Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/137/2006

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej vec žalobcu: I.. L.

M., V., X. Ostrava 1, Česká republika, proti žalovanému: A. P., X., IČO: X. zastúpeného

M.. I.. M. O., advokátom, ul. X.,

811 08 Bratislava, o odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -221 zo dňa

22. marca 2006, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. -221 zo dňa 22. marca 2006 z r u š u j e a vec mu

v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že právny úkon, ktorým P. D. P.

vložilo nepeňažný vklad vo výške 38 751 417 Sk do základného imania

AGRODRUŽSTVA P. podľa Notárskej zápisnice č. N 150/98 zo dňa 7. mája 1998

napísanej na Notárskom úrade JUDr. P. T. vo V. K., B., je voči žalobcovi právne

neúčinný. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 12 239 Sk.

Potom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 24. apríla 2003

č. k. zrušil vo veci vydaný rozsudok zo dňa 16. apríla 2002, ktorým súd

prvého stupňa návrh zamietol, súd prvého stupňa opätovne konal a zistil, že žalobca je

veriteľom dlžníka P. D. P., voči ktorému má vykonateľné pohľadávky priznané

právoplatnými platobnými rozkazmi Krajského súdu v Banskej Bystrici, a je teda aktívne

legitimovanou osobou na podanie odporovacej žaloby o neúčinnosť právneho úkonu,

ktorým P. D. P. vložilo nepeňažný vklad vo výške 38 751 417 Sk do majetku žalovaného

na základe rozhodnutia náhradnej členskej schôdze P. D. P. konanej dňa 4.5.1998. Zo

zápisnice z tejto schôdze vyplýva, že východiskom z toho, aký je stav záväzkov

a pohľadávok P. D. P. je, aby bol vytvorený nový právny subjekt, do majetku ktorého

bude vložený vyčlenený hnuteľný a nehnuteľný majetok

PD P.. Na ustanovujúcej členskej schôdzi AGRODRUŽSTVA P. bol zvolený za predsedu

jeho predstavenstva I.. V. P., ktorý bol aj predsedom

PD P. a členmi predstavenstva novozaloženého D. žalovaného sa stali M. Č., M. K. a J. Š.,

ktorí boli v tom čase aj členmi predstavenstva

PD P..

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že podľa

je tento právny úkon odporovateľný, vzhľadom na personálnu prepojenosť medzi členmi

štatutárneho orgánu dlžníka žalobcu – PD P. a členmi štatutárneho orgánu

novozakladaného AGRODRUŽSTVA P. a druhá strana – žalovaný musel mať vedomosť

o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. V prípade právnickej osoby sa na úmysel ukrátiť

veriteľa bude usudzovať vtedy, keď bol známy štatutárnemu orgánu, prípadne, ak pôjde

o kolektívny štatutárny orgán, čo je daný prípad, keď bol známy aspoň jednému z členov

takéhoto orgánu. Ustanovenie neviaže

odporovateľnosť právneho úkonu dlžníka na ukrátenie uspokojenia konkrétnej

vymáhateľnej pohľadávky, pričom výška pohľadávky nie je rozhodujúca. Nie je preto

rozhodujúce, či úmysel dlžníka smeroval k ukráteniu všetkých jeho veriteľov, alebo len

niektorých z nich, prípadne, či dlžník vykonal právny úkon bez toho, aby jeho úmysel

ukrátiť svojich veriteľov vôbec smeroval voči konkrétnym osobám, ktoré majú voči nemu

pohľadávku. Preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú splnené podmienky úspešnej

odporovateľnosti právneho úkonu a žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa

tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania 12 239 Sk.

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Namietal procesný postup súdu

prvého stupňa, ktorý vydal napadnutý rozsudok len voči jednému odporcovi – A. P.,

hoci voči druhému žalovanému – P. D. P. konanie nikdy nebolo právoplatne zastavené.

Na majetok dlžníka P. D. P. bol vyhlásený konkurz dňa 28.6.2000, preto mal súd konať

ako s účastníkom konania s jeho správcom konkurznej podstaty M.. M. U. podľa § 14 ods.

l písm. a/, d/ a l/ Zákona o konkurze a vyrovnaní a konanie malo byť prerušené. Taktiež

súd prvého stupňa nerozhodol o pripustení alebo nepripustení zmeny žalobného návrhu,

ktorú vykonal žalobca v odvolaní zo 16.4.2004, keď zmenil petit svojho návrhu tak, že sa

domáha právnej neúčinnosti v petite uvedeného právneho úkonu. Tieto uvádzané vady

konania sú odvolacím dôvodom podľa Ďalej žalovaný uvádza,

že až v odvolacom konaní sa dostal k dokladom, ktoré dokumentujú vývoj pohľadávok

žalobcu voči PD P.. Žalobca v roku 1996 kúpil od Z. T. M. pohľadávku voči PD P.

v sume 443 750 Sk. Následne žalobca a PD P. spísali dohodu o uznaní tohto dlhu a jeho

zaplatení, v ktorej sa uvádzali termíny jednotlivých splátok dlhu, a to, že časť dlhu v sume

243 750 Sk bude uhradená tým, že PD P. postúpi v prospech žalobcu faktúry č. 252/93

a č. 235/93 voči M. Z. – Č. P. a spol. Týmto postúpením splnil dlžník PD P. voči

žalobcovi svoj záväzok vo výške 243 750 Sk. Z tejto pôvodnej pohľadávky 443 750 Sk

mal žalobca zaplatené k 13.3.1998 sumu 555 953 Sk, teda splatený celý dlh aj

s nadpriemernými úrokmi. Žalobca však následne primäl predsedu predstavenstva

PD P., aby uznal nárok žalobcu aj na zmluvnú pokutu z predmetnej pohľadávky vo výške

0,5 % denne, teda 180 % ročne a neskôr dokonca 1 % denne, teda 365 % ročne. Toto

uznanie nemožno považovať za platné právne úkony, pretože uznanie dlhu s tak vysokou

zmluvnou pokutou je v rozpore s dobrými mravmi, zásadami poctivého obchodného styku

a na hranici trestnosti z dôvodu úžery. Výsledkom takéhoto špekulatívneho konania je, že

žalobca doručil žalovanému dňa 30.6.2006 návrh dohody o narovnaní, v ktorej svoju

pôvodnú pohľadávku 443 750 Sk z roku 1995, uhradenú vo výške 555 953 Sk do

13.3.1998, vyčíslil na neskutočnú sumu 12 785 885 Sk., čo nemôže požívať právnu

ochranu. Taktiež je uznanie dlhu neplatné z toho dôvodu, že ho podpisoval iba predseda

predstavenstva PD P. I.. P., hoci podľa výpisu z obchodného registra právne úkony

s predpísanou písomnou formou musel spolupodpisovať aj ďalší člen predstavenstva.

Žalovaný tvrdí, že úmyslom jeho zakladateľov nebolo v žiadnom prípade poškodiť

a ukrátiť veriteľov pôvodného dlžníka PD P.., pretože okrem majetku v zostatkovej

hodnote cca 12 mil. Sk žalovaný prevzal aj záväzky PD P. v sume 10 mil. Sk, avšak

predmetný záväzok voči žalobcovi neprevzal, pretože v tom čase už neexistoval, lebo bol

zaplatený. Žalovaný preto navrhuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vrátiť

prvostupňovému súdu za účelom zamietnutia žaloby v celom rozsahu.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného

nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci a bolo

preukázané, že žalovaný a pôvodný dlžník žalobcu umelo a účelovo vytvorili podmienky

pre prevod dlžníkovho majetku tak, aby sa tento majetok uschoval pred veriteľmi a tí boli

poškodení, o čom vedeli obaja účastníci notárskej zápisnice, lebo to vyplýva z vývoja

ekonomickej situácie dlžníka, ktorý sa stal insolventným a predĺženým. Navrhuje preto

potvrdiť napadnutý rozsudok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací (10 ods. 2

), prejednal vec podľa ods. l na nariadenom pojednávaní podľa

ods. l v neprítomnosti riadne predvolaného žalobcu, ktorý svoju neúčasť

ospravedlnil písomným podaním zo 16.4.2008, a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či žalobcom uplatnené právo na

určenie, že právny úkon – vyhlásenie vkladateľa v notárskej zápisnici zo 7.5.1998, ktorým

P. D. P. vložilo do majetku žalovaného nepeňažný vklad,

je voči žalobcovi právne neúčinné, pretože ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej

pohľadávky vo výške 2 474 361 Sk, ktorá vyplýva z troch právoplatných platobných

rozkazov vydaných Krajským súdom v Banskej Bystrici.

Aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby o odporovateľnosť právneho

úkonu podľa je veriteľ dlžníka, ktorý v čase, keď mal voči

veriteľovi záväzok vyplývajúci z vymáhateľnej pohľadávky, urobil taký právny úkon,

ktorý ukracuje uspokojenie tejto vymáhateľnej pohľadávky. Neúčinnosť odporovateľného

právneho úkonu je neúčinnosťou relatívnou, to znamená, že pôsobí na základe

právoplatného rozsudku, ktorý určil, že právny úkon je odporovateľný iba vo vzťahu

k žalobcovi v tomto konaní, vo vzťahu k ostatným veriteľom dlžníka zostáva takýto

právny úkon účinným. Podmienky pre úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu preto

musí súd skúmať zvlášť vo vzťahu ku konkrétnemu veriteľovi, v prejednávanej veci ich

musí skúmať vo vzťahu k žalobcovi, nie ako odporovateľnosť všeobecne pôsobiacu voči

všetkých veriteľom dlžníka – P. D. P..

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci, pri

skúmaní podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, nezisťoval dôsledne všetky tieto

zákonné podmienky. V prvom rade je potrebné skúmať, či žalobca je vecne aktívne

legitimovaný na podanie tejto žaloby, teda, či je veriteľom dlžníka – P. D. P., ktorý

previedol svoj majetok vo forme nepeňažného vkladu do majetku žalovaného, ktorý mal

z predmetného právneho úkonu majetkový prospech, je teda podľa § 42b ods. 2

vecne pasívne legitimovanou osobou v tomto konaní. V konaní

bolo preukázané zhodným tvrdeným účastníkov konania a predloženými platobnými

rozkazmi, že žalobca mal voči PD P. vymáhateľnú pohľadávku priznanú tromi

platobnými rozkazmi vydanými Krajským súdom v Banskej Bystrici

č. k . z 2.9.1997 na sumu 84 753 Sk s prísl., č. k. z 5.8.1997

na sumu 12 200 Sk s prísl. a č. k. z 15.10.1997 na 6100 Sk s prísl., teda

celkovo na istinu 103 053 Sk a 0,5 % zmluvnú pokutu a trovy konania. Žalobca v žalobe

uviedol, že jeho pohľadávka voči PD P. je vo výške 2 474 361 Sk, pričom takýto nárast

pôvodnej pohľadávky na túto sumu bližšie nevyčíslil a nezdôvodnil. To namietal aj

žalovaný v písomnom podaní z 10.3.2005. Súd prvého stupňa sa výškou pohľadávky

žalobcu alebo jej neuhradenej časti v konaní vôbec nezaoberal. Nie je preto možné

posúdiť, či predmetný právny úkon dlžníka PD P. ukrátil uspokojenie vymáhateľnej

pohľadávky žalobcu, ak jej výška nebola v konaní skúmaná, pretože od výšky pohľadávky

žalobcu závisí posúdenie, či po tom, čo dlžník urobil predmetný právny úkon, zostal

dlžníkovi majetok v rozsahu, z ktorého by žalobca mohol alebo nemohol uspokojiť svoju

pohľadávku. Posúdenie výšky pohľadávky žalobcu a hodnoty majetku, ktorý po spornom

právnom úkone dlžníkovi zostal, je jednou zo zákonných podmienok, ktoré musí súd

skúmať skôr, než dospeje k záveru, že právny úkon je odporovateľný. Ak dlžníkovi aj po

uskutočnení namietaného právneho úkonu zostane majetok, z ktorého je možné uspokojiť

celú nespornú pohľadávku veriteľa, nemožno považovať takýto právny úkon dlžníka za

odporovateľný.

Žalovaný v konaní namieta, že pohľadávka žalobcu priznaná právoplatnými

platobnými rozkazmi vo výške 443 750 Sk zanikla ku dňu 13.3.1998 čiastočne úhradou

a čiastočne postúpením pohľadávky, a to v celkovej výške 555 953 Sk, teda ku dňu

podania žaloby dňa 24.11.1998 pohľadávka žalobcu voči PD P. už neexistovala. Úlohou

súdu prvého stupňa preto bude zistiť, či pohľadávka žalobcu voči PD P. zanikla úhradou,

zápočtom, postúpením alebo inou formou skôr, než žalobca uzavrel

s PD P. dohodu o zmluvnej pokute vo výške 0,5 % a 1 % denne, teda, či dlh

PD P. nezanikol skôr, ako došlo k jeho uznaniu a následnému dojednaniu zmluvnej

pokuty za oneskorenú úhradu dlhu na už uhradený dlh. V tom prípade by žalobca nebol

veriteľom PD P. a nebol by aktívne legitimovaným na podanie predmetnej žaloby

o neúčinnosť právneho úkonu. V prípade, že pohľadávka žalobcu ku dňu dojednania

zmluvnej pokuty nebola uhradená, súd posúdi, či dohodnutá zmluvná pokuta 0,5 % denne

a 1 % denne požíva právnu ochranu podľa a a či

dohodnutá zmluvná pokuta za omeškanie s úhradou peňažného záväzku nie je podľa

obsahu dohodou o úroku z omeškania podľa ods. l a či

žalobca si nevyčíslil v celkovej evidovanej pohľadávke voči PD P. úroky z omeškania

z úrokov z omeškania., čo je v rozpore s ustanovením .

Ďalšou podmienkou úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu je, aby podľa

bola žaloba podaná do troch rokov, odkedy bol

právny úkon urobený. Táto lehota tri roky je lehotou hmotnoprávnou, prekluzívnou, čo

znamená, že na jej márne uplynutie musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, teda, aj keď

jej uplynutie do podania žaloby od urobenia právneho úkonu účastníci konania

nenamietajú. Žalobca v tomto konaní začatom doručením žaloby dňa 24.11.1998 sa

domáha určenia neúčinnosti právnych úkonov urobených medzi žalovaným a PD P. bez

bližšej špecifikácie, o aké právne úkony ide. Na výzvu súdu z 12.11.2003 žalobca

písomným podaním zo 16.4.2004, doručeným súdu 23.4.2004, konkretizuje napádaný

právny úkon ako notársku zápisnicu č. N 150/98, Nz 143/98 zo 7.5.1998. Z obsahu tohto

písomného podania žalobcu však vyplýva, že za neúčinný navrhuje určiť vyhlásenie

vkladateľa v notárskej zápisnici zo 7.5.1998. Notárska zápisnica č. n 150/98, Nz 143/98

zo 7.5.1998 napísaná na Notárskom úrade JUDr. P. T. vo V. K. nie je právny úkon,

ktorým bolo rozhodnuté o vložení majetku veriteľa PD P. do majetku žalovaného, táto

notárska zápisnica iba osvedčovala priebeh ustanovujúcej schôdze žalovaného. Konštatuje

sa v nej, že súčasťou tejto zápisnice je uznesenie členskej schôdze a predstavenstva PD P..

Z obsahu zápisnice z náhradnej členskej schôdze PD P. konanej dňa 31.8.1998 vyplýva,

že táto náhradná členská schôdza rozhodla o vložení ďalšej majetkovej účasti -

nepeňažného vkladu PD P. do majetku žalovaného, a teda toto rozhodnutie môže byť

napádaným neúčinným právnym úkonom, a nie notárska zápisnica, ktorá je iba formou

právneho úkonu. Súd prvého stupňa vo výroku napadnutého rozsudku ako neúčinný

právny úkon označil preto nesprávne notársku zápisnicu, namiesto vyhlásenia vkladateľa

– PD P. o vložení nepeňažného vkladu do majetku žalovaného na základe rozhodnutia

náhradnej členskej schôdze

PD P. konanej dňa 31.8.1998. Úlohou súdu prvého stupňa bude v novom rozhodnutí

odstrániť aj túto vadu výroku v novom rozhodnutí a posúdiť, či právo na určenie

neúčinnosti konkrétneho právneho úkonu bolo uplatnené v zákonnej trojročnej

prekluzívnej lehote, odkedy bol napádaný právny úkon urobený.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolanie žalovaného, pokiaľ namietal

procesný postup súdu prvého stupňa, ktorý vydal napadnutý rozsudok len voči jednému

odporcovi – A. P., hoci voči druhému žalovanému – P. D. P., konanie nikdy nebolo

právoplatne zastavené. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa v prvom rozsudku

vydanom vo veci dňa 16.4.2002 návrh voči odporcovi v 1. rade – A. P., zamietol

a konanie voči odporcovi v 2. rade – P. D. P., zastavil na základe späťvzatia návrhu

žalobcu voči odporcovi v 2. rade na pojednávaní dňa 10.4.2001. Na základe odvolania

žalobcu voči tomuto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

uznesením č. k. zo dňa 24. apríla 2003

zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Z obsahu tohto uznesenia

vyplýva, že podľa obsahu odvolania Najvyšší súd SR preskúmal rozsudok súdu

prvého stupňa iba v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu proti žalovanému

v 1. rade - A. P.. To znamená, že voči žalovanému v 2. rade - P. D. P., bolo konanie

právoplatne zastavené. Žalovaný

v 2. rade podľa nie je v tomto konaní vecne pasívne

legitimovaný, pretože on z predmetného právneho úkonu nemal majetkový prospech, ten

mohol mať iba nadobúdateľ majetku – žalovaný, ktorý je v konaní o určenie neúčinnosti

právneho úkonu vecne pasívne legitimovaný, s ktorým správne súd prvého stupňa konal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa ods. l písm. h/ zrušil

napadnuté rozhodnutie a vec podľa vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. V ňom bude potrebné doplniť dokazovanie naznačeným smerom

a posúdiť, či žalobca je v konaní vecne aktívne legitimovaný, v akej výške má žalobca

oprávnenú pohľadávku voči PD P., či túto môže uspokojiť PD P., či si právo uplatnil

včas, a následne posúdiť, či je konkrétny právny úkon voči žalovanému právne neúčinný.

Až na základe takto doplneného dokazovania znova vo veci rozhodne.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho

konania. Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným

v tomto rozhodnutí ( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 23. apríla 2008

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: