Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 219/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša

a Libora Duľu (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom JUDr. Michalom

Feciľakom, Jesenná 8, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a Listiny základných práv

a slobôd a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré mu j e p o v i n n ý zaplatiť Okresný súd Prešov do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania

v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. Michala Feciľaka, Jesenná 8, Prešov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sa domáhal vyslovenia porušenia svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na okresnom súde sa pod sp. zn.

vedie exekúcia na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľné

uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 29. apríla 2013. V napadnutom

konaní má sťažovateľ postavenie povinného. Sťažovateľ proti príslušenstvu vymáhanému

v tejto exekúcii podal námietky z 27. septembra 2013, ktoré podaním zo 7. októbra 2013

vzal v časti späť.

3. Sťažovateľ uviedol, že „nakoľko porušovateľ o námietkach sťažovateľa proti

exekúcii zo dňa 27.09.2013 nerozhodol, a dňa 26.02.2019 bola právnemu zástupcovi

sťažovateľa zo strany pracovníčky informačného centra Okresného súdu Prešov poskytnutá

informácia, že o podanej námietke zo dňa 27.09.2013 doposiaľ nebolo rozhodnuté,

sťažovateľ v rovnaký deň, 26.02.2019 podal predsedovi Okresného súdu Prešov sťažnosť

na prieťahy v namietanom konaní.

Z uvedeného vyplýva, že v namietanom konaní porušovateľ od vznesenia námietok

sťažovateľa proti exekúcii zo dňa 27.09.2013, ktoré boli doplnené podaním sťažovateľa

zo dňa 07.10.2013, do dnešného dňa, teda za obdobie viac ako 5 rokov (65 mesiacov),

o podaných námietkach sťažovateľa proti exekúcii nerozhodol.“.

4. Na základe už uvedeného sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal

nález, ktorým vysloví porušenie ním označených práv postupom okresného súdu

v napadnutom konaní a prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti zároveň domáha priznania finančného zadosťučinenia

v sume 2 000 € a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 415,51 €.

II.

Procesný postup ústavného súdu,

vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika sťažovateľa

5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k.

-12 z 26. mája 2020 ju podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) prijal na ďalšie konanie.

6. Po predchádzajúcej výzve ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti písomne

vyjadrila zákonná sudkyňa okresného súdu prípisom sp. zn. z 30. júna

2020, v ktorom uviedla, že sa nevie vyjadriť k postupu sudkyne JUDr. Anny Vargovej,

ktorá bola zákonnou sudkyňou v napadnutom exekučnom konaní až do jej odchodu

z okresného súdu k 31. decembru 2018. Po tom, čo bol spis v napadnutom konaní pridelený

jej ako zákonnej sudkyni v januári 2019, o námietkach sťažovateľa bolo rozhodnuté

20. marca 2019, teda v primeranej lehote po pridelení spisu bez akýchkoľvek prieťahov

v rámci jej postupu ako zákonnej sudkyne.

6.1 Po predchádzajúcej výzve ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti písomne

vyjadril aj predseda okresného súdu prípisom sp. zn. z 2. júla 2020,

v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením zákonnej sudkyne, a zároveň dodal,

že vyjadrenie JUDr. Anny Vargovej, pôvodnej zákonnej sudkyne v napadnutom konaní, nie

je možné zabezpečiť z dôvodu jej preloženia na iný súd. Predseda okresného súdu

vo svojom písomnom vyjadrení zároveň zdôraznil, že „predmetná vec bola vybavovaná

v rámci exekučného oddelenia tunajšieho súdu, ktoré bolo dlhodobo zaťažené nadmerným

množstvom podaní, čo v spojení s personálnym poddimenzovaním tunajšieho súdu

neumožňovalo vybavovať veci patriace do tejto agendy v stanovených lehotách.“.

7. Vyjadrenie zákonnej sudkyne okresného súdu a predsedu okresného súdu ústavný

súd zaslal na prípadné zaujatie stanoviska sťažovateľovi. K predmetným vyjadreniam sa

sťažovateľ písomne vyjadril v podaní z 20. júla 2020, v ktorom uviedol, «že pokiaľ by

porušovateľa na jeho nečinnosť sám neupozornil, porušovateľ by aj v súčasnosti

s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou pokračoval v nečinnosti, tzn. v zásahu do práv

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote a o námietkach sťažovateľa by ani k dnešnému dňu rozhodnuté nebolo.

Preto aj pokiaľ súčasná zákonná sudkyňa tvrdí, že po jej pridelení bolo vo veci rozhodnuté

v primeranej lehote (pozri vyjadrenie zákonnej sudkyne zo dňa 30.06.2020), stalo sa tak

preto, že sťažovateľ podal porušovateľovi dňa 26.02.2019 sťažnosť na prieťahy

v predmetnom exekučnom konaní vedenom porušovateľom pod sp. zn. . A na

druhej strane, keďže k „naddimenzovaniu – doplneniu stavu porušovateľa“ nedošlo, má

sťažovateľ za to, že aj pôvodný sudca mohol o námietkach sťažovateľa rozhodnúť v takej

istej lehote, v akej o nej rozhodla súčasná zákonná sudkyňa.». Vo vzťahu k obrane

okresného súdu spočívajúcej v poukázaní na nadmerné množstvo práce a poddimenzovanie

okresného súdu uviedol, „že ani nadmerné množstvo podaní, či personálna

poddimenzovanosť súdu v rozhodovacej agende nemôžu byť skutočnosťami, ktoré by

znamenali, že porušovateľ nie je zodpovedný za svoju nečinnosť.“.

8. Okresný súd vo svojom podaní z 2. júla 2020 oznámil ústavnému súdu, že súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným súdom. Súhlasné stanovisko

s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným súdom oznámil ústavnému súdu aj

sťažovateľ, a to vo svojom písomnom vyjadrení z 20. júla 2020.

9. Na podklade uvedeného ústavný súd so súhlasom okresného súdu a sťažovateľa

podľa upustil v tejto veci od ústneho pojednávania,

keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Chronológia procesných úkonov v napadnutom konaní

10. V záujme objektívneho posúdenia skutočností uvádzaných sťažovateľom

v ústavnej sťažnosti si ústavný súd od okresného súdu vyžiadal súdny spis vedený

v napadnutom konaní a z vyžiadaného spisového materiálu zistil nasledujúci priebeh

napadnutého konania:

- 1. októbra 2013 – súdnemu exekútorovi doručená námietka sťažovateľa ako

povinného proti trovám exekúcie,

- 7. októbra 2013 – súdny exekútor okresnému súdu predložil námietku sťažovateľa

ako povinného proti trovám exekúcie,

- 14. októbra 2013 – okresnému súdu doručené vyjadrenie oprávneného k námietke

sťažovateľa proti trovám exekúcie,

- 16. októbra 2013 – okresnému súdu doručené čiastočné späťvzatie námietky

sťažovateľa proti trovám exekúcie,

- 31. marca 2015 – okresný súd vyzval povereného exekútora na predloženie

exekučného spisu na účely rozhodnutia o námietke proti trovám exekúcie,

- 20. apríla 2015 – okresnému súdu predložený exekučný spis zo strany súdneho

exekútora,

- 26. februára 2019 – okresnému súdu doručená sťažnosť na prieťahy v exekučnom

konaní,

- 22. marca 2019 – ústavnému súdu doručená ústavná sťažnosť,

- 30. marca 2019 – okresný súd uznesením námietku sťažovateľa proti trovám

exekúcie zamietol.

11. Ústavný súd konštatuje, že v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu

(22. marca 2019, pozn.) napadnuté konanie v napadnutej časti týkajúcej sa rozhodovania

o podanej námietke proti trovám exekúcie trvalo 5 rokov a 6 mesiacov a nebolo právoplatne

skončené. Ústavný súd zároveň dodáva, že v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej

sťažnosti sťažovateľa už bolo napadnuté konanie právoplatne skončené (okresný súd

v napadnutom konaní rozhodol uznesením sp. zn. z 20. marca 2019,

predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 1. apríla 2019).

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti

13. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Sťažovateľ sa v posudzovanej veci domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru napadnutým postupom okresného súdu.

15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (). K rovnakému záveru možno dospieť aj

v súvislosti s namietaným porušením čl. 38 ods. 2 listiny, ktorý svojím obsahom zodpovedá

zneniu .

16. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ ().

17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a

listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri základné

kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie

strán súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. (, ,

). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť

sťažovateľa.

19. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o námietkach povinného proti trovám exekúcie tvorí bežnú

súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. V prerokúvanej veci nie je prítomný

prvok skutkovej alebo právnej zložitosti veci.

20. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by

signalizovali nedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany sťažovateľa ako účastníka

konania v napadnutom konaní, čo vylučuje možnosť konštatovania zodpovednosti

sťažovateľa za zistené zbytočné prieťahy posudzovaného konania.

21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil,

či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný

súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty strán sporu (m. m. , , ).

22. Postup okresného súdu ako tretie kritérium pri posúdení porušenia práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zhodnotil ústavný súd ako postup, ktorý

vykazoval zbytočné prieťahy, a to vo forme nečinnosti. Vychádzal pritom z obsahu ústavnej

sťažnosti a z vlastných zistení z vyžiadaných súdnych spisov.

22.1 Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní,

ktoré ku dňu podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu trvalo päť rokov a šesť mesiacov,

zistil, že okresný súd bol v priebehu celého napadnutého konania nečinný, teda bezdôvodne

nevykonal v napadnutom konaní žiaden relevantný procesný úkon smerujúci k rozhodnutiu

o podanej námietke s výnimkou úkonu uskutočneného 31. marca 2015, t. j. po 2 rokoch a 6

mesiacoch od podania námietky proti trovám exekúcie, keď si okresný súd od súdneho

exekútora vyžiadal exekučný spis na účely rozhodnutia o podaných námietkach. Napriek

tomu, že exekučný spis bol okresnému súdu zo strany súdneho exekútora obratom

predložený 20. marca 2015, okresný súd o námietkach rozhodol až 20. marca 2019, t. j. až

po takmer 4 rokoch od predloženia vyžiadaného exekučného spisu.

23. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu vysokým počtom nevybavených vecí

a personálnou poddimenzovanosťou okresného súdu – túto ústavný súd nemôže akceptovať,

aj keď citlivo vníma a reflektuje kapacitné (personálne a iné) problémy výkonu súdnictva,

ktoré sú na niektorých súdoch výrazné a nimi nezavinené. V tejto súvislosti však ústavný

súd musí poukázať na svoju judikatúru, podľa ktorej nie je možné prenášať technicko-

organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to má

za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd. Podľa konštantnej judikatúry

ústavného súdu (napr. ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, nemôže byť

dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní (, , ,

). Rovnako tak uviedol, že hoci nie všetky nástroje na vyriešenie tzv.

objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu,

nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu

účastníkov súdneho konania (pozri napr. , , ,

).

VI.

Záver

K bodu 1 výrokovej časti nálezu

24. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo v dôsledku nečinnosti okresného súdu

k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a listiny a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

K bodom 2 a 4 výrokovej časti nálezu

25. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

26. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

27. Sťažovateľ sa v danom prípade domáha priznania primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 2 000 € od okresného súdu z dôvodov uvedených v časti I tohto

nálezu.

28. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

29. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci – predovšetkým predmet

konania – rozhodovanie o námietke proti trovám exekúcie a na to v tomto náleze

vymedzenú dĺžku napadnutého konania (5 rokov a 6 mesiacov), ako aj dĺžku zbytočných

prieťahov spôsobených nečinnosťou okresného súdu, ústavný súd dospel k záveru,

že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané

priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € (bod 2 výroku nálezu).

30. Vo zvyšnej časti ústavný súd návrhu sťažovateľa na priznanie finančného

zadosťučinenia nevyhovel (v časti o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 €,

bod 4 výroku nálezu).

31. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa

odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo

slobody porušil, vo veci konal.

31.1 Vzhľadom na to, že napadnuté konanie na okresnom súde bolo ku dňu

prerokovania ústavnej sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd nevyhovel návrhu

sťažovateľa a neprikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných

prieťahov (bod 4 výroku nálezu).

K bodu 3 výrokovej časti nálezu

32. Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.

33. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

34. Sťažovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré

mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním. Sťažovateľ uplatnený nárok

na náhradu trov konania pred ústavným súdom vyčíslil na sumu 415,51 € (prevzatie

a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu + daň

z pridanej hodnoty).

35. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 11 ods. 3

a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal zo základnej

sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019 v sume 163,33 € (1/6

výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu hotových

výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019 v sume 9,80 € (1/100

výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). S poukazom na výsledok konania

vznikol sťažovateľovi nárok na náhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené

v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu)

v sume 346,26 eur vrátane režijného paušálu (2 × 163,33 eur + 2 × 9,80 eur). Keďže právny

zástupca sťažovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, vznikol sťažovateľovi nárok

na náhradu trov konania vo výške celkom 415,51 eur. Vzhľadom na uvedené ústavný súd

o uplatnených trovách konania sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku

tohto nálezu.

VII.

36. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2020

Miroslav Duriš predseda senátu