Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 257/2014
PDF · 120.4 KB
No categories available
II. ÚS 257/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej
a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť Bc. Ing. P. Ď., vo veci namietaného
porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 12 C 80/2011 z 13. apríla 2012 a rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 8 Co 262/2012 z 22. októbra 2013, ako aj konaním, ktoré predchádzalo
ich vydaniu, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Bc. Ing. P. Ď. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára
2014 prostredníctvom elektronickej pošty doručená sťažnosť Bc. Ing. P. Ď. (ďalej len
„sťažovateľ“) bez podpísania tohto podania zaručeným elektronickým podpisom, ktorou
namietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) sp. zn. 12 C 80/2011 z 13. apríla 2012 (ďalej len „napadnutý rozsudok
okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
8 Co 262/2012 z 22. októbra 2013 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“), ako aj
konaním, ktoré predchádzalo ich vydaniu.
2. Sťažovateľ v úvode sťažnosti poukázal na dodržanie lehoty na podanie sťažnosti
ústavnému súdu. Keďže sťažnosť neobsahuje odôvodnenie, navrhované dôkazy ani prílohy,
sťažovateľ uviedol, že sťažnosť do 3 dní od elektronického podania písomne doplní. Ďalej
sťažovateľ požiadal o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred ústavným súdom.
Sťažovateľ v závere navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho práv garantovaných
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru Najvyšším súdom Slovenskej republiky (správne
má byť krajským súdom, pozn.), zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, uložil
krajskému súdu povinnosť uhradiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ako aj
trovy konania a právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie
konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto
ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ
(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).
Podľa § 42 ods. 1 OSP podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,
elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej
alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými
prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní;
podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba.
Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu.
Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
III.
Predmetom sťažnosti je porušenie sťažovateľových práv garantovaných čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru konaním a napadnutým rozsudkom okresného súdu, ako aj
konaním a napadnutým rozsudkom krajského súdu (ďalej spolu len „napadnuté rozsudky“).
Sťažnosť bola podaná ústavnému súdu elektronickou poštou (elektronickými prostriedkami)
27. januára 2014 bez jej podpísania zaručeným elektronickým podpisom. Sťažovateľ
sťažnosť písomne nedoplnil. Sťažnosť ďalej neobsahuje odôvodnenie a sťažovateľ k nej
nepriložil napadnuté rozsudky.
V úvode ústavný súd v súlade so svojím už v minulosti vysloveným názorom (porov.
II. ÚS 51/09) konštatuje, že už citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku
zaviedlo do súdnej praxe možnosť elektronickej komunikácie medzi účastníkom súdneho
konania a súdom. Avšak problémom, ktorý tento nový spôsob komunikácie so sebou
priniesol, je tzv. fenomén virtuálnej identity prejavujúci sa značnou mierou neistoty
týkajúcej sa pričítateľnosti (privlastnenia) virtuálneho konania konkrétnemu subjektu práva.
Vzhľadom na uvedené bolo nevyhnutné vytvoriť kombinovaný právne-technický
inštrument, prostredníctvom ktorého by sa takáto istota dala zabezpečiť. Ako jeden
z takýchto inštrumentov bol vytvorený zaručený elektronický podpis, ktorý v právnej praxi
zaznamenal okamžitú pozitívnu reakciu v otázke riešenia autentickosti a pričítateľnosti
právne relevantného konania realizovaného prostredníctvom elektronických prostriedkov
konkrétnemu subjektu práva.
Nadväzujúc na uvedené, ak je dokument označený zaručeným elektronickým
podpisom, je možné nielen de iure preukázať jeho pôvodcu, ale je možné tiež s relatívne
vysokou mierou spoľahlivosti určiť pravosť jeho obsahu. Vo všetkých ostatných prípadoch,
keď účastník konania komunikuje so súdom prostredníctvom elektronických prostriedkov
a jeho právne relevantné prejavy nie sú opatrené zaručeným elektronickým prostriedkom, je
nevyhnutné postupovať podľa citovaného ustanovenia § 42 ods. 1 OSP, a takto urobené
podanie je nevyhnutné doplniť v jeho písomnej podobe do troch dní od jeho podania
v elektronickej podobe.
Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu elektronickou poštou 27. januára 2014
bez jej podpísania zaručeným elektronickým podpisom a sťažnosť do 3 dní (resp. ani do dňa
predbežného prerokovania sťažnosti) písomne nedoplnil. Z tohto dôvodu sťažnosť nespĺňa
zákonom predpísanú náležitosť písomného podávania sťažností ústavnému súdu
vyplývajúcu zo zákona o ústavnom súde, resp. náležitosti návrhu podávaného elektronickou
formou v súlade s § 42 ods. 1 OSP.
Ďalej ústavný súd uvádza, že sťažnosť nespĺňa i ďalšie zákonom o ústavnom súde
predpísané náležitosti, keďže neobsahuje odôvodnenie (náležitosť sťažnosti upravená v § 20
ods. 1 zákona o ústavnom súde) a rovnako nie sú k sťažnosti pripojené napadnuté rozsudky
okresného súdu a krajského súdu (náležitosť sťažnosti upravená v § 50 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, už uvedených skutočností a ustanovení zákona
o ústavnom súde v spojení s § 42 ods. 1 OSP, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť nemá
zákonom predpísané náležitosti, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2014