Š. K. sa snaţila získať spoločnosť v celosti a prinútiť ţalobcu previesť na ňu
nedobrovoľne obchodný podiel. Ţalobca písomne odstúpil z funkcie konateľa spoločnosti
a uvedené konanie súd vyhodnotil ako snahu ţalobcu vzdať sa vplyvu na riadení spoločnosti
aj keď následne po smrti spoločníka mal vzdanie sa funkcie konateľa vziať späť. Okrem toho
ţalobca potvrdil, ţe za ţivota druhého spoločníka mal záujem predať svoj obchodný podiel
inej osobe ale po jeho smrti ho uţ predať nechcel a vôbec nie ţalovanej. Uvedené zistenia
a správanie sa ţalobcu nepriamo vzbudzujú pochybnosti o tvrdení ţalobcu, ţe zmluvu
o prevode obchodného podielu podpísal pod nátlakom.
Dôkazy vykonané súdom bez akýchkoľvek pochybností nepreukázali, ţe by bol
ţalobca prinútený k podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu a dodatku spoločenskej
zmluvy, práve naopak, vypočutí svedkovia zhodne uviedli, ţe ţalobca konal dobrovoľne
a nepovšimli si ţiadne znaky násilia. Dospel preto k záveru, ţe ţalobca uvedené dokumenty
podpísal dobrovoľne bez pouţitia násilia a opak nepotvrdili zatiaľ ani výsledky zistení
orgánov činných v trestnom konaní. Súd mal za to, ţe účastníci zmluvy o prevode
obchodného podielu konali v dobrej viere, zmluva je platná ako úkon netrpí vadami vôle,
ktoré by ju robili absolútne neplatnou. Trestné konanie nie je v štádiu, ktoré by spáchanie
trestnej činnosti preukázalo a výsledky zistené v civilnom konaní nepreukázali, ţe by bol
ţalobca k podpísaniu listín prinútený násilím.
Podľa ţalobcu na slobodu jeho vôle nebolo pôsobené fyzickým donútením
ale psychickým donútením súvisiacim s vyhráţkou adresovanou jeho dcére, čo u neho
vzbudzovalo obavu o jej ţivot. Pri posudzovaní dôvodnosti obavy však nemoţno vychádzať
iba zo subjektívneho postoja ţalobcu, keď podľa jeho vyjadrenia sa mu vyhráţali neznáme
osoby, ktoré nemohol identifikovať a ţiaden ţalobcom navrhnutý svedok spáchanie násilia
nepotvrdil.
Ţalobca vo výpovedi v trestnom konaní 13. 12. 2007 uviedol, ţe listiny podpísal
pod nátlakom, v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Zmluva o prevode obchodného
podielu sa však spravuje výlučne Obchodným zákonníkom, ktorý v § 267 ods. 2 vylučuje
aplikáciu § 49 Občianskeho zákonníka, z toho dôvodu súd na takúto vadnosť právneho úkonu
neprihliadol.
Na základe uvedeného súd nedospel k záveru, ţe by ţalobca právny úkon spojený
s podpísaním dokumentov urobil neslobodne, na základe čoho z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena a nepreukázania ţalobcom tvrdených skutočností ţalobu zamietol
a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnej ţalovanej priznal náhradu trov konania.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote ţalobca odvolanie a navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a ţalobe vyhovieť, prípadne ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, ţe vedenie konania súdom prvého stupňa
nezodpovedalo dodrţiavaniu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pretoţe konajúci súd
v rozpore s § 118 O. s. p. po začatí pojednávania neoznámil výsledky prípravy pojednávania,
neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je moţno povaţovať
za zhodné, ktoré ostali sporné , ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy
súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Pred skončením pojednávania súd nevyzval
účastníkov aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu aj k právnej stránke veci,
čím bola ţalobcovi ako účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom a uplatniť
si svoje základné ústavné právo na spravodlivé súdne konanie.
Súd nevzal do úvahy ani uznesenie prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky
úradu boja proti organizovanej kriminalite z 29. 01. 2008 vydanom v konaní
ČBS:PPZ-X./BOK-B-X. napriek tomu, ţe bolo zo strany ţalobcu ako dôkazný prostriedok
niekoľkokrát zakladané, pričom sa v spise tento dôkazný prostriedok nenachádza
a neoboznámil sa ani s uznesením Krajskej prokuratúry v T. X.P X/X..
Súd nevyhodnotil v rozsudku uvádzané skutočnosti v jednotlivosti a v ich súhrne
ako to vyţaduje Občiansky súdny poriadok a tieţ neodstránil rozpory v zadováţených
čiastkových výpovediach ním vybraných svedkov, odmietol vykonať dôkazy zadováţením
znaleckého posudku o zdravotnom stave ţalobcu, ktorý tvorí súčasť vyšetrovacieho spisu.
V konaní ktoré nasledovalo po vrátení zrušeného rozsudku dovolacím súdom súd
prvého stupňa nevykonal dokazovanie v naznačenom smere a výsledky dokazovania
sú nedostačujúce. Súd pochybil keď v rozpore s § 123 O. s. p. neumoţnil účastníkom vyjadriť
sa k návrhom na dôkazy a všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Vôbec sa nezaoberal
výpovediami Š. K., P. P., M. V., J. V., K. P. a ďalších, nezadováţil do spisu nákresy
miestnosti, kde k overovaniu došlo a z ktorých vyplýva, ţe nákresy ţalobcu JUDr. H. a J. V. (
správcu o. s. v roku 2001 ) sú prakticky identické a úplne rozdielne od nákresu ţalovanej.
Konajúci súd nesplnil pokyny dovolacieho súdu a nevyhodnotil výpovede ţalobcu a ţalovanej
z hľadiska ich rozpornosti a tieto rozpory vôbec neodstránil. Konajúci súd odmietol pripojiť
k spisu trestný spis vrátane grafologického posúdenia podpisov ţalobcu na listinách
a znaleckého posudku z odboru psychológie o vplyve preţitej traumy v súvislosti
s vynútenými podpismi na zdravotný stav ţalobcu. V rozhodnutí úmyselne absentuje zmienka
o trestnom stíhaní ţalovanej, nie je vyhodnotený obsah uznesení v danej trestnej veci
v súvislosti s preukázaním nátlaku na ţalobcu s konštatovaním, ţe trestné stíhanie ku dňu
rozhodnutia nie je skončené. Obsah právoplatného uznesenia o zastavení trestného stíhania
voči JUDr. H. zo 16. 09. 2008 zaloţené v spise objasňuje otázky, ktorých
sa doţaduje dovolací súd, pričom v napadnutom rozhodnutí súd nevenoval tomuto uzneseniu
ani jedno písmeno. Podľa názoru ţalobcu z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva záver,
ţe k podpísaniu listín bol ţalobca donútený psychickým násilím spojeným s hrozbou
fyzického násilia na jeho osobe a osobách jemu blízkych.
Ţalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, ţe odvolanie neobstojí v kontexte
doposiaľ vykonaného dokazovania. Ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď s určitosťou
a preukázateľne neopodstatnil jednotlivé tvrdenia týkajúce sa predovšetkým okolností
predchádzajúce samotnému uzavretiu a podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu
a dodatku k spoločenskej zmluve a v konečnom dôsledku aj v priebehu samotného uzavretia
spomínaných listinných dokladov. Ţalobca opiera nezákonnosť predmetného prevodu
o konkrétne okolnosti za akých k nemu malo dôjsť, výlučne o prebiehajúce trestné konanie
„nezákonne“ vedené proti ţalovanej. Zásadným a smerodajným pre objektívne rozhodnutie
súdu v tomto konaní je skutkový či právny stav spomínaného trestného konania v čase
rozhodovania súdu. Začaté trestné stíhanie proti ţalovanej nezakladá jej vinu, pretoţe
do právoplatného skončenia trestného konania platí prezumpcia neviny. Súd doplnil
dokazovanie v intenciách rozhodnutia dovolacieho súdu. Ţalobca úplne odlišne od výpovedí
ţalovanej a vypočutých svedkov popisoval priebeh okolností podpísania dokumentov
a nepredloţil súdu ţiaden iný relevantný dôkaz, ktorý by reálne vzbudzoval pochybnosť
o dobrovoľnosti jeho prejavenej vôle. V konaní pred Krajským súdom v Trnave sp. zn.
20 Cbs 11/2004 bolo právoplatne rozhodnuté, ţe ţalobca nie je od 30. 03. 2000 konateľom
spoločnosti K., s. r. o. a to na základe toho, ţe 13. 03. 2000 písomne spoločnosti oznámil, ţe
odstupuje z funkcie konateľa, ktorý prejav doručil tejto spoločnosti. Z uvedeného je zjavné, ţe
ţalobca mal záujem uţ v tomto období ukončiť výkon funkcie konateľa a v tejto súvislosti sa
vzdať svojho vplyvu na riadení spoločnosti, k čomu mu nakoniec aj reálne došlo. Z týchto
dôvodov navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p.
prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle
§ 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené.
Ţalobca v odvolaní poukázal na nesprávny postup súdu, ktorý okrem iného
na pojednávaní 09. 12. 2008 neumoţnil ţalobcovi pred jeho skončením zhrnúť svoje návrhy,
vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stráne veci v zmysle § 118 O. s. p. Namietal,
ţe mu nesprávnym postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom.
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým
znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym
súdnym poriadkom za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však
ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol
pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.
Podľa § 118 ods. 4 O. s. p. ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd
vyzve účastníkov aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke
veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní z 09. 12. 2008 vyplýva, ţe po výsluchu svedkyne E.
R. a vyjadrení právnej zástupkyne ţalobcu, súd podľa § 120 ods. 4 O. s. p. poučil prítomných
účastníkov o povinnosti označiť a navrhnúť dôkazy a uznesením vyhlásil dokazovanie za
skončené bez toho, aby ich v zmysle citovaného ustanovenia § 118
ods. 4 O.s.p. vyzval na zhrnutie návrhov a vyjadrenie k dokazovaniu i k právnej stránke
veci. Takýmto postupom súd odňal obom účastníkom právo realizovať procesné právo,
ktoré Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany ich práv, právnych záujmov priznáva,
a preto odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1
písm. f/ O. s. p. je opodstatnený.
Ďalej je potrebné uviesť, ţe ţalobca sa v konaní domáha určenia neplatnosti dvoch
právnych úkonov, a to zmluvy o prevode obchodného podielu ţalobcu v obchodnej
spoločnosti K., spol. s r. o. na ţalovanú a dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve uvedenej
spoločnosti vyhotovených v písomnej forme 11. 05. 2001 a podpísanej ţalobcom
22. 05. 2001 z dôvodu ţe právne úkony neurobil slobodne.
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov
( ďalej len Občiansky zákonník) právny úkon sa musí urobiť slobodne a váţne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ţalobca
neuniesol dôkazné bremeno o tvrdení, ţe k podpísaniu uvedených listín bol donútený
psychickým nátlakom a bezprávnym vyhráţaním vzbudzujúcim obavu o ţivot svoj i jeho
dcéry. Ţalobca v konaní poukázal na začatie trestného konania proti ţalovanej i vypočutých
svedkov v súvislosti s donútením ţalobcu podpísať predmetné listiny ako aj na rozpory
v ich výpovediach a ţiadal vykonať dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v trestných
spisoch. Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti len konštatoval,
ţe trestné konanie nie je v štádiu, ktoré by spáchanie trestnej činnosti preukázalo.
Z rozhodnutia nevyplýva ktoré skutočnosti z trestného konania zistil a ako zistené
skutočnosti vyhodnotil. Súd neuviedol prečo nevykonal listinné dôkazy nachádzajúce sa
v trestných spisoch navrhované ţalobcom napriek tomu, ţe aj podľa názoru dovolacieho súdu
okolnosti vyplývajúce z vyšetrovacích spisov majú význam pre posúdenie platnosti právnych
úkonov ţalobcu v predmetnej veci a súd ich mal vyhodnotiť. Z tohto hľadiska je odôvodnenie
prvostupňového súdu nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia tieţ zakladá
opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221
ods. 1 písm. f/ O. s. p., to znamená ţe postupom súdu bola účastníkom odňatá moţnosť konať
pred súdom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1
písm. f/ O. s. p. zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, v ktorom bude úlohou súdu prvého stupňa prejednať vec v súlade s Občianskym
súdnym poriadkom, predovšetkým dodrţať postup v zmysle ustanovenia § 118 ods. 4 O. s. p.
a umoţniť účastníkom zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i právnej stránke
veci. Vzhľadom na návrhy ţalobcu vykonať dokazovanie listinami z trestných spisov, súd
doplní dokazovanie v smere naznačenom uţ dovolacím súdom, pretoţe skutočnosti
vyplývajúce z trestných konaní vedených proti ţalovanej a svedkom, môţu mať vplyv
na zistenie skutkového stavu v predmetnom konaní. Pokiaľ súd všetky navrhované dôkazy
nevykoná, v odôvodnení rozhodnutia v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. uvedie dôvody.
O trovách odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne súd prvého
stupňa v novom rozhodnutí vo veci.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 29. apríla 2011
JUDr. Viera Pepelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková