Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)IV. ÚS 117/2019
PDF · 445.28 KB
No categories available
IV. ÚS 117/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra
2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,
, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s. r. o.,
Hviezdoslavova 6, Žilina, konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Zuzany
Slovíkovej, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 20 Ústavy
Slovenskej republiky postupom mesta Žilina v konaní vedenom pod č. 13536/2015-
35553/2016-OSP-MLA, postupom Okresného úradu Žilina v konaní vedenom pod č. OU-
ZA-OVBP2-2016/034533-1/Pál, postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom
pod sp. zn. 31 S 78/2016 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 Sžk 34/2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla
2019 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenia základného práva podľa čl. 20 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom mesta Žilina v konaní vedenom pod
č. 13536/2015-35553/2016-OSP-MLA (ďalej len „napadnutý postup mesta Žilina“),
postupom Okresného úradu Žilina (ďalej len „okresný úrad“) v konaní vedenom pod č. OU-
ZA-OVBP2-2016/034533-1/Pál (ďalej len „napadnutý postup okresného úradu“), postupom
Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
31 S 78/2016 (ďalej len „napadnutý postup krajského súdu“) a postupom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
4 Sžk 34/2018 (ďalej len „napadnutý postup najvyššieho súdu“) – postup najvyššieho súdu
je obsahovo namietnutý v bode 1 petitu ústavnej sťažnosti.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že mesto Žilina v konaní
o dodatočnom povolení stavby rozhodnutím č. 13536/2015-35553/2016-OSP-MLA z 8. júla
2016 (ďalej len „rozhodnutie mesta Žilina“) nariadilo sťažovateľovi ako vlastníkovi stavby
odstrániť nepovolenú stavbu „Rekreačný objekt“ (ďalej len „stavba“) umiestnenú
na pozemku parcely C KN v katastrálnom území , a to
za dodržania podmienok uvedených v predmetnom rozhodnutí z dôvodu, že zo strany
sťažovateľa ako vlastníka stavby nebolo preukázané, že stavba je v súlade s platnou
záväznou časťou Územného plánu mesta Žilina (ďalej aj „územný plán“), a teda v súlade
s verejným záujmom chráneným zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
3. Proti rozhodnutiu mesta Žilina podal sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote
odvolanie, ktoré okresný úrad rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2016/034533-1/Pál
zo 6. októbra 2016 (ďalej len „rozhodnutie okresného úradu“) zamietol a rozhodnutie mesta
Žilina potvrdil.
4. Sťažovateľ sa žalobou doručenou krajskému súdu 7. decembra 2016 domáhal
preskúmania rozhodnutia okresného úradu, ktorým okresný úrad zamietol odvolanie
sťažovateľa proti rozhodnutiu mesta Žilina.
5. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 31 S 78/2016 z 13. júna 2018 (ďalej len „rozsudok
krajského súdu“) žalobu sťažovateľa v súlade s § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol.
6. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol
najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 4 Sžk 34/2018 z 5. februára 2019 tak, že odvolanie
sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol.
7. Sťažovateľ považuje postup a rozhodnutia mesta Žilina, okresného úradu,
krajského súdu a najvyššieho súdu za nesprávne, nezákonné a také, ktorými došlo k zásahu
do jeho základného práva vlastniť majetok garantovaného mu ústavou.
8. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že „... postavil drobnú stavbu na základe
Nájomnej zmluvy č. 1/2011, ktorú dňa 01.03.2011 uzatvoril s Urbárskou obcou, pozemkové
spoločenstvo, v ... za účelom osadenia dočasnej stavby pre uskladnenie
rybárskych potrieb a rekreáciu.“. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ začal
s realizáciou predmetnej stavby v roku 2011. Posledné stavebné úpravy boli na stavbe
vykonané v roku 2012, v čase pred účinnosťou platného územného plánu. Sťažovateľ
zároveň dodáva, že „keď bolo konanie o dodatočnom povolení stavby začaté na základe
podnetu stavebnej inšpekcie, predložil sťažovateľ do konania všetky potrebné doklady (treba
zdôrazniť, že sa jednalo o súhlasné stanoviská všetkých dotknutých subjektov), pričom
jediné nesúhlasné stanovisko sa týkalo územného plánu mesta, ktorý medzičasom začal
platiť od roku 2012 a v tomto ohľade sťažovateľ nemal žiadnu možnosť požiadavku súladu
s územným plánom splniť v roku 2014“.
9. Podľa názoru sťažovateľa prezentovaného v ústavnej sťažnosti je rozhodnutie
mesta Žilina, ktorým mu bolo nariadené odstrániť stavbu z dôvodu, že uvedená stavba
nebola v súlade s územným plánom, ktorý bol spracovaný v roku 2011 a schválený
uznesením mestského zastupiteľstva č. 15/2012 z 20. februára 2012, nezákonné, pretože
stavba, ktorú sťažovateľ vybudoval, bola dokončená skôr, ako nadobudol účinnosť súčasný
Územný plán mesta Žilina, a teda podľa názoru sťažovateľa nie je možné skúmať súlad
stavby s územným plánom, ktorý nadobudol účinnosť až po dokončení tejto stavby,
a zároveň územný plán počíta s tým, že v rámci stavebnej činnosti je možná údržba
existujúceho objektu, teda aj údržba stavby sťažovateľa, ktorá v čase nadobudnutia
účinnosti územného plánu už existovala.
10. Sťažovateľ ďalej v ústavnej sťažnosti namieta, že „Stavebný úrad taktiež
pochybil pri posudzovaní stavby sťažovateľa, keď túto posúdil ako stavbu vyžadujúcu
stavebné povolenie. Ako vyplýva zo spisového materiálu, jedná sa o malý ľahko
rozoberateľný objekt, ktorý nie je pevne spojený so zemou, pretože je uložený na betónových
tvárniciach... Túto jednoduchú stavbu, ktorá nie je spojená so zemou pevným základom,
sťažovateľ využíva len na rekreačné účely, nakoľko je športovým rybárom, a na uskladnenie
rybárskych potrieb.“.
11. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ zároveň poukazuje na diskriminačný postup
mesta Žilina vo veci riešenia celkovej situácie rekreačných chát pri ,
teda na mieste, kde sa nachádza aj stavba sťažovateľa, z dôvodu, že konanie o dodatočnom
povolení stavby bolo začaté len v prípade niektorých stavieb na danom mieste.
12. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„1. Krajský súd v Žiline v konaní pod č k. 315/78/2016 v spojení s konaním na
Najvyššom súde SR pod č k. 4Sžk/34/2018, porušil právo sťažovateľa 1/ a 2/ na vlastnícke
právo k majetku vyplývajúce z čl. 20 Ústavy SR.
2. Okresný úrad Žilina v konaní pod č.: OU-ZA-OVBP2-2016/034533-1/Pál porušil
právo sťažovateľa 1/ a 2/ na vlastnícke právo k majetku vyplývajúce z čl. 20 Ústavy SR.
3. Mesto Žilina, stavebný úrad v konaní pod č. 13536/2015-35553/2016-OSP-MLA
porušil právo sťažovateľa 1/ a 2/ na vlastnícke právo k majetku vyplývajúce z čl. 20 Ústavy
SR.
4. Sťažovateľovi 1/ a 2/ priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume
415,51 EUR...“
13. Sťažovateľ v súlade s § 129 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) zároveň navrhol, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia
okresného úradu a rozhodnutia mesta Žilina. Návrh na odklad vykonateľnosti uvedených
rozhodnutí sťažovateľ odôvodnil tým, že „ v prípade, že by nebolo rozhodnuté o odklade
vykonateľnosti rozhodnutia, je reálna obava sťažovateľa, že príslušný správny orgán
nariadi nútený výkon rozhodnutia, čím mu vznikne závažná ujma.
Sťažovateľ do stavby investoval nemalé finančné prostriedky, na tento účel uzatváral
aj nájomnú zmluvu na prenájom pozemku. Keďže je športový rybár a chatku potrebuje pre
účely skladovania rybárskych potrieb, prispôsobil celý prenajatý pozemok a okolie stavby
týmto potrebám...
Sťažovateľ má za to, že všetky správne orgány sú povinné prihliadať aj na súkromno-
právne vzťahy, taktiež sú povinné svojím postupom predchádzať vzniku škôd. V prípade
núteného odstránenia predmetnej stavby by na strane sťažovateľa vznikla ujma, ktorá
v tomto štádiu konania nemá žiadne opodstatnenie.“.
II.
14. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde.
16. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného
súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení
dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená
náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená
sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce bola
predbežne prejednaná vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení Miroslav Duriš (predseda
senátu) a Ladislav Duditš a Libor Duľa (sudcovia).
17. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
18. Ústavný súd podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
19. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie
základného práva vlastniť majetok. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti všeobecne uvádza,
že namieta porušenie základného práva vlastniť majetok obsiahnutého v čl. 20 ústavy,
z obsahu ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ má na mysli základné právo vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.
20. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok.
III.
III.1 K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20
ods. 1 ústavy napadnutým postupom mesta Žilina, napadnutým postupom okresného
úradu a napadnutým postupom krajského súdu
21. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou a ľudských práv
a základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený
na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní
ochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám
vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak,
že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj
za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd (čl. 144
ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou povolané chrániť nielen
zákonnosť, ale aj ústavnosť. Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až
vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (II. ÚS 13/01).
22. Vo vzťahu k už spomenutému princípu subsidiarity judikatúra ústavného súdu
stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. I. ÚS 214/09). Podľa právneho
názoru ústavného súdu preto nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne
konanie príslušným všeobecným súdom nahradzoval ústavný súd svojím vstupovaním
a ingerenciou do dosiaľ meritórne neskončeného konania. Ústavný súd môže urobiť zásah
na ochranu ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv
sťažovateľa až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav
napraviť (m. m. IV. ÚS 322/09).
23. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vo vzťahu k označenému napadnutému
postupu mesta Žilina, napadnutému postupu okresného úradu a napadnutému postupu
krajského súdu konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej prerokovaniu ústavnej
sťažnosti, ktorou je nedostatok právomoci ústavného súdu.
24. V danom prípade sťažovateľ disponoval možnosťou uplatniť svoje námietky
o prípadnom pochybení mesta Žilina ako správneho orgánu prostredníctvom odvolania,
o ktorom je oprávnený a aj povinný rozhodnúť odvolací orgán, v danom prípade okresný
úrad. V prípade existencie námietok o prípadnom pochybení okresného úradu sťažovateľ
disponoval možnosťou uplatniť tieto svoje námietky prostredníctvom žaloby o preskúmanie
rozhodnutia okresného úradu na krajskom súde. Taktiež aj v prípade existencie námietok
proti prípadným pochybeniam krajského súdu mal sťažovateľ možnosť brániť sa proti týmto
pochybeniam krajského súdu prostredníctvom inštitútu odvolania na najvyššom súde.
25. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že proti rozhodnutiu mesta Žilina bolo
sťažovateľom podané odvolanie, o ktorom rozhodol okresný úrad. Z obsahu ústavnej
sťažnosti ďalej vyplýva, že proti rozhodnutiu okresného úradu sa sťažovateľ bránil žalobou
o preskúmanie rozhodnutia okresného úradu, o ktorej rozhodol krajský súd rozsudkom,
proti ktorému sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté najvyšším súdom.
Právomoc okresného úradu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa proti rozhodnutiu mesta
Žilina v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu na preskúmanie napadnutého
postupu mesta Žilina. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o žalobe o preskúmanie
rozhodnutia okresného úradu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu
na preskúmanie napadnutého postupu okresného úradu a zároveň právomoc najvyššieho
súdu rozhodnúť o odvolaní proti rozsudku krajského súdu taktiež vylučuje právomoc
ústavného súdu na preskúmanie napadnutého postupu krajského súdu.
26. S poukazom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti
napadnutému postupu mesta Žilina, napadnutému postupu okresného úradu a napadnutému
postupu krajského súdu pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1
ústavy v súlade s § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok
právomoci na jej prerokovanie.
III.2 K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20
ods. 1 ústavy napadnutým postupom najvyššieho súdu
27. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia
navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú
osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,
akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
28. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem
všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa
sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť
k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
29. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označenému ústavnému právu
sťažovateľa je potrebné konštatovať, že ústavná sťažnosť nie je argumentačne koncipovaná
tak, aby sa z nej dalo vyvodiť, akým postupom mal najvyšší súd poškodiť sťažovateľa
na jeho základnom práve podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.
30. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie
konania i ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch,
v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené
advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 43
ods. 1 a § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú
relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 45 zákona
o ústavnom súde).
31. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu
podal ústavnému súdu ústavnú sťažnosť, v ktorej absentujú všetky náležitosti uvedené
v bode 28 vo vzťahu k najvyššiemu súdu okrem poukazu na zamietnutie kasačnej sťažnosti
proti rozsudku krajského súdu najvyšším súdom. Chýba teda dokonca priame označenie
najvyššieho súdu ako porušovateľa práva v ústavnej sťažnosti (v bode 1 jej petitu ide len
o už naznačenú súvislosť), chýba aj o akákoľvek polemika s odvolacím rozhodnutím
najvyššieho súdu podľa ostatných požiadaviek § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
32. Odôvodnenie návrhu je pritom podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde
zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom. V tejto súvislosti ústavný súd
už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami
zákona o ústavnom súde (§ 43 ods. 1 a § 123 ods. 1) vyplýva, že sťažovateľ musí označiť
základné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením
príslušných článkov ústavy, ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08,
IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu a navrhnúť v tejto
súvislosti dôkazy.
33. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada
„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby
práva znalé (napr. advokáta).
34. Ústavný súd dodáva, že podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh
na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné
nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky
odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh
na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42
ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.
35. Vzhľadom na to, že nedostatok odôvodnenia, ktoré predstavuje podstatnú
náležitosť návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy, nie je
možné považovať za odstrániteľný nedostatok, ktorý je možné odstrániť po uplynutí lehoty
stanovenej v § 138 zákona o ústavnom súde, o to viac v prípade, ak je sťažovateľ v konaní
pred ústavným súdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, ústavný súd
v okolnostiach daného prípadu sťažovateľa na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti
spočívajúcich v nedostatočnom odôvodnení ústavnej sťažnosti nevyzýval.
36. Pretože predmetná ústavná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti,
ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde,
a to relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec ústavnej sťažnosti obsahovo
korešpondujúce s návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd ústavnú sťažnosť
v časti smerujúcej proti napadnutému postupu najvyššieho súdu pre namietané porušenie
základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy v súlade s § 56 ods. 2 písm. c) zákona
o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
37. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho
dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v ústavnej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. novembra 2019
Miroslav Duriš predseda senátu