Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 14 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (82)2f2/387195.2f967f.pdf
PDF · 173.97 KB
No categories available
1Nc/33/2012
Najvyšší súd 1 Nc 33/2012 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. K., bývajúcej v K.,
zastúpenej JUDr. D. M., advokátom v P., proti ţalovaným 1/ J. K., bývajúcemu v M., 2/ V.
K., bývajúcej v M., obom zastúpeným JUDr. M. M., advokátom vo V., o zdržanie sa
zásahov do vlastníckeho práva a iné, vedenej na Okresnom súde Keţmarok pod sp. zn. 3C
331/2004 a na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 1Co 53/2012, o návrhu na vylúčenie
sudcu Krajského súdu v Prešove, takto
rozhodol:
Spis Okresného súdu Keţmarok sp. zn. 3C 331/2004, ktorý je vedený na Krajskom
súde v Prešove pod sp. zn. 1Co 53/2012, vracia Krajskému súdu v Prešove.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn. 1Co 53/2012 (vec Okresného súdu
Keţmarok sp. zn. 3C 331/2004) listom z 25. mája 2012 predloţil spis Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky ako nadriadenému súdu na rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel po preskúmaní obsahu spisového materiálu
k záveru, ţe dôvod, aby sa vec predkladala na rozhodnutie o námietke zaujatosti, nebol daný;
predmetný spis preto krajskému súdu vracia.
Uvedený záver opiera nadriadený súd o nasledujúce zistenie a posúdenie.
Obsahom spisu je doloţené, ţe Krajský súd v Prešove predloţil vec Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 O. s. p. o emailovom podaní
Mgr. Ľ. K. zo 16. novembra 2011 urobenému v mene ţalobkyne (č. l. 451 spisu) – námietke
2
zaujatosti voči predsedovi senátu 1Co JUDr. J. A., ktorý sa k námietke vyjadril (č. l. 465
spisu). Predmetné podanie zo 16. novembra 2011 – označené ako „Odpoveď/Ţiadosť
o zmenu krajského sudcu“ a aj následné emailové podanie z toho istého dňa (č. l. 453 spisu)
bolo podané bez toho, aby bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a nebolo
v zákonom ustanovenej lehote troch dní (a ani neskôr) doplnené písomne alebo ústne do
zápisnice
Podľa § 41 ods. 1 O.s.p. účastníci môţu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ
zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.
Kaţdý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený
Podľa § 42 ods. 1 O.s.p. podanie moţno urobiť písomne, ústne do zápisnice,
elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo
návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami,
treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo
podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom
treba doplniť najneskôr do troch dní predloţením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v
tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyţaduje ďalšie náleţitosti, musí byť z
podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 prvá veta O.s.p.).
Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne,
neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá
nemôţe byť kratšia ako desať dní (§ 43 ods. 1 prvá veta O.s.p.). V uznesení uvedie, ako treba
opravu alebo doplnenie vykonať (§ 43 ods. 1 druhá veta O.s.p.).
Ustanovenie § 43 ods. 2 O.s.p. uvádza, ţe ak účastník v lehote podľa odseku 1
podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemoţno v konaní pokračovať,
súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania.
Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa
3
odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí
podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môţe podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho
vydal.
Na iné podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náleţitosti návrhu na začatie
konania, ak nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada (§ 43 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 129 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005
Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a
vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) prijaté podania, ktorými sa
dáva podnet na začatie konania, podateľňa eviduje pomocou aplikácie. Podateľňa je určená na
prijímanie podaní kaţdý pracovný deň v úradných hodinách určených rozvrhom práce.
Pod pojmom aplikácia sa rozumejú technické a programové prostriedky schválené
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky určené na spracovanie agendy súdu
(porovnaj § 2 ods. 5 vyhlášky).
Podľa § 132 ods. 1 vyhlášky pri prijímaní podaní urobených elektronickými
prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom sa postupuje podľa
osobitných predpisov (poznámka pod čiarou k tejto vete odkazuje na zákon č. 215/2002 Z.z. o
elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 679/2004
Z.z. a vyhlášku Národného bezpečnostného úradu č. 542/2002 Z.z. o spôsobe a postupe
pouţívania elektronického podpisu v obchodnom a administratívnom styku). Takto prijaté
podania sa odovzdávajú podateľni na ďalší postup podľa § 129.
Podanie, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami bez zaručeného
elektronického podpisu, sa ihneď po prijatí odovzdá podateľni na ďalší postup podľa § 129.
Ak má byť podľa predpisov o konaní pred súdmi takéto podanie doplnené v zákonom
ustanovenej lehote a nedôjde k jeho doplneniu, na podanie sa ďalej neprihliada a táto
skutočnosť sa vyznačí v aplikácii (§ 132a ods. 1 vyhlášky).
Elektronické adresy, na ktorých prijímajú okresné súdy a krajské súdy podania podľa
odseku 1, sa uverejňujú na internetovej stránke ministerstva. Tieto elektronické adresy
okresné súdy a krajské súdy uvádzajú na písomnostiach doručovaných účastníkom konania a
ich zástupcom. S predchádzajúcim súhlasom sudcu moţno uvádzať na písomnostiach
4
doručovaných účastníkom konania aj elektronickú adresu sudcu; to platí aj na uvádzanie
elektronickej adresy súdneho úradníka (§ 132a ods. 2 vyhlášky).
Keďţe predmetné podanie zo 16. novembra 2011 – označené ako „Odpoveď/Ţiadosť
o zmenu krajského sudcu“ (č. l. 451 spisu) a posúdené podľa obsahu Krajským súdom
v Prešove ako námietka zaujatosti – bolo urobené elektronickými prostriedkami (e –mailom)
bez toho, aby bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a nebolo v lehote
troch dní doplnené písomne alebo ústne do zápisnice, treba vychádzať z toho, akoby ani
vôbec námietka zaujatosti podaná nebola, teda na takúto námietku zaujatosti neprihliadať.
Takýto názor (záver) je opodstatnený so zreteľom na systematický aj logický výklad s
pouţitím argumentu a maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu). Zákonodarca v prípade
podania obsahujúceho návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbeţného opatrenia,
ktoré podanie bolo urobené elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického
podpisu, vyţaduje – bez ďalšieho – písomné alebo ústne doplnenie do zápisnice najneskôr do
troch dní s tým, ţe ak sa tak nestane, na podanie, ktoré nebolo v tejto lehote doplnené, sa
neprihliada. Pod pojmom „návrh vo veci samej“ okrem ţaloby treba rozumieť aj všetky
dispozičné úkony s predmetom konania (porovnaj napr. Marek Števček, Svetlana Ficová
a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár, Praha 2009, str. 91; Jaroslav Krajčo a kolektív
Občiansky súdny poriadok, I. diel, Komentár, Bratislava 2010, str. 199). Tým, ţe by sa za
smerodajný bral len doslovný – jazykový (gramatický) výklad § 42 ods. 1 O.s.p., súhlasilo by
sa predovšetkým s názorom, ţe v prípadoch, keď súdu dôjde emailové podanie neobsahujúce
návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, zákonodarca
predpisuje (vyţaduje) iný a to podstatne zložitejší postup (riešenie) obsahujúci aj osobitnú
ingerenciu súdu (vydaním a doručením uznesenia s výzvou a príslušným poučením na
doplnenie podania v lehote, ktorá nemôţe byť kratšia ako desať dní), neţ by mohlo dôjsť
k stavu (ak by sa podanie po výzve nedoplnilo), ţe súd na takéto podanie neprihliada
(porovnaj § 43 ods. 1, 3 O.s.p.). Takýto rozdiel v prístupe a dôsledkoch pri podaní urobenom
elektronickým prostriedkom bez zaručeného elektronického podpisu, ktoré nie je návrhom vo
veci samej ani návrhom na nariadenie predbeţného opatrenia, a pri podaní urobenom
elektronickým prostriedkom bez zaručeného elektronického podpisu, ktoré je návrhom vo
veci samej alebo návrhom na nariadenie predbeţného opatrenia, napriek zákonnému zneniu
(§ 42 ods. 1 O.s.p.), ktorý by sa mohol zdať správny len podľa jazykového výkladu, nie je
opodstatnený. Rozdielny prístup – vyţadovanie zásadne iného a to komplikovanejšieho
5
riešenia vrátane ingerencie súdu (výzvy s osobitným poučením) pri návrhoch, ktoré nie sú
návrhom vo veci samej (ani návrhom na nariadenie predbeţného opatrenia), zjavne odporuje
zmyslu úpravy o forme podaní a pouţitých komunikačných prostriedkoch, ktorá je obsiahnutá
v § 42 O.s.p., a nie je ani súladný s úpravou odstraňovania nedostatkov podaní (§ 43 O.s.p.).
Úprava odstraňovania nedostatkov podaní (§ 43 O.s.p.) sa totiţ vôbec nezaoberá moţnosťou
opravy či doplnenia podania urobeného elektronickým prostriedkom bez zaručeného
elektronického podpisu vo vzťahu k nedostatku zaručeného elektronického podpisu, tieţ
nerozlišuje medzi podaniami, ktoré sú návrhom vo veci samej alebo návrhom na nariadenie
predbeţného opatrenia, a ostatnými podaniami; rozlišuje iba medzi podaním, ktoré by mohlo
byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania (porovnaj § 79, § 80 O.s.p.),
a ostatnými (všetkými zvyšnými) podaniami. Nemoţno napokon pri systematickom rozbore
a výklade obísť ani úpravu zakotvenú v § 45 ods. 6 O.s.p., podľa ktorej podanie urobené
elektronickými prostriedkami, ktoré neobsahuje spisovú značku súdneho konania, súd vráti s
uvedením dôvodu, pre ktorý nemôţe také podanie prijať. Z tejto úpravy a z úpravy v § 42 ods.
1 O.s.p. vychodí, ţe zákonodarca pri podaniach urobených elektronickými prostriedkami so
zreteľom na stanovené podmienky a to, či sú alebo nie sú podpísané zaručeným
elektronickým podpisom, resp. či obsahujú alebo neobsahujú spisovú značku súdneho
konania, postupuje (u kaţdej z úprav) – len – dvomi spôsobmi (podaniu podpísanému
zaručeným elektronickým podpisom alebo doplnenému písomne alebo ústne do zápisnice
najneskôr do troch dní, prizná procesné účinky, podaniu nepodpísanému zaručeným
elektronickým podpisom alebo nedoplnenému písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do
troch dní, neprizná procesné účinky – neprihliada sa naň; podanie obsahujúce spisovú značku
súdneho konania si súd ponechá, podanie neobsahujúce spisovú značku súdneho konania súd
vráti). Nemoţno napokon prehliadnuť ani úpravu elektronického podania zakotvenú v §
200aa a § 200ba O.s.p. Z tejto osobitnej úpravy pre elektronické podania vo veciach
obchodného registra a pre elektronické podanie námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu
vyplýva, ţe aj pri návrhu aj pri podnete a tieţ námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu
sa ráta s podpísaním zaručeným elektronickým podpisom, ţe konverzia listín do elektronickej
podoby na účely ich podania v elektronickej podobe musí mať formu ustanovenú osobitným
zákonom a podpisuje sa zaručeným elektronickým podpisom osoby oprávnenej na podanie
návrhu alebo podnetu a ţe v prípade, ţe podania nespĺňajú stanovenú poţiadavku, registrový
súd na ne neprihliada.
6
Pri teleologickom skúmaní nie je zrejmý ţiadny účel (a ani legitímny dôvod), pre ktorý
by podanie neobsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbeţného
opatrenia, ale obsahujúce iný návrh (napr. návrh na vylúčenie sudcu, návrh na vhodnú
delegáciu a pod.), ktoré je urobené elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným
elektronickým podpisom, nebolo treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do
troch dní pod dôsledkom, ţe inak sa na takéto podanie (návrhy) neprihliada.
Podľa doteraz urobeného výkladu teda aj na takéto podania – iné návrhy účastníka je
treba uplatňovať reţim výslovne uvedený len vo vzťahu k podaniu urobenému elektronickými
prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom obsahujúcemu návrh vo
veci samej alebo návrh na nariadenie predbeţného opatrenia. Treba zároveň dodať, ţe v teórii
sa moţno stretnúť aj s odlišným názorom a to, ţe na podania neobsahujúce návrh vo veci
samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými
prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom, sa nevzťahuje potreba
doplnenia písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; t.j. ţe takéto podania
s iným návrhom „majú svoje procesné dôsledky a súd ich v ďalšom konaní bude brať do
úvahy“ (porovnaj Jaroslav Krajčo a kolektív Občiansky súdny poriadok, I. diel, Komentár,
Bratislava 2010, str. 199). Názor, ţe takéto podania by nebolo treba vôbec doplniť a mali by
napriek tomu procesné účinky a súd by sa s nimi musel vecne vysporiadať, t.j. o nich
rozhodnúť (opierajúci sa zrejme aj o obsah dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorá
ich doplnenie nespomína), však zjavne odporuje – nerešpektuje či prehliada § 42 ods. 3 prvú
vetu O.s.p., podľa ktorej medzi všeobecné obsahové náleţitosti kaţdého podania patrí podpis.
Podpisom sa rozumie vlastnoručný podpis účastníka, prípadne podpis jeho zástupcu;
podpisom pisateľ potvrdzuje, ţe sa s obsahom podania stotoţňuje (ţe podanie je prejavom
jeho vôle). Od 1. mája 2002, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 215/2002 Z.z. o
elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov, treba v občianskom súdnom
konaní za rovnocenný ekvivalent tomuto podpisu povaţovať podpísanie sa zaručeným
elektronickým podpisom na podaniach urobených elektronickými prostriedkami (porovnaj čl.
III a čl. VIII tohto zákona). Zmyslom a poslaním takéhoto podpísania je zaručenie autenticity
podania (t.j. ţe podanie je od osoby, ktorá je na ňom označená ako podávateľ) stanovenou
identifikáciou takéhoto podávateľa.
Nadobudnutím účinnosti zákona č. 384/2008 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení
7
niektorých zákonov (15. októbra 2008) sa § 42 ods. 1 O.s.p. upravil na uţ citované znenie.
Predchádzajúce znenie tohto ustanovenia uvádzalo: „Podanie moţno urobiť písomne, ústne do
zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom
podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci
samej, ktoré bolo urobené telegraficky, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice
najneskôr do troch dní; podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní
predloţením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.“
So zreteľom na podaný systematický a teleologický výklad a pouţitie argumentu
a maiori ad minus (keď netreba vyzývať podávateľa emailového podania obsahujúceho návrh
vo veci samej na doplnenie pre chýbajúci podpis, netreba vyzývať ani podávateľa emailového
podania obsahujúceho iný návrh, ktorý nie je návrhom vo veci samej) podľa Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky niet ţiadneho dostatočne racionálneho dôvodu, ktorý by
opodstatňoval celkom iné riešenie – postup (pri aplikácii § 43 O.s.p. dokonca pomerne
zdĺhavý) pri inom a to zásadne menej dôleţitom (berúc do úvahy hľadiská významu
a dôsledkov návrhu vo veci samej) procesnom úkone (návrhu) uskutočnenom emailom.
V danom prípade sa preto na predmetné emailové podanie v zmysle cit. ustanovenia § 42 ods.
1 štvrtej vety O.s.p. neprihliada, t. j. nie je ani dôvod podľa § 43 ods. 1 O.s.p. odstraňovať
uznesením s výzvou neúplnosť tohto podania (spočívajúcu v chýbajúcom podpise).
K tomuto rozsiahlejšiemu rozboru a výkladu bolo potrebné prikročiť, keďţe skúmaný
stav procesnej úpravy týkajúcej sa podaní elektronickými prostriedkami to vyţadoval. Pritom
potreba jasnej a dostatočne podrobnej úpravy pouţitia tohto prostriedku komunikácie,
s ktorou sa obojsmerne ráta (porovnaj aj § 45 ods. 3, 4 O.s.p.), je evidentná. V otázkach
súvisiacich s podaniami elektronickými prostriedkami konštatuje napokon aj právna teória
nedostatočnosť legislatívy, ktorá musí byť suplovaná súdnou praxou (porovnaj Jaroslav
Krajčo a kolektív Občiansky súdny poriadok, I. diel, Komentár, Bratislava 2010, str. 201-
202). Splnomocňujúcim zákonným oprávnením pre Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o postupe pri
elektronickej komunikácii; elektronickú podobu tlačív pre elektronické podanie podľa
§ 200ba, podrobnosti a spôsob zasielania, odovzdávania a prijímania údajov, listín a
informácií elektronickými prostriedkami (porovnaj § 374 ods. 2, § 374b ods. 2 O.s.p.), sa na
zákonnej úprave, ako je postulovaná v citovanom § 42 ods. 1, 3 prvá veta O.s.p., pravdaţe,
nič nemení.
8
Zvoleným extenzívnym výkladom pre aplikáciu § 42 ods. 1 O.s.p. nie je nijako dotknuté
právo ţalobkyne na prístup k súdu, ktoré je zloţkou práva na spravodlivý proces (porovnaj čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad
bol vyhlásený v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb.;
čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá je uvedená ústavným zákonom č.
23/1991 Zb.; čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uverejnenej pod č. 460/1992 Zb.,
ďalej len „ústava“). Právo na prístup k súdu nie je totiţ neobmedzené, má svoje limity.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu, „právo na súd“
nie je teda absolútne a môţe podliehať rôznym obmedzeniam, ako tomu bolo aj v danom
prípade. Právo na prístup k súdu často býva obmedzené alebo podmienené splnením rôznych
formalít alebo iných podmienok. Ustanovenie týchto formalít a podmienok zákonom však
nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdnej ochrane takým spôsobom alebo v takej miere,
ţe sa pritom zasiahne do samej podstaty zaručeného práva na súdnu ochranu. Okrem toho
ustanovenie takýchto obmedzení môţe byť zlučiteľné s ústavou len vtedy, ak tieto
obmedzenia sledujú legitímny cieľ, ak existuje rozumný pomer medzi pouţitými
prostriedkami a týmto cieľom a ak príslušná zákonná úprava zároveň dbá o to, aby sa takéto
obmedzenia nemohli pouţiť na iný neţ ustanovený cieľ (m. m. PL. ÚS 38/99). Nielen z
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), ale aj z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, ţe „právo na súd“ nie je absolútne a
môţe podliehať – s uvedeným uţ kontextom – rôznym obmedzeniam či poţiadavkám.
Právo na prístup k súdu dopadá aj na konanie o sťaţnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. So zreteľom na riešenú problematiku e –
mailovej pošty je ţiaduce, aby neušli pozornosti všeobecných súdov /pre zvolený výkladový
a aplikačný prístup (presah) a dosah (inšpiračnú uplatniteľnosť)/ dôvody uznesenia ústavného
súdu č. k. II. ÚS 51/09-20 zo 4. februára 2009, ktoré sa týkajú ustanovenia § 42 ods. 1 O.s.p.
v stave po zavedení moţnosti elektronickej komunikácie medzi účastníkom súdneho konania
a súdom. Ústavný súd tu jasne zdôraznil (vymedzil) zásadnú otázku tejto komunikácie, keď
uvádza, ţe „problémom, ktorý tento nový spôsob komunikácie so sebou priniesol, je tzv.
fenomén virtuálnej identity prejavujúci sa značnou mierou neistoty týkajúcej sa pričítateľnosti
(privlastnenia) virtuálneho konania konkrétnemu subjektu práva“ a ţe „vzhľadom na uvedené
bolo nevyhnutné vytvoriť kombinovaný právne – technický inštrument, prostredníctvom
ktorého by sa takáto istota dala zabezpečiť.“ „Ako jeden z takýchto inštrumentov bol
9
vytvorený zaručený elektronický podpis, ktorý v právnej praxi zaznamenal okamţitú
pozitívnu reakciu v otázke riešenia autentickosti a pričítateľnosti právne relevantného konania
realizovaného prostredníctvom elektronických prostriedkov konkrétnemu subjektu práva.
Vzhľadom na uvedené, ak je dokument označený zaručeným elektronickým podpisom, je
možné nielen de iure preukázať jeho pôvodcu, ale je možné tiež s relatívne vysokou mierou
spoľahlivosti určiť pravosť jeho obsahu. Vo všetkých ostatných prípadoch, keď účastník
konania komunikuje so súdom prostredníctvom elektronických prostriedkov a jeho právne
relevantné prejavy nie sú opatrené zaručeným elektronickým prostriedkom, je nevyhnutné
postupovať podľa citovaného ustanovenia § 42 ods. 1 O.s.p., a takto urobené podanie je
nevyhnutné doplniť v jeho písomnej podobe do troch dní od jeho podania v elektronickej
podobe. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.“
Celá podaná argumentácia vyúsťuje do záveru, ţe pre dôsledok spojený s nedoplnením
uvedeného emailového podania, t.j. ţe na podanie takejto námietky (návrh na vylúčenie
sudcu) sa neprihliada, nemala byť vec predkladaná na rozhodnutie Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky ako súdu nadriadenému podľa § 16 ods. 1 O.s.p. Keďţe napriek
uvedenému bol spis predloţený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie
o návrhu na vylúčenie sudcu Krajského súdu v Prešove, nezostalo iné ako vec vrátiť
predkladateľovi, t.j. Krajskému súdu v Prešove.
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. júna 2012
JUDr. Milan Deák, v. r.
predseda senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta