Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 301/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , právne zastúpeného advokátom

, , vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k.

-1500 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. decembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu sťažovateľa

a jeho uznesením č. k. -1500.

2. Podstatou sťažnosti je polemika sťažovateľa s priebehom konania krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. o určenie neplatnosti zmluvy o prevode

obchodného podielu sťažovateľa na jeho bývalú spoločníčku v ešte prebiehajúcom konaní

a jeho uznesením č. k. -1500. Sťažovateľ je presvedčený, že krajský súd

porušuje jeho právo na súdnu ochranu.

3. Na krajskom súde prebieha dlhoročný spor medzi sťažovateľom a

týkajúci sa obchodnej spoločnosti KC Dierovňa, s. r. o., konkrétne o určenie

neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu sťažovateľa na , ktorá

svoj podiel zdedila po svojom manželovi, ktorý so sťažovateľom obchodnú spoločnosť

zakladal. Sťažovateľ žiadal žalobným návrhom určiť, že zmluva o prevode obchodného

podielu, ktorý vlastnil v spoločnosti KC Dierovňa, s. r. o., a ktorý zmluvou uzatvorenou

22. mája 2001 previedol na žalovanú, ako aj dodatok č. 2 k tejto spoločenskej zmluve

spoločnosti KC Dierovňa, s. r. o., sú podľa a

absolútne neplatné, pretože ich podpísal pod nátlakom, ku ktorému bol donútený neznámou

osobou. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov spočíva podľa

sťažovateľa v tom, že žalovaná sa bude na ich základe domáhať zápisu zmien v obchodnom

registri v časti spoločníka a konateľa spoločnosti. Sťažovateľ tvrdil, že právne úkony

vykonal proti svojej vôli, keď bol neznámymi osobami prevezený na neznáme miesto a pod

hrozbou vykonania násilia na jeho dcére bol prinútený dokumenty podpísať. Jeho podpisy

boli overené 22. mája 2001 notárskou koncipientkou, ktorej pri podpisovaní ukázal spútané

ruky, čím naznačoval, že konal pod násilím. Uvedené skutočnosti sú predmetom šetrenia

orgánov činných v trestnom konaní (porov. ). Konanie sa viedlo pôvodne

pod sp. zn. , teraz pod sp. zn. . Vo veci rozhodoval aj

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutiami č. k. -314 z 18. mája 2005,

sp. zn. z 31. januára 2007, sp. zn. z 3. októbra 2007

(porov. ), sp. zn. a sp. zn. .

4. V značne neprehľadnej sťažnosti sťažovateľ rozsiahle opisuje vývoj veci vrátane

trestného konania. V závere sťažnosti sťažovateľ polemizuje s ustanovením a výmenou

znalkýň, ktoré majú posudzovať jeho zdravotný stav, z čoho má vyplynúť, že zmluvu

nepodpísal dobrovoľne. Jeho vlastná znalkyňa potvrdzuje, že to tak bolo. Taktiež

polemizuje s priebehom dokazovania na súde, ktoré je podľa jeho tvrdení jednostranné

v prospech protistrany.

5. Sťažovateľ v jednej časti sťažnosti navrhol prijať toto rozhodnutie:

„Ústavný súd SR prikazuje Krajskému súdu v Trnave č. k. , aby

vzhľadom na skutočnosť, že u . bola odborne stanovená

postraumatická porucha zo zážitku z priebehu overovania, aby túto skutočnosť vyhodnotil

ako skutok v čase zažitia pri overovaní, a v akej výške došlo u neho k životnému poškodeniu

(v bodovom ohodnotení), a to odborným znaleckým posudkom, a uzavrel platnosť

overovania.

Ústavný súd SR priznáva ., vzhľadom na

skutočnosť, že jemu odobraný majetok, je v súčasnej dobe už prevedený na bezdomovca

a znehodnotený, priznáva 30 000.- Euro ako náhradu za stratu majetku a náklady spojené

s 14 ročným súdnym konaním.

Ústavný súd SR na základe grafologického vyhodnotenia podpisov, ako legislatívou

zavedeného dôkazného konania, pretože v nich je možné identifikovať rukopisné znaky

napätia a nátlaku, teda neboli napísané slobodne, posúdil právoplatnosť takto podpísanej

zmluvy o prevode obchodného podielu za neplatnú, pretože podpisovanie nesie znaky

násilia.

Ústavný súd SR vzhľadom na skutočnosť, že , nemal

pre jeho právnu gramotnosť a možnosť ak by bol s predajom súhlasil, problém vykonať

overené podpísanie predaja pracovníčkami na matrike jeho nebohej manželky, na počkanie

túto overene podpísať, uzavrel to skutočnosť, že organizoval overenie

v prospech nie dohodou.“

6. V záverečnej časti sťažnosti sťažovateľ navrhuje sťažnosť prijať na ďalšie konanie

a vydať tento nález:

„1. Základné právo . na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 porušené bolo.

2. Právo na spravodlivý proces garantované medzinárodným dokumentom podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská

republika viazaná porušené bolo.

3. Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Krajského súdu Trnava č k . ,

aby vzhľadom na skutočnosť, že u . ., nebola jemu

preukázaná platba 3 000 000 Sk, aby toto jej tvrdenie, ako vôbec

nepreukázané uzavrel a vracia Krajskému súdu Trnava na nové rozhodnutie v súlade

so zákonom.

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd

Trnava povinný vyplatiť k rukám právneho zástupcu sťažovateľa:

, advokát, . Výpočet trov právneho zastúpenia

podľa Vyhlášky č. , v danom prípade 1/6 výpočtového základu -

139,83 eur pre rok 2015, 2 právne úkony - prevzatie, podanie 2x 8,39 režijný paušál pre rok

2015. Celkom trovy právneho zastúpeniu spolu - 296,44 eur.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

návrh, ktorý je neprípustný, odmietnuť návrh pre nedostatok právomoci, ako aj pre

nesplnenie predpísaných náležitostí.

8. Podstatou sťažnosti je polemika sťažovateľa s priebehom napadnutého konania

o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu sťažovateľa na jeho bývalú

spoločníčku v ešte „živom“ konaní a s uznesením krajského súdu č. k. 20 NcCb 4/2007-

1500, ktorým bola namiesto pôvodnej znalkyne ustanovená nová. Sťažovateľ je

presvedčený, že krajský súd porušuje jeho právo na súdnu ochranu vedením konania,

ktorým krajský súd uprednostňuje protistranu.

9. Ústavný súd sa na krajskom súde informoval, v akom štádiu je napadnuté konanie,

a zistil, že vo veci sp. zn. sa 22. marca 2016 uskutočnilo pojednávanie na

prvostupňovom, krajskom súde a žaloba sťažovateľa bola zamietnutá.

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť je neprípustná, pretože sťažovateľ má ešte

k dispozícii odvolanie  opravný prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho základných

práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorého použitie je sťažovateľ oprávnený podľa

osobitných predpisov  ( zákona o ústavnom

súde).

Ústavný súd sa tiež pre oneskorenosť nemôže zaoberať ani napadnutým uznesením

č. k. -1500, ktorým bola ustanovená nová znalkyňa vo veci. Uvedené

uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20. júla 2015, pričom sťažovateľ sa na ústavný súd

so svojou sťažnosťou obrátil 17. decembra 2015, teda už zjavne oneskorene. Možno tak

nechať bokom legitímne úvahy, či je takéto uznesenie upravujúce čiastkovú otázku

v priebehu konania preskúmateľné (porov. tiež vec sťažovateľa ).

10. Pod nedostatkom právomoci rozumie ústavný súd tiež taký návrh sťažovateľa,

o ktorom ústavný súd v žiadnom prípade nemá právomoc rozhodnúť, ako napríklad

priznanie nejakého plnenia v civilnej veci. Sťažovateľ navrhuje (bod 5), aby ústavný

rozhodol takým spôsobom, ktorý mu zákon neumožňuje. Ústavný súd nemôže nahradiť

všeobecný súd, ktorý jediný môže danú vec definitívne rozhodnúť. Podobný návrh

sťažovateľa naznačuje časť petitu rozhodnutia v bode 6.3.

11. Na uvedené možno nadviazať ešte tým, že sťažnosť je zvlášť neprehľadná

a chaotická, pričom neprehľadnosť podania hraničí s intenzitou, ktorá umožňuje odmietnuť

vec aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

12. Na základe uvedených skutočností a dôvodov ústavný súd sťažnosť odmieta

v zmysle .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. apríla 2016