Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-18-2013.pdf
PDF · 267.51 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/18/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: J. J., nar. X.X.XXXX, bytom T. XX, T., zastúpený: Mgr. Roman Desát, advokát, Nám. SNP 3, Trnava proti žalovaným: 1. KV system, spol. s.r.o., IČO: 44147163, Nerudova 10, 917 02 Trnava, zastúpený: RIBÁR & PARTNERS, s.r.o., Halenárska 18A, Trnava, 2. KC Dierovňa, spol. s.r.o., so sídlom Strojárska 1, 917 00 Trnava, IČO: 34 110 852, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
I. Súd konanie voči žalovanému 2 zastavuje.
II. Návrh žalobcu na prerušenie konania sa zamieta.
III. Žaloba sa zamieta.
IV. Žalovanému 2 sa voči žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.
V. Žalovaný 1 má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.01.2013 domáhal voči žalovaným 1 a 2 určenia, že kúpna zmluva uzavretá dňa 25.01.2010 medzi žalovaným 2 ako predávajúcim a žalovaným 1 ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Trnava pod V XXX/XX, platná dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Trnava parcela registra "C" č. XXXX/XX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" č. XXXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" č. XXXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" č. XXXX/X o výmere X.XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, stavba sociálneho zariadenia na pozemku parc. č. XXXX/X, stavba hala na pozemku parc. č. XXXX/ X (ďalej aj ako „Kúpna zmluva 1“) a kúpna zmluva uzavretá dňa 24.02.2010 medzi žalovaným 2 ako predávajúcim a žalovaným 1 ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Trnava pod V XXXX/XX, platná dňa 23.11.2010, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Trnava a to parcela registra "C" č. XXXX/XX o výmere X.XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, stavba dielňa na parc. č. XXXX/XX, zapísaným na LV č. XXXXX (ďalej aj ako „X. zmluva X“), sú voči žalobcovi právne neúčinné a zároveň sa domáhal voči žalovaným X a X náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na Okresnom súde Trnava je pod sp.zn. 17C/249/2009 vedené konanie v právnej veci žalobcu J. J. proti žalovanému KC Dierovňa spol. s.r.o. o zaplatenie 8.401,41 eur, v ktorom bol dňa 10.01.2013 vydaný rozsudok, ktorým bola žalovanému 2 uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.401,41 eur. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. V priebehu konania sp.zn.
17C/249/2009 žalovaný 2 uzatvoril so žalovaným 1 kúpnu zmluvu zo dňa 25.01.2010 Kúpnu zmluvu 1 a Kúpnu zmluvu 2, na základe ktorých predal žalovanému 1 nehnuteľnosti uvedené v týchto kúpnych zmluvách. Ako dôkaz nemajetnosti žalovaného 2 žalobca predkladá oznámenie súdneho exekútora JUDr. Z.. N. S. realizované v exekučnom konaní oprávnenej H.. N. U. proti žalovanému 2 ako povinnému sp. zn. EX 2553/11, podľa ktorého povinný, teda žalovaný 2 je nefungujúca spoločnosť bez majetku a nie je predpoklad vymoženia pohľadávky. Prevodmi vlastníckeho práva na základe uvedených Kúpnych zmlúv žalobca ako veriteľ žalovaného 2 bol ukrátený na uspokojení vyššie uvedenej pohľadávky, pretože dlžník zmenšil svoj majetok v takom rozsahu, že zmaril uspokojenie pohľadávky žalobcu. Preto vyššie uvedené Kúpne zmluvy sú voči žalobcovi právne neúčinné. V čase uzatvárania Kúpnych zmlúv boli spoločníkmi žalovaného X J. X., jej syn N. X. a jej dcéra Z.. D. X.. Spoločníkmi a súčasne aj konateľmi žalovaného 1 ako kupujúceho boli N. X. - syn spoločníčky a konateľky predávajúceho žalovaného 2, ktorého majetková účasť v spoločnosti žalovaného 1 je 25 %, G. X. - nevesta konateľky predávajúceho žalovaného 2 s majetkovou účasťou 25 %, Z.. D. T. rod. X. - dcéra konateľky predávajúceho žalovaného 2 s majetkovou účasťou 25 %, R. T. - zať konateľky predávajúceho žalovaného 2 s majetkovou účasťou 25 %.
3. Žalovaný 1 k žalobe uviedol, že žalobu považuje za účelovú, zavádzajúcu, obsahujúcu nepravdivé informácie a smerujúci k zásahu do jeho vlastníckych a podnikateľských práv. Nehnuteľnosť pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 2853 m2, zapísaný na LV č. XXXX žalovaný 1 nenadobudol od žalovaného 2. Napadnuté právne úkony neboli urobené in fraudem creditoris, teda s cieľom poškodiť, resp. oklamať veriteľa. Žaloba neobsahuje označenie všetkých predpokladov úspešného odporovania právneho úkonu, ktorých splnenie (kumulatívne) musí žalobca preukázať v zmysle § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka: vymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi; skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa; preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ak žalovanému (druhej strane odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda že o ňom vedel, alebo musel vedieť; skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t.j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby. Žalobca nedisponuje žiadnou vymáhateľnou pohľadávkou, nakoľko žalovanému 2 bola uložená povinnosť zaplatiť mu 8.401,41 eur v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava sp.zn. 17C/249/2009, ktoré nebolo ešte právoplatné skončené. Pokiaľ nejde o vymáhateľnú pohľadávku spravidla judikovanú v súdnom konaní, možno budúci veriteľ v spore o neúčinnosť právneho úkonu nie je aktívne legitimovaný. Zo žaloby nie je ani zrejme, o akú pohľadávku sa jedná, a teda či vôbec je možné konštatovať existenciu pohľadávky ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava sp.zn. 17C/249/2009, na základe ktorého bude možno žalovaný 2 zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 8.401,41 eur. V čase urobenia odporovaného právneho úkonu žalobca nedisponoval existujúcou pohľadávkou, ktorá objektívne by bola vymáhateľná v občianskom súdnom konaní. Druhým predpokladom, ktorý absentuje, je skutočnosť, že daný právny úkon neukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, nakoľko žalobca nedisponuje (nepreukázal) vymáhateľnú pohľadávku, preto nemohlo dôjsť ani k ukráteniu jeho majetku. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka v čase vykonania odporovaných úkonov, čo žalobca v žalobe nijakým spôsobom nepreukázal. Prevod daných nehnuteľnosti zo žalovaného 2 na žalovaného 1 teda nenastolil taký stav, ktorý by žalobcovi znemožňoval alebo sťažoval uspokojenie jeho pohľadávky. Právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Je nepochybné, že v čase keď došlo k prevodu vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam, žalovaný 2 disponoval majetkom, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Teda v čaše prevodu nemohlo dôjsť k ukráteniu pohľadávky, lebo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, avšak ak vlastní dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil (napr. základne imanie). Prevod daných nehnuteľností zo žalovaného 2 na žalovaného 1 teda nenastolil taký stav, ktorý by žalobcovi znemožňoval alebo sťažoval uspokojenie jeho "neexitujúcej" pohľadávky z majetku žalovaného 2. Žalovaný 1 poukázal na rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 2791/99, sp. zn. 30Cdo 2435/2006, rozsudok NSSR, sp.zn. 3Cdo 102/99. Ďalším predpokladom úspešného odporovania daného úkonu ktorý absentuje, je preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Na
strane dlžníka musí ísť tak o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť svojho veriteľa a súčasne druhej strane odporovateľného právneho úkonu (žalovanému) musí byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy (žalovaný o tomto úmysle dlžníka v čase, kedy bol právny úkon urobený, vedel alebo musel vedieť). Úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom. To znamená, že samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom dôvodiť, čo s ohľadom na vyššie uvedené nie je v danom prípade preukázané, pretože napádané právne úkony nemali za následok ukrátenie pohľadávky žalobcu (bez ohľadu na to, či existuje vymáhateľná pohľadávka žalobcu a nastalo ukrátenie jeho majetku). Pôvodní konatelia žalovaného 2 (súčasní žalovaného 1) nekonali s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávku žalobcu, nakoľko uvedomujúc si svoje majetkové pomery svojej spoločnosti, vedeli, že tá disponuje dostatočným majetkom, a preto v dôsledku ich konania nemohlo vzniknúť zmenšenie majetku, ktoré by malo za následok, že žalobca nebude môcť dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku ich spoločnosti. Conditio sine qua non úmyslu ukrátiť veriteľa je aj ďalší predpoklad vedomostnej zložky dlžníka a síce vedomosť záväzku voči veriteľovi. Žalobca nepreukázal existenciu pohľadávky v čase vykonania odporovaných úkonov, keďže žalobca nedisponoval existujúcou pohľadávkou voči žalovanému 2, z čoho pramení aj záver, že žalovaný 1 nemal vedomosť o existencii pohľadávky žalobcu, t. j. že žalovaný 1 nemohol ani spoznať aj pri náležitej starostlivosti úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Pôvodný konatelia žalovaného 2 (súčasný žalovaného 1) nie sú si vedomí existencie pohľadávky tvrdenej žalobcom. To značí, že v čase keď vykonávali pôvodný konatelia žalovaného 2 (súčasný žalovaného 1) svoju činnosť, žalovaný 2 nemal záväzok voči žalobcovi. V kauzálnej súvislosti na nenaplnenie hore uvedených predpokladov odporovateľnosti je tak nutné prijať záver aj nenaplnenia poslednej podmienky odporovateľnosti a síce, že odporovateľný je právny úkon urobený v posledných troch rokoch.
4. Žalovaný 2 sa k žalobe písomne nevyjadril.
5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného 1 uviedol, že je pravdou, že ako žalobca doposiaľ nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči žalovanému 2 ako dlžníkovi, nakoľko konanie sp. zn. 17C/249/2009, v ktorom bol dňa 10.01.2013 vydaný rozsudok č.k. 17C/249/2009-106 ukladajúci žalovanému 2 povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.111,06 eur s prísl. (v žalobe nesprávne uviedol žalobcu výšku svojej pohľadávky 8.401,41 eur, nie je doposiaľ právoplatne skončené z dôvodu odvolania podaného žalovaným 2 voči predmetnému rozsudku. V súčasnosti teda prebieha na Krajskom súde v Trnave odvolacie konanie vo veci žalobcovej pohľadávky. Žalobca tvrdí, že nesplnenie podmienky vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu nemôže viesť k zamietnutiu žaloby, pokiaľ si uplatnil svoju pohľadávku v súdnom konaní. Uvedená okolnosť by mala viesť k prerušeniu konania o neúčinnosť právnych úkonov, nakoľko je tu daný dôvod prerušenia v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. s prihliadnutím na skutočnosť, že odporovacia žaloba musí byť v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka podaná v trojročnej prekluzívnej lehote plynúcej od urobenia právneho úkonu. Pokiaľ by žalobca totiž nepodal odporovaciu žalobu včas, t.j. v trojročnej prekluzívnej lehote od uzavretia napadnutých kúpnych zmlúv (resp. od nadobudnutia ich vecno-právnych účinkov, keďže ide o zmluvy o prevode nehnuteľnosti) a čakal na splnenie podmienky vymáhateľnosti svojej pohľadávky, t.j. na úspešné a právoplatné skončenie konania, ktorého predmetom je uplatnenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi, odporovacia žaloba by nevyhnutne viedla k zamietnutiu z dôvodu zániku práva odporovať napadnutým kúpnym zmluvám. Z uvedeného vyplýva, že v prípad žalobcu by nebolo rozumné čakať s podaním odporovacej žaloby až kým nenastane stav zakladajúci aktívnu legitimáciu žalobcu, teda kým uplatnená pohľadávka mu nebude právoplatne prisúdená, keďže takýmto postupom by bol žalobca vystavený riziku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na podanie odporovacej žaloby. To znamená, že skôr ako by si stihol obstarať vykonateľnú pohľadávku ako predpoklad svojej aktívnej legitimácie na podanie odporovacej žaloby, zaniklo by mu samotné právo na podanie takejto žaloby (právo odporovať právnemu úkonu). Na základe upozornenia žalovaného 1 si žalobca dovoľuje opraviť petit svojej žaloby a odstrániť z neho nehnuteľnosť, ktorá nie je predmetom napadnutej Kúpnej zmluvy 2 a síce pozemok - parcela reg. C parc. č. XXXX/XX, o výmere XXXX m2, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. W., za ktoré pochybenie za ospravedlňuje.
6. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 15C/18/2013-50 zo dňa 09.06.2014 návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
7. Podaním doručeným súdu dňa 13.02.2015 oznámil žalobca súdu, že z údajov získaných na kataster portáli dospel k zisteniu, že vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.2010, predmetom ktorej je stavba bez súpisného čísla - dielňa, postavená na pozemku parc. „C“ parc. č. XXXX/XX o výmere XXXX m2, zapísané na LV č. XXXXX pre k.ú. W., bol Správou katastra v W. pravdepodobne povolený dňa 02.03.2010 pod číslom V XXX/XXXX. K uvedenému zistenou dospel vylučovacou metódou, keďže k všetkým ostatným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX pre k.ú. W. je priradený titul nadobudnutia. Žalobca prosí o preverenie tejto skutočnosti dopytom na Okresný úrad W. - katastrálny odbor.
8. Žalovaný 1 v duplike zopakoval argumentáciu a doplnil že pokiaľ nejde o vymáhateľnú pohľadávku spravidla judikovanú v súdnom konaní, veriteľ v spore o neúčinnosť právneho úkonu nie je aktívne legitimovaný. V čase urobenia odporovaného právneho úkonu, ani v čase podania danej žaloby žalobca nedisponoval vymáhateľnou pohľadávkou, ktorá objektívne by bola vymáhateľná v občianskom súdnom konaní. Pod pojmom vymáhateľná pohľadávka, treba rozumieť pohľadávku, ktorá má už kvalitu judikovaného práva v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, alebo je vykonateľná podľa iných procesných predpisov. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka v čase vykonania odporovaných úkonov, čo žalobca vo svojom návrhu nepreukázal. Prevod daných nehnuteľností zo žalovaného 2 na žalovaného 1 teda nenastolil taký stav, ktorý by žalobcovi znemožňoval alebo sťažoval uspokojenie jeho pohľadávky (bez ohľadu na skutočnosť, že uspokojenie ani ešte nezačal realizovať). Právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Žalovaný 2 v čase uzavretie zmlúv, ktorých vyslovenia neúčinnosti sa navrhovateľ dožaduje, disponoval dostatočným majetkom, ktorý by postačoval na úhradu pohľadávky žalobcu ak by ju v tom čase mal vymáhateľnú, t.j. ak by jej existencia nebola sporná. Uvedené vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že žalovaný 2 riadne prevzala kúpnu cenu a naďalej vykonával svoju činnosť. Žalovaný 1 poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo/61/2008, kde NS SR uviedol, že o odporovateľný právny úkon ide len v prípade, že ním bol majetok dlžníka prevedený na tretiu osobu bez zodpovedajúceho protiplnenia; v opačnom prípade o odporovateľne prevedení majetok nejde. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ teda právny úkon dlžníka nemal za následok zmenšenie jeho majetku, lebo za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty obdržal ich obvyklú cenu, alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada, nemôže dôjsť ku skráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Z toho vyplýva, že o odporovateľný právny úkon môže ísť len vtedy (pri splnení ďalších podmienok), ak za prevedený majetok nebola dlžníkovi poskytnutá zodpovedajúca náhrada. Z uvedeného je tak nepochybné, že v čase, keď došlo k prevodu vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam, žalovaný 2 disponoval majetkom, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Ďalším predpokladom úspešného odporovania daného úkonu, ktorý absentuje, je existencia úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Na strane dlžníka musí ísť tak o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť svojho veriteľa a súčasne druhej strane odporovateľného právneho úkonu (žalovanému) musí byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy (žalovaný o tomto úmysle dlžníka v čase, kedy bol právny úkon urobený, vedel alebo musel vedieť). Konatelia žalovaného 2 nekonali s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu, nakoľko uvedomujúc si svoje majetkové pomery svojej spoločnosti vedeli, že tá disponuje dostatočným majetkom, a preto v dôsledku ich konania nemohlo vzniknúť zmenšenie majetku, ktoré by malo za následok, že žalobca nebude môcť dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku ich spoločnosti. K údajnému vzniku poverenia do funkcie riaditeľa žalobcu titulom ktorého si nárokuje sumu 8041,41 eur v konaní sp.zn. 17C/249/2009 došlo v čase, keď za žalovaného 2 konal neoprávnene Z.. J., t.j. osoba v žiadnom blízkom vzťahu k štatutárom žalovaného 1. J.. X. ako štatutárny orgán v blízkom vzťahu k osobám vykonávajúcim štatutára žalovaného 1 nemala tak žiadnu vedomosť o existencií danej pohľadávky. Vedomosť o existencii pohľadávky je nevyhnutným predpokladom úmyslu ukrátiť veriteľa. Nevedomosť o záväzku dlžníka voči veriteľovi, ktorá vo väzbe na uvedená je nepochybná, je tak dôsledkom, že žalovaný 1 nemohol spoznať aj pri náležitej starostlivosti úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Dôkazy preukazujúce nemajetnosť spoločnosti žalovaného 2 sú vyhotovené v roku 2012 a preukazujú len údajnú nemajetnosť žalovaného 2 za rok 2012 a nie v čase kedy došlo k účinnosti predmetných zmlúv. Jedná sa len o e-mailovú správu z prebiehajúceho, neukončeného exekučného konania, nesúvisiaceho s
pohľadávkou žalobcu. Žalobca teda žiadnym spôsobom nepreukázal nemajetnosť žalovaného 2 v čase uzavretia úkonov, vyslovenia neúčinnosti, ktorých sa domáha. Rovnako žalobca nepredložil dôkaz o súčasných majetkových pomeroch spoločnosti. Ku splneniu skutočnosti, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch. t. j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby, vo väzbe na vyššie popísanú neexistenciu pohľadávky je nutné ustáliť, že plynutie trojročnej prekluzívnej lehoty z dôvody neexistencie vymáhateľnej nebolo prerušené podaním návrhu vo veci samej. K zastaveniu plynutia danej prekluzívnej lehoty by došlo len v prípade podania návrhu na prerušenie konania, lebo len týmto úkonom je možné poskytnúť ochranu pred uplynutím 3 ročnej lehoty nevymáhateľným, nejudikovaným pohľadávkam. Uvedenú skutočnosť s odkazom na relevantnú argumentáciu dokonca potvrdil aj samotný žalobca, ktorý za účelom zachovania si lehoty podal (po lehote) návrh na prerušenie konania, ktorému súd ale nevyhovel. Vzhľadom na uvedené je potrebné, aby súd ex offo prihliadol na uplynutie prekluzívnej trojročnej lehoty.
9. Žalovaný 2 v duplike ďalej uviedol, že Z.. J. R., O.. zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 22.5.2001 previedol svoj obchodný podiel na p. J. X., v tejto súvislosti bol vypracovaný i dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve žalovaného 2 zo dňa 22.5.2001. Predmetný prevod bol riadne prejednaný a schválený VZ žalovaného 2 uznesením VZ č. 1/5/2001 prijatým na tomto VZ spoločnosti. Určité obdobie približne po mesiaci od spomínaného prevodu Z.. J. R., O.. podal návrh na začatie konania o určenie neplatnosti uznesenia VZ č. X/X/XXXX v konaní vedenom pred KS W. č. k. 20Cb/28/01 a návrh na začatie konania o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu a dodatku č. 2 k spoločenskej zmluve v konaní vedenom pred KS v Trnave. Napriek zákonnému a objektívnemu stavu vzniknutému po prevode obchodného podielu Ing. J. R., O.. na p. J. X. (a tým automaticky i jeho následnom výmaze z príslušného obch. registra) však došlo opätovne k jeho zápisu ako spoločníka žalovaného 2. Následne OR Okresného súdu v Trnave, svoje pochybenie čiastočne opravil tým, že J. X. ako konateľku zapísal do OR. Napokon na základe návrhu neoprávnenej osoby Dr. Z.. T. J. rozhodnutím obchodného registra Okresného súdu v Trnave, č. k. 15/Nsre/50/2007 zo dňa 18.8.2007 došlo k výmazu osoby J. X. ako spoločníčky (dokonca i ako konateľky) žalovaného 2. Proti rozhodnutiu bolo podané odvolanie, ktoré Krajský súd Trnava zamietol z dôvodu, že voči danému rozhodnutiu nebolo možné podať odvolanie. Žalobkyňa dňa 7.9.2007 podala na OR OS v Trnave podnet na začatie konania o zosúladenie stavu v obchodnom registri týkajúcom sa žalovaného 2, spis bol postúpený na OS BA I a vo veci bolo rozhodnuté až uznesením Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 5.9.2008, č.k. 32Exre/261/2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.9.2008. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.07.2010 sp. zn. 10bdo18/2010 došlo k zrušeniu rozhodnutia o zosúladení právneho stavu sp. zn. 32Exre/261/2007 z procesných dôvodov. Dané rozhodnutie ale nevytvára právny rámec pre ustálenie toho, kto bol oprávnený vystupovať a konať v mene žalovaného 2 a tom, kto bol oprávnený uzavrieť zmluvy, vyslovenia neúčinnosti ktorých sa žalobca domáha, nakoľko daným rozhodnutím sa z procesných dôvodov zrušilo rozhodnutie o zosúladení prav. stave, t.j. právny stav sa nemenil. Podstatné pre posúdenie právneho stavu je rozsudok NS SR 2Obo25/2007, v ktorom je de facto prejudikované rozhodnutie vo veci vedenej na KS TT pod sp.zn. 20NcCb/4/07. V období, kedy bola J. X. vymazaná ako spoločníčka a ako konateľka v dôsledku činnosti konajúcich osôb (Dr. Z. T. J. a Z.. J. R.), došlo prakticky k likvidácii spoločnosti žalovaného 2. Spoločnosť zastavila výrobu, z fabriky boli odcudzené stroje, došlo k výberom z účtov, prestali sa uhrádzať pohľadávky spoločnosti, atď. Je otázne preto prečo žalobca neodporoval aj tieto protiprávne úkony v dôsledku ktorých došlo prakticky k likvidácii spoločnosti. Po opätovnom zápise J. X. ako spoločníčky a konateľky spoločnosti sa tá snažila o navrátenie spoločnosti do pôvodného stavu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 2 (počas obdobia kedy nebola zapísaná J. X. v obchodnom registri ako konateľka/ spoločníčka) prestal uhrádzať svoje záväzky, zastavil výrobu, majetok spoločnosti bol odcudzený, nebolo možné opäť rozbehnúť plnohodnotne výrobu. Odo dňa 11.9.2008, kedy nadobudlo uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5.9.2008 č.k. 32Exre/261/2007 o zosúladení právneho stavu právoplatnosť, J. X. bola nútená uhrádzať zo zvyšného majetku spoločnosti splatné pohľadávky, trovy prebiehajúcich exekúcií, neuhradenú daň, neuhradené odvody za zamestnancov atď. V Dôsledku daných skutočnosti bola nútená pristúpiť k predaji nehnuteľnosti špecifikovaných v kúpnej zmluve zo dňa 25.1.2010 a 24.2.2010, neúčinnosti ktorých sa žalobca domáha v danom konaní. Dané nehnuteľnosti boli predmetom zálohu, preto aj v prípade ak by žaloba v rozhodnom čase (tj. pred 25.1.2010 a 24.2.2010) disponoval vymáhateľnou pohľadávkou nebolo by možné jeho pohľadávku uspokojiť predajom daných nehnuteľnosti, nakoľko by k danej skutočnosti musel dať súhlas záložný veriteľ.
10. Žalovaný 1 ďalej uviedol, že žalovaný 2 previedol nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpnych zmlúv vyslovenia neúčinnosti, ktorých sa žalobca domáha na žalovaného 2 odplatne. Žalovaný 1 si na kúpu daných nehnuteľnosti vybavil úver v spoločnosti Slovenská záručná rozvojová banka. Zaplatenie kúpnej ceny zo zmluvy zo dňa 25.1.2010 prebehlo nasledovne: suma rovnajúca sa zostatku úveru spoločnosti žalovaného 2 poskytnutého žalovanému 2 VUB, a.s. bola priamo zaplatená Slovenskou záručnou rozvojovou bankou v prospech spoločnosti VUB, a.s. Ostávajúca časť úveru bola pripísaná na účet žalovaného 2 ako doplatok za kúpnu cenu z úverového účtu. Ostatná kúpna cena bola zaplatená v hotovosti. Uvedené zaplatenie kúpnej ceny žalovaný 1 vydokladováva predložením nasledujúcich dôkazov: výpis z účtu žalovaného 2 zo dňa 3.3.2010, Oznam VUB banky o výmaze ťarchy, Zmluva o úvere, Výdavkový list žalovaného 1 z 25.1.2010. Tým žalovaný 1 vydokladoval úhradu celej kúpnej ceny zmluvy zo dňa 25.1.2010. Ku kúpnej zmluve zo dňa 25.1.2010 bol dňa 10.1.2011 uzatvorený dodatok, nakoľko na predmete kúpy boli zistené rozsiahle vady. Z uvedeného dôvodu bol prijatý dodatok, ktorý upravil kúpnu cenu nehnuteľnosti tým spôsobom, že došlo k poníženiu kúpnej ceny o 21% t.j. o sumu 52.500 eur na kúpnu cenu 197.500 eur (z pôvodných 250.000 eur). V apríli 2011 došlo k prevodu obchodných podielov na H. W., daná skutočnosť v dôsledku pravdepodobne nekonania registrového súdu nie je vyznačená v obchodnom registri. Po predaji spoločnosti žalovanému 1 bližšie skutočnosti ohľadne fungovania spoločností nie sú známe. Preto nie je možné konštatovanie o nemajetnosti po apríli 2011 vzťahovať k osobe J. X.. Za spoločnosť oprávnene konal H. W. a v rokoch 2007 a 2008 T. J.. Nie je preto možné izolovane hodnotiť len dva úkony vykonané žalovaným 2 ako jediné dva úkony majúce vplyv na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Žalovaný 2 predal za účelom uspokojenia svojich záväzkov aj hnuteľné veci, za ktoré taktiež obdržal kúpnu cenu a takto získané peniaze použila na úhradu pohľadávok. Uvedené tak umocňuje záver o nemožnosti ukrátenia veriteľa. Pracovný pomer žalobcu na prac. pozícii robotník- lisár u žalovaného 2 trval od dňa X.X.XXXX. D. XX.X.XXXX mal byť žalobca menovaný do funkcií riaditeľa divízie. Dňa 22.1.2008 mal dostať žalobca výpoveď. Uvedené skutočnosti sa udiali počas obdobia kedy J. X. bola neoprávnené vymazaná z Obchodného registra ako spoločník ako konateľ žalovaného 2, J. X. teda figurovala podľa výpisov z Obch.reg. ako konateľ žalovaného 2 od 24.05.2001 do 27.6.2007 a následne od 13.9.2008 až do 4/2011(kedy došlo k prevodu obchodné podielu M.X. na J.W.. Túto zmenu už ale registrový súd nevyznačil. Počas pôsobenia M.X. žalobca bol radový zamestnanec, ktorý mal pravidelne uhrádzanú mzdu. M.X. dokonca tolerovala porušenie pracovnej disciplíny žalobcom, o čom ho dokonca písomne 14.6.2007 upozornila. Následne po výmaze M.X. 27.6.2007 z Obch. registra žalobca mal byť aj v dôsledku porušovania pracovnej disciplíny povýšený na funkciu riaditeľa divízie, o čom sa v spoločnosti po "návrate" M. X. nenachádzali žiadne doklady. Žalovaný 2 v období od 27.6.2007 do 13.9.2008 mal zastavenú výrobu, konatelia vybrali peniaze z účtov, nechali budovu nestráženú a priviedli spoločnosť až do likvidácie. Otázne napr. ostáva čo vlastne žalobca vykonával vo firme s pozastavenou prevádzkou a či mu už za pôsobenia konateľa Z.. J. nemohla byť vyplatená jeho odmena. Žalobca M.X. žiadnym spôsobom po dátume 1 3.9.2008, kedy sa stala opäť konateľkou žalovaného 2 neinformoval o uvedených skutočnostiach a nenárokoval si svoj údajný nárok. Predmetom predbežného skúmania by tak malo byť aj vyriešenie otázky platnosti ustanovenia žalobcu do funkcie riaditeľa sekcie žalovaného 2 dňa 27.7.2007, nakoľko do danej funkcie bol ustanovený osobou, ktorá konala neoprávnene za žalovaného 2 ako to vyplýva z uvedených súdnych rozhodnutí. Nie je daná ani skutočnosť, že podľa výpisu z obch. reg. Z.. J. mal byť zapísaný vo funkcií konateľa žalovaného 2 až odo dňa 18.8.2007, t.j. obdobie vyše mesiaca pred vymenovaním žalobcu do funkcie riaditeľa. Otázne preto ostáva, kto odo dňa 27.6.2007(deň výmazu M. X.) do dňa 18.8.2007 (deň zápisu M. J. za konateľa) konal v mene žalovaného 2 v období od 27.6.2007 do 18.8.2007 teda aj dňa 27.7.2007. Žalobcu z dôvodu podozrenia krádeže hnuteľného majetku žalovaného 2 bolo podané trestné oznámenie. Trestné stíhanie bolo však prerušené, odcudzené veci sa ale doposiaľ nenašli. Žalobca mal prehľad o dianí v spoločnosti, pričom sa pravdepodobne podieľal aj na úpadku danej spoločnosti.
11. Žalovaný 1 v písomnom vyjadrení k pojednávaniu dňa 18.02.2021 uviedol, že k zmluve zo dňa 25.1.2010, bol dňa 10.1.2011 uzatvorený dodatok, nakoľko na predmete kúpy boli zistené rozsiahle vady. Dodatok upravil kúpnu cenu nehnuteľnosti tak, že došlo k poníženiu kúpnej ceny o 21% t.j. o sumu 52.500 eur na kúpnu cenu 197.500 eur (z pôvodných 250.000 eur). V rámci kúpnej ceny bola zahrnutá aj odplata za nehnuteľnosť - stavba - neutralizačná stanica na par.č. 8698/13, ktorá bola dňa 18.11.2011 pre zlý technický stav odstránená. Hodnota prevádzajúceho majetku teda bola 195.500 eur mínus hodnota neutralizačnej stanice. V danom období pozemok par.č. XXXX/X, XXXX/X, stavba na parcele XXXX/X-budova soc.zariadenia a stavba na parcele XXXX/X- hala boli predmetom záložného práva, preto na ich predaj musel dať súhlas záložný veriteľ (VUB Banka), preto prípadným predajom (v rozhodnom čase) daných nehnuteľnosti ani nemohlo dôjsť k ukráteniu pohľadávky žalobcu, nakoľko
tá by ani nemohla byť uspokojená z predaja daných nehnuteľnosti, z dôvodu existencie záložného práva. Z uvedenej sumy (197.500 eur - hodnota neutralizačnej stanice) bola suma 65.214,4 € vyplatená priamo VUB banke (ako zostatok úveru žalovaného 2), zvyšok kúpnej ceny bolo žalovanému 2 vyplatené na účet a do pokladne. Z predmetných financií sa realizovali následne úhrady splatných pohľadávok. Žalovaný 1 si na kúpu daných nehnuteľnosti vybavil úver v spoločnosti Slovenská záručná rozvojová banka. Zaplatenie kúpnej ceny zo zmluvy zo dňa 25.1.2010 prebehlo nasledovne: suma rovnajúca sa zostatku úveru spoločnosti žalovaného 2 poskytnutého žalovanému 1 VUB, a.s. bola priamo zaplatená Slovenskou záručnou rozvojov bankou v prospech spoločnosti VUB, a.s. Ostávajúca časť úveru bola pripísaná na účet žalovaného 2 ako doplatok za kúpnu cenu z úverového účtu. Ostatná kúpna cena bola zaplatená v hotovosti. Uvedené zaplatenie kúpnej ceny žalovaný 1 vydokladoval predložením nasledujúcich dôkazov výpis z účtu spoločnosti žalovaného 2 zo dňa 3.3.2010, Oznam VUB banky o výmaze ťarchy, Zmluva o úvere, Výdavkový list spoločnosti KV System zo dňa 25.1.2010, Dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 10.1.2011, Príjmový pokladničný blok zo dňa 31.3.2013. Tým žalovaný 1 vydokladoval úhradu celej kúpnej ceny zmluvy zo dňa 25.1.2010. Z dôvodu priority záložného veriteľa v prípade ak by žalobca mal vymáhateľnú pohľadávku v čase uskutočnenia daných úkon žalobca, by sa ta mohol relatívne uspokojovať len zo zostatku ceny daného majetku. V rokoch 2007 a 2008 došlo k nezákonné prevodu spoločnosti KC Dierovňa spol s.r.o, na tretie osoby, ktoré spoločnosť aj za účasti žalobcu „vytunelovali.“ Dňa 18.8.2007 v spoločnosti KC Dierovňa spol. s.r.o, Strojárenská 1, 917 92 Trnava došlo na základe predložených sfalšovaných listinných dokladov zo strany Z.. J. R. k zásahu do spoločnosti. Ako vyplýva zo správy nezávislého audítora (spoločnosť KLT AUDIT) zo dňa 27.8.2009 v spoločnosť KC Dierovňa došlo k nezákonnému prevodu spoločnosti na tretie osoby a síce Z.. J. R. a H.. J., ktorí ihneď zmenili spoločnosti meno a sídlo a to na Dierovňa s.r.o, Bartókova 2, 811 02 Bratislava. Konateľke J. X. bolo dňa 1.8.2007 zrušené podpisové právo na bankových účtoch vo VUB a neskôr aj v ČSOB, čím bola J. X. nútená založiť na zachovanie finančných prostriedkov pre firmu KC D. s.r.o bankový účet T. X. K-C nástupca J. X., ktorý používala výlučne na účely firmy. Touto situáciu podľa audítorskej správy boli spoločnosti spôsobené škody, bol pozastavený chod výroby, poškodené obchodné meno, narušené dodavateľsko- odberateľské vzťahy a prepúšťanie zamestnancov. K zosúladeniu právneho stavu došlo dňa 13.09.2008 , čím sa opäť zapísala KC Dierovňa Strojárenská 1, 917 92 Trnava a začala sa zosúlaďovať účtovníctvo za obdobie 08/07-12/07. Počas daného obdobia boli spoločnosti spôsobené značné škody, ktoré sú zúčtované na jednotlivých analistických účtoch. Výška škody za dané obdobie predstavuje sumu 4.775.000 Sk. Zo správy nezávislého audítora v spoločnosti KC Dierovňa, spol.s.r.o zo dňa 31.8.2009 vyplýva, že spoločnosť začala zosúlaďovať účtovníctvo aj za obdobie 1/08-09/08, že spoločnosti boli spôsobené ďalšie škody. Spoločnosť vykonala dňa 29.9.2008 fyzickú inventúru, keď zistila, že stavy zásob sú značné poškodené a na sklade zásob ostatného materiálu bolo zistené manko. Spoločnosť požiadala z vyššie uvedených dôvodov dňa 5.3.2009 o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania za r.2008. Z predmetnej audítorskej správy tak vyplýva, že spoločnosť účtovala k 31.12.2008 škody vo výške 6.267.569,74 Sk. Z audítorskej správy ďalej vyplýva, že k 31.12.2008 mala spoločnosť v účtovnej závierke hodnotu (netto) majetku r.001 - 14.101.000 SK, na strane pasív -vlastné imanie 3.234.000 Sk a záväzky 10.668.000 Sk. Z výkazu ziskov strát vyplýva, že spoločnosť bola za obdobie 1/2008-12/2008 v strate -7.847.000 Sk. Spoločnosť podala aj trestné oznámenia na neznámeho páchateľa (ČVS: ORP-1860/OVK-TT-2009 St) z dôvodu odcudzenia majetku spoločnosti. Spoločnosť uskutočnila dňa 12.08.2009 valné zhromaždenie, kde sa skonštatovalo, že obnova výroby je problematická nakoľko odberatelia sa nechceli vrátiť a dodávatelia začali požadovať platby v hotovosti a vopred. Z dôvodu konania Ing. R. a H.. J. sa spoločnosť dostala aj do zoznamu dlžníkov na zdravotnej poisťovni a sociálnej poisťovni v dôsledku čoho spoločnosť nedostala ani úver. Po zhodnotení stavu spoločnosti sa valné zhromaždenie rozhodlo predať majetok spoločnosti a finančné prostriedky použiť na splácanie zostávajúcich známych záväzkov. Následne došlo v mesiaci 2/2010 aj k predaji nehnuteľného a hnuteľného majetku spoločnosti. Žalovaný 1 v konaní preukázal, okrem iného že zakúpil nie len nehnuteľnosti od žalovaného 2, ale aj od spoločnosti T. Y., par.č. XXXX/XX, o čom predložil doklady z ktorých vyplýva, že úhrada kúpnej ceny bola realizovaná dvoma platbami priamo do pokladne, ostaná časť kúpnej ceny bola vložená na účet. Žalovaný 1 zakúpil od žalovaného 2 aj hnuteľné veci, vyslovenia neúčinnosti daných úkonov sa však žalobca nedomáha z uvedeného dôvodu žalovaný 1 predloží predmetnú dokumentáciu v prípade ak by daná skutočnosť bola sporovaná. Žalovaný 2 sa v období 2007 a 2008 dostal do finančných ťažkosti v dôsledku ktorých spoločnosť musela pristúpiť v rokoch 2009 až 2010 k ukončeniu výrobu a k predaju majetku za účelom uspokojenia veriteľov. Žalovaný 2 neevidoval voči žalobcovi v účtovníctve žiadnu pohľadávku, pričom žalobca ani žiadnym spôsobom spoločnosť nevyzýval na úhradu pohľadávky. K úhrade splatných záväzkov v roku 2010 a k stavu spoločnosti v roku 2010 žalovaný 1 poukázal, že z výpisov účtov spoločnosti KC Dierovňa
s.r.o., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že v mesiaci 2/2010 t.j. k 31.2.2010 bol konečný stav účtu 9.525 €, pričom z predmetného účtu boli riadne vykonávane úhrady pohľadávok. Z výpisov účtov za obdobie 4/2010, 5/2010, 7/2010, 8/2010 vyplýva, že spoločnosť mala v daných obdobiach mesačný pravidelný kreditný/debetný obrat cez 2000 € v dôsledku úhrady pohľadávok. Z účtovnej závierky k 31.12.2010 a z výkazu ziskov strát, vyplýva, že k 31.12.2010 mala spoločnosť obchodný majetok vo výške 4427 € r. 031, vlastné imanie 125.506 € r. 067 a záväzky vo výške 94.146 €. Pre porovnanie spoločnosť v predchádzajúcom účtovnom období mala záväzky vo výške 338.995 €, čo znamená že spoločnosť v období 1/2010-12/2010 uhradila záväzky v hodnote 244.849 €, pričom spoločnosť bola v zisku 118.202 €. Je preto možné konštatovať, že aj keby žalobca disponoval vymáhateľnou pohľadávkou v čase vykonania právnych úkonov vyslovenia neúčinnosti ktorých sa domáha ako aj k 31.12.2010 spoločnosť KC Dierovňa disponovala dostatočným majetkom na prípadnú úhradu pohľadávky žalobcu. Predmetný predaj nehnuteľnosti teda nepredstavoval také zmenšenie majetku, ktoré by spôsobilo ukrátenie akéhokoľvek veriteľa. Žalovaný 2 teda riadne uhrádzal svoje pohľadávky aj po predaji svojho majetku. Následne v zmysle zápisnice z val. zhromaždenia zo dňa 11.4.2011 došlo k predaji obchodných podielov na osobu H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. U. XXX z dôvodov popísaných v samotnej zápisnici na základe zmluvy o predaji obchodného podielu zo dňa 11.4.2011. 100 % vlastníkom obchodného podielu spoločnosti KC Dierovňa sa tak stal H. W.. Predaj nehnuteľného majetku spoločnosti KC Dierovňa uskutočnila konateľka spoločnosti J. X. ako osoba oprávnená konať v mene spoločnosti.
12. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 01.12.2021 uviedol, že má za to, že boli preukázané všetky predpoklady pre úspešné uplatnenie odporovacieho práva voči napadnutým právnym úkonom a to Kúpnym zmluvám 1 a 2. Žalobca preukázal, že medzi ním ako zamestnancom a dlžníkom ako zamestnávateľom bola uzavretá pracovná zmluva, na základe ktorej žalobca má voči dlžníkovi neuspokojenú pohľadávku spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla a bola splatná pred uzavretím Kúpnych zmlúv a jej uspokojenie bolo ukrátené Kúpnymi zmluvami. Žalovaní ani len netvrdili, že označená pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi by zanikla jej uhradením. Okresný súd Trnava v konaní sp.zn. 17C/249/2009, v ktorom sa žalobca domáha judikovania predmetnej pohľadávky voči dlžníkovi z titulu mzdy a odstupného s príslušenstvom, ktorej uspokojenie bolo ukrátené, na pojednávaní dňa 26.11.2021 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Rozsudok súdu prvej inštancie zatiaľ nie je právoplatný. Keďže podľa ostatnej judikatúry vymáhateľnou pohľadávkou na účely § 42a Občianskeho zákonníka sa rozumie judikovaná pohľadávka, žalobca navrhuje prerušiť toto súdne konanie do právoplatného skončenia súdneho konania sp.zn. 17C/249/2009 vedeného Okresným súdom Trnava. V konaní bolo preukázané, že Kúpne zmluvy neboli ekvivalentné právne úkony, na základe ktorých by Dlžník skutočne získal primerané protiplnenie za prevedené nehnuteľnosti. Kúpne zmluvy možno teoreticky označiť za ekvivalentné právne úkony iba formálne, t.j. s poukazom na znenie ich textu, ale nie fakticky, keďže Dlžník za prevedené nehnuteľnosti nenadobudol žiadne protiplnenie, resp. iné plnenie skutočne rovnocennej - ekvivalentnej povahy. Konateľka dlžníka/ predávajúceho v čase uzavretia kúpnych zmlúv J. X. a konateľ žalovaného v 1.rade/ kupujúceho v čase uzavretia kúpnych zmlúv R. T. síce uviedli, že kúpna cena na základe Kúpnych zmlúv bola uhradená, avšak ide o absolútne nevierohodné a nepravdivé tvrdenia najmä vzhľadom na to, že podstatná časť kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.01.2010 mala byť uhradená v hotovosti, zvyšná časť prostredníctvom úveru, pričom išlo o úhradu vo vysokej nominálnej hodnote a aj napriek tomu J. X. a ani R. T. nevedeli uviesť žiadne bližšie okolnosti jej reálneho vyplatenia (napr. kde sa hotovostné peňažné prostriedky nachádzali pred ich vyplatením kupujúcemu, kto odovzdal a prevzal v hotovosti uhrádzanú kúpnu cenu, a pod.). Časť kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.2010 mala byť vyplatená v hotovosti, ku ktorej taktiež J. X. a ani R. T. nevedeli uviesť žiadne bližšie okolnosti jej reálneho vyplatenia. Časť kúpnej ceny, ktorá mala byť uhradená na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.2010 bezhotovostne, bola uhradená na bankový účet, ktorý patril podnikateľskému subjektu T. X. - K - C, IČO: 32 344 881, nie dlžníkovi; jednotlivé kreditné peňažné operácie na uvedenom účte, ktoré mali predstavovať úhradu kúpnej ceny, neboli bližšie špecifikované variabilným symbolom či inak; faktúra č. XXXXXXXX na kúpnu cenu vo výške 35.000,-EUR bola vystavená dňa 26.02.2010, pričom žalovaným 1 označené kreditné operácie, ktoré mali byť úhradou uvedenej kúpnej ceny, boli vykonané ešte pred dátumom vystavenia uvedenej faktúry (dňa 11.01.2010 úhrada 1.000,-EUR, dňa 21.01.2010 úhrada 7.000,-EUR, dňa 15.02.2010 úhrada 1.500,-EUR, dňa 22.02.2010 úhrada 2.200,-EUR). Ani údajná bezhotovostná úhrada časti kúpnej ceny Dlžníkovi nebola riadne preukázaná. Označené peňažné operácie sa týkali podnikateľskej činnosti majiteľa účtu, nie dlžníka. Žalobca poukazuje na selektívnu pamäť vypočúvaných osôb, ktoré si na niektoré detaily z daného obdobia pamätali (napr. o úhrade kúpnej ceny v splátkach podľa kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.2010), naopak, na iné podstatné okolnosti z uvedeného obdobia si
už nevedeli spomenúť. Tvrdenia J. X. a R. T. o úhrade kúpnej ceny na základe Kúpnych zmlúv neboli žiadnym spôsobom objektivizované s ohľadom na iné okolnosti, a to ani s ohľadom na tie, ktoré tvrdili, napr. dlžník mal údajne peňažné prostriedky získané úhradou kúpnej ceny na základe kúpnych zmlúv použiť na úhradu iných svojich záväzkov - žiadna úhrada iných záväzkov dlžníka po uzavretí kúpnych zmlúv nebola preukázaná, alebo časť kúpnej ceny mala byť financovaná prostredníctvom úveru, avšak reálne vyplatenie tejto časti kúpnej ceny dlžníkovi nebolo preukázané, hoci malo ísť o bezhotovostnú úhradu, a pod. Taktiež tvrdenie J. X. o existencii iného majetku dlžníka (podľa vyjadrenia J. X. malo ísť o stroje), ktorý mal dlžník predať, nebolo v konaní preukázané predložením dokladov o predaji uvedeného majetku, napr. vo forme faktúry na kúpnu cenu, kúpnej zmluvy, a pod., hoci J. X. výslovne uviedla, že uvedené dokumenty boli vystavené v rámci predaja tohto majetku. Taktiež nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané, že peňažné prostriedky na účte, ktorého majiteľom bol podnikateľský subjekt T. X. - K - C, Z.: XX XXX XXX, patrili dlžníkovi. Peňažné prostriedky na uvedenom účte nie je možné považovať za majetok dlžníka aj z dôvodu, že v prípade exekučného výkonu rozhodnutia by nemohli byť postihnuté na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Nadobudnutím vecno-právnych účinkov Kúpnych zmlúv odišli z majetkovej podstaty dlžníka bez akéhokoľvek protiplnenia nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu a mohli byť prostriedkom uspokojenia pohľadávky žalobcu, čím došlo k jej ukráteniu, nakoľko dlžník nemal po uzavretí Kúpnych zmlúv žiadny iný majetok. Kúpne zmluvy boli uzavreté medzi dlžníkom a jemu blízkou osobou podľa § 42a ods. 4 písm. c) a d) Občianskeho zákonníka, na základe čoho sa úmysel dlžníka ukrátiť pohľadávku žalobcu a vedomosť blízkej osoby (resp. osoby, ktorá profitovala z odporovateľného právneho úkonu) o uvedenom úmysle prezumuje. Svedkyňa J. X., konateľka dlžníka v čase uzavretia Kúpnych zmlúv, síce tvrdila, že o neuhradenej pohľadávke žalobcu voči Dlžníkovi nemala vedomosť, avšak ide o účelové a nepravdivé tvrdenie, ktoré J. X. uviedla v snahe pomôcť žalovanému 1, v ktorej sú personálne a majetkovo zúčastnení jej syn, dcéra a zať a cez uvedenú optiku je potrebné aj v tomto prípade vnímať jej výpoveď. J. X. výslovne na pojednávaní uviedla, že mala vedomosť o žalobcovi ako o dlhoročnom zamestnancovi Dlžníka a pracovný pomer s ním neukončila. Z uvedeného vyplýva, že ak pracovný pomer žalobcu nebol ukončený, jeho zamestnávateľ (Dlžník) mu bol povinný platiť jeho nároky z pracovného pomeru. J. X. výslovne na pojednávaní uviedla, že po návrate do spoločnosti Dlžníka v septembri 2008 preverovala neuhradené záväzky Dlžníka a tieto uhrádzala, pričom vychádzala aj z evidencie v Sociálnej poisťovni. V evidencii Sociálnej poisťovne bol žalobca evidovaný ako zamestnanec Dlžníka do 31.05.2008 (dôkaz: výpis zo Sociálnej poisťovne). Z uvedeného nepochybne vyplýva, že J. X. minimálne z evidencie v Sociálnej poisťovni mala vedomosť, dokedy bol žalobca evidovaný ako zamestnanec Dlžníka. Žalobca v konaní predložil listinný dôkaz - výzvu Dlžníka v zastúpení J. X. zo dňa 17.10.2008, ktorým bol žalobca vyzvaný na vrátenie mzdy za obdobie september až december 2007. J. X. na výslovnú otázku, na základe čoho zistila, aké mzdy boli žalobcovi vyplatené v období 2007 - 2008, uviedla, že uvedené zistila výkazmi zo Sociálnej poisťovne. Z uvedeného vyplýva, že J. X. sa zaujímala o stav vyplatenej mzdy žalobcovi a mala prehľad, aká mzda a v akom období mu bola vyplatená. Z uvedeného taktiež vyplýva, že J. X. musela mať a mala vedomosť, že žalobcovi neboli vyplatené mzdové a iné nároky do skončenia jeho pracovného pomeru, tzn. mala vedomosť o pohľadávke žalobcu voči Dlžníkovi, ktorej uspokojenie bolo ukrátené Kúpnymi zmluvami. V konaní sa preukázala averzia J. X. voči žalobcovi, ktorá sa prejavila a bola zrejmá počas pojednávaní v tejto veci, na ktorých opakovane označila žalobcu ako nespoľahlivého zamestnanca, ktorý sa mal podieľať s inými osobami na protiprávnom ovládnutí spoločnosti Dlžníka v roku 2007 a v tomto období údajne kradol majetok Dlžníka - je potrebné uviesť, že uvedené tvrdenia J. X. neboli preukázané a žalobca ich popiera. Je však zjavné, že J. X. sa domnieva, že žalobca konal v rozhodnom období proti jej záujmom. Obdobným spôsobom ako J. X. sa na pojednávaní vyjadril vo vzťahu k žalobcovi aj R. T., konateľ žalovaného 1. Preukázaný negatívny postoj J. X. a jej zaťa R. T. k žalobcovi len potvrdzuje prezumovaný úmysel Dlžníka v zastúpení J. X. krátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu voči Dlžníkovi a vedomosť žalovaného 1 o uvedenom úmysle. Tým, že J. X. sa subjektívne domnievala, že žalobca konal proti Dlžníkovi a poškodzoval ho, je taktiež preukázaný motív jej konania nevyplatiť žalobcovi mzdu a ďalšie nároky. Žalobca podal žalobu v tejto veci voči žalovanému 1 ako pasívne vecne legitimovanému podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka v 3-ročnej prekluzívnej lehote podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka od povolenia vkladu vlastníckeho práva na základe Kúpnych zmlúv, resp. odkedy nastali vecno-právne účinky Kúpnych zmlúv, ktorými odišli prevádzané nehnuteľnosti z majetkovej podstaty Dlžníka.
13. Žalobca ďalším podaním doplnil, že predkladá rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 18C/2/2013 zo dňa 03.04.2019, v ktorom bolo vyhovené žalobe v rovnakej veci aká je predmetom tohto konania s tým rozdielom, že žalobu podala H.. U., preto by malo byť rozhodnuté rovnako aj v tejto veci. Od 1.1.1999
bol zamestnaný u žalovaného 2, bola zaškolený na prácu na CNC lisoch. 27.8.2007 prevzal menovaní dekrét riaditeľ divízie. 22.8.2008 boli zamestnanci informovaní o uznesení Okresného súdu Trnava o predbežnom opatrení č.k. 29C/123/2007 zo dňa 17.12.2017, ktorým bolo uložené J. X. povinnosť vydať účtovnú a ďalšiu dokumentáciu spoločnosti KC Dierovňa - uvedené potvrdzuje, že J. X. mala prehľad o dianí spoločnosti KC Dierovňa, vrátane jej zamestnancov a o stave záväzkov spoločnosti, nakoľko disponovala všetkou podstatnou dokumentáciou k spoločnosti. 21.10.2008 žalobca od J. X., podpísanej ako konateľka KC Dierovňa, spol. s r.o. dostal Výzvu na vrátenie sumy zo mzdy za september až december v roku 2007. Na výzvu žalobca nereagoval. Svedkyňa X. uvádza vo výpovediach, že to získala z lustrácie v Sociálnej poisťovni za dané obdobie. Konateľ Dr. Z.. T. J. sa ale vo viacerých dokumentoch vyjadril, že výrobným zamestnancom, ktorým poukazoval mzdu za dané obdobie poukazuje preddavky na náhradu mzdy a žiadal príslušné orgány k usmerneniu ako má postupovať, nakoľko mu bývalá konateľka nedala potrebné dokumenty napriek nariadeniu OS Trnava č.k. 29/C 123/2007. V zápisniciach ďalej svedkyňa J. X. uvádza, že si dali spraviť výpisy z banky za ktoré museli zaplatiť a tam musela vidieť J. X., že konateľ J. vyplácal prostriedky na rovnaké účty ako mali výrobní zamestnanci do času, dokedy boli zamestnaní a teda videla svedkyňa X., že to boli rovnaké čísla účtov na aké poukazovala mzdy v čase keď bola konateľkou a to naposledy 13.8.2007. Svojím konaním jej muselo byť jasné, že vzniknú pohľadávky zo strany výrobných zamestnancov voči KC D. z titulu mzdy.
14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobe žiada vyhovieť a uplatňuje si nárok na náhradu trov konania. Z doterajšieho dokazovania vyplynulo, že pozemok parc. č. XXXX/XX nebol predmetom prevodu podľa kúpnych zmlúv, ktorých neúčinnosti sa domáha. Žalobca si uplatňuje v konaní na tunajšom súde vedenom pod sp. zn. 17C/249/2009 svoju pohľadávku voči spoločnosti KC Dierovňa, s.r.o., ktorej uspokojenie malo byť krátené úkonmi, ktoré sú predmetom tohto konania. Vzhľadom na ostatný vývoj judikatúry s poukazom na rozsudok z 24.6.2020 sp.zn. 6Cdo/237/2017, podľa ktorého vymáhateľnou pohľadávkou na účely § 42 a Občianskeho zákonníka sa rozumie taká pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím, žalobca navrhuje prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 17C/249/2009. Žalobca má za to, že obe kúpne zmluvy, ktoré sú predmetom tohto konania, nepredstavovali reálne ekvivalentné právne úkony, nakoľko doteraz nebolo preukázané, že kúpna cena na základe týchto kúpnych zmlúv bola reálne vyplatená predávajúcemu. Žalovaný 1 predložil na preukázanie úhrady podstatnej časti kúpnej ceny len výdavkové pokladničné bloky, čo sú jednostranné úkony žalovaného 1, nepreukazujúce reálnu úhradu kúpnej ceny. Uvedené platí o to viac, že kúpne zmluvy boli uzavreté medzi tzv. spriaznenými osobami. Pokiaľ ide o preukázanie úhrady časti kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy z 24.2.2010, ktorá mala byť uhradená bezhotovostne, nebolo preukázané, že boli úhrady vykonané v prospech účtu, ktorého majiteľom je spoločnosť KC Dierovňa. Pri týchto úhradách nebol uvedený variabilný symbol v podobe čísla faktúry, ktorou bola fakturovaná kúpna cena a viaceré úhrady boli vykonané ešte pred vystavením tejto faktúry. Žalobca popiera tvrdenie žalovaného 1, že došlo k reálnej úhrade kúpnej ceny, ide o právne úkony bez primeraného protiplnenia. Úmysel krátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu sa prezumuje, lebo ide o spriaznené osoby. Žalobca popiera tvrdenie žalovaného 1, že dlžník disponoval majetkom, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky. Dlžník nemal žiadny iný majetok, ktorý by mohol byť použitý na uspokojenie pohľadávky žalobcu, čo je negatívne tvrdenie, ak niečo neexistuje, toto nie je možné dokázať. Ak žalovaný 1 uvádza, že nejaký majetok existoval, je dôvodné, aby uvedenú skutočnosť preukázal. Žalobca popiera aj tvrdenie, že žalovaný 1 nemal vedomosť o existencii pohľadávky žalobcu, keď pred vykonaním týchto právnych úkonov bola podaná žaloba. Na pojednávaní pani X. uviedla, že pri ukončení spoločnosti, pri zániku jej účasti v KC Dierovni neostali žiadne aktíva spoločnosti KC Dierovňa. Pokiaľ ide o údajné transfery hnuteľných vecí, nemá vedomosť o tom, čo konkrétne má na mysli protistrana. Nebol tam iný majetok, ktorý umožňoval uspokojenie pohľadávky žalobcu. Peňažné prostriedky boli na účte nie KC Dierovne, ale iného subjektu, takže nepatrili KC Dierovni. V konaní 17C/249/2009 bol vyhlásený rozsudok, žalobe bolo vyhovené v plnom rozsahu, rozsudok ešte nebol dorčuený.
15. Právny zástupca žalobcu titulom záverečnej reči uviedol, že žalovaný nepreukázal primerané reálne protiplnenie na základe právnych úkonov, ktorých neúčinnosť je predmetom tohto konania, listinné dôkazy ktoré boli predložené v podobe interných účtovných dokladov, nie sú a nemôžu byť vierohodne objektívnym dôkazom, ktorý by preukazoval reálne zaplatenie kúpnej ceny. Právny úkon bol vykonaný medzi spriaznenými osobami, kde sa úmysel krátiť pohľadávku žalobcu prezumuje, taktiež aj vedomosť žalovaného o tom, že osoba žalovaného profitovala a vedomosť žalovaného o tomto úmysle sa tiež prezumuje. Tvrdenia žalovaného, že existoval iný majetok, ktorý mohol poslúžiť na
uspokojenie pohľadávky žalobcu, neboli riadne preukázaná, údajné peňažné prostriedky ktoré mali byť majetkom dlžníka patrili tretej osobe a žalobca ani v prípade exekúcie svojej pohľadávky by tento majetok nemohol použiť na jej uspokojenie. Svedeckú výpoveď J. X. o tom, že nemala vedomosť o neuspokojenej pohľadávke žalobcu vyvracia aj jej výzva ktorú adresovala žalobcovi na vrátenie vyplatenej mzdy a takisto aj tvrdenia o tom, že preverovala po návrate do spoločnosti stavy záväzkov cez evidenciu sociálnej poisťovne. Napokon aj uznesenie Okresného súdu, ktorým bola svedkyni X. uložená povinnosť vydať dokumentáciu dlžníka potvrdzuje, že disponovala všetkými potrebnými informácia o stave spoločnosti a jej záväzkoch.
16. Právny zástupca žalovaného 1 na pojednávaní uviedol, že žaloba je nedôvodná, navrhuje ju zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania. Na tunajšom súde prebieha konanie 18C/2/2013, predmetom ktorého bola identická žaloba, ale iná pohľadávka. Predmetom kúpnej zmluvy platnej 23.11.2010, ktorej vklad bol povolený Správou katastra pod sp.zn. V XXXX/XX, bol predaj, kúpa nehnuteľnosti parcely XXXX/XX, na ktorej je stavba dielne na uvedenej parcele, ktoré sú zapísané správou katastra na LV XXXXX. Stavba dielne bola nadobudnutá vkladom V XXX/XX na základe inej platnej zmluvy z 2.10.2010, z ktorého dôvodu časť žalobného petitu vo vzťahu k druhej kúpnej zmluve z 24.2.20210, je v tejto časti zmätočná. Žaloba v konaní 18C/2/2013 bola v tejto časti aj zamietnutá a to z dôvodu, že sa jednalo o iné právne úkony. Vzhľadom na aktuálnu rozhodovaciu činnosť NS SR vo vzťahu k interpretácii pojmu vymáhateľná pohľadávka je možné konštatovať nenaplnenie predpokladov odporovacej žaloby ako takej. Čo sa týka návrhu na prerušenie konania do skončenia sporu 17C/249/2009, už v čase podania žaloby mal súd o tom vedomosť, že konanie nie je právoplatne skončené, od ktorého momentu uplynula doba vyše 7 rokov, preto sa nejaví ako hospodárne a spravodlivé, už aj v kontexte konštatovania prieťahov v konaní, prerušiť opäť konanie na dobu neurčitú. Vo vzťahu k spoločnosti KC Dierovňa síce došlo k zosúladeniu právneho vzťahu, predmetné zosúladenie bolo opäť napadnuté, nakoľko obchodný register OS BA I nesprávne zapísal údaje do obchodného registra, čiže opätovne je otvorená otázka, ktorá bude dôvodom pravdepodobne prerušenia konania, ktorou si žalovaný uplatňuje svoju pohľadávku. V roku 2007 bola spoločnosť KC Dierovňa tzv. vytunelovaná a došlo k neoprávneným prevodom obchodných podielov ako aj neoprávneným zápisom v obchodnom registri, z ktorého dôvodu spoločnosť ovládli iné osoby, ako sú J. X. a konatelia spoločnosti KV system. V tomto rozhodnom období predmetná spoločnosť zastavila výrobu, bola jej spôsobená obrovská majetková škoda, ktorá je predmetom iných konaní, je to na úrovni nad 1.000.000 eur a z predmetného obdobia pochádza viacero sporných pohľadávok, ktoré sa objavili až po nejakej dobe a neboli oficiálne evidované v spoločnosti. Po nejakom čase sa pani X. domohla svojich práv, bola opätovne zapísaná aj s ďalšími osobami do obchodného registra, pričom sa pokúšali obnoviť spoločnosť aj výrobu, čo sa ukázalo ako nemožné, z ktorého dôvodu spoločnosť začala ukončovať svoju činnosť a vyplácať existujúcich a identifikovaných veriteľov. Došlo aj k predaju majetku a na základe zmlúv, ktorých vyslovenia neúčinnosti sa žalobca domáha, boli predmetné financie čiastočne použité na úhradu úveru v banke a ostatné financie boli taktiež používané na úhradu splatných pohľadávok. Okrem predmetných úkonov, ktoré napáda žalobca, spoločnosť vykonala množstvo ďalších úkonov, ktorých vyslovenia neúčinnosti sa žalobca nedomáha. Čo sa týka pracovného pomeru žalobcu v predmetnej spoločnosti, tak ako vyplýva z písomných vyjadrení, žalobca bol radový zamestnanec, ktorý bol dokonca upozornený na porušenie pracovnej disciplíny a po zmene majiteľov spoločnosti mu mali títo ponúknuť novú funkciu. Práve predmetné udelenie žalovaní sporujú, nakoľko predmetné právne úkony vykonávali v mene spoločnosti KC Dierovňa osoby, ktoré ani nemali byť zapísané v obchodnom registri. Na žalobcu a aj na iné subjekty bolo podané trestné oznámenie z dôvodu podozrenia vynášania, odcudzovania predmetov z nehnuteľností patriacich spoločnosti KC Dierovňa, o čom boli predložené video záznamy, ktoré ale polícia vyhodnotila ako nedostačujúce.
17. Právny zástupca žalovaného 1 ďalej uviedol, že k ďalšiemu majetku žalovaného 2 vypovedala pani J. X., boli predkladné aj viaceré listinné dôkazy, hlavne účtovné, z ktorých vyplynul transfer aj hnuteľného majetku, ktorý paradoxne žalobca nenapádal, resp. sa nedomáhal vyslovenia neúčinnosti predmetných právnych úkonov. Rovnako v rokoch 2009-2010 spoločnosť KC Dierovňa uhrádzala z hmotného majetku pohľadávky. Vo vzťahu k účtu pani X. jasne zadeklarovala a vyplýva to aj z účtovných kníh, že predmetný účet bol účtovným účtom spoločnosti KC Dierovňa, bolo to na doporučenie audítora, vyplýva to aj z audítorských správ, z účtovných závierok, kde stavy tých účtov boli zahrňované do majetku spoločnosti KC Dierovňa. Čo sa týka stavu majetku spol. KC Dierovňa v roku 2010, k tomu sa podrobne vyjadrovali v písomnom podaní kde napr. uviedli, že z výpisov z účtov vyplýva, že vo februári 2010 bol konečný stav účtu 9.525 eur. Z výpisov z účtov za apríl až august vyplýva, že spoločnosť mala
pravidelný obrat vyše 2.000 eur. Z účtovnej závierky k 31.12.2010 a z výkazu ziskov a strát vyplýva, že spoločnosť mala obchodný majetok vo výške 4.427 eur, vlastné imanie spoločnosti bolo 125.506 eur. V roku 2010 spoločnosť KC Dierovňa uhradila iné záväzky v hodnote 244.849 eur. Aj keby žalobca disponoval vymáhateľnou pohľadávkou v čase vykonania právnych úkonov, vyslovenia neúčinnosti ktorých sa domáha, spoločnosť či už v danom čase alebo k 31.12.2010 disponovala dostatočným majetkom na prípadnú úhradu pohľadávky žalobcu. Rozhodnutie vo veci 18C/2/2013, Krajský súd zrušil práve s poukazom na dôvody splnenia a preukázania podstatných náležitostí odporovacej žaloby a síce k ekvivalentnosti úkonu ako aj k hodnote majetku po realizovaní úkonov kde práve Krajský súd skonštatoval, že tieto dôvody preukazujú nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania ktoré je identické v tejto veci vyplývajú aj rozhodné skutočnosti že úkon bol odplatný.
18. Právny zástupca žalovaného 1 titulom záverečnej reči uviedol, že v konaní sa preukázalo, že žalobca nemá vymáhateľnú pohľadávku ako aj skutočnosť, že konkrétne právne úkony dlžníka by mali ukrátiť uspokojenie jeho pohľadávky. Taktiež sa preukázalo, že aj napriek realizácii predmetných právnych úkonov spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu prípadnej pohľadávky žalobcu, že spoločnosť KC Dierovňa v čase vykonania právnych úkonov nemala ani len vedomosť o pohľadávke žalobcu, právne naopak, z výsluchu svedkyne J. X. vyplynulo, že v mene spoločnosti vyzývala žalobcu na úhradu plnení, ktoré boli realizované na jeho účet, k čomu sa nevyjadril. O existencii súdneho konania, v ktorom si mal žalobca uplatňovať svoju vymáhateľnú pohľadávku, sa pani X. dozvedela až po podaní žaloby, ktorá je predmetom tohto konania.
19. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 15C/18/2013-406 zo dňa 04.11.2021 pripustil zmenu žaloby tak, že bude rozhodovať o nasledovnom petite: I. Kúpna zmluva uzavretá dňa 25.01.2010 medzi spoločnosťou KC Dierovňa, spol. s r.o., so sídlom: Strojárska 1, 917 01 Trnava, IČO: 34 110 852, ako predávajúcim, a spoločnosťou KV system, spol. s r.o., so sídlom: Nerudova 10, 917 02 Trnava, IČO: 44 147 163, ako kupujúcim, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra Trnava zo dňa 08.03.2010, číslo vkladu V XXX/XX, a na základe ktorej spoločnosť KV system, spol. s r.o., so sídlom: Nerudova 10, 917 02 Trnava, IČO: 44 147 163, nadobudla do výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku na nasledovných nehnuteľnostiach - pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX, výmera XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/X, výmera XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/X, výmera XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/X, výmera XXXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba bez súpisného č., popis stavby: neutralizačná stanica, postavená na pozemku parcela č. XXXX/XX, stavba bez súpisného č., popis stavby: budova sociálneho zariadenia, postavená na pozemku parcela č. XXXX/X, stavba bez súpisného č., popis stavby: hala, postavená na pozemku parcela č. XXXX/X, katastrálne územie W., K. W., K. W., v čase uzavretia kúpnej zmluvy zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, aktuálne zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom katastrálnym odborom K. úradu W., okrem stavby bez súpisného č., popis stavby: neutralizačná stanica, postavenej na pozemku parcela č. XXXX/XX, ktorá už nie je zapísaná na liste vlastníctva, je voči žalobcovi právne neúčinná. II. Kúpna zmluva uzavretá dňa 24.02.2010 medzi spoločnosťou KC Dierovňa, spol. s r.o., so sídlom: Strojárska 1, 917 01 Trnava, IČO: 34 110 852, ako predávajúcim, a spoločnosťou KV system, spol. s r.o., so sídlom: Nerudova 10, 917 02 Trnava, IČO: 44 147 163, ako kupujúcim, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra Trnava zo dňa 02.03.2010, číslo vkladu V XXX/XX, a na základe ktorej spoločnosť KV system, spol. s r.o., so sídlom: Nerudova 10, 917 02 Trnava, IČO: 44 147 163, nadobudla do výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku na nasledovnej nehnuteľnosti - stavba bez súpisného č., popis stavby: dielňa, postavená na pozemku parcela č. XXXX/ XX, katastrálne územie W., K. W., K. Trnava, v čase uzavretia kúpnej zmluvy zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, aktuálne zapísaná na liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu W., je voči žalobcovi právne neúčinná. III. Žalovaný v 1.rade je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia, v rozsahu 100 %.
20. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 07.12.2021 zobral žalobu voči žalovanému 2 späť a žiadal konanie voči nemu zastaviť z dôvodu, že žalovaný 2 nie je pasívne vecne legitimovaný.
21. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
22. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
23. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
24. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu späť voči žalovanému 2, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením vo výroku I. konanie zastavil, keď žalovaný 2 na výzvu súdu nevyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby a zastavením konania voči nemu.
25. Žalobca ako dôkazy označil spis Okresného súdu Trnava sp. zn. 17C/249/2009 s tým, že rozsudok predloží po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti. Žalobca ďalej ako dôkazy predložil kúpnu zmluvu z 25.01.2010, kúpnu zmluvu z 24.02.2010, e-mailové oznámenie súdneho exekútora, rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 18C/2/2013-707 z 3.4.2019 (č.l. 432), príkaz konateľa z 1.8.2007 (č.l. 461), e-mail z 15.1.2008 (č.l. 462), uznesenie Okresného súdu Trnava č.l. 29C/123/2007-44 z 17.12.2007 (č.l. 463), výzvu z 25.4.2008 (č.l. 467), podací lístok (č.l. 468), Oznámenie z 3.6.2008 (č.l. 469), podací lístok (č.l. 470).
26. Žalovaný 1 ako dôkazy predložil kúpnu zmluvu zo dňa 06.09.2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 2Obo 25/2007 z 3.10.2007 (č.l. 110), uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Exre/261/2007 z 5.9.2008 (č.l. 114), oznámenie z 12.8.2008 (č.l. 118), výpis z účtu žalovaného 1 (č.l. 119), oznam VÚB banky o výmaze ťarchy (č.l. 120), Úverovú zmluvu 18.01.2010 (č.l. 121), výdavkový a príjmový pokladničný doklad (č.l. 126), Dodatok ku kúpnej zmluve z 10.1.20211 (č.l. 126), príjmový a výdavkový pokladničný doklad z 31.3.2013 (č.l. 127), výdavkový a príjmový pokladničný doklad z 24.2.2010 (č.l. 128), faktúru č. XXXXXXX (č.l. 128), výpis z účtu žalovaného 1 (č.l. 129-131), výdavkový a príjmový pokladničný doklad z 26.4.2010 (č.l. 132), napomenutie z 14.6.2007 (č.l. 133), napomenutie z 28.11.2006 (č.l. 134), výpis z obch. registra žalovaného 2 (č.l. 135, 137), uznesenie ORPZ v Trnave ČVS:ORP-1860/ OVK-TT-2009 St (č.l. 139), mail z 18.12.2007 (č.l. 143), zmluvu o prevode obchodného podielu z 11.04.2011 (č.l. 278), zápisnicu z valného zhromaždenia žalovaného 2 zo dňa 12.08.2009 (č.l. 279), zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného 2 zo dňa 11.04.2011 (č.l. 284), výpis z OR zo dňa 11.02.2010 (č.l. 283), výkaz ziskov a strát žalovaného 2 k 31.12.2010 (č.l. 285), výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (č.l. 287-299), výpis z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX (č.l. 300-301), výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (č.l. 302-303), správu audítora (č.l. 304-331), súvaha žalovaného 2 k 31.12.2010 (č.l. 332-336), Správu nezávislého audítora (č.l. 336), súvahu žalovaného 2 k 31.12.2007 (č.l. 337), výkaz ziskov a strát žalovaného 2 k 31.12.2007 (č.l. 341), Správu nezávislého audítora (č.l. 356), výzvu žalovaného 2 z 17.10.2008 (č.l. 378). Žalovaný 1 navrhol výsluch J. X. a konateľa žalovaného 1.
27. Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného 1 R. T., svedkyne J. X., oboznámením s písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného 1, oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to kúpnou zmluvou z 25.01.2010 (č.l. 68), kúpnou zmluvou z 24.02.2010 (č.l. 70), Oznámením súdneho exekútora formou emailu (č.l. 10), kúpnou zmluvou zo dňa 06.09.2010 (č.l. 34), výpisom z obchodného registra žalovaného 2 zo dňa 13.11.2013 (č.l. 39), zo dňa 29.07.2014 (č.l. 61), zo dňa 24.09.2014 (č.l. 71), zo dňa 07.05.2019 (č.l. 187), zo dňa 16.02.2021 (č.l. 271), výpisom z obchodného registra žalovaného 1 zo dňa 29.07.2014 (č.l. 58), zo dňa 16.02.2021 (č.l. 269), kópiou spisu Katastrálneho úradu Trnava č. V XXXX/XX (č.l. 75), kópiou spisu Katastrálneho úradu Trnava č. V XXX/XX (č.l. 86), kópiou spisu Katastrálneho úradu Trnava č. V XXX/XX (č.l. 114a), výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX pre k.ú. Trnava (č.l. 69), uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Exre/261/2007-248 zo d§a 24.01.2020 (č.l. 234), rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 2Obo 25/2007 z 3.10.2007 (č.l. 110), uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Exre/261/2007 z 5.9.2008 (č.l. 114), oznámením z 12.8.2008 (č.l. 118), výpisom z účtu žalovaného 1 (č.l. 119), oznamom VÚB banky o výmaze ťarchy (č.l. 120), Úverovou zmluvou 18.01.2010 (č.l. 121), výdavkovým a príjmovým pokladničným dokladom (č.l. 126), Dodatkom ku kúpnej zmluve z 10.1.20211 (č.l. 126), príjmovým a výdavkovým pokladničným dokladom z 31.3.2013 (č.l. 127), výdavkovým a príjmovým pokladničným dokladom z 24.2.2010 (č.l. 128), faktúrou č. XXXXXXX (č.l. 128), výpisom z účtu žalovaného 1 (č.l. 129-131), výdavkovým a príjmovým pokladničným dokladom z 26.4.2010 (č.l. 132), napomenutím z 14.6.2007 (č.l. 133), napomenutím z 28.11.2006 (č.l. 134), výpisom z obchodného registra žalovaného 2 (č.l. 135, 137), uznesením ORPZ v Trnave ČVS:ORP-1860/OVK- TT-2009 St (č.l. 139), e-mailom z 18.12.2007 (č.l. 143), uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Exre/261/2007-248 z 24.1.2020 (č.l. 234), zmluvou o prevode obchodného podielu z 11.04.2011 (č.l.
278), zápisnicou z valného zhromaždenia žalovaného 2 zo dňa 12.08.2009 (č.l. 279), zápisnicou z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného 2 zo dňa 11.04.2011 (č.l. 284), výpisom z OR zo dňa 11.02.2010 (č.l. 283), výkazom ziskov a strát žalovaného 2 k 31.12.2010 (č.l. 285), výpisom z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (č.l. XXX-XXX), výpisom z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX (č.l. 300-301), výpisom z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (č.l. 302-303), správou audítora (č.l. 304-331), súvahou žalovaného 2 k 31.12.2010 (č.l. 332-336), Správou nezávislého audítora (č.l. 336), súvahou žalovaného 2 k 31.12.2007 (č.l. 337), výkazom ziskov a strát žalovaného 2 k 31.12.2007 (č.l. 341), Správou nezávislého audítora (č.l. 356), výzvou žalovaného 2 z 17.10.2008 (č.l. 378), rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 18C/2/2013-707 z 3.4.2019 (č.l. 432), príkazom konateľa z 1.8.2007 (č.l. 461), e-mailom z 15.1.2008 (č.l. 462), uznesením Okresného súdu Trnava č.l. 29C/123/2007-44 z 17.12.2007 (č.l. 463), výzvou z 25.4.2008 (č.l. 467), podacím lístkom (č.l. 468), Oznámením z 3.6.2008 (č.l. 469), podacím lístkom (č.l. 470), obsahom spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 17C/249/2009, z neho žalobou (č.l. 56 ), keď pojednával v neprítomnosti žalovaného 2 v zmysle § 180 CSP, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
28. Žalovaný 1 ako kupujúci, zastúpený konateľom N. X., a žalovaný 2 ako predávajúci, zastúpený konateľkou J. X., uzatvorili dňa 25.01.2010 kúpnu zmluvu (ďalej ako „Kúpna zmluva 1“), predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území W., obec W., okres Trnava, a to pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, stavba bez súpisného čísla - neutralizačná stanica postavená na pozemku parcela č. XXXX/ XX, stavba bez súpisného čísla - budova sociálneho zariadenia postavená na pozemku parcela č. XXXX/X, stavba bez súpisného čísla - hala postavená na pozemku parcela č. XXXX/X, v podiele 1/1, zapísaným (v čase uzavretia kúpnej zmluvy) na liste vlastníctva č. XXXX (aktuálne zapísaným na liste vlastníctva č. XXXXX - č.l. XX), vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 250.000 eur a kupujúci sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu tak, že sumu 73.000 eur zaplatí prostredníctvom priameho investičného úveru poskytnutého Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a.s. po poskytnutí úveru a sumu 177.000 eur z vlastných zdrojov kupujúceho v hotovosti predávajúcemu do troch dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Uvedené mal súd preukázané z Kúpnej zmluvy 1 (č.l. 4). Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra Trnava zo dňa 08.03.2010, číslo vkladu V XXX/XX (č.l. 88).
29. Žalovaný 1 ako kupujúci, zastúpený konateľkou D. T. X., a žalovaný 2 ako predávajúci, zastúpený konateľkou J. X., uzatvorili dňa 10.01.2011 Dodatok č. 1/2011 ku Kúpnej zmluve 1 z 25.01.2010 (č.l. 126), v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že sa ponižuje výška kúpnej ceny nehnuteľnosti o 21 %, čo predstavuje poníženie dohodnutej kúpnej ceny o 52.000 eur. Celková kúpna cena nehnuteľností po znížení o 21 % je 197.000 eur. Dôvodom poníženia kúpnej ceny je zistenie rozsiahleho pretekania strechy na hale na pozemku parc. č. 8600/8.
30. Žalovaný 1 ako kupujúci, zastúpený konateľom R. T., a žalovaný 2 ako predávajúci, zastúpený konateľkou J. X. uzatvorili dňa 24.02.2010 kúpnu zmluvu (ďalej ako „Kúpna zmluva 2“), predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území W., obec W., okres Trnava, a to stavba bez súpisného čísla - dielňa postavená na pozemku parcela č. XXXX/ XX, zapísaná (v čase uzavretia kúpnej zmluvy) na liste vlastníctva č. XXXX (aktuálne zapísaná na liste vlastníctva č. XXXXX - č.l. XX), vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 35.000 eur a kupujúci sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu tak, že sumu 11.700 eur zaplatí vopred zálohovo bankovým prevodom na účet predávajúceho, sumu 10.000 eur pri podpise tejto kúpnej zmluvy, pričom bude kupujúcemu vystavený riadny pokladničný doklad a sumu 13.000 eur najneskôr do 30.04.2010 a to bankovým prevodom na účet predávajúceho, príp. v hotovosti do pokladne, pričom kupujúcemu vystavený riadny pokladničný doklad. Uvedené mal súd preukázané z Kúpnej zmluvy 2 (č.l. 8). Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra Trnava zo dňa 02.03.2010, číslo vkladu V XXX/XX (č.l. 144).
31. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
32. Podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
33. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
34. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
35. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
36. Žalobca sa žalobou domáha určenia, že Kúpna zmluva 1 zo dňa 25.01.2010 a Kúpna zmluva 2 zo dňa 24.02.2010 uzavreté medzi žalovanými 1 a 2 sú voči nemu právne neúčinné podľa § 42a ods. 1, 4 písm. c) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca bol nimi ukrátený na uspokojení svojej pohľadávky.
37. Po vykonanom dokazovaní vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
38. Pre úspešné uplatnenie odporového práva je potrebné splnenie viacerých predpokladov. Prvým predpokladom uplatnenia odporového práva veriteľa je existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.
39. K pojmu vymáhateľná pohľadávka súd poukazuje na názor vyslovený Najvyšším súdom SR v uznesení zo 17.12.2013 sp. zn. 6Cdo/253/2012, podľa ktorého vymáhateľnou pohľadávkou je vykonateľná pohľadávka, t. j. pohľadávka priznaná veriteľovi vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia - exekúciu. Zároveň súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.6.2020, sp. zn. 6Cdo/237/2017, podľa ktorého aktuálna rozhodovacia prax najvyššieho súdu, ako ani občianskoprávna doktrína, nezotrváva na takom výklade pojmu „vymáhateľná pohľadávka“, aký vyplýva z rozhodnutia R 44/2001, aktuálna rozhodovacia prax najvyššieho súdu, ako aj občianskoprávna doktrína, sa od tohto výkladu zásadne odchyľuje. Odporovacia žaloba je právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Z takto vymedzeného účelu a zmyslu odporovacej žaloby vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Nezodpovedalo by tomuto jej účelu, keby pohľadávka veriteľa nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, a keby išlo len o pohľadávku „dospelú“ či splatnú, teda žalovateľnú. Takýto výklad pojmu vymáhateľná pohľadávka označil za ústavne konformný aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. PL. ÚS 39/2005 z 1.7.2015
40. V konaní bolo nesporné, že žalobca nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči žalovanému 2 a teda nespĺňa prvý predpoklad uplatnenia odporového práva. Žalobca podal na tunajší súd dňa 2.10.2009 žalobu proti žalovanému 2 o zaplatenie sumy 8.401,41 eur z titulu doplatenia mzdy a zaplatenia
odstupného, ktoré konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 17C/249/2009 a doposiaľ nie je právoplatne skončené.
41. Žalobca navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 17C/249/2009 z dôvodu, že v uvedenom konaní si žalobca uplatňuje svoju pohľadávku voči žalovanému 2, ktorej uspokojenie malo byť krátené právnymi úkonmi, vyslovenia neúčinnosti ktorých sa v tomto konaní domáha a to s poukazom na ostatný vývoj judikatúry, t.j. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.6.2020 sp.zn. 6Cdo/237/2017.
42. Podľa § 162 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania (2). O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej (3).
43. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
44. Súd vo výroku II. tohto rozhodnutia návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde po sp. zn. 17C/249/2009 zamietol, nakoľko existencia vymáhateľnej pohľadávky je len jedným z predpokladov uplatnenia odporového práva veriteľa, avšak žalobca nepreukázal splnenie aj ďalších predpokladov pre vyslovenie neúčinnosti napadnutých právnych úkonov podľa § 42a ods. 1, 4 písm. c) Občianskeho zákonníka, pre ktoré bolo dôvodné žalobu zamietnuť a pre nesplnenie ktorých by súd žalobu zamietol aj v prípade existencie vymáhateľnej pohľadávky. Preto prerušenie konania do skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 17C/249/2009, v ktorom si žalobca uplatňuje svoju pohľadávku voči žalovanému 2, ktorej uspokojenie malo byť krátené právnymi úkonmi, by bolo nehospodárne a nadbytočné.
45. Druhý predpoklad vzniku subjektívneho odporového práva predstavuje tzv. ukracujúci právny úkonu medzi dlžníkom a kvalifikovanou treťou osobou, resp. v prospech takejto osoby. Odporovateľný (následne potenciálne odporovaný, prípadne právne neúčinný) právny úkon pojmovo vyžaduje svoju platnosť. Obidve kúpne zmluvy sú platnými právnymi úkonmi, čo nebolo v konaní sporované žiadnou stranou. Ukracujúci charakter Kúpnych zmlúv v konaní preukázaný nebol a to z dôvodu, že žalovaný 1 zaplatil žalovanému 2 kúpnu cenu (viď. odôvodnenie ďalej), primeranosť ktorej nebola sporovaná.
46. Tretím predpokladom vzniku odporového oprávnenia veriteľa je charakter odporovateľného právneho úkonu ako úkonu in fraudem creditoris. Musí ísť teda o úkon, ktorý ukrátil veriteľa v možnosti domáhania sa uspokojenia z majetkovej sféry dlžníka. Takýto charakter možno právnemu úkonu prisúdiť vtedy, ak je kumulatívne naplnená subjektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca v úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, a súčasne aj objektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca v reálnom úbytku v majetkovej sfére dlžníka. K reálnemu ukráteniu musí dôjsť v príčinnej súvislosti s fraudóznym konaním dlžníka.
47. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal tretí predpoklad vzniku odporového oprávnenia a to, že kúpne zmluvy boli vykonané s úmyslom žalobcu poškodiť, resp. ho oklamať a zároveň že nimi došlo k reálnom úbytku v majetkovej sfére žalovaného 2 ako dlžníka.
48. O odporovateľný právny úkon ide len v prípade, že ním bol majetok dlžníka prevedený na tretiu osobu bez zodpovedajúceho protiplnenia; v opačnom prípade o odporovateľne prevedený majetok nejde. Pokiaľ teda právny úkon dlžníka nemal za následok zmenšenie jeho majetku, lebo za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty obdržal ich obvyklú cenu, alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada, nemôže dôjsť ku skráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Z toho vyplýva, že o odporovateľný právny úkon môže ísť len vtedy (pri splnení ďalších podmienok), ak za prevedený majetok nebola dlžníkovi poskytnutá zodpovedajúca náhrada (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 61/2008 z 30.07.2009).
49. Ide o také právne úkony, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky z majetku dlžníka (na základe exekúcie), hoci, nebyť týchto úkonov, by sa mohla z majetku dlžníka inak uspokojiť. Nie je dôležité, aký veľký bol dlžníkov majetok v rozhodnej dobe, ale to, že tento majetok bol odporovateľným právnym úkonom zmenšený. Za ukracujúce sa však nepovažujú tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky nedôjde vtedy, ak majetok dlžníka je prevedený na základe odplatného právneho úkonu a cena plnenia je ekvivalentná (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12.11.2008 sp. zn. 3 Obo 258/2007, Rc 30/2009).
50. Posúdenie výšky pohľadávky žalobcu a hodnoty majetku, ktorý po spornom právnom úkone dlžníkovi zostal, je jednou zo základných podmienok, ktoré súd musí skúmať skôr než dospeje k záveru, že právny úkon je odporovateľný. Ak dlžníkovi aj po urobení namietaného právneho úkonu zostane majetok, z ktorého možno uspokojiť celú nespornú pohľadávku veriteľa, takýto právny úkon dlžníka nemožno považovať za odporovateľný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. apríla 2008 sp. zn. 5 Obo 137/2006).
51. Z uvedeného vyplýva, že odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však nevyhnutné, aby išlo o reálne ekvivalentné právne úkony. V konaní o odporovacej žalobe musí byť preto záver, že napadnutý právny úkon je úkonom ekvivalentným, vždy bezpečne preukázaný, a to nielen odkazom na samotné znenie právneho úkonu, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy (časopis Justiční praxe č. 5, ročník 2002, str. 240 in NS ČR sp. zn. 30 Cdo 2435/2006, pozri aj NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 2426/1999).
52. Žalobca sa domáha určenia, že Kúpna zmluva 1 zo dňa 25.01.2010 a Kúpna zmluva 2 zo dňa 24.02.2010 uzavreté medzi žalovanými 1 a 2 sú voči nemu právne neúčinné
53. Kúpna zmluva je ekvivalentný právny úkon, z ktorého v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
54. Žalobca tvrdil, že žalovaný 1 kúpnu cenu dohodnutú v Kúpnej zmluve 1 a Kúpnej zmluve 2 žalovanému 2 nezaplatil.
55. Žalovaný 1 uvedené tvrdenie žalobcu poprel a uviedol, že kúpna cena bola zaplatená spôsobom dohodnutým v Kúpnej zmluve 1 tak, že suma rovnajúca sa zostatku úveru spoločnosti žalovaného 2 poskytnutého žalovanému 2 VUB, a.s. (65.214,4 eur) bola priamo zaplatená Slovenskou záručnou rozvojovou bankou v prospech spoločnosti VUB, a.s. Ostávajúca časť úveru bola pripísaná na účet žalovaného 2 ako doplatok za kúpnu cenu z úverového účtu. Ostatná kúpna cena bola zaplatená v hotovosti.
56. Žalovaný 1 svoje tvrdenia preukázal jednak Úverovou zmluvou č. XXXXX-XXXX (č.l. X21) zo dňa 18.01.2010, na základe ktorej Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. sa poskytla žalovanému 1 úver v sume 73.000 eur na dohodnutý účel a to kúpu nehnuteľnosti na Y. 1 v W. a jednak listom VÚB, a.s. zo dňa 24.02.2010 (č.l. 120), ktorým VÚB, a.s. oznámila Správe katastra Trnava, že pohľadávka banky voči dlžníkovi - žalovanému 2 zo M. o úvere č. XX/XXXXX/XXXX bola uhradená a z tohto dôvodu záložný veriteľ súhlasí s uvoľnením záložného práva zriadeného v prospech banky k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. W.. Ostávajúca časť úveru bola pripísaná na účet žalovaného 2 ako doplatok za kúpnu cenu z úverového účtu v sume 7.785,06 eur dňa 18.02.2010, čo vyplýva z výpisu z účtu žalovaného 2 vedeného v ČSOB, a.s. číslo XXXXXXXXXX/XXXX (č.l. 119). Zaplatenie druhej časti kúpnej ceny v sume 177.000 eur žalovaný 1 preukázal výdavkovým pokladničným dokladom č. XXXXXXX (č.l. 126) vystaveným žalovaným 1 dňa 25.1.2010 s účelom platby kúpa nehnuteľnosti a zároveň príjmovým pokladničným dokladom č. XXXXXX (č.l. 126) vystaveným žalovaným 2 dňa 25.1.2010 s účelom platby predaj nehnuteľnosti, z ktorého dôkazu zároveň vyplýva, že účtovný doklad žalovaného 1 bol zaúčtovaný v deň vystavenia účtovného dokladu, schválila ho D. T. X. a zaúčtoval ho G. K.. Zaplatenie kúpnej ceny potvrdili aj konateľ žalovaného 1 pri výsluchu a aj svedkyňa J. X., ktorá uviedla, že časť kúpnej ceny bola zaplatená na účet a časť do pokladne s tým, že vždy z pokladne podľa potreby sa vložila časť na účet, z ktorého sa uhrádzali záväzky. Svedkyňa objasnila, že viac peňazí na účte nechceli nechávať z toho dôvodu, že v minulosti po zmene vedenia niekto vybral z účtu
sumu 4.500.000,-Sk. Svedkyňa si po toľkých rokoch nepamätala presne, aká časť išla na účet a aká do pokladne, ale dodala, že všetko bolo v účtovníctve vydokladované, inak by im auditová spoločnosť nebola urobila záverečnú správu. Svedkyňa ďalej opísala, že prevzatú kúpnu cenu uložila v malej príručnej pokladni v trezore v kancelárii, kde boli kamery. Trezor sa nachádzal v tretej z kancelárii, ktoré išli za sebou. Konateľ žalovaného X R. T. pri výsluchu uviedol, že podrobne nevie, akým spôsobom bola vyplatená kúpna cena, tieto veci boli mimo neho, žalovaný 1 riadne zaplatil za majetok, ktorý kúpil. Konateľ si nepamätá, v akých bankovkách bola odovzdaná kúpna cena, ani kto ju odovzdával a prijímal, peňažné prostriedky boli predtým v banke a n a tento účel brali aj úver z banky. Z výdavkového pokladničného dokladu č. XXXXXXX (č.l. 126) vyplýva, že ho nevystavil R. T., ale D. T. X..
57. Na základe Dodatku č. X/XXXX ku Kúpnej zmluve 1 z 25.01.2010 vrátil žalovaný 2 žalovanému 1 časť kúpnej ceny v sume 52.000 eur, čo mal súd preukázané z príjmového pokladničného dokladu č. XXXXXXX (č.l. 127) z 31.3.2011 vystaveného žalovaným 1 s účelom platby úhrada pohľadávky z dodatku 1/2011 ku kúpnej zmluve z 25.1.2010 a zároveň z výdavkového pokladničného dokladu č. 211013 (č.l. 127) vystaveného žalovaným 2 dňa 31.3.2011 s účelom platby úhrada záväzku k dodatku KZ, pričom účtovný doklad žalovaného 1 bol zaúčtovaný v deň vystavenia účtovného dokladu, schválila ho D. T. X. a zaúčtoval ho G. K..
58. Žalovaný 1 ďalej tvrdil, že kúpna cena dohodnutá v Kúpnej zmluve 2 bola zaplatená dvoma platbami priamo do pokladne, ostatná časť kúpnej ceny bola vložená na účet.
59. Zaplatenie prvej časti kúpnej ceny v sume 11.700 eur (ktorá mala byť zaplatená vopred zálohovo bankovým prevodom na účet predávajúceho) mal súd preukázané z výpisu z účtu žalovaného 2 vedeného v ČSOB, a.s. číslo XXXXXXXXXX/XXXX (č.l. 287) z ktorého vyplýva, že dňa 12.01.2010 bola na účet žalovaného 2 pripísaná suma 1.000 eur z účtu žalovaného 1, dňa 22.01.2010 na účet žalovaného 2 pripísaná suma 7.000 eur z účtu žalovaného 1, dňa 16.02.2010 (č.l. 119) bola na účet žalovaného 2 pripísaná suma 1.500 eur z účtu žalovaného 1, dňa 23.02.2010 bola na účet žalovaného 2 pripísaná suma 2.200 eur z účtu žalovaného 1, všetky platby boli identifikované KS symbolom 0558. Zároveň bolo preukázané aj z výpisu z účtu žalovaného 1 číslo XXXXXXXXXX/XXXX (č.l. 129), že dňa 11.012010 bola z účtu žalovaného 1 zaslaná na účet žalovaného 2 č. XXXXXXXXXX/XXXX suma 1.000 eur, dňa 21.01.2010 suma 7.000 eur, dňa 15.02.2010 (č.l. 130) bola suma 1.500 eur, dňa 22.02.2010 suma 2.200 eur. Zaplatenie druhej časti kúpnej ceny v sume 10.000 eur (ktorá mala byť zaplatená pri podpise tejto kúpnej zmluvy) mal súd preukázané z výdavkového pokladničného dokladu č. 2100044 (č.l. 128) vystaveného žalovaným 1 dňa 24.2.2010 s účelom platby kúpa nehnuteľnosti - dielňa a zároveň z príjmového pokladničného dokladu č. XXXXXX (č.l. 126) vystaveného žalovaným 2 dňa 24.2.2010 s účelom platby za predaj nehnuteľnosti - dielňa, pričom účtovný doklad žalovaného 1 bol zaúčtovaný v deň vystavenia účtovného dokladu, schválila ho D. T. X. a zaúčtoval ho G. K.. Zaplatenie tretej časti kúpnej ceny v sume 13.300 eur (ktorá mala byť zaplatená do 30.04.2010 bankovým prevodom na účet predávajúceho, príp. v hotovosti do pokladne) mal súd preukázané z výpisu z účtu žalovaného 2 vedeného v ČSOB, a.s. číslo XXXXXXXXXX/XXXX (č.l. 290) z ktorého vyplýva, že dňa 26.03.2010 bola na účet žalovaného 2 pripísaná suma 2.192 eur z účtu žalovaného 1, dňa 29.04.2010 suma 1.608 eur (č.l. 299). Zároveň bolo preukázané aj z výpisu z účtu žalovaného 1 číslo XXXXXXXXXX/XXXX (č.l. 131) z ktorého vyplýva, že dňa 25.032010 bola z účtu žalovaného 1 zaslaná na účet žalovaného 2 č. XXXXXXXXXX/XXXX suma 2.192 eur, dňa 28.04.2010 suma 1.608 eur s poznámkou písanou rukou - doplatok za kúpu haly z 4.02.2010. Zaplatenie časti kúpnej ceny v sume 9.500 eur mal súd preukázané z výdavkového pokladničného dokladu č. 210011 (č.l. 132) vystaveného žalovaným 1 dňa 26.4.2010 s účelom platby doplatok za kúpu nehnuteľnosti KZ zo dňa 24.02.2010 a zároveň z príjmového pokladničného dokladu č. XXXXXX (č.l. 132) vystaveného žalovaným 2 dňa 26.4.2010 s účelom platby doplatok za kúpu nehnuteľnosti KZ zo dňa 24.02.2010, pričom účtovný doklad žalovaného 1 bol zaúčtovaný v deň vystavenia účtovného dokladu, schválila ho D. T. X. a zaúčtoval ho G. K..
60. Príjmové a výdavkové pokladničné doklady súd považoval za hodnoverné dôkazy, ktoré boli riadne očíslované, podpísané oprávneným osobami, boli riadne zaúčtované v účtovníctve oboch žalovaných, ich pravosť nebola namietaná a spochybnená a tento spôsob vyplatenia bol potvrdený aj výsluchom konateľa žalovaného X a svedkyne J. X..
61. Žalobca tvrdil, že žalovaný 2 nebol vlastníkom účtu s názvom T. X. - K - C - nástupca J. X., na ktorý bola zaplatená časť kúpnej ceny.
62. Žalovaný 1 uvedené tvrdenie poprel a uviedol, že žalovaný 2 bol vlastníkom tohto účtu. Uvedené potvrdila aj svedkyňa J. X. z výpovede ktorej mal súd preukázané, že žalovaný 2 bol vlastníkom účtu vedeného v ČSOB, a.s. s názvom T. X. - K - C - nástupca J. X. (číslo XXXXXXXXXX/XXXX), na ktorý žalovaný 1 zaplatil kúpnu cenu, tento účet zakladala svedkyňa J. X. v roku XXXX, účet bol evidovaný v účtovníctve žalovaného 2. Svedkyňa potvrdila, že účet nebol založený na účel živnosti, pre tú bol založený účet vo VÚB, a.s. Svedkyňa vysvetlila, že účet s takýmto názvom založila preto, že k pôvodnému účtu vo VÚB, a.s. dala banka podpisové právo pánovi J. bez toho, aby bol zapísaný v obchodnom registri a jej ho vzala, preto založila účet pre žalovaného 2 na meno T. X. a nie na KC Dierovňu, pričom žalovaný 2 bol nástupcom manželovej spoločnosti. Z výpisov z účtu žalovaného 2 (č.l. 287-299) vyplýva, že J. X. naň vkladala v hotovosti rôzne sumy a z neho sa uskutočňovali transakcie s označením KC Dierovňa.
63. Uvedené mal súd preukázané aj z ďalšieho dôkazu a to z e-mailu H.. Z.. N. S. adresovaného H.. N. U. dňa X.X.XXXX (č.l. 10) z ktorého vyplýva, že žalovaný 2 mal účet vedený v ČSOB, a.s.
64. Svedkyňa J. X. pri výsluchu podrobne opísala, ako naložila s kúpnou cenou, ktorú žalovaný 2 obdržal za kúpu nehnuteľností keď uviedla, že žalovaný 2 vyplatil dlhy, ktoré mal voči Daňovému úradu, Sociálnej poisťovni v sume 250.000,-Sk, z toho 105.000,-Sk exekútorovi, zdravotnej poisťovni v sume 100.000,- Sk, za kúrenie nezaplatené zálohy v sume 100.000,-Sk, odberateľom Precision v sume 250.000,-Sk, Metalex v sume 140.000,-Sk, Perfora 70.000,-Sk, exekútorovi 3.000,-Sk, daň z nehnuteľnosti posledná splátka 115.000,-Sk a ďalšie tri splátky 250.000,-Sk, daňovnému úradu tri pokuty každá po 5.000,-Sk, nájomné Sipoxu 6100,-Sk, splátka inzercie v časopise 30.000,-Sk, záloha na výstavu 6.000,-Sk, platili mesačné zálohové platby na energie. Skutočnosť, že žalovaný 2 z obdržanej kúpnej ceny splatil svoje známe záväzky voči známym veriteľom, Daňovému úradu, Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, nepriamo potvrdzuje aj skutočnosť, že na majetok žalovaného 2 nebol do dňa rozhodnutia vyhlásený konkurz a zároveň je to v súlade s tvrdením svedkyne J. X., že žalovanému 2 sa nepodarilo obnoviť činnosť, preto svoje záväzky, evidované do roku 2010, postupne vyplatil z obdržanej kúpnej ceny. Záväzky splácal postupne po častiach podľa dohody.
65. Žalobca síce popieral vyplatenie kúpnej ceny, avšak sám vlastné skutkové tvrdenia ohľadne toho, z akých iných zdrojov mal žalovaný 2 uhradiť svoje záväzky a vrátiť časť kúpnej ceny v sume 52.500 eur žalovanému 1, neuviedol.
66. Súd považoval za preukázané, že žalovaný 1 zaplatil žalovanému 2 kúpnu cenu podľa Kúpnej zmluvy 1 a Kúpnej zmluvy 2. Kúpne zmluvy boli ekvivalentné právne úkony, žalovaný 2 teda obdržal kúpnu cenu v dojednanej výške, preto k zmenšeniu majetku žalovaného 2 ako dlžníka nedošlo. Žalobca preto nepreukázal objektívnu stránku odporovateľnosti spočívajúcu v reálnom úbytku v majetkovej sfére dlžníka, čo je jednou z podmienok odporovateľnosti právneho úkonu.
67. K reálnemu ukráteniu musí dôjsť v príčinnej súvislosti s fraudóznym konaním dlžníka. Subjektívna stránka odporovateľnosti teda spočívajúca v úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa ako psychický vzťah dlžníka k svojmu konaniu musí existovať v čase uskutočnenia právneho úkonu.
68. Žalobca v konaní tvrdil existenciu takého úmyslu, žalovaný 1 popieral úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa z dôvodu, že konateľ žalovaného 2 ako dlžníka (J. X.) nemal v čase uzavretia kúpnych zmlúv vedomosť o existencii pohľadávky žalobcu.
69. V konaní bolo nesporné, že v roku 2007 v spoločnosti žalovaného 2 došlo k neoprávneným prevodom obchodných podielov (na Dr. Z.. T. J. a Z.. J. R.), zmenám vo vedení spoločnosti a k nesprávnym zápisom v Obchodnom registri. Z výpisu z obchodného registra (č.l. 271) mal súd preukázané, že J. X., Q. XX, W. bola konateľkou žalovaného 2 od 24.05.2001 do 17.08.2007, od 18.08.2007 do 12.09.2008 bol konateľom Dr. Z.. T. J., od XX.XX.XXXX bola konateľkou opäť J. X..
70. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 32Exre/261/2007 - 248 zo dňa 24.01.2XX0 (č.l. 248) rozhodol tak, že zapisuje do obchodného registra: Obchodné meno: KC Dierovňa, spol. s.r.o., Sídlo: Strojárska 1, XXX 00 W., Slovenská republika, Štatutárny orgán: konateľ: J. X., bytom Q. XX, XXX XX
W., r.č.XXXXXX/XXX, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, deň vzniku funkcie: 24.05.2001. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že na základe uvedeného a platného uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 22.05.2001, ktorého jediným bodom rokovania bol prevod obchodného podielu Ing. R., O.. na J. X. je menovaná jedinou spoločníčkou spoločnosti a tiež konateľkou spoločnosti, tak ako o tom rozhodol Okresný súd v Trnave uznesením zo dňa 24.05.2001, č.k. Zsro 868/01, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2001. Následné zmeny zapísané do obchodného registra nie sú korektné, nakoľko jedinou konateľkou je J. X. a v zmysle platnej právnej úpravy jedine ona je oprávnená na zvolanie valného zhromaždenia.
71. V konaní bolo nesporné, že žalobca bol zamestnancom žalovaného 2 od 1.1.1999 a pracoval ako robotník - lisár.
72. Žalobca tvrdil, že dňa 27.07.2007 bol vymenovaný do funkcie riaditeľa divízie dierovania. Platový dekrét žalobcu na pozíciu riaditeľa divízie dierovania vystavil 25.9.2007 žalobcovi konateľ Dr. Z.. T. J.. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I uznesením č.k. 32Exre/261/2007 - 248 zo dňa 24.01.2020 vyplýva, že jedinou oprávnenou konateľkou bola J. X.. Z uvedeného ďalej vyplýva, že Dr. Z.. T. J. bol nezákonne ustanovený do funkcie konateľa, nemal byť zapísaný ani do obchodného registra, pričom uvedený nezákonný stav bol napravený až dňa 13.09.2008, kedy bola do obchodného registra ako konateľka žalovaného 2 zapísaná opäť J. X.. Výpoveď z pracovného pomeru dal žalobcovi rovnako Dr. Z.. T. J. dňa XX.X.XXXX a žalobca vyzval Dr. Z.. T. J. na zaplatenie svojej pohľadávky dňa 25.04.2008 (č.l. 467) a dňa 03.06.2008 (č.l. 469). Žalovaný 1 tvrdil, že žalobca nevyzval na zaplatenie svojej pohľadávky jedinú oprávnenú konateľku žalovaného 2 J. X., pričom žalobca opak nepreukázal a ani netvrdil.
73. Žalobcova pohľadávka vznikla v období od decembra 2007 do mája 2008, kedy bol ako konateľ žalovaného 2 nesprávne zapísaný v obchodnom registri Dr. Z.. T. J.. K uzatvoreniu Kúpnych zmlúv 1 a 2 došlo dňa 25.01.2010 a dňa 24.02.2010, kedy bola ako konateľka žalovaného 2 zapísaná v obchodnom registri J. X..
74. Vedomosť konateľky J. X. o existencii pohľadávky žalobcu nepreukazuje ani samotné podanie žaloby o zaplatenie sumy 8.401,41 eur na tunajší súd, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 17C/249/2009, pričom svedkyňa J. X. uviedla, že o uvedenej žalobe nemala vedomosť, čo je v súlade so skutočnosťou, že súd žalobu v konaní sp. zn. 17C/249/2009 doručil žalovanému 2 až 10.08.2012 na adresu U. X, U., pričom zásielku prevzal pán J..
XX. Svedkyňa J. X. pri výsluchu potvrdila, že žalobca bol dlhoročným zamestnancom, pracoval ako lisár, pričom ona nemala vedomosť, že bol povýšený, že mu bol navýšený plat ani že dostal výpoveď. Za jeho pracovné výkony a napomenutia nebol nikdy povýšený, hrozila mu výpoveď ak by dostal tretie napomenutie. Udelenie napomenutí žalobcovi žalovaným 2 bolo preukázané Napomenutím z 14.6.2007 (č.l. 133) a Napomenutím z 28.11.2006 (č.l. 134). Z výsluchu svedkyne mal súd ďalej preukázané, že po zmene zápisu konateľa v obchodnom registri 13.09.2008 jej nebola odovzdaná žiadna dokumentácia, účtovníctvo, mzdová agenda, z ktorej by bolo možné zistiť existenciu pohľadávky žalobcu. Pohľadávka žalobcu nebola zaevidovaná ani v účtovníctve. Svedkyňa potvrdila, že dopytom na Sociálnu poisťovňu účtovníčka zistila, že žalobcovi bola za predchádzajúce obdobie vyplatená vyššia mzda ako vyplývala z pôvodnej pracovnej zmluvy, nič iné k tomu nemali, preto vyzvala žalobcu na vrátenie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov. Žalobca na výzvu konateľky neodpovedal.
76. Úkony Dr. Z.. T. J., ktorý prekročil svoje oprávnenie, keď nebol oprávnený konať ako konateľ, síce zaväzujú žalovaného 2, avšak z dôvodu nevedomosti následnej konateľky J. X. o existencii pohľadávky žalobcu absentuje úmysel žalovaného 2 konajúceho prostredníctvom konateľky J. X. pri uzatváraní napadnutých kúpnych zmlúv ukrátiť žalobcu na uspokojení jeho pohľadávky.
77. Žalobca síce popieral, že konateľka J. X. o jeho pohľadávke nevedela, avšak svoje tvrdenie nepreukázal, keď z dôkazu predloženého žalobcom a to Výzvy konateľky J. X. (č.l. 378) adresovanej žalobcovi vyplýva opak a to, že konateľka vyzýva žalobcu na vrátenie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov. Žalobca potvrdil, že na túto výzvu nereagoval.
78. Z Odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni (č.l. 416) predloženej žalobcom vyplýva len toľko, že žalobca bol zamestnaný u žalovaného 2 ako zamestnanec od 1.1.1999 do 31.5.2008. Nevyplýva z nej
však spôsob skončenia pracovného pomeru, od ktorého závisí posúdenie, či má zamestnanec nárok na odstupné alebo nie, ani jeho výška a nie je z nej zrejmý ani dôvod zaplatenia vyšších odvodov do Sociálnej poisťovne (zmena pracovnej zmluvy, resp. nový platový dekrét žalobcu), teda dôvod vyplatenia vyššej mzdy, než o akej mala konateľka vedomosť.
79. Uvedené nebolo preukázané ani z uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 29C/123/2007-44 zo dňa 17.12.2007, ktorým súd uložil J. X. povinnosť vydať Dr. Z.. T. J. účtovníctvo, pracovné zmluvy zamestnancov, evidenciu zamestnancov a iné, z dôvodu, že J. X. bola ku dňu 27.07.2007 odvolaná z funkcie konateľky a uvedené novému konateľovi nevydala ani do 18.08.2007, preto navrhovateľ podal dňa 19.9.2007 na súd návrh vo veci samej s obdobným petitom. Žalobca ani netvrdil, že v uvedenom období J. X. disponovala aj jeho menovacím, resp. platovým dekrétom na pozíciu riaditeľa divízie dierovania vystaveným dňa 25.9.2007 Dr. Z.. T. J. a súd nevidí logický dôvod, pre ktorý by jej mali žalobca alebo Dr. Z.. T. J. uvedený menovací dekrét odovzdať (keď ju nepovažovali konateľku), rovnako ako výpoveď z pracovného pomeru žalobcu zo dňa 22.1.2008. Navyše pohľadávka žalobcu mala vzniknúť v inom období a to od decembra 2007 do mája 2008.
80. Štvrtým predpokladom vzniku subjektívneho odporového práva je existencia kvalifikovaných predpokladov na strane tretej osoby, s ktorou dlžník odporovateľný právny úkon uzatvoril, resp. ktorá mala z tohto úkonu prospech, ktoré možno rozdeliť do dvoch skupín a to subjektívna vedomosť tretej osoby o fraudóznom úmysle dlžníka, teda vedomosť tejto osoby o tom, že právny úkon sa realizuje za účelom ukrátenia veriteľa a právny status tretej osoby, ktorý sa posudzuje objektívne a bez ohľadu na subjektívnu vedomosť tretej osoby o úmysloch dlžníka, resp. ktorý vo vzťahu k tejto osobe zakladá relevantnú právnu domnienku.
81. V konaní bolo nesporné, že v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy 1 a Kúpnej zmluvy 2 boli spoločníkmi žalovaného 2 J. X., jej syn N. X. a jej dcéra Z.. D. X., spoločníkmi a súčasne konateľmi žalovaného 1 boli N. X. - syn J. X., ktorého majetková účasť v spoločnosti žalovaného 1 je XX %, G. X. - nevesta J. X. s majetkovou účasťou 25 %, Z.. D. T. rod. X. - dcéra J. X. s majetkovou účasťou 25 %, R. T. - zať J. X. s majetkovou účasťou 25 %. Uvedené vyplýva aj z výpisu z obchodného registra (č.l. 58, 135, 269, 271).
82. Z uvedeného vyplýva, že Kúpne zmluvy 1 a 2 boli uzavreté medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou (žalovaný 2) a právnickou osobou (žalovaný 1), v ktorej mal člen štatutárneho orgánu dlžníka, spoločník dlžníka a osoby im blízke majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočnili tieto právne úkony.
83. S poukazom na § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka sa vedomosť žalovaného 1 o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa prezumuje, čo však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie veriteľovej pohľadávky predpokladá vedomosť dlžníka o existencii pohľadávky veriteľa.
84. Žalovaný 1 v konaní výsluchom svedkyne J. X. a výsluchom konateľa žalovaného 1 preukázal, že žalovaný 1 nemohol mať vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, keď preukázal, že ani samotný žalovaný 2 ako dlžník nemal tento úmysel, keďže žalovaný 2 o pohľadávke žalobcu v čase uskutočnenia právnych úkonov vedomosť nemal. Z výsluchu svedkyne J. X. mal súd preukázané, že J. X. ako konateľka žalovaného 2 v čase uzavretia Kúpnych zmlúv 1 a 2 o existencii pohľadávky žalobcu vedomosť nemala, preto nemohla mať ani úmysel ukrátiť uspokojenie niečoho, o čom nevedela. Konateľ žalovaného 1 R. T. pri výsluchu potvrdil, že spoločnosť žalovaného 2 bola zadĺžená, ale majitelia nechceli spoločnosť ukončiť s dlhmi, tak to riešili predajom majetku a výnos bol použitý na vyrovnanie všetkých dlhov, o ktorých mal žalovaný 2 vedomosť. Konateľ žalovaného 1 R. T. pri výsluchu ďalej potvrdil, že žalovaný 1 nemal vedomosť o existencii pohľadávky žalobcu a o tejto sa dozvedel až po podaní žaloby.
85. K ukracujúcemu úmyslu žalovaného 2 ako dlžníka súd ešte dodáva, že absencia úmyslu žalovaného 2 ukrátiť žalobcu ako veriteľa uzavretím Kúpnej zmluvy 1 dňa 25.01.2010 je potvrdená aj tou skutočnosťou, že žalovaný 2 v čase uzavretia Kúpnej zmluvy 1 vlastnil ešte ďalšiu nehnuteľnosti a to stavbu bez súpisného čísla - dielňu postavenú na pozemku parcela č. XXXX/XX, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX v hodnote 35.000 eur, výška ktorej presahovala výšku pohľadávky žalobcu a z ktorej by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená. Úmysel žalovaného 2 ukrátiť žalobcu uzavretím Kúpnej zmluvy 1 žalovaný 1 zároveň vyvrátil preukázaním, že žalovanému 2 zaplatil kúpnu cenu.
Úmysel žalovaného 2 ukrátiť žalobcu uzavretím Kúpnej zmluvy 2 žalovaný 1 vyvrátil preukázaním, že žalovanému 2 zaplatil kúpnu cenu. Z výsluchu svedkyňa J. X. bolo preukázané, že žalovaný 2 po uzavretí Kúpnych zmlúv vlastnil ešte stroje, ktoré ale do konca roka tiež predal, lebo sa mu nepodarilo obnoviť výrobu. Stroje predali až ako posledné, keď sa nepodarilo obnoviť výrobu. Pri predaji spoločnosti pánovi W. boli všetky záväzky evidované v účtovníctve splatené.
86. Žalovaný 1 na preukázanie existencie majetku žalovaného 2 predložil výkaz ziskov a strát žalovaného 2 za rok 2010 (č.l. 285) z ktorého vyplýva, že tržby z predaja dlhodobého majetku boli v sume 359.175 eur, ostatné výnosy z hospodárskej činnosti boli v sume 83.612 eur, výsledok hospodárenia bol vo výške 120.212 eur. Zo Súvahy za rok 2010 vyplýva, že majetok žalovaného 2 bol vo výške 224.079 eur, výsledok hospodárenia bol vo výške 118.202 eur. Z výpisu z účtu žalovaného 2 (č.l. 290 - 299) vyplýva, že v období po uzavretí Kúpnych zmlúv 1 a 2 od marca do decembra 2010 boli na účet žalovaného 2 pripísané sumy 31.342,36 eur.
87. Súd poznamenáva, že z Kúpnej zmluvy 1 vyplýva, že na pozemok par.č. XXXX/X a budovu sociálneho zariadenia a na pozemok parc. č. XXXX/X a halu je zriadené Záložné právo v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s., z čoho vyplýva, že na ich predaj by musel dať súhlas záložný veriteľ VÚB, a.s., preto pohľadávka žalobcu by nemohla byť uspokojená z predaja týchto nehnuteľností dôvodu existencie záložného práva, čím je vylúčený úmysel žalovaného 2 ukrátiť vymoženie žalobcovej pohľadávky a rovnako vedomosť žalovaného 1 o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, keďže existencia záložného práva bola zachytená aj v Kúpnej zmluve 1.
88. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal splnenie aj druhého, tretieho a štvrtého vyššie uvedeného predpokladu vzniku subjektívneho odporového práva, preto súd žalobu pre neunesenie dôkazného bremena ako nedôvodnú zamietol.
89. Žalovaný 1 žiadal žalobu zamietnuť aj z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty.
90. Na uplatnenie subjektívneho odporového práva je stanovená trojročná objektívna hmotnoprávna lehota, počítaná od momentu, keď došlo k uzavretiu odporovateľného právneho úkonu medzi dlžníkom a kvalifikovanou treťou osobou. Pokiaľ nastávajú vecnoprávne účinky odporovateľného úkonu až v nadväznosti na ďalšiu právnu skutočnosť (napr. právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho či iného vecného práva do katastra nehnuteľností), začína trojročná lehota plynúť od tejto právnej skutočnosti. Keďže ide o lehotu hmotnoprávnu, na jej zachovanie je nevyhnutné, aby bol najneskôr v posledný deň lehoty odpor uplatnený na súde a tým začaté konanie o určenie neúčinnosti ukracujúceho právneho úkonu dlžníka (nestačí teda odovzdať návrh na začatie konania na poštovú prepravu). Na márne uplynutie prekluzívnej trojročnej lehoty prihliada súd ex offo a oneskorene podanej žalobe nemôže vyhovieť (T., M., D., A., U., J., A., M., Y., F., W., M. a kol. K. zákonník I. § 1 ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 320 s.
91. Vecnoprávne účinky Kúpnej zmluvy 1 nastali právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, teda dňa 08.03.2010 a vecnoprávne účinky Kúpnej zmluvy 2 nastali právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, teda dňa 02.03.2010. Žaloba bola doručená súdu dňa 25.01.2013, teda pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty, preto námietka jej uplynutia vznesená žalovaným 1 bola nedôvodná.
92. Žalobca predložil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 18C/2/2013 - 707 zo dňa 3.4.2014, ktorým súd žalobe žalobkyne vyhovel a žiadal rozhodnúť rovnako aj v tomto konaní. Súd zo súdneho registra zistil, že uvedený rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/13/2020 - 825 zo dňa 31.5.2021 zrušený a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie, preto naň nebolo možné prihliadnuť.
93. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
94. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
95. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
96. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
97. O náhrade trov konania žalovaného 2 rozhodol súd podľa ustanovenia § 251, § 256 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4, 17 CSP tak, že žalovanému 2 náhradu trov konania nepriznal, hoci mu nárok na náhradu trov konania vznikol, keď procesne zastavenie konania zavinil žalobca, avšak zo spisového materiálu mal súd preukázané, že žalovanému 2 v konaní žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky nevznikli, čo vylučovalo možnosť ich priznania, preto vychádzajúc z čl. 4 a 17 CSP, podľa ktorého súd konaná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, rozhodol súd už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí tak, že žalovanému 2 sa náhrada trov konania nepriznáva.
98. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
99. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
100. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
101. O náhrade trov konania žalovaného 1 rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu a žalovanému 1, ktorý mal vo veci plný úspech, nakoľko súd žalobu zamietol, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.