Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 301/2016
PDF · 143.62 KB
No categories available
II. ÚS 301/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
, , právne zastúpeného advokátom
, , vo veci namietaného porušenia základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 20 NcCb 4/2007 a jeho uznesením č. k.
20 NcCb 4/2007-1500 a takto
rozhodol:
Sťažnosť , o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
17. decembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
20 NcCb 4/2007 o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu sťažovateľa
a jeho uznesením č. k. 20 NcCb 4/2007-1500.
2. Podstatou sťažnosti je polemika sťažovateľa s priebehom konania krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 20 NcCb 4/2007 o určenie neplatnosti zmluvy o prevode
obchodného podielu sťažovateľa na jeho bývalú spoločníčku v ešte prebiehajúcom konaní
a jeho uznesením č. k. 20 NcCb 4/2007-1500. Sťažovateľ je presvedčený, že krajský súd
porušuje jeho právo na súdnu ochranu.
3. Na krajskom súde prebieha dlhoročný spor medzi sťažovateľom a
týkajúci sa obchodnej spoločnosti KC Dierovňa, s. r. o., konkrétne o určenie
neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu sťažovateľa na , ktorá
svoj podiel zdedila po svojom manželovi, ktorý so sťažovateľom obchodnú spoločnosť
zakladal. Sťažovateľ žiadal žalobným návrhom určiť, že zmluva o prevode obchodného
podielu, ktorý vlastnil v spoločnosti KC Dierovňa, s. r. o., a ktorý zmluvou uzatvorenou
22. mája 2001 previedol na žalovanú, ako aj dodatok č. 2 k tejto spoločenskej zmluve
spoločnosti KC Dierovňa, s. r. o., sú podľa § 37 ods. 1 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatné, pretože ich podpísal pod nátlakom, ku ktorému bol donútený neznámou
osobou. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov spočíva podľa
sťažovateľa v tom, že žalovaná sa bude na ich základe domáhať zápisu zmien v obchodnom
registri v časti spoločníka a konateľa spoločnosti. Sťažovateľ tvrdil, že právne úkony
vykonal proti svojej vôli, keď bol neznámymi osobami prevezený na neznáme miesto a pod
hrozbou vykonania násilia na jeho dcére bol prinútený dokumenty podpísať. Jeho podpisy
boli overené 22. mája 2001 notárskou koncipientkou, ktorej pri podpisovaní ukázal spútané
ruky, čím naznačoval, že konal pod násilím. Uvedené skutočnosti sú predmetom šetrenia
orgánov činných v trestnom konaní (porov. III. ÚS 186/2015). Konanie sa viedlo pôvodne
pod sp. zn. 20 Cb 30/2001, teraz pod sp. zn. 20 NcCb 4/2007. Vo veci rozhodoval aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutiami č. k. 2 Obo 94/2005-314 z 18. mája 2005,
sp. zn. 1 Obdo V 86/2005 z 31. januára 2007, sp. zn. 2 Obo 25/2007 z 3. októbra 2007
(porov. II. ÚS 51/09), sp. zn. 1 Obo 57/2008 a sp. zn. 5 Obo 34/2009.
4. V značne neprehľadnej sťažnosti sťažovateľ rozsiahle opisuje vývoj veci vrátane
trestného konania. V závere sťažnosti sťažovateľ polemizuje s ustanovením a výmenou
znalkýň, ktoré majú posudzovať jeho zdravotný stav, z čoho má vyplynúť, že zmluvu
nepodpísal dobrovoľne. Jeho vlastná znalkyňa potvrdzuje, že to tak bolo. Taktiež
polemizuje s priebehom dokazovania na súde, ktoré je podľa jeho tvrdení jednostranné
v prospech protistrany.
5. Sťažovateľ v jednej časti sťažnosti navrhol prijať toto rozhodnutie:
„Ústavný súd SR prikazuje Krajskému súdu v Trnave č. k. 20NcCb/4/2007, aby
vzhľadom na skutočnosť, že u . bola odborne stanovená
postraumatická porucha zo zážitku z priebehu overovania, aby túto skutočnosť vyhodnotil
ako skutok v čase zažitia pri overovaní, a v akej výške došlo u neho k životnému poškodeniu
(v bodovom ohodnotení), a to odborným znaleckým posudkom, a uzavrel platnosť
overovania.
Ústavný súd SR priznáva ., vzhľadom na
skutočnosť, že jemu odobraný majetok, je v súčasnej dobe už prevedený na bezdomovca
a znehodnotený, priznáva 30 000.- Euro ako náhradu za stratu majetku a náklady spojené
s 14 ročným súdnym konaním.
Ústavný súd SR na základe grafologického vyhodnotenia podpisov, ako legislatívou
zavedeného dôkazného konania, pretože v nich je možné identifikovať rukopisné znaky
napätia a nátlaku, teda neboli napísané slobodne, posúdil právoplatnosť takto podpísanej
zmluvy o prevode obchodného podielu za neplatnú, pretože podpisovanie nesie znaky
násilia.
Ústavný súd SR vzhľadom na skutočnosť, že , nemal
pre jeho právnu gramotnosť a možnosť ak by bol s predajom súhlasil, problém vykonať
overené podpísanie predaja pracovníčkami na matrike jeho nebohej manželky, na počkanie
túto overene podpísať, uzavrel to skutočnosť, že organizoval overenie
v prospech nie dohodou.“
6. V záverečnej časti sťažnosti sťažovateľ navrhuje sťažnosť prijať na ďalšie konanie
a vydať tento nález:
„1. Základné právo . na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky porušené bolo.
2. Právo na spravodlivý proces garantované medzinárodným dokumentom podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská
republika viazaná porušené bolo.
3. Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Krajského súdu Trnava č k . 20NcCb/4/2007,
aby vzhľadom na skutočnosť, že u . ., nebola jemu
preukázaná platba 3 000 000 Sk, aby toto jej tvrdenie, ako vôbec
nepreukázané uzavrel a vracia Krajskému súdu Trnava na nové rozhodnutie v súlade
so zákonom.
4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd
Trnava povinný vyplatiť k rukám právneho zástupcu sťažovateľa:
, advokát, . Výpočet trov právneho zastúpenia
podľa § 11 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., v danom prípade 1/6 výpočtového základu -
139,83 eur pre rok 2015, 2 právne úkony - prevzatie, podanie 2x 8,39 režijný paušál pre rok
2015. Celkom trovy právneho zastúpeniu spolu - 296,44 eur.“
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
návrh, ktorý je neprípustný, odmietnuť návrh pre nedostatok právomoci, ako aj pre
nesplnenie predpísaných náležitostí.
8. Podstatou sťažnosti je polemika sťažovateľa s priebehom napadnutého konania
o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu sťažovateľa na jeho bývalú
spoločníčku v ešte „živom“ konaní a s uznesením krajského súdu č. k. 20 NcCb 4/2007-
1500, ktorým bola namiesto pôvodnej znalkyne ustanovená nová. Sťažovateľ je
presvedčený, že krajský súd porušuje jeho právo na súdnu ochranu vedením konania,
ktorým krajský súd uprednostňuje protistranu.
9. Ústavný súd sa na krajskom súde informoval, v akom štádiu je napadnuté konanie,
a zistil, že vo veci sp. zn. 20 NcCb 4/2007 sa 22. marca 2016 uskutočnilo pojednávanie na
prvostupňovom, krajskom súde a žaloba sťažovateľa bola zamietnutá.
Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť je neprípustná, pretože sťažovateľ má ešte
k dispozícii odvolanie opravný prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho základných
práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorého použitie je sťažovateľ oprávnený podľa
osobitných predpisov Občianskeho súdneho poriadku (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom
súde).
Ústavný súd sa tiež pre oneskorenosť nemôže zaoberať ani napadnutým uznesením
č. k. 20 NcCb 4/2007-1500, ktorým bola ustanovená nová znalkyňa vo veci. Uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20. júla 2015, pričom sťažovateľ sa na ústavný súd
so svojou sťažnosťou obrátil 17. decembra 2015, teda už zjavne oneskorene. Možno tak
nechať bokom legitímne úvahy, či je takéto uznesenie upravujúce čiastkovú otázku
v priebehu konania preskúmateľné (porov. tiež vec sťažovateľa III. ÚS 227/2015).
10. Pod nedostatkom právomoci rozumie ústavný súd tiež taký návrh sťažovateľa,
o ktorom ústavný súd v žiadnom prípade nemá právomoc rozhodnúť, ako napríklad
priznanie nejakého plnenia v civilnej veci. Sťažovateľ navrhuje (bod 5), aby ústavný
rozhodol takým spôsobom, ktorý mu zákon neumožňuje. Ústavný súd nemôže nahradiť
všeobecný súd, ktorý jediný môže danú vec definitívne rozhodnúť. Podobný návrh
sťažovateľa naznačuje časť petitu rozhodnutia v bode 6.3.
11. Na uvedené možno nadviazať ešte tým, že sťažnosť je zvlášť neprehľadná
a chaotická, pričom neprehľadnosť podania hraničí s intenzitou, ktorá umožňuje odmietnuť
vec aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
12. Na základe uvedených skutočností a dôvodov ústavný súd sťažnosť odmieta
v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. apríla 2016