Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 303/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. augusta 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -34 z 3. apríla 2020 a takto

rozhodol:

1 . Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2 . Žiadosti na ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2020

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej

len „okresný súd“) č. k. -34 z 3. apríla 2020.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal

2. marca 2020 na okresnom súde žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume

2 722,50 € s príslušenstvom a o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 2 000 € proti

a , obaja (ďalej len „žalovaní“).

3. Okresný súd uznesením č. k. -34 z 3. apríla 2020 konanie o žalobe

sťažovateľa v časti o zaplatenie sumy 2 722,50 € zastavil, pričom súčasne sťažovateľovi

ani žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov zastavenej časti konania. Nárok sťažovateľa

na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 2 000 € vylúčil na samostatné konanie.

3. V dôvodoch uznesenia okresný súd, vychádzajúc z

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), vo vzťahu

k zastavujúcemu výroku odkázal na skoršie konanie vedené pod sp. zn. ,

„teda konanie žalobcu voči žalovaným... na zaplatenie tej istej sumy, s tým istým

príslušenstvom a na tom istom skutkovom základe“. V uvedenom predchádzajúcom konaní

pritom okresný súd rozsudkom z 28. marca 2018 žalobu sťažovateľa zamietol a Krajský súd

v Prešove rozsudkom z 26. septembra 2019 v konaní sp. zn.

tento prvoinštančný rozsudok potvrdil, a to s právoplatnosťou k 21. októbru 2019.

5. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ tvrdí porušenie svojich označených práv,

keďže okresný súd „vedome, úmyselne zastavil konanie, ktoré nespĺňa náležitosti prekážky

právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), čím sťažovateľovi spôsobil vedome finančnú

škodu“. Podľa názoru sťažovateľa totiž „ten istý nárok o ktorom sa už prv právoplatne

rozhodlo, bol sťažovateľom opretý v podanej žalobe z 02.03.2020 o iný právny dôvod –

bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných, vyplývajúci z totožného skutkového stavu,

ako pri žalobe sp. zn. , čiže neboli splnené podmienky na zastavenie konania

na základe res iudicata“.

6. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

o ústavnej sťažnosti takto rozhodol:

„4.1-Základné právo sťažovateľa, , na súdnu ochranu

podľa SR a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd Uznesením Okresného súdu Prešov č. -34

zo dňa 03.04.2020, porušené boli.

4.2-Nárok sťažovateľa na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,

podľa SR, je oprávnený.

4.3-Porušovateľ zaplatí sťažovateľovi sumy 2.722,50 EUR so zákonným úrokom 5 %

ročne od 11.03.2017 do zaplatenia a 147,36 EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti

uznesenia.

4.4-Porušovateľ zaplatí sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške €

5.000,- do dvoch mesiacov od právoplatnosti uznesenia, pre porušenie SR – právo

na súdnu ochranu podľa SR, pre porušenie ľudských práv sťažovateľa

na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru...“

7. V závere ústavnej sťažnosti požiadal sťažovateľ ústavný súd o ustanovenie

právneho zástupcu na zastupovanie v konaní. Túto svoju žiadosť opiera o priložené

podklady dokumentujúce jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery.

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) navrhovateľ musí byť v celom konaní zastúpený

advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.

12. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd

môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa

a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

13. Podľa ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.

14. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

17. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a jeho práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu, ktorým bolo konanie

o žalobe sťažovateľa čiastočne zastavené a nebol mu priznaný nárok na náhradu trov

konania v zastavenej časti. Sťažovateľ nesúhlasí s právnym názorom okresného súdu

o existencii procesnej prekážky podľa v posudzovanej veci.

18. Sťažovateľ vo svojej argumentácii viacnásobne odkazuje aj na čl. 46

ods. 3 zakotvujúci základné právo na náhradu škody spôsobnej nezákonným

rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom. V sťažnostnom petite však nenavrhuje vysloviť porušenie

tohto základného práva napadnutým uznesením okresného súdu. Od ústavného súdu

iba očakáva, že v náleze vysloví oprávnenosť jeho nároku na náhradu škody spôsobenej

„nezákonným rozhodnutím súdu“. Vzhľadom na predmet konania vedeného na okresnom

súde je zjavné, že základné právo podľa sa v ňom nerealizuje. Zároveň,

eventuálne konštatovanie porušenia základného práva podľa

alebo jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nálezom ústavného súdu by automaticky

neznamenalo vznik nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným zastavením konania

v konkretizovanej výške. Takýto prípadný nárok by sťažovateľ musel uplatniť v procese

upravenom o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Preto ústavný

súd nepojal do skupiny referenčných noriem a predmet konania

o ústavnej sťažnosti sťažovateľa vymedzil tak, ako je to uvedené v záhlaví tohto uznesenia.

19. Ústavný súd poukazuje na to, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach

podľa je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu

subsidiarity, ktorý je vyvoditeľný z , spočíva v tom, že ochrana

ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,

ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.

Koncepcia konania o ústavnej sťažnosti je založená na tom, že predstavuje subsidiárny

procesný prostriedok na ochranu zaručených základných práv a slobôd. Ústavný

súd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov či iných orgánov verejnej moci,

a preto nemôže nahrádzať ich činnosť. Jeho úlohou je v súlade s čl. 124 a nasledujúcimi

ochrana ústavnosti, a nie tzv. bežnej zákonnosti, resp. protiprávnosti.

Z tohto pohľadu je nevyhnutnou podmienkou konania, ktorá musí byť pred podaním

ústavnej sťažnosti splnená, vyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje.

20. Právomoc ústavného súdu je vybudovaná na zásade prieskumu vecí právoplatne

skončených, ktorých eventuálnu protiústavnosť už nemožno zhojiť inými procesnými

prostriedkami, resp. už nie je možná náprava iným spôsobom. Teda právomoc ústavného

súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa predstavuje ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132

ods. 2 (porovnaj m. m. , ,

, ).

21. Ústavná sťažnosť nemá byť podávaná ani z dôvodu „procesnej opatrnosti

či nedotknuteľnosti“ fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ale až vtedy, ak sa sťažovateľ

nemôže reálne domôcť ochrany svojich práv u ostatných orgánov verejnej moci. Postavenie

ústavného súdu tak možno obrazne prirovnať k „záchrannej brzde“, ktorú je možné použiť

až vtedy, ak zlyhajú všetky obvyklé a predvídané prostriedky na zabránenie vzniku

hroziacej ujmy, teda zabránenie porušenia ústavných práv. Konanie o ústavnej sťažnosti

však nie je a ani nemôže byť pomyselnou „skratkou“, ktorou by bolo možné obchádzať

konanie už vedené, resp. ktoré môže byť vedené na návrh sťažovateľa pred inými orgánmi

verejnej moci ().

22. Subsidiarita ústavnej sťažnosti má pritom dimenziu formálnu i materiálnu.

Formálna dimenzia znamená, že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti musí

„formálne“ podať všetky prostriedky na ochranu práv, ktorými disponuje, a materiálnou

subsidiaritou je myslené to, že tieto prostriedky odôvodní spôsobom, ktorý všeobecnému

súdu umožní ústavnoprávny prieskum. Pokiaľ právny predpis ustanoví, že v určitej

procesnej situácii je príslušný na rozhodovanie o právach a slobodách jednotlivca konkrétny

orgán verejnej moci, bolo by zásahom do jeho právomoci a porušením princípu deľby moci

( ), pokiaľ by iný orgán o týchto právach rozhodoval

bez toho, aby bola daná možnosť príslušnému orgánu na realizáciu jeho právomoci. Obidve

tieto hľadiská preto treba reflektovať pri interpretácii a aplikácii jednotlivých inštitútov

, v danom prípade pre posúdenie prípustnosti ústavnej sťažnosti.

23. Napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení konania

a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov zastavenej časti konania je rozhodnutím

súdu prvej inštancie, proti ktorému procesnoprávna úprava v pripúšťa

podanie odvolania ako riadneho opravného prostriedku. V tomto duchu okresný súd

v napadnutom uznesení sťažovateľa riadne poučil.

24. Z obsahu ústavnej sťažnosti ani jej príloh však nevyplýva, že by sťažovateľ

proti zastavujúcemu výroku napadnutého uznesenia alebo proti súvisiacemu výroku

o nároku na náhradu trov konania bol podal odvolanie, teda právny prostriedok,

ktorý mu zákon účinne priznáva na ochranu jeho základných práv a slobôd.

25. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej

proti napadnutému uzneseniu vo výroku o zastavení konania a v nadväzujúcom výroku

o nároku na náhradu trov zastavenej časti konania už pri jej predbežnom prerokovaní

podľa odmietol ako neprípustnú.

26. Ústavný súd je podľa viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania. Rozsah svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľ vymedzil

tak, že za zásah porušujúci jeho základné práva a slobody označil napadnuté uznesenie

okresného súdu ako celok, teda všetky jeho výroky, vrátane enunciátu o vylúčení nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy na samostatné konanie. Vo vzťahu k tejto časti napadnutého

uznesenia však sťažovateľ v ústavnej sťažnosti neprednáša žiadne námietky či dôvody

ústiace do návrhu vysloviť porušenie niektorého z jeho základných práv alebo slobôd.

27. Odôvodnenie návrhu je pritom podľa

zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom. V tejto súvislosti ústavný súd

už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami

( a ) vyplýva, že sťažovateľ musí označiť

základné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením

príslušných článkov , ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. ,

), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu a prípadne

navrhnúť v tejto súvislosti aj dôkazy na podporu tvrdených dôvodov sťažnosti.

28. Vzhľadom na to, že nedostatok odôvodnenia, ktoré predstavuje podstatnú

náležitosť návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa (vyplývajú

z neho totiž dôvody návrhu, ktorými je ústavný súd podľa

viazaný), nie je možné považovať za odstrániteľný nedostatok, ktorý je možné odstrániť

po uplynutí lehoty stanovenej v , ústavný súd v okolnostiach

daného prípadu sťažovateľa na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti spočívajúcich

v nedostatočnom odôvodnení ústavnej sťažnosti v časti týkajúcej sa porušenia

sťažovateľových práv napadnutým uznesením okresného súdu vo výroku o vylúčení časti

uplatnených nárokov na samostatné konanie nevyzýval (m. m. ).

29. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť v predmetnej časti odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. c) pre nedostatok náležitostí ustanovených zákonom.

30. Odmietnutie ústavnej sťažnosti z uvedených dôvodov vedie ústavný súd k záveru,

že v danom prípade ide zo strany sťažovateľa o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti (m. m. , ). Pretože nebol splnený

jeden zo zákonných predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd nevyhovel

(bod 2 výroku tohto uznesenia) bez toho, aby skúmal ním deklarované a preukazované

osobné, majetkové a zárobkové pomery na účel rozhodovania o jeho žiadosti.

31. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. augusta 2020

Martin Vernarský predseda senátu