Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 48/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného advokátkou

JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., Mariánske námestie 31, Žilina, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

po právoplatnosti nálezu sp. zn. zo 14. septembra 2016 a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom

pod sp. zn. po právoplatnosti nálezu sp. zn.

zo 14. septembra 2016 p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý nahradiť trovy

konania v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov) na účet jeho

právnej zástupkyne advokátky JUDr. Sabíny Hodoňovej, Mariánske námestie 31, Žilina,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 28. januára 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť sťažovateľa , ,

(ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

(ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Čadca (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že predmetnom napadnutého konania

je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva,

ktoré iniciovala bývalá manželka sťažovateľa podaním návrhu na okresnom súde

24. marca 2006.

2.1 Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti uviedol, že porušenie jeho práv

[bod 1 rozhodnutia] v napadnutom konaní už bolo predmetom rozhodovania ústavného

súdu, ktorý nálezom sp. zn. z 19. septembra 2014 konštatoval porušenie

práv sťažovateľa, prikázal okresnému súdu konať bez prieťahov a priznal sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie. Následne ústavný súd rozhodoval na základe novej sťažnosti

sťažovateľa nálezom sp. zn. zo 14. septembra 2016, v ktorom opätovne

konštatoval porušenie práv sťažovateľa v napadnutom konaní, priznal mu finančné

zadosťučinenie, pričom vo vzťahu k okresnému súdu neformuloval príkaz konať vzhľadom

na výrok obsiahnutý v predchádzajúcom náleze.

2.2 Sťažovateľ konštatoval, že okresný súd po doručení nálezu ústavného súdu

sp. zn. nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom vyhlásil

rozsudok č. k. -915 z 8. marca 2017. Proti rozsudku okresného súdu

č. k. -915 podali obe strany sporu odvolanie. Ďalšia aktivita okresného súdu

bola zameraná na vykonávanie procesných úkonov voči stranám sporu a predloženie spisu

na rozhodovanie o odvolaní súdu druhej inštancie. Krajský súd v Žiline uznesením

sp. zn. z 31. mája 2019 rozhodol o odvolaní sporových strán

tak, že rozsudok okresného súdu č. k. -915 zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

2.3 Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti uviedol ďalší postup okresného súdu:

„... Výzvou zo dňa 16. augusta 2019 boli účastníci konania vyzvaní na predloženie

zoznamu vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov konkretizovaných

dostatočne popisným spôsobom a na predloženie dôkazov, ktoré navrhujú vykonať.

Žalobkyňa reagovala podaním zo dňa 5. septembra 2019 a sťažovateľ podaním

zo dňa 1. októbra 2019. Vzájomné vyjadrenia súd predložil účastníkom na ďalšie vzájomné

vyjadrenia. Dňa 14. novembra 2019 bolo nariadené znalecké dokazovanie...“

2.4 Podľa názoru sťažovateľa „...vo veci sa tak uskutočňujú úkony, ale ide o úkony,

ktoré po viac ako 13 rokov trvania sporu vedú iba k ustáleniu masy bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, v dôsledku čoho ani nemožno predpokladať právoplatné

ukončenie veci v dohľadnej dobe...

... Stav právnej neistoty, na ktorý sťažovateľ poukazoval už v predchádzajúcich

ústavných sťažnostiach trvá viac ako 13 rokov a 9 mesiacov a do dnešného dňa nebol

odstránený...“.

3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,

aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom,

v ktorom vysloví, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní na okresnom súde vedenom

pod sp. zn. porušené boli. Súčasne sa sťažovateľ domáha priznania finančného

zadosťučinenia v sume 10 000 € a náhrady trov konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu

4. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa

na ďalšie konanie a výzvou ústavného súdu na vyjadrenie sa k obsahu ústavnej sťažnosti

zaujal okresný súd stanovisko podaním sp. zn. doručeným ústavnému súdu

3. marca 2020. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bol aj chronologický prehľad

procesných úkonov uskutočnených v napadnutom konaní a vyjadrenie zákonnej sudkyne.

4.1 Zákonná sudkyňa vo svojom stanovisku uviedla, že v sledovanom období

(po právoplatnosti nálezu sp. zn. zo 14. septembra 2016, pozn.)

koná v napadnutom konaní plynule, bez zbytočných prieťahov.

„... Všetky úkony sú vykonávané bezodkladne a tieto smerujú k rozhodnutiu vo veci

samej, s tým, že po zabezpečení všetkých dôkazných prostriedkov v zmysle pokynov

odvolacieho súdu, súd za týmto účelom vytýčil termín pojednávania na deň 22.4.2020.

Dovolím si poukázať aj na obštrukčné správanie žalovaného (sťažovateľa), ktorý na jednej

strane podá ústavnú sťažnosť, ktorú odôvodňuje okrem iného aj tým, že súd vykonáva 13

rokov úkony smerujúce k ustáleniu masy BSM, a na strane druhej, následne po podaní

ústavnej sťažnosti na pojednávaní dňa 22.1.2020 navrhuje zahrnúť do masy BSM ďalšie

dlhy z rôznych titulov (náhradného výživného, dlhy zistené v trestných konaniach, platby

za užívanie bytu, prenájom atď.) a navrhuje vypočuť svedkov. Z tohto dôvodu sa podanie

ústavnej sťažnosti javí zo strany sťažovateľa ako účelové...“

4.2 S názorom zákonnej sudkyne na základe predloženého prehľadu procesných

úkonov uskutočnených v napadnutom konaní sa stotožnila aj podpredsedníčka okresného

súdu, ktorá zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho prejednania veci [§ 58

ods. 3 ].

5. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ stanovisko nezaujal, hoci písomná výzva

ústavného súdu č. k. -26 z 3. marca 2020 bola jeho právnej zástupkyni

advokátke JUDr. Sabine Hodoňovej doručená 4. marca 2020. Ku konaniu ústneho

pojednávania sa sťažovateľ explicitne nevyjadril napriek doložke v zmysle § 157

ods. 2 (ďalej aj „“) v spojení s zákona o ústavnom

súde.

6. Ústavný súd s konkludentným súhlasom sťažovateľa a súhlasom okresného súdu

podľa upustil v danej veci od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, vyjadrením okresného súdu,

ako aj s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia jeho

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a súčasne sa domáha aj vyslovenia

porušenia svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch.

9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

[napr. , , , ].

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade

s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutí súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. , ).

11. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

12. Táto povinnosť súdu v čase začatia konania na okresnom súde vyplývala

z účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“),

ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali

tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety ,

v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Povinnosť súdu a sudcu konať

bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená

ako základný princíp civilného sporového konania v ďalej aj , podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

13. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva i z , podľa

ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla

na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z o sudcovskej

koncentrácii konania, ďalej z o predbežnom prejednaní ‒ sporu

a následkoch neprítomnosti strán aj z , podľa ktorého pojednávanie vedie

súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo z prvej vety ,

podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

13.1 Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov [napr. , ].

IV.

Vyhodnotenie postupu okresného súdu v napadnutom konaní

14. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

(ďalej len „BSM“) žalobkyne a žalovaného

(sťažovateľa) vedené na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. bolo z dôvodov

namietaných prieťahov v tomto konaní predmetom rozhodovania pred ústavným súdom

už celkom štyrikrát (vrátane tejto ostatnej ústavnej sťažnosti ). Prvýkrát

ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa

a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nálezom č. k. -29

z 10. septembra 2014. Týmto nálezom ústavný súd okrem vyslovenia porušenia práv

prikázal Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. konať vo veci

bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €;

zároveň mu priznal i náhradu trov konania v sume 284,08 €.

14.1 Nálezom sp. zn. zo 14. septembra 2016 ústavný súd taktiež

na základe sťažnosti vyslovil porušenie jeho označených práv

v napadnutom konaní a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 454,74 €.

14. 2 Tretí nález vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.

vydaný na základe ústavnej sťažnosti prijal ústavný súd 27. októbra

2016 pod sp. zn. . Týmto nálezom ústavný súd vyslovil porušenie

základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a trovy konania

355,72 €.

14.3 Samostatnou ústavnou sťažnosťou namietal sťažovateľ aj prieťahy v odvolacom

konaní sp. zn. , táto však bola uznesením ústavného súdu

sp. zn. z 11. decembra 2018 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

14.4 Na základe uvedeného ústavný súd pri rozhodovaní o tejto zatiaľ ostatnej

ústavnej sťažnosti sťažovateľa v konaní o vyporiadanie BSM pristúpil k posúdeniu

jej dôvodnosti vo veci ním namietaných práv (bod 1) osobitne v období po právoplatnosti

nálezu sp. zn. zo 14. septembra 2016.

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

16. V konkrétnom prípade sťažovateľa, berúc do úvahy celkovú dĺžku napadnutého

konania (viac ako 13 rokov) a skutočnosť, že o porušení sťažovateľom označených práv

v napadnutom konaní rozhodoval ústavný súd nálezom sp. zn.

z 10. septembra 2014 a naposledy nálezom sp. zn. zo 14. septembra 2016,

ústavný súd odkazuje na hodnotenia obsiahnuté v náleze v konaní sp. zn. ,

ako i v náleze v konaní sp. zn. (k tomu pozri najmä bod 11).

16.1 Ústavný súd upustil od samostatného vyhodnotenia kritéria právnej a faktickej

zložitosti prejednávanej veci a zameral sa na zhodnotenie postupu okresného súdu

a správanie sa sťažovateľa v posudzovanom období.

17. Okresný súd v napadnutom konaní po ustanovení ďalšieho znalca uznesením

zo 7. júna 2016 a doplnením dokazovania o ďalší znalecký posudok rozhodol 8. marca 2017

rozsudkom č. k. -915, proti ktorému podali obe sporové strany odvolanie

(26. mája 2017 podané odvolanie žalovaného, 31. mája 2017 podané odvolanie žalobkyne,

pozn.).

17.1 Ďalšia aktivita okresného súdu súvisela s vykonávaním procesných úkonov

a predložením súdneho spisu na rozhodnutie o podaných opravných prostriedkoch strán

sporu súdu druhej inštancie (spis predložený Krajskému súdu v Žiline 3. októbra 2017,

pozn.).

17.2 Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. z 31. mája 2019 rozhodol

o odvolaní sporových strán tak, že rozsudok okresného súdu č. k. -915 zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Na vec sa vzťahujúci súdny spis

bol okresnému súdu predložený 12. augusta 2019, z čoho vyplýva, že spis sa nachádzal

po dobu takmer 2 rokov mimo dispozície okresného súdu.

17.3 Okresný súd ďalej v napadnutom konaní postupoval viac-menej plynule

a po doručení na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu vykonával procesné úkony zamerané

na prípravu pojednávania (doručovanie vyjadrení sporovým stranám, nariadenie doplnenia

znaleckého dokazovania na účel zistenia aktuálnej hodnoty nehnuteľností, pozn.),

rešpektujúc tak právny názor súdu druhej inštancie, a riadne vec prejednal na pojednávaní

uskutočnenom 22. januára 2020.

17.4 Ústavný súd konštatuje, že procesné úkony v posudzovanom období boli

okresným súdom vykonávané z ústavnoprávneho hľadiska v primeranom časovom rámci.

17.5 Ústavný súd uvádza, že aj keď postup okresného súdu v posudzovanom období

vyhodnotil ako plynulý, je nevyhnutné mu vytknúť nesústredenosť v jeho činnosti,

ktorá vyústila do zrušenia rozsudku okresného súdu č. k. -915 z 8. marca 2017

rozhodnutím súdu druhej inštancie (uznesenie Krajského súdu v Žiline

sp. zn. z 31. mája 2019) z dôvodov pochybenia vo veci konajúceho súdu

pri určení hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania v napadnutom konaní.

18. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia správania sa sťažovateľa

v napadnutom konaní, posúdením priebehu a uskutočňovania procesných úkonov ústavný

súd konštatuje, že v správaní sťažovateľa vzhliadol okolnosti, ktoré ovplyvnili dĺžku

napadnutého konania, keďže okresný súd sa musel vysporiadať a reagovať na návrhy

a procesné úkony sťažovateľa (napr. odročenie pojednávania nariadeného

na 16. december 2019 z dôvodov na strane sťažovateľa, pozn.).

18.1 Sťažovateľ na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 22. januára 2020, podal nové

návrhy na doplnenie dokazovania (výsluchom svedka) a návrhy na zahrnutie pasív do masy

BSM, čím opätovne (v rozpore s tvrdeniami uvedenými v jeho ústavnej sťažnosti)

objektívne oddialil možnosť dosiahnutia meritórneho rozhodnutia na nariadenom

pojednávaní.

18.2 Overením aktuálneho stavu napadnutého konania ústavný súd zistil,

že pojednávanie nariadené na 20. apríl 2020 bolo z objektívnych dôvodov pre vyhlásenie

núdzového stavu v dôsledku pandémie koronavírusu zrušené. Nový termín prejednania veci

bol určený na 3. jún 2020, na ktorom okresný súd vyhlásil rozsudok.

V.

Závery ústavného súdu

19. Ústavný súd poznamenáva, že v súlade s ustálenou judikatúrou ESĽP

sťažovateľovi nemôže byť vytýkané uplatnenie procesných prostriedkov (riadne

a mimoriadne opravné prostriedky, námietka zaujatosti, zmena právneho zástupcu, návrhy

na dokazovanie a pod.), ktoré mu na ochranu jeho práv poskytuje vnútroštátny právny

poriadok. Nemožno však pričítať štátu zodpovednosť za prieťahy, ktoré v konaní vznikli

v dôsledku nutnosti vysporiadať sa s takýmito návrhmi (k tomu pozri rozsudok ESĽP

č. 52859/99 z 25. 5. 2004 Dostál proti Českej republike, § 220). Ako už bolo konštatované

v predchádzajúcich nálezoch ústavného súdu, v danej veci procesná aktivita sťažovateľa

nesporne prispela k predĺženiu konania.

20. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej

sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol

(obdobne napr. , , , ).

21. Ústavný súd na tomto mieste pripomína, že v konaní o vyporiadanie BSM,

ktoré je nepochybne konaním sporovým s určitými špecifikami, už nie celkom platí,

že vo veci konajúci súd nie je viazaný návrhmi účastníkov (sporových strán), pokiaľ

ide o rozsah tohto spoluvlastníctva, a že by teda sporové strany mohli do nekonečna

rozširovať, čo je predmetom BSM. Do vyporiadania BSM môže súd zahrnúť len tie veci

(majetkové práva a záväzky), ktoré strany sporu urobili predmetom vyporiadania. Konanie

o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom majú obidve sporové strany postavenie žalobcu,

ako aj žalovaného (iudicium duplex). Dôkazné bremeno zaťažuje tú sporovú stranu,

ktorá tvrdí, že vec nadobudnutá po čas trvania manželstva nepatrí do BSM, že vec bola

nadobudnutá za trvania manželstva, že peňažné sumy preukázateľne vynakladané za trvania

manželstva na svoj oddelený majetok boli výlučne jeho prostriedky a pod. Súd nie je však

naďalej viazaný návrhom sporových strán, pokiaľ ide o cenu vecí a o navrhnutý spôsob

ich vyporiadania, ktorý sa riadi priamo zákonom ( ).

22. V napadnutom konaní pred okresným súdom od jeho začatia dochádza

k neprimeraným prieťahom a došlo k nim aj po rozhodnutí ústavného súdu vo veci

, najmä ak okresný súd osobitne po nadobudnutí účinnosti Civilného

sporového poriadku dostatočne nepostupoval podľa jeho ustanovení ( a )

a nevyužil jeho inštitúty, čo mu bolo vytknuté aj v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu

sp. zn. z 31. mája 2019 (body 37 až 39). Tým bez ohľadu na správanie

sa sťažovateľa bolo zasiahnuté do jeho ústavne zaručeného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a dohovoru,

takže podmienky zásahu ústavného súdu podľa , tak ako boli uvedené,

sú aj po právoplatnosti nálezu sp. zn. zo 14. septembra 2016 splnené

(bod 1 výroku nálezu).

VI.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

23. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

23.1 Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

24. Ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia neprikázal, aby okresný súd vo veci

konal bez zbytočných prieťahov, zohľadňujúc skutočnosť, že vo vzťahu k napadnutému

konaniu tak už urobil vo svojom náleze sp. zn. z 10. septembra 2014,

ako aj to, že v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti okresný súd rozhodol

vo veci samej rozsudkom č. k. -1124 z 3. júna 2020, čím v rámci svojich

dispozícií vykonal kroky na dosiahnutie právnej istoty sťažovateľa; okrem toho sťažovateľ

v petite svojej ústavnej sťažnosti uloženie povinnosti okresnému súdu konať

bez zbytočných prieťahov ani nežiadal (oddiel IV. podania).

25. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

25.1 Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

26. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

27. Sťažovateľ sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €.

Svoj návrh na priznanie finančného zadosťučinenia však žiadnym konkrétnym spôsobom

neodôvodnil.

28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva ().

29. Vychádzajúc z doterajšej neprimeranej dĺžky napadnutého konania,

ktoré nie je ani po viac ako 13 rokoch právoplatne skončené, ako aj s prihliadnutím

na neefektívnu činnosť okresného súdu, napriek tomu, že sťažovateľ svoju žiadosť

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia riadne neodôvodnil (§ 43 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), keď uviedol len rozsah požadovaného zadosťučinenia, ústavný súd

dospel k názoru, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 500 € bude primerané

konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci v období po právoplatnosti nálezu ústavného

súdu vo veci sp. zn. (bod 2 výroku tohto nálezu), a vo zvyšnej časti ústavnej

sťažnosti i s ohľadom na faktickú zložitosť veci v priebehu konania zapríčinenú

aj obštrukciami sťažovateľa nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

30. Ústavný súd v konkrétnej veci sťažovateľa nemôže nespomenúť aj tú skutočnosť,

že sťažovateľ adresoval dosiaľ ústavnému súdu 31 podaní, ktorými namieta porušenie

svojich práv v rôznych konaniach, ktoré sú vedené na Okresnom súde v Čadci v rodinných

veciach (rozvodové konanie, úprava práv a povinností k maloletým deťom, konanie

o výživné na plnoletého syna), v exekučnom konaní, ako i v konaní trestnom predmet

aj obsah je v zásade rovnaký, a ktorých charakter vykazuje aj isté známky účelového

využívania procesných inštitútov právneho poriadku. Na druhej strane však ústavný súd

považuje za neakceptovateľné, ak všeobecné súdy nekonajú dostatočne plynulo

a nie sú schopné v predmetných konaniach rozhodnúť v primeranej lehote bez zbytočných

prieťahov.

VI.

Trovy konania

31. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa,

ktoré mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne

alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

32. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2018,

ktorá bola vo výške 980 €.

33. Ústavný súd priznal náhradu za 2 úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov advokátke

JUDr. Sabine Hodoňovej. Náhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019

(2 x 163,33 €) spolu s režijným paušálom (2x 9,80 €) predstavuje sumu trov konania celkom

346,26 €.

34. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa advokátky JUDr. Sabiny Hodoňovej, Mariánske námestie 31,

Žilina, v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu (

v spojení s ).

35. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu