Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 117/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra

2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s. r. o.,

Hviezdoslavova 6, Žilina, konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Zuzany

Slovíkovej, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky postupom mesta Žilina v konaní vedenom pod č. 13536/2015-

35553/2016-OSP-MLA, postupom Okresného úradu Žilina v konaní vedenom pod č. OU-

ZA-OVBP2-2016/034533-1/Pál, postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom mesta Žilina v konaní vedenom pod

č. 13536/2015-35553/2016-OSP-MLA (ďalej len „napadnutý postup mesta Žilina“),

postupom Okresného úradu Žilina (ďalej len „okresný úrad“) v konaní vedenom pod č. OU-

ZA-OVBP2-2016/034533-1/Pál (ďalej len „napadnutý postup okresného úradu“), postupom

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnutý postup krajského súdu“) a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnutý postup najvyššieho súdu“) – postup najvyššieho súdu

je obsahovo namietnutý v bode 1 petitu ústavnej sťažnosti.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že mesto Žilina v konaní

o dodatočnom povolení stavby rozhodnutím č. 13536/2015-35553/2016-OSP-MLA z 8. júla

2016 (ďalej len „rozhodnutie mesta Žilina“) nariadilo sťažovateľovi ako vlastníkovi stavby

odstrániť nepovolenú stavbu „Rekreačný objekt“ (ďalej len „stavba“) umiestnenú

na pozemku parcely C KN v katastrálnom území , a to

za dodržania podmienok uvedených v predmetnom rozhodnutí z dôvodu, že zo strany

sťažovateľa ako vlastníka stavby nebolo preukázané, že stavba je v súlade s platnou

záväznou časťou Územného plánu mesta Žilina (ďalej aj „územný plán“), a teda v súlade

s verejným záujmom chráneným o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

3. Proti rozhodnutiu mesta Žilina podal sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote

odvolanie, ktoré okresný úrad rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2016/034533-1/Pál

zo 6. októbra 2016 (ďalej len „rozhodnutie okresného úradu“) zamietol a rozhodnutie mesta

Žilina potvrdil.

4. Sťažovateľ sa žalobou doručenou krajskému súdu 7. decembra 2016 domáhal

preskúmania rozhodnutia okresného úradu, ktorým okresný úrad zamietol odvolanie

sťažovateľa proti rozhodnutiu mesta Žilina.

5. Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 13. júna 2018 (ďalej len „rozsudok

krajského súdu“) žalobu sťažovateľa v súlade s Správny

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol.

6. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol

najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 5. februára 2019 tak, že odvolanie

sťažovateľa podľa zamietol.

7. Sťažovateľ považuje postup a rozhodnutia mesta Žilina, okresného úradu,

krajského súdu a najvyššieho súdu za nesprávne, nezákonné a také, ktorými došlo k zásahu

do jeho základného práva vlastniť majetok garantovaného mu .

8. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že „... postavil drobnú stavbu na základe

Nájomnej zmluvy č. 1/2011, ktorú dňa 01.03.2011 uzatvoril s Urbárskou obcou, pozemkové

spoločenstvo, v ... za účelom osadenia dočasnej stavby pre uskladnenie

rybárskych potrieb a rekreáciu.“. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ začal

s realizáciou predmetnej stavby v roku 2011. Posledné stavebné úpravy boli na stavbe

vykonané v roku 2012, v čase pred účinnosťou platného územného plánu. Sťažovateľ

zároveň dodáva, že „keď bolo konanie o dodatočnom povolení stavby začaté na základe

podnetu stavebnej inšpekcie, predložil sťažovateľ do konania všetky potrebné doklady (treba

zdôrazniť, že sa jednalo o súhlasné stanoviská všetkých dotknutých subjektov), pričom

jediné nesúhlasné stanovisko sa týkalo územného plánu mesta, ktorý medzičasom začal

platiť od roku 2012 a v tomto ohľade sťažovateľ nemal žiadnu možnosť požiadavku súladu

s územným plánom splniť v roku 2014“.

9. Podľa názoru sťažovateľa prezentovaného v ústavnej sťažnosti je rozhodnutie

mesta Žilina, ktorým mu bolo nariadené odstrániť stavbu z dôvodu, že uvedená stavba

nebola v súlade s územným plánom, ktorý bol spracovaný v roku 2011 a schválený

uznesením mestského zastupiteľstva č. 15/2012 z 20. februára 2012, nezákonné, pretože

stavba, ktorú sťažovateľ vybudoval, bola dokončená skôr, ako nadobudol účinnosť súčasný

Územný plán mesta Žilina, a teda podľa názoru sťažovateľa nie je možné skúmať súlad

stavby s územným plánom, ktorý nadobudol účinnosť až po dokončení tejto stavby,

a zároveň územný plán počíta s tým, že v rámci stavebnej činnosti je možná údržba

existujúceho objektu, teda aj údržba stavby sťažovateľa, ktorá v čase nadobudnutia

účinnosti územného plánu už existovala.

10. Sťažovateľ ďalej v ústavnej sťažnosti namieta, že „Stavebný úrad taktiež

pochybil pri posudzovaní stavby sťažovateľa, keď túto posúdil ako stavbu vyžadujúcu

stavebné povolenie. Ako vyplýva zo spisového materiálu, jedná sa o malý ľahko

rozoberateľný objekt, ktorý nie je pevne spojený so zemou, pretože je uložený na betónových

tvárniciach... Túto jednoduchú stavbu, ktorá nie je spojená so zemou pevným základom,

sťažovateľ využíva len na rekreačné účely, nakoľko je športovým rybárom, a na uskladnenie

rybárskych potrieb.“.

11. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ zároveň poukazuje na diskriminačný postup

mesta Žilina vo veci riešenia celkovej situácie rekreačných chát pri ,

teda na mieste, kde sa nachádza aj stavba sťažovateľa, z dôvodu, že konanie o dodatočnom

povolení stavby bolo začaté len v prípade niektorých stavieb na danom mieste.

12. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Žiline v konaní pod č k. v spojení s konaním na

Najvyššom súde SR pod č k. , porušil právo sťažovateľa 1/ a 2/ na vlastnícke

právo k majetku vyplývajúce z SR.

2. Okresný úrad Žilina v konaní pod č.: OU-ZA-OVBP2-2016/034533-1/Pál porušil

právo sťažovateľa 1/ a 2/ na vlastnícke právo k majetku vyplývajúce z SR.

3. Mesto Žilina, stavebný úrad v konaní pod č. 13536/2015-35553/2016-OSP-MLA

porušil právo sťažovateľa 1/ a 2/ na vlastnícke právo k majetku vyplývajúce z

SR.

4. Sťažovateľovi 1/ a 2/ priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume

415,51 EUR...“

13. Sťažovateľ v súlade s o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) zároveň navrhol, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia

okresného úradu a rozhodnutia mesta Žilina. Návrh na odklad vykonateľnosti uvedených

rozhodnutí sťažovateľ odôvodnil tým, že „ v prípade, že by nebolo rozhodnuté o odklade

vykonateľnosti rozhodnutia, je reálna obava sťažovateľa, že príslušný správny orgán

nariadi nútený výkon rozhodnutia, čím mu vznikne závažná ujma.

Sťažovateľ do stavby investoval nemalé finančné prostriedky, na tento účel uzatváral

aj nájomnú zmluvu na prenájom pozemku. Keďže je športový rybár a chatku potrebuje pre

účely skladovania rybárskych potrieb, prispôsobil celý prenajatý pozemok a okolie stavby

týmto potrebám...

Sťažovateľ má za to, že všetky správne orgány sú povinné prihliadať aj na súkromno-

právne vzťahy, taktiež sú povinné svojím postupom predchádzať vzniku škôd. V prípade

núteného odstránenia predmetnej stavby by na strane sťažovateľa vznikla ujma, ktorá

v tomto štádiu konania nemá žiadne opodstatnenie.“.

II.

14. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 .

16. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení

dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená

sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce bola

predbežne prejednaná vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení Miroslav Duriš (predseda

senátu) a Ladislav Duditš a Libor Duľa (sudcovia).

17. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

18. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

19. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie

základného práva vlastniť majetok. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti všeobecne uvádza,

že namieta porušenie základného práva vlastniť majetok obsiahnutého v ,

z obsahu ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ má na mysli základné právo vlastniť

majetok podľa .

20. Podľa každý má právo vlastniť majetok.

III.

III.1 K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 napadnutým postupom mesta Žilina, napadnutým postupom okresného

úradu a napadnutým postupom krajského súdu

21. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených a ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený

na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní

ochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám

vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( a ), a to tak,

že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj

za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd (čl. 144

ods. 1 a 2 a ). Všeobecné súdy sú tak povolané chrániť nielen

zákonnosť, ale aj ústavnosť. Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až

vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov ().

22. Vo vzťahu k už spomenutému princípu subsidiarity judikatúra ústavného súdu

stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. ). Podľa právneho

názoru ústavného súdu preto nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne

konanie príslušným všeobecným súdom nahradzoval ústavný súd svojím vstupovaním

a ingerenciou do dosiaľ meritórne neskončeného konania. Ústavný súd môže urobiť zásah

na ochranu alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv

sťažovateľa až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav

napraviť (m. m. ).

23. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vo vzťahu k označenému napadnutému

postupu mesta Žilina, napadnutému postupu okresného úradu a napadnutému postupu

krajského súdu konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej prerokovaniu ústavnej

sťažnosti, ktorou je nedostatok právomoci ústavného súdu.

24. V danom prípade sťažovateľ disponoval možnosťou uplatniť svoje námietky

o prípadnom pochybení mesta Žilina ako správneho orgánu prostredníctvom odvolania,

o ktorom je oprávnený a aj povinný rozhodnúť odvolací orgán, v danom prípade okresný

úrad. V prípade existencie námietok o prípadnom pochybení okresného úradu sťažovateľ

disponoval možnosťou uplatniť tieto svoje námietky prostredníctvom žaloby o preskúmanie

rozhodnutia okresného úradu na krajskom súde. Taktiež aj v prípade existencie námietok

proti prípadným pochybeniam krajského súdu mal sťažovateľ možnosť brániť sa proti týmto

pochybeniam krajského súdu prostredníctvom inštitútu odvolania na najvyššom súde.

25. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že proti rozhodnutiu mesta Žilina bolo

sťažovateľom podané odvolanie, o ktorom rozhodol okresný úrad. Z obsahu ústavnej

sťažnosti ďalej vyplýva, že proti rozhodnutiu okresného úradu sa sťažovateľ bránil žalobou

o preskúmanie rozhodnutia okresného úradu, o ktorej rozhodol krajský súd rozsudkom,

proti ktorému sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté najvyšším súdom.

Právomoc okresného úradu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa proti rozhodnutiu mesta

Žilina v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu na preskúmanie napadnutého

postupu mesta Žilina. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o žalobe o preskúmanie

rozhodnutia okresného úradu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu

na preskúmanie napadnutého postupu okresného úradu a zároveň právomoc najvyššieho

súdu rozhodnúť o odvolaní proti rozsudku krajského súdu taktiež vylučuje právomoc

ústavného súdu na preskúmanie napadnutého postupu krajského súdu.

26. S poukazom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti

napadnutému postupu mesta Žilina, napadnutému postupu okresného úradu a napadnutému

postupu krajského súdu pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1

v súlade s odmietol pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 napadnutým postupom najvyššieho súdu

27. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

28. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa

sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

29. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označenému ústavnému právu

sťažovateľa je potrebné konštatovať, že ústavná sťažnosť nie je argumentačne koncipovaná

tak, aby sa z nej dalo vyvodiť, akým postupom mal najvyšší súd poškodiť sťažovateľa

na jeho základnom práve podľa .

30. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie

konania i ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch,

v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené

advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

ods. 1 a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú

relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 45 zákona

o ústavnom súde).

31. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu

podal ústavnému súdu ústavnú sťažnosť, v ktorej absentujú všetky náležitosti uvedené

v bode 28 vo vzťahu k najvyššiemu súdu okrem poukazu na zamietnutie kasačnej sťažnosti

proti rozsudku krajského súdu najvyšším súdom. Chýba teda dokonca priame označenie

najvyššieho súdu ako porušovateľa práva v ústavnej sťažnosti (v bode 1 jej petitu ide len

o už naznačenú súvislosť), chýba aj o akákoľvek polemika s odvolacím rozhodnutím

najvyššieho súdu podľa ostatných požiadaviek .

32. Odôvodnenie návrhu je pritom podľa

zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom. V tejto súvislosti ústavný súd

už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami

( a ) vyplýva, že sťažovateľ musí označiť

základné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením

príslušných článkov , ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. ,

), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu a navrhnúť v tejto

súvislosti dôkazy.

33. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

34. Ústavný súd dodáva, že podľa ak má návrh

na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné

nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky

odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh

na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42

ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.

35. Vzhľadom na to, že nedostatok odôvodnenia, ktoré predstavuje podstatnú

náležitosť návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa , nie je

možné považovať za odstrániteľný nedostatok, ktorý je možné odstrániť po uplynutí lehoty

stanovenej v , o to viac v prípade, ak je sťažovateľ v konaní

pred ústavným súdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, ústavný súd

v okolnostiach daného prípadu sťažovateľa na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti

spočívajúcich v nedostatočnom odôvodnení ústavnej sťažnosti nevyzýval.

36. Pretože predmetná ústavná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti,

ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a ,

a to relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec ústavnej sťažnosti obsahovo

korešpondujúce s návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd ústavnú sťažnosť

v časti smerujúcej proti napadnutému postupu najvyššieho súdu pre namietané porušenie

základného práva podľa v súlade s zákona

o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

37. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2019

Miroslav Duriš predseda senátu