Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 364/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľov

, , ,

a , , ,

zastúpených advokátskou kanceláriou LÖWY & LÖWY s. r. o., Slowackého 56, Bratislava,

v mene ktorej konajú advokáti a konatelia JUDr. Alexandra Löwy, PhD., LL.M.,

a JUDr. Jakub Löwy, PhD., LL.M., vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa , a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 31. januára 2020 v časti výroku o náhrade trov konania

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a

ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. apríla 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

, a , ,

(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa ,

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. januára 2020 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“) v časti výroku o náhrade trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. sa ,

, (ďalej len „žalobca“), ako právny nástupca

pôvodnej žalobkyne podanou žalobou domáhal proti sťažovateľom

určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 1. marca 2018 žalobu žalobcu zamietol.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca odvolanie, pričom podaním

z 13. novembra 2019 vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Krajský

súd napadnutým uznesením pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok okresného súdu

sp. zn. z 1. marca 2018 zrušil, konanie zastavil a stranám nárok na náhradu

trov konania nepriznal.

4. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti podrobne opisujú skutkový stav veci a priebeh

konania a uvádzajú, že jediným dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom bola vedomosť

o jeho neúspechu v konaní. Sťažovatelia poukazujú na odôvodnenie uznesenia krajského

súdu, ktorý nepriznanie náhrady trov konania odôvodnil aplikáciou § 257 Civilného

sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), pričom napadnuté uznesenie považujú za arbitrárne

a neudržateľné. Konkrétne uvádzajú, že „súd dostatočne neodôvodnil aplikáciu ustanovenia

tak, že jeho rozhodnutie sa tým stalo arbitrárnym,

svojvoľným a nepreskúmateľným, a to aj vychádzajúc zo skutkových okolností

prejednávanej veci. Pri hodnotení aplikácie ustanovenia nezohľadnil

aj postavenie žalobcu v prejednávanej veci (pričom on sám osobitými majetkovými,

sociálnymi alebo inými aspektmi svoje postavenie neodôvodňoval), ale len účelovo

vyhodnotil, že sťažovatelia sú vlastníkmi nehnuteľnosti v lukratívnej časti Bratislavy.“.

5. Ďalej sťažovatelia zdôrazňujú, že v predmetnom konaní im bola v roku 2013

uložená povinnosť nahradiť pôvodnej žalobkyni trovy konania v sume 8 065,30 €.

Podľa názoru sťažovateľov žalobca bezúspešne zotrvával na podanej žalobe a účelovo

procesnými úkonmi predlžoval konanie, pričom len zavinením žalobcu „vznikli v konaní

trovy a náklady, ktoré museli žalovaní znášať, pričom za účelné bránenie práva,

keď žalobca bránil svoje práva celkom zjavne bezdôvodne až šikanózne, majú byť

sťažovatelia sankcionovaní tým, že im súd neprizná nárok na náhradu trov konania“.

6. Sťažovatelia s poukazom na zásadu procesnej zodpovednosti za zastavenie

konania vyjadrujú presvedčenie, že v danom prípade žalobca aj napriek právnemu

zastúpeniu v konaní „chybne bránil svojej práva“, a preto vzal následne žalobu späť.

Krajskému súdu vytýkajú, že nebral do úvahy, z akého dôvodu žalobca pokračoval

v uplatňovaní nároku, aj keď bol riadne zapísaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti na liste

vlastníctva, a neskúmal ani jeho postoj a správanie v konaní. Súčasne sťažovatelia

poukazujú na majetkové pomery žalobcu a svojvoľný záver krajského súdu,

podľa ktorého by uloženie povinnosti nahradiť trovy konania predstavovalo pre žalobcu

neprimeranú záťaž, hoci žalobca v konaní na svoje nepriaznivé sociálne a majetkové

pomery ani nepoukazoval.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí

ich ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa podľa SR, SR

a článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -731 v časti výroku o trovách

konania porušené bolo.

Ústavný súd SR uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -731 v časti

výroku o trovách konania zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave

na ďalšie konanie.

Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia.“

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11.1 Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd.

12.1 Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Posúdenie ústavným súdom

16. Predmetom ústavnej sťažnosti je sťažovateľmi namietané porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa , základného práva na rovnosť účastníkov

konania podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením, ktorým krajský súd nepriznal žiadnej zo strán

sporu nárok na náhradu trov konania. Nepriznaním náhrady trov konania došlo

podľa sťažovateľov k zásahu do ich označených práv tým, že krajský súd bez riadneho

odôvodnenia aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania ,

čím je jeho rozhodnutie arbitrárne a právne neudržateľné.

17. Nedostatočné odôvodnenie, rovnako aj arbitrárnosť akéhokoľvek rozhodnutia

majú za následok, že nie je možné spoľahlivo zistiť, na základe čoho orgán predmetné

rozhodnutie vydal, na základe akých skutkových zistení a právnych záverov postupoval,

a preto nie je možné spoľahlivo preskúmať toto rozhodnutie. Arbitrárne rozhodnutie

predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces.

18. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces (resp. práva na súdnu ochranu)

je zákonným dôvodom na podanie dovolania podľa , pričom ústavný súd

dopytom na okresnom súde zistil, že proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podali

sťažovatelia 16. apríla 2020 v celom rozsahu (teda aj proti ústavnou sťažnosťou

napadnutému výroku o náhrade trov konania ako závislému výroku) dovolanie,

ktoré sťažovatelia odôvodňujú .

19. Ústavný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na princíp

subsidiarity zakotvený v , v zmysle ktorého má sťažovateľ právo

domáhať sa ochrany práv a slobôd pred ústavným súdom iba v prípade, ak o ich ochrane

nerozhoduje iný súd. To znamená, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd

je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov

je založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)

a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity

je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou

ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií (, ). Zásada subsidiarity reflektuje aj princíp

minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov,

ktorých rozhodnutia sú v konaní o ústavnej sťažnosti preskúmavané ().

20. Ústavný súd stabilne zastáva názor, že v prípade podania mimoriadneho

opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti na ústavnom súde

je ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní (podobne

, , ). Vyčerpanie všetkých opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných právnych predpisov totiž neznamená samotné podanie

oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným orgánom (,

)

21. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že ústavná sťažnosť mu bola

predložená predčasne, keďže námietkami sťažovateľov uvedenými v ústavnej sťažnosti,

ktoré sa týkajú porušenia ich základného práva na súdnu ochranu (a práva na spravodlivé

súdne konanie) zo strany krajského súdu, sa aj v časti výroku o náhrade trov konania

ako výroku závislého od rozhodnutia vo veci samej vysporiada najvyšší súd v rozsahu

svojho preskúmavacieho oprávnenia ako dovolacieho súdu. Po prípadnom prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie by totiž došlo k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu,

keď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali paralelne viaceré orgány súdneho typu –

najvyšší súd a ústavný súd (porovnaj m. m. , , ,

, ). Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte

neaprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci,

čo by malo negatívne (a len ťažko odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí

integrálnu súčasť princípov právneho štátu (, ).

22. Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd podanou ústavnou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, keďže dospel k záveru o jej neprípustnosti, preto ju v zmysle zásady ratione

temporis odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

23. Nad rámec uvedeného ústavný súd odkazuje na závery prijaté v jeho uznesení

sp. zn. z 15. augusta 2018 (rozhodnutie č. 74/2018 publikované v Zbierke

nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2018, s. 1270), v ktorom

sa problematikou prípustnosti opravných prostriedkov podľa

zaoberal, dospejúc okrem iného k záveru, že podľa jedným z uznesení,

proti ktorým je prípustné odvolanie a ktoré sú tak v danej nimi riešenej otázke s konečnou

platnosťou preskúmateľné v rámci odvolacieho konania, je aj uznesenie,

ktorým prvostupňový súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s konečnou

platnosťou, takže rozhodnutie odvolacieho súdu o tomto odvolaní je v otázke nároku

na náhradu trov konania rozhodnutím konečným (ktorým sa konanie v tejto otázke nároku

končí, pozn.), a teda ho možno podľa považovať za rozhodnutie preskúmateľné

v dovolacom konaní z dôvodov zmätočnosti ako rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

24. V závere ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že sťažovatelia k ústavnej

sťažnosti nepriložili kópiu napadnutého uznesenia krajského súdu, čím ich ústavná sťažnosť

nespĺňa všetky náležitosti vyžadované .

Avšak vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku ústavný súd sťažovateľov

na odstránenie uvedeného nedostatku ( ) nevyzýval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu