Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/61/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa B., spol. s.r.o., so

sídlom v K., zastúpeného JUDr. V., advokátom so sídlom v K., proti odporcom 1/ Š.,

bývajúcemu v N., zastúpenému JUDr. E., advokátkou so sídlom v N., 2/ Š., bývajúcemu v N.

, 3/ N., spol. s.r.o., so sídlom v N., o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu,

vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. , o dovolaní odporcu 1/ proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre z 19. októbra 2007, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e

1/ výrok rozsudku Krajského súdu v Nitre z 19. októbra 2007, sp. zn. ,

ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo 14. novembra 2006, č.k.

-253 o zamietnutí návrhu navrhovateľa proti odporcom 1/ a 3/, ako aj v časti

o náhrade trov konania tak, že právny úkon – kúpna zmluva zo dňa 11. februára 2004 spolu

s dodatkom k uvedenej kúpnej zmluve zo dňa 9. marca 2004, ktorej vklad bol povolený pod

sp. zn. V., ktorou odporca 3/ ako predávajúci predal odporcovi 1/ Š., nar. X., ako kupujúcemu,

nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území Nové Zámky, vedené Správou katastra

Nové Zámky na liste vlastníctva č. X., ako parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m²,

parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavané plochy vo

výmere X. m² a parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m² s dielňou na výrobu

čalúneného nábytku súpisného č. X. na parcele č. X., je voči navrhovateľovi právne

neúčinné,

2/ výrok uznesenia Krajského súdu v Nitre z 31. októbra 2007 sp. zn.

o náhrade trov konania medzi navrhovateľom a odporcom 1/.

Vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom zo 14. novembra 2006, č.k. -253

návrh navrhovateľa na určenie právnej neúčinnosti dlžníkovho právneho úkonu proti

odporcom 1/ až 3/ zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom 1/, 2/ a 3/

trovy konania v sume 22 449 Sk. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ, ktorý sa

domáhal určenia, že označené kúpne zmluvy uzavreté medzi odporcami sú právnymi úkonmi,

ktoré sú voči nemu právne neúčinné, neuviedol, na základe akých ustanovení a ktorého

predpisu sa domáha svojho práva a nepreukázal, že by odporca 2/ ako dlžník a tiež

odporcovia 1/, 3/ činili úkony v úmysle ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky

navrhovateľa, resp. že by odporcovia 1/ a 3/ vedeli o úmysle odporcu 2/ ukrátiť uspokojenie

vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa. Navrhovateľ nepreukázal, že by odporca 2/

predajom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Nové Zámky, zapísaných na

liste vlastníctva č. X. odporcovi 3/ kúpnou zmluvou z 5. augusta 2004 (pozn. dovolacieho

súdu - správne má byť 1. augusta 2003) zmenšil svoj majetok. Podľa znaleckých posudkov

všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností bola cca 5 000 000 Sk, ktorú súd považoval aj

za trhovú cenu. Z výpovedí odporcu 2/ a H. mal súd preukázané, že uvedené nehnuteľnosti

nebolo možné odpredať za cenu uvedenú v znaleckom posudku, ale len za cenu 3 000 000 Sk.

Predajom nehnuteľností vo vlastníctve odporcu 2/ a jeho manželky nedošlo k podstatnému

zníženiu jeho majetku, keďže uvedené nehnuteľnosti predal s prihliadnutím na uvedené

okolnosti za sumu 3 000 000 Sk a pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi 2/ predstavovali

sumu 1 231 514,45 Sk. Súd vec právne posúdil podľa § 42a ods. 1 a § 42b Občianskeho

zákonníka a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky

odporovateľnosti kúpnych zmlúv uzavretých medzi odporcami 2/ a 3/ a odporcami 3/ a 1/.

Zároveň pri rozhodovaní prihliadol aj na to, že notárska zápisnica, ktorá obsahuje záväzok

odporcu 2/ voči navrhovateľovi zaplatiť mu sumu 1 231 514,45 Sk, nespĺňa náležitosti

predpokladané , lebo neobsahuje právny dôvod

záväzku, ale len vyhlásenie dlžníka, že má dlh voči veriteľovi, z ktorého dôvodu je pochybné,

či v danom prípade na strane navrhovateľa existovala pohľadávka voči odporcovi 2/; notárska

zápisnica teda nespĺňa ani požiadavku určitosti podľa .

Zamietnutie návrhu voči odporcom 1/, 2/ odôvodnil nedostatkom ich pasívnej legitimácie

s poukazom na . Pasívne legitimovaným v spore mal byť

len odporca 3/, ktorý mohol mať z právneho úkonu odporcu 2/ prospech. Z kúpnej zmluvy

uzavretej medzi odporcami 3/ a 1/ vyplýva, že jej účastníkom odporca 2/ nebol, preto táto

zmluva nemohla byť ani predmetom odporovateľného právneho úkonu podľa § 42a

, keďže ani jeden z týchto účastníkov nebol dlžníkom navrhovateľa.

V konaní nebolo preukázané, že účastníci právnych úkonov, ktorých neúčinnosti sa

navrhovateľ domáha, boli osobami uvedenými v až 4

a nebola splnená ani podmienka uplatnenia nároku podľa .

Z uvedených dôvodov návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa §

142 ods. 1 a odporcom 1/, 2/, 3/, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal náhradu trov

konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia.

Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 19. októbra 2007 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu proti

odporcovi 2/ (Š., nar. X.), potvrdil. Vo výroku o náhrade trov konania rozsudok zmenil tak,

že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov prvostupňového

konania v sume 10 336 Sk. Vo výroku o zamietnutí návrhu proti odporcom 1/ a 3/, ako aj

v časti o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, že

právny úkon – kúpna zmluva zo dňa 1. augusta 2003, ktorej vklad bol povolený pod sp. zn.

V., ktorou odporca 2/ Š., nar. X., ako predávajúci predal odporcovi 3/ N., spol. s r.o., so

sídlom v N., ako kupujúcemu, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Nové

Zámky, vedené Správou katastra Nové Zámky na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. –

zastavané plochy vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m²

a parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m² s dielňou na výrobu čalúneného nábytku

súpisného č. X. na parcele č. X., ako aj právny úkon – kúpna zmluva zo dňa 11. februára 2004

spolu s dodatkom k uvedenej kúpnej zmluve zo dňa 9. marca 2004, ktorej vklad bol povolený

pod sp. zn. V., ktorou odporca 3/ ako predávajúci predal odporcovi 1/ Š., nar. X., ako

kupujúcemu, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Nové Zámky, vedené

Správou katastra Nové Zámky na liste vlastníctva č. X., ako parcela č. X. – zastavané plochy

vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², parcela č. X. –

zastavané plochy vo výmere X. m² a parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m²

s dielňou na výrobu čalúneného nábytku súpisného č. X. na parcele č. X., sú voči

navrhovateľovi právne neúčinné. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd podrobne rozobral

zákonné podmienky odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva, jeho účel, predmet,

spôsob uplatnenia a lehoty, v ktorých treba nárok na odporovanie uplatniť, aktívnu a pasívnu

legitimáciu i právne následky spojené s úspešným odporovaním právnemu úkonu. Vzhľadom

na dôvody zamietnutia návrhu súdom prvého stupňa, odvolací súd posudzoval pasívnu

legitimáciu odporcov. Odporca 2/ vystupuje vo vzťahu k navrhovateľovi ako dlžník jeho

pohľadávky v sume 1 231 514,45 Sk, ktorú písomne uznal. Keďže návrh o určenie, že

dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť však úspešný len vtedy, ak bol

podaný voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený, odvolací súd

dospel k záveru, že odporca 2/ nie je takouto osobou, ale je dlžníkom navrhovateľa, preto nie

je v tomto konaní pasívne legitimovaný. Z tohto dôvodu odvolací súd zamietajúci rozsudok

súdu prvého stupňa vo vzťahu k odporcovi 2/ podľa ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ ide o odporcov 1/ a 3/ títo sú pasívne legitimovaní, pretože odporca 3/ uzavrel

s odporcom 2/ - dlžníkom navrhovateľa kúpnu zmluvu, je teda osobou, s ktorou bol právny

úkon urobený, a teda je aj pasívne legitimovaný v tomto konaní. Na vyhovenie návrhu je však

potrebné preukázať, že úmysel odporcu 2/ musel byť odporcovi 3/ známy. Na základe

dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa dospel k záveru, že úmysel odporcu 2/ zbaviť

sa majetku bol odporcovi 3/ známy. Aj keď navrhovateľ svoje tvrdenie o družkovskom

vzťahu odporcu 1/ s konateľkou odporcu 3/ H. nepreukázal, bolo zistené, že sa od detstva

poznajú a pozná sa aj s odporom 2/, a vedela aj o jeho aktivitách. Odporcovia najprv

o žiadnych vzťahoch medzi odporcom 2/ a konateľkou odporcu 3/ nehovorili, až neskôr

v priebehu konania predložili súdu zmluvu o pôžičke medzi odporcom 2/ a konateľkou

odporcu 3/, plnú moc odporcu 2/ udelenú konateľke odporcu 3/ na uzavretie kúpnej zmluvy

na predaj nehnuteľností, ktoré boli predmetom právnych úkonov, neúčinnosti ktorých sa

navrhovateľ podaným návrhom domáha, zmluvu o postúpení pohľadávky medzi konateľkou

odporcu 3 / a odporcom 3/, čo súd považoval za účelovo robené úkony. K uzavretiu kúpnej

zmluvy medzi odporcom 2/ a odporcom 3/ (1. augusta 2003) došlo v čase podpísania

notárskej zápisnice (25. júna 2003), ktorá má všetky potrebné náležitosti a je riadnym

exekučným titulom. Právnym dôvodom spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu je

zmluva o splnení záväzku splátkami z 25. júna 2003, ktorá je súčasťou tejto notárskej

zápisnice. Z uvedených skutočností potom vyvodil, že odporcovi 3/ musel byť úmysel

odporcu 2/ zbaviť sa majetku známy. Dokazuje to tiež skutočnosť, že napriek tomu, že

odporca 2/ nehnuteľnosti predal za 3 000 150 Sk, lebo za cenu podľa znaleckého posudku

(5 059 820 Sk) sa nedali predať, odporca 3/ tie isté nehnuteľnosti po šiestich mesiacoch od

kúpy predal odporcovi 1/ už za sumu 5 811 400 Sk. Pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi

2/ je vymáhateľná a právny úkon odporcu 2/ objektívne ukracuje jej vymoženie, pretože

podľa vyjadrenia súdneho exekútora JUDr. D. u odporcu 2/ nebol zistený žiaden hnuteľný

a nehnuteľný majetok a sám odporca 2/ v prehlásení pre súdneho exekútora uviedol, že je

nemajetný. Okrem osôb, ktoré z takéhoto úkonu mali prospech a osôb, v prospech ktorých sa

úkon urobil, sú v zmysle pasívne legitimované na

základe odporovacej žaloby aj tretie osoby, avšak iba za predpokladu, že vedeli

o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi.

Vedomosť tretích osôb o týchto okolnostiach musí v konaní pred súdom preukázať ten, kto

odporuje právnemu úkonu. Vychádzajúc v odvolací súd

dospel k záveru, že v danom prípade je pasívne legitimovaný aj odporca 1/, ktorý kúpnu

zmluvu uzavrel už s kontrahendom dlžníka – t.j. odporcom 3/ a odporca 1/ ako osoba blízka

odporcovi 2/ (jeho syn) o úmysle odporcu 2/ zbaviť sa majetku a tým ukrátiť vymoženie

pohľadávky navrhovateľa, musel vedieť. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa vo vzťahu k odporcom 1/ a 3/ zmenil a návrhu navrhovateľa vyhovel.

Navrhovateľ sa teda voči odporcovi 1/ môže domáhať uspokojenia svojej vymáhateľnej

pohľadávky z predaja predmetných nehnuteľností a voči odporcovi 3/, ktorý už vlastníkom

predmetných nehnuteľností nie je, náhrady v peniazoch. O trovách prvostupňového konania

vo vzťahu navrhovateľa a odporcu 2/ odvolací súd rozhodol podľa a

ods. 1 odporcovi 2/, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov prvostupňového

konania v sume 10 336 Sk. O trovách konania navrhovateľa vo vzťahu k odporcom 1/ a 3/

rozhodol Krajský súd v Nitre samostatným uznesením z 31. októbra 2007 sp. zn.

tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože právny zástupca

trovy konania do 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil ( ).

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie odporca 1/ z dôvodu, že

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), namietal tiež

vyhodnotenie vykonaného dokazovania v rozpore s Uviedol, že navrhovateľ na

výzvu okresného súdu upresnil a rozšíril žalobný petit, súd rozhodol uznesením o pripustení

vstupu odporcov 2/, 3/, avšak o ostatných zmenách petitu podľa podania navrhovateľa

z 10. júna 2004 nerozhodol a naviac súd nedovolene zasiahol do konania, keď v napadnutom

rozsudku vo výroku, aj napriek tomu, že navrhovateľ vo svojom petite (ani v pôvodnom ani

v zmenenom, ktorý súd nepripustil) neuvádza, uviedol aj čísla parciel, charakter využitia

pozemkov, výmeru pozemkov ako aj súpisné čísla stavieb, čím nedovolene zasiahol do

konania. Navrhovateľom navrhovaný petit bol pritom neurčitý, nezrozumiteľný a rozhodnutie

by bolo nevykonateľné. Odporca 1/ namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie, ktorú

nemožno vyvodiť z až 4 , pretože nie je dedičom ani

právnym nástupcom odporcu 3/ a poukázal na to, že proti tretím osobám možno toto právo

uplatniť len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu

úkonu proti ich predchodcovi. Navrhovateľ nepreukázal, že by bol druhom konateľky

odporcu 3/ H., ktorá v čase poskytnutia pôžičky jeho otcovi odporcovi 2/, žila dnes už s

nebohým G.. Predchádzajúcim vlastníkom predmetu kúpy bol odporca 3/ a dovolateľ nemá

majetkovú účasť v tejto obchodnej spoločnosti. Odporca 2/ (otec odporcu 1/) bol úspešným

podnikateľom, neviedol riadny rodinný život, s manželkou žili oddelene. Dovolateľ nemal

preto vedomosť o jeho finančných problémoch, lebo žil s matkou, naviac chodil pracovať do

Talianska a nebol prítomný ani v čase predaja nehnuteľností odporcovi 3/. Vedel iba, že otec

chcel už dlhšiu dobu nehnuteľnosti predať, avšak banky neposkytovali úvery jednoducho

a nevedel preto nájsť kupca. S konateľkou odporcu 3/ H. sa poznali ako susedia z detstva

a keď sa rozhodla predať nehnuteľnosti, ktoré kúpila od jeho otca (odporcu 2/), oslovila ho,

či nemá záujem tieto kúpiť. Dokázal však zaplatiť v hotovosti len časť kúpnej ceny a na

zvyšok si vzal úver. Menovaná nemohla mať vedomosť o problémoch odporcu 2/, pretože

o týchto nevedel ani on. Odvolací súd vyvodil nesprávny záver o jeho vedomosti

o odporovateľnom úkone odporcu 2/ z neexistujúcich dôkazov. Zákonná domnienka

vedomosti pri odporovateľných úkonoch dopadá iba na úkony medzi dlžníkom a osobami

blízkymi - alebo na úkony, ktoré dlžník vykoná

v prospech týchto blízkych osôb. Dovolateľ neurobil s dlžníkom žiaden úkon a ani dlžník

nevykonal žiaden úkon v jeho prospech, vo veci sa ani nijako neobohatil, kúpnu cenu zaplatil

a preukázal čerpanie úveru na jej zaplatenie. V konaní bolo preukázané, že odporca 3/ zaplatil

odporcovi 2/ kúpnu cenu, teda ku kráteniu majetku odporcu 2/ neprišlo a už nie do takej

miery, aby nemohol splniť svoj dlh. Majetok odporcu 2/ iba zmenil svoju podobu

z nehnuteľností na peniaze. Skutočnosť, že odporca 2/ uspokojil iných veriteľov ako je

navrhovateľ, ostatní odporcovia ovplyvniť nevedeli, o dlhu odporcu 2/ voči navrhovateľovi

nemali vedomosť. V konaní nebolo preukázané, že by odporca 3/ vedel o dlhu odporcu 2/,

a ani o úmysle odporcu 3/ ukrátiť odporcu 2/. Hodnotenie súdu je iba nepodloženou úvahou,

ktorá vychádza z toho, že dovolateľ je synom odporcu 2/. Takáto aplikácia práva je hrubým

zásahom do jeho práv ako plnoletej osoby. Ak by mal uspokojovať dlh otca voči

navrhovateľovi, cena uvedenej nehnuteľnosti by bola pre neho tak vysoká, že pokiaľ by mal

vedomosť čo i len o hrozbe takéhoto dopadu jeho kúpy, nebol by nehnuteľnosti nikdy

odkúpil. Záverom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3

Cdo 71/1998, podľa ktorého odporovacia žaloba môže byť podaná len proti osobe, s ktorou

alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Z uvedených dôvodov žiadal rozsudok

krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ a odporcovia 2/, 3/ sa k dovolaniu odporcu 1/ nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátkou (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie je

opodstatnené.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a dovolacím dôvodom vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia

dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými

vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolateľ nenamieta, že v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených

v a vada takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. To platí aj o inej

vade konania ( ), na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj keď nie

je v dovolaní namietaná; takouto vadou je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia; jej základom je porušenie

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom

vecná nesprávnosť rozhodnutia.

Dovolací súd je v zmysle ods. l (okrem skúmania vád podľa

a iných v tomto zákonnom ustanovení neuvedených vád, ktoré mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci), viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia. Dovolací súd je teda oprávnený v rámci svojej

prieskumnej činnosti zaoberať sa len tými právnymi (prípadne inými) otázkami, správnosť

ktorých dovolateľ v dovolaní napadol, teda ktoré urobil predmetom dovolacieho konania. Iné

otázky, ktorých správnosť dovolateľ v dovolaní nenamietal, hoci boli predmetom riešenia

odvolacieho súdu, dovolací súd sám z úradnej povinnosti preskúmavať nemôže.

V prejednávanej veci dovolanie je odôvodňované tým, že napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav.

Vzhľadom na obsahovú konkretizáciu uplatneného dovolacieho dôvodu odporcom 1/

dovolací súd posudzoval dôvodnosť námietky dovolateľa o nedostatku jeho pasívnej

legitimácie v konaní v zmysle .

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal určenia, že sú voči nemu právne

neúčinné označené právne úkony, a to

1/ kúpna zmluva zo dňa 1. augusta 2003, ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. V., ktorou

odporca 2/ Š., nar. X., ako predávajúci predal odporcovi 3/ N., spol. s r.o., so sídlom v N.,

ako kupujúcemu, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Nové Zámky, vedené

Správou katastra Nové Zámky na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavané plochy

vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m² a parcela č. X. –

zastavané plochy vo výmere X. m² s dielňou na výrobu čalúneného nábytku súpisného č. X.

na parcele č. X. a

2/ kúpna zmluva zo dňa 11. februára 2004 spolu s dodatkom k uvedenej kúpnej zmluve zo

dňa 9. marca 2004, ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. V., ktorou odporca 3/ ako

predávajúci predal odporcovi 1/ Š., nar. X., ako kupujúcemu, nehnuteľnosti nachádzajúce sa

v katastrálnom území Nové Zámky, vedené Správou katastra Nové Zámky na liste vlastníctva

č. X., ako parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavané plochy

vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m² a parcela č. X. –

zastavané plochy vo výmere X. m² s dielňou na výrobu čalúneného nábytku súpisného č. X.

na parcele č. X..

Okresný súd žalobu voči odporcom 1/, 2/, 3/ zamietol z dôvodu, že nie sú splnené

zákonné podmienky odporovateľnosti kúpnych zmlúv uzavretých medzi odporcami 2/ a 3/

a odporcami 3/ a 1/, u odporcov 1/, 2/ konštatoval tiež nedostatok ich pasívnej legitimácie.

Krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa ohľadom odporcu 2/ potvrdil, keď dospel k záveru

o nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Ohľadom odporcov 1/ a 3/ však na rozdiel od súdu

prvého stupňa dospel k záveru, že títo sú pasívne legitimovaní a návrhu na určenie

neúčinnosti vyššie označených právnych úkonov (kúpne zmluvy 1. a 2.) vyhovel. Uvedený

záver o pasívnej legitimácii odporcov 1/, 3/ možno považovať za správny iba čiastočne.

Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach

§ a 42b . Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi

aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho

zákonníka), podmienkami odporovateľnosti ( až 5 ),

spôsobom uplatnenia odporovateľnosti ( ), pasívnou

vecnou legitimáciou ( a ) a právnymi následkami

spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu ( ).

Zmyslom odporovacej žaloby z pohľadu žalujúceho veriteľa je dosiahnuť rozhodnutie

súdu, ktorým by bolo určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkov právny úkon, ktorý skracuje

uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej

žalobe vyhovené, predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu

spôsobilého k výkonu rozhodnutia (exekučného titulu) vydaného proti dlžníkovi domáhať

nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym

úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie voči dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo

v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, ak uspokojenie veriteľa z tohto

majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ - namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu -

domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol prospech,

vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je právnym prostriedkom slúžiacim na

uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľov v konaní o výkon rozhodnutia (exekučnom

konaní), a to postihnutím veci, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným

právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške

zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu.

K podaniu odporovacej žaloby v zmysle zásadne

je aktívne vecne legitimovaný veriteľ, ktorého pohľadávka voči dlžníkovi je vymáhateľná, ak

dlžníkov právny úkon ukracuje jej uspokojenie. Veriteľom je ten, kto má voči dlžníkovi

pohľadávku (či už splatnú alebo nesplatnú, prípadne budúcu). Vymáhateľnou sa rozumie taká

pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciu, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi

priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť

exekúciu.

Podľa právo odporovať právnym úkonom možno

voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený alebo ktorej vznikol

z odporovateľného úkonu dlžníka prospech. Pasívne vecne legitimovaná je zásadne osoba,

ktorá majetok odporovateľným úkonom získala, nie však dlžník veriteľa, ktorý sám pasívne

legitimovaným nie je. Zákon podľa predpokladá

u odporovacej žaloby pasívnu legitimáciu výlučne u osoby, ktorá samotným odporovateľným

úkonom majetok od dlžníka získala, alebo z neho mala prospech (napr. kupujúci u kúpnej

zmluvy s dlžníkom).

Pasívna legitimácia u odporovacej žaloby je upravená v § 42b ods. 2 a 3 Občianskeho

zákonníka. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje

proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Podľa ods. 3 právo

odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali

odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím

osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu

úkonu proti ich predchodcovi.

V zmysle tohto ustanovenia žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči

veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo

v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Odvolací súd však z tejto zásady dôsledne

nevychádzal a zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrhu voči odporcovi 1/ ako tretej

osobe (v zmysle ) na rozdiel od súdu prvého stupňa

vyhovel s odôvodnením, že uzavrel kúpnu zmluvu už s kontrahendom dlžníka - t.j.

s odporcom 3/ a odporca 1/ ako osoba blízka odporcovi 2/ (jeho syn) o úmysle odporcu 2/

zbaviť sa majetku a tým ukrátiť vymoženie pohľadávky navrhovateľa musel vedieť. Dovolací

súd uvedený právny záver nepovažuje za správny.

Ako už bolo vyššie uvedené pasívne legitimovaná je na základe odporovacej žaloby

osoba, ktorá z takéhoto úkon mala prospech, ako aj osoby, v prospech ktorých sa právny

úkon urobil (viď , a ), i keď

sa tieto osoby v výslovne neuvádzajú. Pasívne

legitimovanými sú teda aj dedičia alebo právni nástupcovia tých osôb, ktoré s dlžníkom

dojednali odporovateľný právny úkon (napr. kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, zámennú

zmluvu, zaopatrovaciu zmluvu, dohodu o vzdaní sa práva alebo o odpustení dlhu). Pasívne

legitimovaní však nie sú dedičia alebo právni nástupcovia po tých osobách, ktoré síce mali

z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, ale odporovateľný právny úkon

s dlžníkom nedojednali (napr. v prípade nadobudnutia dlžníkom odmietnutého dedičstva).

Proti týmto osobám možno uplatniť nároky len vtedy, len ak im boli známe okolnosti

odôvodňujúce odporovateľnosť právnym úkonom proti ich právnemu predchodcovi

(poručiteľovi). Je nepochybné, že pasívnu legitimáciu odporcu 1/ z uvedeného ustanovenia

( ) nemožno vyvodiť, pretože nie je dedičom osoby, ktorá

s dlžníkom dojednala právny úkon a nie je ani právnym nástupcom takejto osoby (týmito

treba rozumieť univerzálnych právnych nástupcov po zaniknutých právnických osobách

spravidla zaniknutých s určením právneho nástupcu).

So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie odporcu 1/ proti

rozsudku odvolacieho súdu je vzhľadom na nedostatok jeho pasívnej legitimácie dôvodné.

Pokiaľ odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti aj ohľadom

odporcu 1/ tak, že určil, že kúpna zmluva zo dňa 11. februára 2004 spolu s dodatkom

k uvedenej kúpnej zmluve zo dňa 9. marca 2004 je voči navrhovateľovi právne neúčinná,

jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

).

Záverom dovolací súd považuje za potrebné dodať, že o odporovateľný právny úkon

ide len v prípade, že ním bol majetok dlžníka prevedený na tretiu osobu bez zodpovedajúceho

protiplnenia; v opačnom prípade o odporovateľne prevedený majetok nejde. Pokiaľ teda

právny úkon dlžníka nemal za následok zmenšenie jeho majetku, lebo za prevedené veci,

práva alebo iné majetkové hodnoty obdržal ich obvyklú cenu, alebo mu za ne bola inak

poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada, nemôže dôjsť ku skráteniu uspokojenia

veriteľovej pohľadávky. Z toho vyplýva, že o odporovateľný právny úkon môže ísť len vtedy

(pri splnení ďalších podmienok), ak za prevedený majetok nebola dlžníkovi poskytnutá

zodpovedajúca náhrada.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie

rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti ohľadom odporcu 1/ zrušil; súčasne zrušil aj

od zrušeného výroku rozsudku závislé uznesenie Krajského súdu v Nitre z 31. októbra 2007

sp. zn. , ktorým rozhodol o náhrade trov konania medzi navrhovateľom

a odporcom 1/ a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková