Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32C/3/2017

Potvrdené rozhodnutím 19Co/174/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: X. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX S., právne zastúpeného JUDr. Adriánou Kmecovou, advokátkou, Moldavská cesta 6, 040 11 Košice, proti žalovaným: v 1.rade T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX B., 2.rade V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom, XXX XX B. X, B., obaja právne zastúpení JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom, Slovenská 69, 080 01 Prešov, o zaplatenie 2.722,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 32C/3/2017-79 zo dňa 28.03.2018 takto jednohlasne rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Žalovaným v 1.rade a 2.rade priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu X. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX S., právne zastúpeného JUDr. Adriánou Kmecovou, advokátkou, Moldavská cesta 6, 040 11 Košice, proti žalovaným 1./ T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX B., 2./ V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom, 082 44 B. X, B., obaja právne zastúpení JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom, Slovenská 69, 080 01 Prešov, o zaplatenie 2 722,50 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní m aj ú n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.07.2017 sa žalobca domáhal voči žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia 2 722,50 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 11.03.2017 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. 2. V žalobe tvrdil, že v auguste 2015 uzatvoril so žalovaným v 2. rade ústnu príkaznú zmluvu, na základe ktorej sa žalobca ako príkazník zaviazal, že pre žalovaných v 1. a 2. rade ako príkazcov zabezpečiť zastupovanie vo veci neoprávnenej výzvy holandského daňového úradu voči žalovanej v 1. rade o zaplatenie 1 708 eur a to najprv pred holandským nižším súdom a neskôr i pred holandským najvyšším súdom. Za týmto účelom žalovaný v 2. rade udelil žalobcovi plnú moc na zastupovanie v mene žalovanej v 1. rade, ktoré žalobcu oprávňovali zastupovať žalovanú v 1. rade na holandskom nižšom a holandskom najvyššom súde. Žalobca ako zástupca predkladal v mene žalovaných v 1. a 2. rade kvalifikované podania vrátane príloh a na základe jeho činnosti a predložených dôkazov holandský daňový úrad ustúpil od vymáhania čiastky 1 708 eura voči žalovanej v 1. rade a naviac jej uhradil čiastku 54 eur. Tretí senát Najvyššieho súdu Holandska vydal dňa 06.01.2017 rozsudok č. XX/XXXXX, ktorým vyhodnotil odvolanie na vyšší súd ako oprávnené, rozsudok oblastného súdu zrušil a uložil inšpektorovi povinnosť na náhradu trov konania, ktoré účastníkovi vznikli v rámci oblastného súdu a ktorých výška bola stanovená na 742,50 eura za právne zastupovanie. Zároveň uložil povinnosť štátnemu tajomníkovi ministerstva financií na náhradu trov konania, ktoré účastníkovi vznikli v rámci odvolania na vyšší súd a ktorých výška bola stanovená na 1 980 eur. Žalobca poukázal na to, že všetky originály dokumentov v uvedenej právnej veci boli zasielané priamo jemu ako splnomocnenému právnemu zástupcovi, o čom svedčí aj sprievodný list k rozsudku holandského najvyššieho súdu zo dňa 06.01.2017. Uzatvorenie príkaznej zmluvy medzi žalobcom a žalovanými potvrdzuje aj fakt, že žalovaný v 2. rade uhradil na účet žalobcu dňa 24.02.2016 čiastku 45 eur, čo predstavuje zaplatený súdny poplatok za konanie na nižšom holandskom súde, dňa 20.02.2017 súdny poplatok v sume 124 eur ako súdny poplatok za konanie na najvyššom holandskom súde. Dôvod, pre ktorý ho žalovaní oslovili bol ten, že žije a pracuje v Holandsku už 8 rokov, s vybavovaním obdobných záležitostí má skúsenosti, a preto občasne pomáha

svojim krajanom s ich vybavovaním. Žalobca tvrdil, že medzi ním a žalovanými bolo obdobne ako v prípade pána M. T. X. B. Y. dohodnuté, že v prípade úspechu vo veci žalovaní uhradia žalobcovi súdne trovy spojené s ich zastupovaním na súde. Žalobca po vybavení veci, na ktorú sa zaviazal, následne vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy 2 722,50 eura. Žalovaní svoj dlh neuhradili. 3. Žalobca ako dôkazy označil: overený preklad č. XXX/XXXX z jazyka holandského do jazyka slovenského - splnomocnenie zo dňa 08.11.2015, overený preklad č. XXX/XXXX z jazyka holandského do jazyka slovenského - splnomocnenie zo dňa 10.05.2016, overený preklad č. XXX/XXXX z jazyka holandského do jazyka slovenského - rozsudok Najvyššieho súdu Holandska zo dňa 06.01.2017, sprievodný list zo dňa 06.01.2017 v jazyku holandskom, výpisy z účtu, čestné prehlásenie M. T. X. B. Y., poslednú výzvu pred súdnym konaním zo dňa 02.03.2017 a emailovú odpoveď žalovanej v 1. rade. 4. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nárok žalobcu neuznáva. Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nerozporovala, že žalobca ju zastupoval v konaní vedenom pred holandským súdom proti daňovému úradu. Uvedená skutočnosť bez akýchkoľvek pochybností vyplýva z rozhodnutí predložených žalobcom. Svojim charakterom by bolo možné danú činnosť priradiť pod príkaznú zmluvu. Existenciu a obsah/rozsah príkazu žalovaná v 1. rade v celom rozsahu sporovala. Tvrdenie žalobcu o povinnosti žalovanej v 1. rade zaplatiť odmenu za vykonanie činnosti - právne zastupovanie a to vo výške prisúdenej náhrady trov právneho zastúpenia nevychádza z objektívnej reality a zo žiadnej skutočnosti. Žalovaná v 1. rade nikdy neuzatvorila so žalobcom akúkoľvek dohodu o zastupovaní a akúkoľvek dohodu o jeho prípadnej odmene. Napokon, ak by aj mala činnosť žalobcu, ktorá spočíva v zastupovaní pred súdmi vykonávať za odplatu a aj keby mala príležitostný charakter, uvedené konanie by bolo nutné považovať za neoprávnené podnikanie - pokútnictvo a z tohto dôvodu sa jedná o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. 5. Žalovaný v 2. rade sa písomne k podanej žalobe nevyjadril. 6. Žalobca v replike uviedol, že žalovaná v 1. rade nerozporuje skutočnosť, že žalobcovi bola zo strany žalovaných udelená plná moc na zastupovanie vo veci neoprávnenej daňovej výzvy holandského daňového úradu voči žalovanej v 1. rade. Žalovaná v 1. rade sama deklaruje, že uvedenú činnosť je možné priradiť pod príkaznú zmluvu. Z toho žalobca vyvodzuje, že nerozporuje existenciu príkaznej zmluvy samotnej, ale obsah, resp. rozsah príkazu. Žalobca má za to, že obsah, resp. rozsah príkazu bol v tomto prípade jasne definovaný a určený samostatnými plnomocenstvami, ktoré žalovaní postupne udelili žalobcovi a z obsahu priložených rozhodnutí súdov je zrejmé, že žalobca aktívne vystupoval v mene žalovaných. Poukázal na to, že podľa platných právnych predpisov v Holandsku boli žalovaní oprávnení dať sa v tomto type konania zastúpiť aj fyzickou osobou, nielen advokátom, o čom svedčí aj skutočnosť, že súdy so žalobcom jednali ako s kvalifikovaným zástupcom a doručovali mu korešpondenciu určenú do rúk žalovaných vrátane rozhodnutí vo veci samej. Ak by to nebolo možné, v opačnom prípade by súdy podania zo strany žalobcu odmietli ako podané neoprávnenou osobou. Žalobca v čase, keď zastupoval ako splnomocnenec žalovaných, pracoval ako konštruktér/ zvárač na základe pracovnej zmluvy zo dňa 04.01.2016, aj z tohto dôvodu činnosť pre žalovaných vykonal výnimočne a na úkor svojho voľného času. Nakoľko žalobca nie je so žalovanými v žiadnom príbuzenskom ani obdobnom pomere a uvedenú činnosť pre nich vykonával vo svojom voľnom čase, nemal žiadny dôvod vykonávať túto činnosť bezplatne a poskytnutie odmeny je v takomto prípade obvyklé. Zo strany žalobcu sa jednalo o férovú dohodu, že nárok na odmenu mu vznikne iba v prípade úspechu vo veci, čo žalovaných ani nijakým spôsobom finančne nezaťažilo. 7. Žalovaní v 1. a 2. rade v duplike uviedli, že nesporujú udelenie plnomocenstva žalobcovi, ktoré bolo vymedzené na ich zastupovanie v súdnom konaní pred holandským súdom. Žalovaní sporujú skutočnosť, že v danom prípade išlo o odplatnú príkaznú zmluvu. Žalobca netvrdil a ani nepredložil žiadne právne relevantné skutočnosti, z ktorých by vyplynulo, že jeho činnosť spočívajúca v zastupovaní bude mať odplatný charakter. 8. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu ako aj listinnými dôkazmi, a to oboznámením sa so žalobou, overeným prekladom splnomocnenia zo dňa 08.11.2015, overeným prekladom splnomocnenia zo dňa 10.05.2016, overeným prekladom rozsudku Najvyššieho súdu Holandska, listom zo dňa 06.01.2017, výpisom z účtu, čestným prehlásením Pavla Luca, čestným prehlásením Michala Imricha, poslednou výzvou, vyjadrením žalovanej, vyjadrením žalobcu, duplikou ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci: 9. Dňa 08.11.2015 mala žalobkyňa v 1. rade splnomocniť žalobcu vo veci odvolacieho konania voči daňovému úradu/pracovisko zahraničie, referenčné číslo XXXX.XX.XXX.N..XX.XX. J. Oblastnému súdu Rechtbank Zeeland - West Brabant. Dňa 10.05.2016 mala žalobkyňa v 1. Rade splnomocniť žalobcu vo veci odvolania na vyšší súd v prípade rozhodnutia oblastného súdu Zeeland - West Brabant z 15.04.2016 vo veci sťažnosti. Splnomocnenie je adresované Najvyššiemu súdu Holandského kráľovstva.

10. Tretí senát Najvyššieho súdu Holandska vydal dňa 06.01.2017 rozsudok č. XX/XXXXX vo veci zrušenia rozsudku vyšším súdom T.. W. A. B., Slovensko (ďalej iba „účastník“) voči rozsudku oblastného súdu Zeeland-West-Brabant z 15.04.2016 č. S. XX/XXXX vo veci sťažnosti účastníka voči rozsudku oblastného súdu z 20.01.2016 vo veci dane z príjmu/sociálneho poistenia, ktorá bola účastníkovi uložená za rok 2012 a vo veci uznesenia v zmysle článku 4:18 Všeobecného zákona vo veci správneho práva. Najvyšší súd Holandska vyhlásil odvolanie za oprávnené, zrušil rozsudok oblastného súdu, odsúdil inšpektora na náhradu trov konania, ktoré účastníkovi vznikli v rámci oblastného súdu a ktorých výška bola stanovená na 742,50 eura profesionálne právne zastupovanie, odsúdil štátneho tajomníka ministerstva financií na náhradu súdnych poplatkov, ktoré účastníkovi vznikli v súvislosti s podaním odvolania na vyšší súd a ktorých výška bola stanovená na 124 eur a odsúdil štátneho tajomníka ministerstva financií na náhradu trov konania, ktoré účastníkovi vznikli v rámci odvolania na vyšší súd a ktorých výška bola stanovená na 1 980 eur za profesionálne právne zastupovanie. Zo sprievodného listu vyplýva, že rozsudok bol doručovaný žalobcovi. 11. Z výpisov z účtu ING vyplýva, že žalovaný v 2. rade zaplatil dňa 24.02.2016 na účet žalobcu sumu 45 eur a dňa 20.02.2017 sumu 124 eur, ktoré mali predstavovať súdne poplatky za konanie na nižšom súde a najvyššom súde. 12. M. T., bytom S. XX, dňa 06.04.2017 podpísal čestné vyhlásenie o tom, že má uzatvorenú ústnu dohodu so žalobcom, ktorý ho zastupuje v súdnych sporoch v Holandsku, v zmysle ktorej mu nebude vopred platiť žiadne peniaze, ale po vynesení rozsudku súdmi v Holandsku a priznaní súdnych trov za zastupovanie na súde, mu tieto peniaze vyplatí. Totožné čestné prehlásenie podpísal tiež B. Y., bytom B. XX, O. Ľ.. 13. Poslednou výzvou pred súdnym a exekučným konaním zo dňa 02.03.2017 žalobca vyzval žalovanú v 1. rade na zaplatenie sumy 2 722,50 eura, ktorá mu bola priznaná Najvyšším súdom Holandska. Vo výzve sa uvádza, že manžel žalovanej v 1. rade podpísal splnomocnenia, ktoré poverovali žalobcu zastupovať žalovanú v 1. rade na holandskom nižšom a holandskom najvyššom súde vo veci neoprávnenej výzvy holandského daňového úradu. Pri podpisovaní splnomocnení žalovaným v 2. rade bola s ním uzatvorená ústna dohoda za účasti svedkov M.. T. a X.. U., že žalovaný v 2. rade alebo žalovaná v 1. rade mu nebudú dopredu platiť žiadne peniaze, dokonca ani súdne poplatky, ale že po vynesení rozsudku mu bude vyplatená suma priznaná súdom pre súdne trovy (zastupovanie na súde). 14. Žalovaná v 1. rade na poslednú výzvu žalobcu reagovala mailovým podaním dňa 07.03.2017, v ktorom uviedla, že nikdy nedala splnomocnenie a ani písomný či ústny súhlas na zastupovanie na súde. Nedala ani žiadny súhlas na udelenie splnomocnenia ďalšej tretej osobe. 15. Z výsluchu žalobcu vyplýva, že príkazná zmluva bola uzatvorená medzi ním a žalovaným v 2. rade. So žalovanou v 1. rade ani nekomunikoval a nevie ako prebiehala komunikácia medzi nimi dvoma. Splnomocnenie podpísal za manželku žalovaný v 2. rade, ktorý mu povedal, že manželka o tom vie. Žalovaný v 2. rade bol informovaný o tom, že dopredu mu nebude nič platiť a že až po skončení sporu mu nahradí trovy a pošle mu ich. Ďalej uviedol, že konanie prebiehalo pred holandskými súdmi, kde môže zastupovať aj neprofesionál a aj takýto zástupca má nárok na odmenu za prípravu a zasielanie dokumentov. Príkazná zmluva bola uzatvorená ústne a že to takto prebiehalo aj v iných prípadoch potvrdzujú čestné prehlásenia. 16. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 490 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. Podľa § 725 Občianskeho zákonníka, príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.

Podľa § 726 Občianskeho zákonníka, príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak zverí vykonanie príkazu inému, zodpovedá, akoby príkaz vykonával sám; ak však príkazca dovolil, aby si ustanovil zástupcu, alebo ak bol tento nevyhnutne potrebný, zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri voľbe zástupcu. Podľa § 728 Občianskeho zákonníka, príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil. Podľa § 730 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka. 17. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa § 132 ods. 1-3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 18. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca ako splnomocnený zástupca zastupoval žalovanú v 1. rade pred holandským nižším súdom na základe splnomocnenia zo dňa 08.11.2015 a pred holandským vyšším súdom na základe splnomocnenia zo dňa 10.05.2016 vo veci neoprávnenej výzvy holandského daňového úradu. Holandské súdy akceptovali takéto splnomocnenia a žalovaná v 1. rade v priebehu konania pred holandskými súdmi nerozporovala udelenie plnej moci žalobcovi na zastupovanie. V konaní pred Najvyšším súdom Holandska bola žalovaná v 1. rade úspešná a bola jej priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 742,50 eura za konanie v rámci oblastného súdu a vo výške 1 980 eur za konanie v rámci odvolania na vyšší súd. Zároveň jej bola priznaná náhrada súdnych poplatkov vo výške 124 eur. 19. Žalobca svoj nárok voči žalovaným uplatňuje titulom príkaznej zmluvy, ktorú mal uzatvoriť ústne so žalovaným v 2. rade a ktorej predmetom bolo zastupovanie žalovanej v 1. rade pred holandskými súdmi. Žalobca tvrdil, že medzi ním a žalovaným v 2. rade došlo k dohode o odmene, ktorá mala spočívať v priznaných trovách za zastupovanie pred holandskými súdmi. 20. Na základe vykonaného dokazovania súd má za to, že medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade nedošlo k platnému uzatvoreniu príkaznej zmluvy nakoľko sám žalobca tvrdil, že zmluvu uzatváral so žalovaným v 2. rade a so žalovanou v 1. rade ani nekomunikoval. Preto ani nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu príkaznej zmluvy (nedošlo k akceptácii oferty v zmysle § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na veci nič nemení ani skutočnosť, že žalobca v skutočnosti žalovanú v 1. rade zastupoval pred holandskými súdmi na základe splnomocnení, nakoľko je potrebné rozlišovať medzi zmluvou (dvojstranný právny úkon) a plnomocenstvom ako listinou preukazujúcou dohodu o zastúpení. V danom prípade žalobca potvrdil, že splnomocnenia podpísal za žalovanú v 1. rade jej manžel (žalovaný v 2. rade). Podľa názoru súdu tak ide o neplatný právny úkon, keďže nebol vykonaný osobou na to oprávnenou, pričom udelenie plnomocenstva na zastupovanie v konaní pred súdmi nemožno považovať za bežnú vec, ktorú je oprávnený zariadiť manžel za druhého manžela. Vzhľadom k tomu, že medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade nedošlo k uzavretiu príkaznej zmluvy, žalovaná v 1. rade nebola pasívne vecne legitimovaná v tomto spore. 21. Vo všeobecnosti platí, že vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno- právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta.

22. Súd poukazuje nato, že ak by aj mal za to, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzatvoreniu príkaznej zmluvy, podľa názoru súdu žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, že došlo aj k dohode o odmene za zastupovanie. 23. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy civilného sporového konania sa sporové veci na súdoch prejednávajú v zmysle zásady prejednacej a zásady kontradiktórnosti. Procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle ust. § 215 ods. 1 pre rozhodnutie vo veci je na stranách sporu. Povinnosťou žalobcu vyplývajúcou mu z ust. § 150 ods. 1 bolo pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Povinnosťou žalobcu bolo tiež označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že strana sporového civilného konania má povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, medzi ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie sankcionovať. Ich nesplnenie nie je ani nedostatkom, ktorý by bránil pokračovaniu v konaní. Preto jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok stratu sporu pre tú stranu, ktorá tieto svoje procesné povinnosti nesplnila. Na strane sporu teda je, aby dbala o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci (vigilantibus iura scripta sunt - bdelým patrí právo) a sama strana sporu je povinná starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, a aby aj označila a predložila dôkazy. 24. V danom prípade žalobca dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu dohody o odmene za zastupovanie pred holandskými súdmi neuniesol. Tvrdil, že dohoda o odmene bola uzatvorená ústne, avšak nenavrhol vykonanie takého dôkazu, ktorý by uvedené potvrdil. Čestné vyhlásenia M.. T. a B.. Y. osvedčujú, že v ich prípade došlo k uzatvoreniu dohody o zastúpení a odmene v prípade úspechu, avšak tieto čestné prehlásenia by mohli slúžiť iba ako podporný dôkaz. Samy o sebe neosvedčujú, že aj v tomto konkrétnom prípade skutočne došlo k dohode o odmene a jej výške. Zároveň sa súd zaoberal tým, či žalobcovi patrí odmena z dôvodu obvyklosti, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Dospel pritom k záveru, že tomu tak nie je nakoľko žalobca pracoval v čase zastupovania pred súdmi ako konštruktér/zvárač, pričom zastupovanie pred súdmi iste nespadá do náplne jeho pracovnej činnosti. 25. Súd zdôrazňuje vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, že v sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoju žalobu a z ktorých vyvodzuje svoje právne postavenie. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí. Na základe hore uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca dôkazné bremeno ohľadom preukázania dohody o odmene za zastupovanie žalovanej v 1. rade pred holandskými súdmi neuniesol. Dôkazným bremenom sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba prijať iné právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. 26. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 27. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom úspešní žalovaní majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).