Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľa v tej istej veci už rozhodol uznesením sp. zn. II. ÚS 344/2020 zo 7. júla 2020. Sťažovateľ po približne troch mesiacoch od rozhodnutia ústavnéhosťažovateľovi do pozornosti, že vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 344/2020 zo 7. júla 2020 v tej istej právnej veci sťažovateľa konštatoval, že „okresný

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. III. ÚS 50/2015, II. ÚS 344/2020). 10. V dôsledku odmietnutia ústavnej sťažnosti v celom rozsahu sa už ústavný

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. II. ÚS 344/2020). 10. V dôsledku odmietnutia ústavnej sťažnosti v celom rozsahu sa už ústavný

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. III. ÚS 50/2015, II. ÚS 344/2020). 10. Pokiaľ sťažovateľka v súvislosti s dĺžkou napadnutého konania namietala

sťažovateľa na prieťahy v napadnutom konaní bola uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 344/2020 zo 7. júla 2020 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. 2. Z opakovane podanejnerozvádza. 10. Ústavný súd prvú ústavnú sťažnosť sťažovateľa uznesením č. k. II. ÚS 344/2020 zo 7. júla 2020 odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Napriek

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. III. ÚS 50/2015, II. ÚS 344/2020). 12. Uvedený dôvod odmietnutia podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

Následne tieto ústavné sťažnosti boli uzneseniami ústavného súdu č. k. II. ÚS 344/2020 zo 7. júla 2020, č. k. II. ÚS 533/2020 z 19. novembra 2020 a č. k. I. ÚS

ktoré boli ústavným súdom opakovane odmietnuté ako zjavne neopodstatnené (II. ÚS 344/2020, II. ÚS 533/2020, I. ÚS 191/2021). Rovnako rozhodol aj o predchádzajúcej

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. III. ÚS 50/2015, II. ÚS 344/2020). 22. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy