Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 490/2018
PDF · 149.89 KB
No categories available
III. ÚS 490/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra
2018 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátkou JUDr. Sabínou Hodoňovou, Mariánske námestie 31, Žilina, pre namietané
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 205/2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra
2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 205/2017 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Dňa 6. júna 2016 bola na Ústavný
súd Slovenskej republiky doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.: 7C/31/2006. Ústavný súd Slovenskej republiky
Nálezom sp. zn.: I. ÚS 401/2016 zo dňa 14. septembra 2016 rozhodol, že základné právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca
v konaní vedenom pod sp. zn.: 7C/31/2006 porušené bolo. Sťažovateľovi priznal finančné
zadosťučinenie v sume 1 000,- EUR a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
454,74 EUR.
Po vydaní uvedeného Nálezu sa vo veci dňa 8. marca 2017 uskutočnilo pojednávanie
a bol vydaný rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 7C/31/2006-915...“
3. Ďalej sťažovateľ v sťažnosti poukázal na to, že „Proti rozhodnutiu Okresného
súdu v Čadci podali obaja účastníci konania odvolanie. Sťažovateľ podaním zo dňa
26. mája 2017 a navrhovateľka dňa 29. mája 2017.
Sťažovateľ sa k odvolaniu zo strany navrhovateľky vyjadril na výzvu Okresného súdu
v Čadci v stanovenej lehote dňa 18. augusta 2017.
Navrhovateľka podala dňa 17. augusta 2017 na Okresný súd v Čadci vyjadrenie
k odvolaniu sťažovateľa, ktoré bolo podané dňa 26. mája 2017.
Okresný súd v Čadci zaslal sťažovateľovi vyjadrenie navrhovateľky a umožnil
sťažovateľovi vyjadriť sa. Toto vyjadrenie sťažovateľ doručil súdu dňa 7. septembra 2017.
Navrhovateľka dňa 22. septembra podala na Okresný súd v Čadci stanovisko
k vyjadreniu sťažovateľa zo dňa 6. septembra 2017.
Okresný súd v Čadci vydal dňa 1. augusta 2018 uznesenie, ktorým sťažovateľovi
uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.
Táto ústavná sťažnosť smeruje proti Krajskému súdu Žilina a jeho postupu v konaní
vedenom pod sp. zn.: 6Co/205/2017.
Podanie bolo Krajskému súdu Žilina doručené dňa 3. októbra 2017, teda konanie
vo veci odvolania proti Rozsudku okresného súdu Čadca sp. zn.: 7C/31/2006 prebieha
k dnešnému dňu už viac ako 15 mesiacov od podania odvolania a Krajský súd Žilina viac
ako 10 mesiacov neuskutočnil vo veci žiadny úkon.
Predmetom odvolacieho konania je najmä vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov k bytu, z užívania ktorého bol sťažovateľ vylúčený rozhodnutím
vydaným v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.: 10C/109/2008.
Konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.: 6Co/20S/2017 nie je
v súlade s požiadavkou prejednania veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote.
Naopak, trvanie konania je neprimerane dlhé a v rozpore s právom na prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov.“.
4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„1. Právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu Žilina pod sp. zn.: 6Co/205/2017 porušené bolo.
2. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,- EUR,
ktoré mu je Krajský súd Žilina povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
3. Krajský súd Žilina je povinný uhradiť trovy konania
vo výške 325,42 EUR do 2mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho
zástupcu.“
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
8. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť
aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
9. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom
všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
10. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa
smerujúcom proti postupu krajského súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné
prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu v sťažnosti označených práv v konaní vedenom
krajským súdom pod sp. zn. 6 Co 205/2017.
11. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže podľa štandardnej
judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva
sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy
netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 343/04,
12. Sťažovateľ v sťažnosti sám uvádza, že napadnuté konanie na krajskom súde
prebieha od 3. októbra 2017, keď mu bol postúpený spis okresného súdu na rozhodnutie
o odvolaní, pričom dosiaľ nebolo napadnuté konanie skončené. Ústavný súd konštatuje,
že sťažovateľ v sťažnosti poukazuje aj na prieťahy v prvostupňovom konaní vedenom
Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 7 C 31/2006. V súvislosti s týmto konaním však
porušenie v sťažnosti označených práv nenamieta, pričom uvádza, že priebeh tohto konania
už ústavný súd vyhodnotil a rozhodol v náleze sp. zn. I. ÚS 401/2016 zo 14. septembra
2016, keď okrem iného sťažovateľovi priznal aj finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €.
Keďže ústavný súd je v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde viazaný
návrhom na začatie konania a osobitne petitom sťažnosti, možným porušovaním základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom
sa nezaoberal. Ústavný súd v uvedenej súvislosti poukazuje aj na to, že konanie pred ním
je ovládané princípom dispozitívnosti, ktorý vylučuje, aby ústavný súd zapájal do konania
o sťažnosti iný všeobecný súd bez výslovného návrhu sťažovateľa.
13. Ústavný súd na základe uvedeného zastáva názor, že iba samotná dĺžka
sťažnosťou napadnutého odvolacieho konania aj napriek tomu, že krajský súd ako súd
odvolací vo veci doteraz nerozhodol, sama osebe nebola takej povahy, aby len na jej
základe bolo možné v okolnostiach danej veci vysloviť namietané porušenie práv
sťažovateľa, resp. že doba konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. 6 Co 205/2017
zasiahla z dôvodov, za ktoré nesie zodpovednosť krajský súd, samotnú podstatu a účel
namietaných práv sťažovateľa takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie (m. m. II. ÚS 93/03).
14. Pokiaľ sťažovateľ namieta nečinnosť krajského súdu v období, keď mu bol
okresným súdom predložený súdny spis na rozhodnutie, ústavný súd dáva do pozornosti,
že krajský súd vo veci koná ako súd odvolací, úlohou ktorého je posúdiť vecnú správnosť
odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto krajský súd v zmysle
právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) platnej do 30. júna 2016
spravidla nevykonáva vo veci procesné úkony (§ 213 OSP) a ani nie je povinný nariadiť
pojednávanie (§ 214 OSP). Podľa právnej úpravy platnej od 1. júla 2016 je postup
konajúceho súdu upravený v § 383, § 384 a § 385 Civilného sporového poriadku. To však
(aj vzhľadom na predmet konania a rozsah súdneho spisu) nevyhnutne neznamená,
že odvolací súd je v odvolacom konaní „úplne“ nečinný, ako tvrdí sťažovateľ.
15. Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,
16.V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného
práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu
buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05). K takémuto záveru ústavný súd dospel
aj pri predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti.
17. Pri rozhodovaní vo veci ústavný súd taktiež zohľadnil, že sťažovateľ
pred podaním sťažnosti ústavnému súdu neuplatnil sťažnosť na prieťahy v napadnutom
konaní u predsedu krajského súdu.
18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
19. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
20. Ústavný súd v závere pripomína, že ak by nečinnosť krajského súdu v odvolacom
konaní aj naďalej bez ospravedlniteľného dôvodu trvala, sťažovateľ môže predložiť
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. decembra 2018