Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 344/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra

Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátskou

kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., Havlíčkova 16,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a Listiny základných práv

a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v „spojení“ s čl. 47 Charty základných práv

Európskej únie postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietala porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

v spojení s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že sa žalobou doručenou okresnému súdu

28. septembra 2017 domáhal zaplatenia sumy 253,87 € s príslušenstvom a určenia

neprijateľnej zmluvnej podmienky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

uzavretej so žalovaným.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že ide o konanie, ktoré má pre neho ako

spotrebiteľa osobitný význam, pričom ide o kategóriu sporov s ochranou slabšej strany,

na ktoré sú kladené zvýšené požiadavky na ochranu slabšej strany. Vychádzajúc

z uvedeného, je toho názoru, že v napadnutom konaní, ktoré si podľa názoru sťažovateľa

vyžaduje výnimočnú, resp. osobitnú rýchlosť, preto samotný fakt, že konanie nie je

právoplatne ukončené ani po 2 a pol roku, má svedčiť o tom, že dochádza k porušovaniu

jeho označených práv.

4. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„I. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle v spojení Listiny základných

práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 47 Charty základných práv

Európskej únie, konaním a postupom Okresného súdu Bratislava II v súdnom konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

II. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava II, aby

v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

III. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 3000,- EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný uhradiť

sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Bratislava II povinný nahradiť sťažovateľovi náhradu trov konania

a náhradu trov právneho zastúpenia a to vo výške 675.43 Eur...“

II.

Relevantné ustanovenia právnych prepisov

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení (ďalej len „“).

8. Podľa a listiny každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené,

má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy

pred súdom.

Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať

možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.

Právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade,

ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti.

9. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

11. Ústavný súd, vychádzajúc z celkovej dĺžky konania na okresnom súde (približne

2 a pol roka) a informácie uvedenej sťažovateľom, že okresný súd určil termín pojednávania

na 2. október 2020, ako aj zo stručnej rekapitulácie priebehu napadnutého konania

poskytnutej sťažovateľom, z ktorej vyplýva, že súd vykonal nevyhnutné úkony súvisiace

s prípravou pojednávania a vykonal dve pojednávania, konštatuje, že sťažovateľ neuviedol

žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že doterajší postup okresného súdu

a doterajšia dĺžka napadnutého konania dosahujú intenzitu potrebnú na vyslovenie

porušenia označených práv sťažovateľa, a to najmä v kontexte toho, že vec môže byť

rozhodnutá na najbližšom pojednávaní.

12. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v

súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (, , I. ÚS

61/03, ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného

súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.

, , ).

13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého

konania vzhľadom na už uvedené okolnosti nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby

bolo možné po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie

označených práv sťažovateľa, preto jeho ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. g) ako zjavne neopodstatnenú (podobne napr. ,

, ).

14. K takémuto záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax

a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka

súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov, v závislosti od povahy

a zložitosti veci, nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. ).

15. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tiež vyslovil domnienku, že ide o konanie

s ochranou slabšej strany, preto sa tam vyžaduje postup s výnimočnou rýchlosťou. Ústavný

súd bez toho, aby túto tézu bližšie skúmal a analyzoval, konštatuje, že predmet napadnutého

konania je neporovnateľný s konaniami, ktoré sú svojou povahou nepochybne naliehavejšie

ako napr. statusové konania, úprava styku s maloletými, spory o nároky z pracovného

pomeru a podobne, kde aj ústavný súd postup všeobecných súdov hodnotí omnoho

prísnejšie (pozri napr. , , , , ).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dodáva, že predmet napadnutého konania nemožno

dať na roveň týchto konaní, hoci si pripúšťa, že aj tento typ konania má osobitné postavenie,

ktoré je však dostatočne zohľadnené úpravou procesného práva, ako aj práva hmotného.

16. Pokiaľ ide o namietaný čl. 47 charty, ústavný súd, vychádzajúc z argumentácie

sťažovateľa, že k jeho porušeniu, resp. tam obsiahnutých princípov došlo v spojení

s ostatnými namietanými právami (podľa , listiny a

ods. 1 dohovoru), konštatuje, že predpokladom vyslovenia porušenia označeného článku

charty je zistenie, že došlo k porušeniu práva alebo slobody, zaručeného právom Únie.

Keďže ústavný súd takéto sťažovateľom namietané porušenie nezistil, bolo potrebné aj túto

časť ústavnej sťažnosti odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa

posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol.

18. Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

19. Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu