Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)II. ÚS 344/2020
PDF · 153.49 KB
No categories available
II. ÚS 344/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra
Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpeného advokátskou
kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., Havlíčkova 16,
Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v „spojení“ s čl. 47 Charty základných práv
Európskej únie postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna
2020 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietala porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
v spojení s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom
Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
14 Csp 119/2017 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že sa žalobou doručenou okresnému súdu
28. septembra 2017 domáhal zaplatenia sumy 253,87 € s príslušenstvom a určenia
neprijateľnej zmluvnej podmienky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uzavretej so žalovaným.
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že ide o konanie, ktoré má pre neho ako
spotrebiteľa osobitný význam, pričom ide o kategóriu sporov s ochranou slabšej strany,
na ktoré sú kladené zvýšené požiadavky na ochranu slabšej strany. Vychádzajúc
z uvedeného, je toho názoru, že v napadnutom konaní, ktoré si podľa názoru sťažovateľa
vyžaduje výnimočnú, resp. osobitnú rýchlosť, preto samotný fakt, že konanie nie je
právoplatne ukončené ani po 2 a pol roku, má svedčiť o tom, že dochádza k porušovaniu
jeho označených práv.
4. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto
nálezom:
„I. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení čl. 38 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 47 Charty základných práv
Európskej únie, konaním a postupom Okresného súdu Bratislava II v súdnom konaní
vedenom pod sp. zn. 14 Csp/119/2017 porušené bolo.
II. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava II, aby
v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Csp/119/2017 konal bez zbytočných prieťahov.
III. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 3000,- EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný uhradiť
sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
IV. Okresný súd Bratislava II povinný nahradiť sťažovateľovi náhradu trov konania
a náhradu trov právneho zastúpenia a to vo výške 675.43 Eur...“
II.
Relevantné ustanovenia právnych prepisov
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018
Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Podľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené,
má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy
pred súdom.
Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať
možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.
Právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade,
ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti.
9. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na
ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
11. Ústavný súd, vychádzajúc z celkovej dĺžky konania na okresnom súde (približne
2 a pol roka) a informácie uvedenej sťažovateľom, že okresný súd určil termín pojednávania
na 2. október 2020, ako aj zo stručnej rekapitulácie priebehu napadnutého konania
poskytnutej sťažovateľom, z ktorej vyplýva, že súd vykonal nevyhnutné úkony súvisiace
s prípravou pojednávania a vykonal dve pojednávania, konštatuje, že sťažovateľ neuviedol
žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že doterajší postup okresného súdu
a doterajšia dĺžka napadnutého konania dosahujú intenzitu potrebnú na vyslovenie
porušenia označených práv sťažovateľa, a to najmä v kontexte toho, že vec môže byť
rozhodnutá na najbližšom pojednávaní.
12. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v
súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS
61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného
súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď
nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.
IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého
konania vzhľadom na už uvedené okolnosti nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby
bolo možné po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie
označených práv sťažovateľa, preto jeho ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2
písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (podobne napr. I. ÚS 96/2011,
III. ÚS 541/2011, III. ÚS 7/2015).
14. K takémuto záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax
a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka
súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov, v závislosti od povahy
a zložitosti veci, nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. III. ÚS 50/2015).
15. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tiež vyslovil domnienku, že ide o konanie
s ochranou slabšej strany, preto sa tam vyžaduje postup s výnimočnou rýchlosťou. Ústavný
súd bez toho, aby túto tézu bližšie skúmal a analyzoval, konštatuje, že predmet napadnutého
konania je neporovnateľný s konaniami, ktoré sú svojou povahou nepochybne naliehavejšie
ako napr. statusové konania, úprava styku s maloletými, spory o nároky z pracovného
pomeru a podobne, kde aj ústavný súd postup všeobecných súdov hodnotí omnoho
prísnejšie (pozri napr. II. ÚS 33/99, I. ÚS 53/02, I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dodáva, že predmet napadnutého konania nemožno
dať na roveň týchto konaní, hoci si pripúšťa, že aj tento typ konania má osobitné postavenie,
ktoré je však dostatočne zohľadnené úpravou procesného práva, ako aj práva hmotného.
16. Pokiaľ ide o namietaný čl. 47 charty, ústavný súd, vychádzajúc z argumentácie
sťažovateľa, že k jeho porušeniu, resp. tam obsiahnutých princípov došlo v spojení
s ostatnými namietanými právami (podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6
ods. 1 dohovoru), konštatuje, že predpokladom vyslovenia porušenia označeného článku
charty je zistenie, že došlo k porušeniu práva alebo slobody, zaručeného právom Únie.
Keďže ústavný súd takéto sťažovateľom namietané porušenie nezistil, bolo potrebné aj túto
časť ústavnej sťažnosti odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa
posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle § 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol.
18. Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
19. Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu