Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 51/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára

2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. P., PhD., Š., zastúpeného advokátkou

JUDr. D. M., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v a základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením sp. zn. z 3. októbra 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. P., PhD., o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. januára 2008

e-mailom a 11. januára 2008 poštou doručená sťažnosť Ing. M. P., PhD., Š. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v (ďalej len „“) a základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením sp. zn. z 3. októbra

2007.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom Krajským súdom v Trnave

(ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. sa sťažovateľ žalobou z 11. júna 2001

domáhal určenia neplatnosti uznesenia Valného zhromaždenia spoločnosti K., s. r. o. (ďalej

len „spoločnosť“), č. 1/5/2001 z 22. mája 2001 z dôvodu, že toto uznesenie ako spoločník

spoločnosti nepodpísal dobrovoľne, ale k jeho podpísaniu mal byť donútený silou a

vyhrážkami. Spoločníkmi označenej spoločnosti bol sťažovateľ a pán K. (ďalej len

„spoločník“), pričom v zmysle spoločenskej zmluvy v prípade smrti spoločníka mali jeho

dedičia zdediť iba vyrovnávací podiel, nie však celý obchodný podiel zomrelého

spoločníka. Podľa tvrdení sťažovateľa po smrti jeho spoločníka bol sťažovateľ násilím pod

hrozbou zbrane a vyhrážok týkajúcich sa členov jeho rodiny odvlečený vo večerných

hodinách do sýpky, kde bol ako jediný žijúci spoločník spoločnosti prinútený podpísať

uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti z 22. mája 2001, ktorým dával súhlas na

prevedenie jeho obchodného podielu v predmetnej spoločnosti na vdovu po zomrelom

spoločníkovi, na ktorom uznesení sa nachádzal aj podpis M. K. (ďalej aj „manželka

spoločníka“) ako „... dedičky obchodného podielu...“ po zomrelom spoločníkovi.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že pre popísaný násilný skutok voči

sťažovateľovi bolo začaté trestné stíhanie uznesením Úradu boja s organizovanou

kriminalitou Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky z 12. decembra 2001

a uznesením Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite –

oddelenie vyšetrovania ČVS: PPZ-78/BOK-B-2007 z 29. januára 2008 bolo vznesené

obvinenie voči M. K. za trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 a 2 písm. a), b) a c)

účinného do 31. júla 2001 a za trestný čin obmedzovania osobnej slobody

podľa , a účinného do 31. júla 2001 a tiež bolo vznesené

obvinenie voči JUDr. M. H. za trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 a 2 písm. a), b) a c)

účinného do 31. júla 2001 formou účastníctva.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 20. februára 2003 žalobu sťažovateľa

zamietol, pričom na základe odvolania sťažovateľa najvyšší súd rozsudkom sp. zn.

z 3. septembra 2003 odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil

tak, že uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti č. 1/5/2001 z 22. mája 2001 vyhlásil za

neplatné.

Následne, v dôsledku dovolania spoločnosti proti rozsudku odvolacieho najvyššieho

súdu dovolací súd rozsudkom sp. zn. Obdo V 88/2003 z 29. septembra 2004 rozhodnutie

odvolacieho najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci

odvolací najvyšší súd opätovne rozsudkom sp. zn. z 18. mája 2005 zmenil

rozsudok krajského súdu tak, že uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti č.

z 22. mája 2001 vyhlásil za neplatné, pričom aj toto rozhodnutie odvolacieho najvyššieho

súdu bolo zrušené v dovolacom konaní rozsudkom sp. zn. V 76/2005

z 24. novembra 2006 a vec bola opakovane vrátená odvolaciemu najvyššiemu súdu na

ďalšie konanie.

Odvolací najvyšší súd opätovne konal v predmetnej veci pod sp. zn. ,

pričom sťažovateľ pred pojednávaním, ktoré sa konalo 3. októbra 2007 a na ktorom bol

vyhlásený rozsudok, doručil najvyššiemu súdu 2. októbra 2007 svoje vyjadrenie k veci

s tým, že opätovne zdôraznil, že sporné uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti

č. 1/5/2001 z 22. mája 2001 nepodpísal dobrovoľne, ale pod hrozbou sily a vydierania,

a teda jeho prejav (podpis) nebol slobodný a vážny. Súčasne sťažovateľ na pojednávaní

konanom 3. októbra 2007 krátkou cestou doručil najvyššiemu súdu jeho „záverečnú reč“,

v ktorej okrem iného uviedol, že medzičasom je sťažovateľ opäť zapísaný v obchodnom

registri ako spoločník spoločnosti, avšak aj napriek tomu trvá na tom, aby najvyšší súd

rozhodol v zmysle žalobného petitu, t. j. aby zmenil rozhodnutie krajského súdu a vyhlásil

uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti č. 1/5/2001 z 22. mája 2001 za neplatné.

V súvislosti s postupom najvyššieho súdu pred vyhlásením rozsudku sťažovateľ

v sťažnosti uviedol: „Predseda senátu NS SR... ma počas pojednávania vyzval na

späťvzatie návrhu s odôvodnením, že v čase rozhodovania dňa 3. 10. 2007 vo veci

neexistuje spor medzi účastníkmi konania. Podľa jeho vyjadrenia nebol dôvod na

pokračovanie vo veci. Ja som na podanom návrhu trval, bolo pre mňa dôležité, aby súd sám

vyslovil v rozhodnutí, že predmetné uznesenie VZ č. 1/5/2001 je neplatné. Preto som žiadal,

aby súd rozhodol v zmysle návrhu.“

Najvyšší súd napokon napadnutým rozsudkom sp. zn. z 3. októbra

2007 rozhodnutie krajského súdu sp. zn. z 20. februára 2003 o zamietnutí

žaloby sťažovateľa potvrdil.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na

ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1) Základné právo sťažovateľa - právo na spravodlivý proces a na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, zaručené občanovi SR v článku 47 ods. 1 (chyba v písaní,

základné právo na spravodlivé súdne konanie má byť správne , pozn.)

a v konaní vedenom na NS SR pod sp. zn.

bolo porušené.

2) Ústavný súd rozhodnutie NS SR v č. k. zrušuje, vec vracia na

ďalšie konanie a prikazuje, aby konal bez zbytočných prieťahov.

3) Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume

50.000,- Sk, ktoré je Najvyšší súd SR povinný vyplatiť sťažovateľovi do 30 dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4) Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy súdneho konania a trovy

právneho zastúpenia spolu vo výške 12.017,- Sk (1 úkon právnej pomoci v zmysle § 11

ods. 2 vyhl. č. 655/04 v zastupovaní pred ústavným súdom predstavuje 1/6 výpočtového

základu - pre r. 2008 vo výške 3.176,- Sk plus režijný paušál 1/100 výpočtového základu

t. j. 190,- Sk za 1 úkon (spolu 3 úkony: prevzatie a príprava, rokovanie s klientom, spísanie

a podanie sťažnosti) plus DPH 19% DPH - 1919,- Sk spolu 12.017,- Sk) v lehote do 30 dní

od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3

to nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Sťažovateľ sťažnosťou pred ústavným súdom napáda rozsudok najvyššieho súdu

sp. zn. z 3. októbra 2007, ktorým bol potvrdený rozsudok krajského súdu

sp. zn. z 20. februára 2003, pričom rozsudok krajského súdu v spojení

s napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu nadobudli právoplatnosť 5. novembra 2007.

Sťažnosť sťažovateľa bola podaná ústavnému súdu e-mailovou poštou

(elektronickými prostriedkami) 4. januára 2008 a písomne poštovou prepravou túto

sťažnosť doplnil podaním doručeným ústavnému súdu 11. januára 2008.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej aj „OSP“).

Podľa podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,

elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa

osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej,

ktoré bolo urobené telegraficky, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr

do troch dní; podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením

jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Citované ustanovenie zaviedlo do súdnej praxe

možnosť elektronickej komunikácie medzi účastníkom súdneho konania a súdom. Avšak

problémom, ktorý tento nový spôsob komunikácie so sebou priniesol, je tzv. fenomén

virtuálnej identity prejavujúci sa značnou mierou neistoty týkajúcej sa pričítateľnosti

(privlastnenia) virtuálneho konania konkrétnemu subjektu práva. Vzhľadom na uvedené

bolo nevyhnutné vytvoriť kombinovaný právne – technický inštrument, prostredníctvom

ktorého by sa takáto istota dala zabezpečiť. Ako jeden z takýchto inštrumentov bol

vytvorený zaručený elektronický podpis, ktorý v právnej praxi zaznamenal okamžitú

pozitívnu reakciu v otázke riešenia autentickosti a pričítateľnosti právne relevantného

konania realizovaného prostredníctvom elektronických prostriedkov konkrétnemu subjektu

práva.

Vzhľadom na uvedené, ak je dokument označený zaručeným elektronickým

podpisom, je možné nielen de iure preukázať jeho pôvodcu, ale je možné tiež s relatívne

vysokou mierou spoľahlivosti určiť pravosť jeho obsahu. Vo všetkých ostatných prípadoch,

keď účastník konania komunikuje so súdom prostredníctvom elektronických prostriedkov

a jeho právne relevantné prejavy nie sú opatrené zaručeným elektronickým prostriedkom, je

nevyhnutné postupovať podľa citovaného ustanovenia , a takto urobené

podanie je nevyhnutné doplniť v jeho písomnej podobe do troch dní od jeho podania

v elektronickej podobe. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu e-mailovou poštou 4. januára 2008

a písomne ju doplnil až 11. januára 2008, t. j. po viac ako troch dňoch od jej podania

elektronickými prostriedkami, preto ústavný súd na elektronické podanie sťažovateľa

neprihliadal a sťažnosť sťažovateľa posudzoval, ako keby bola prvýkrát písomne podaná

11. januára 2008 (podaná na poštovú prepravu 9. januára 2008).

Od 5. novembra 2007, keď nadobudlo právoplatnosť sťažnosťou napadnuté

rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. z 3. októbra 2007, do 9. januára 2008,

keď bola sťažnosť ústavnému súdu podaná na poštovú prepravu, nepochybne uplynula

dvojmesačná lehota podľa .

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť

sťažovateľa už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene podľa § 25

ods. 2 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2009