Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 374/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátskou

kanceláriou JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r. o., Fraňa Kráľa 2080, Čadca,

v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Bohuslav Majchrák, vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 20

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gv 107/18/1000-12 z 15. mája 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. augusta

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 20 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„špeciálna prokuratúra“) č. k. VII/2 Gv 107/18/1000-12 z 15. mája 2019 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

1.1 Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi.

Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len

„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období

od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli

prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená

sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce

členom IV. senátu ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda

senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že prokurátor špeciálnej prokuratúry

uznesením sp. zn. VII/2 107/18/1000 z 13. marca 2019 podľa § 215 ods. 1 písm. b) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) zastavil trestné stíhanie a

(ďalej len „obvinení“), stíhaných za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221

ods. 1, ods. 4 písm. a) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) spáchaného formou spolupáchateľstva podľa Trestného

zákona. Sťažovateľ podal ako poškodený proti tomuto uzneseniu sťažnosť, na ktorej obsah

bližšie odkázal aj v ústavnej sťažnosti a ktorú odôvodnil neprípustným výkladom

a aplikáciou relevantných právnych noriem v rozpore s ich účelom. Napadnutým uznesením

bola sťažnosť sťažovateľa zamietnutá podľa ako

nedôvodná.

3. Sťažovateľ vyčíta špeciálnej prokuratúre nesprávne pochopenie trestnej veci

a jej nesprávne rozhodnutie. V detailoch malo ísť o posúdenie úkonov obvinených

súvisiacich so zvolaním mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti

, na 10. september 2010, na ktorom ako členovia predstavenstva akceptovali listiny

predložené preukazujúce jeho právo vystupovať a konať v mene

spoločnosti Právny názor o dostatočnej miere preukázania jeho

oprávnenia konať na základe preložených listín v mene spoločnosti , je

s poukazom na v spojení s a

v znení neskorších predpisov nesprávny, arbitrárny a zaujatý výklad

práva je ústavne nesúladný. Sťažovateľ s poukazom na povinnosti členov štatutárnych

orgánov vykonávať svoju funkciu a konať s odbornou starostlivosťou uvádza, za akých

podmienok by sa obvinení zbavili svojej zodpovednosti a akými listinami by museli

disponovať.

4. Špeciálna prokuratúra podľa sťažovateľa neuviedla žiadne relevantné dôvody

právnej stránky veci, nevysporiadala sa so zásadnými argumentmi, neuviedla právne

posúdenie veci ani skutočnosti tvoriace základ (rozhodnutia), uspokojila sa s povrchným

prístupom obvinených ku skúmaniu listiny tvoriacej základ pre možnosť začať a dokonať

trestný čin, ďalej činnosť obvinených akosi len ospravedlňuje, že nemali povinnosť skúmať

hodnovernosť (listiny). Sťažovateľ „nedostal najavo, že bol vypočutý a súčasne musí hľadať

relevantné odpovede iba v rovine vlastných dohadov.“.

5. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vyniesol

nález, že označené práva sťažovateľa boli napadnutým uznesením špeciálnej prokuratúry

porušené. Navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec špeciálnej prokuratúre na ďalšie

konanie a uložiť špeciálnej prokuratúre povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.1 Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

6.2 Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

6.3 Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

7. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

7.1 Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.2 Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

8. Podľa generálny prokurátor zruší právoplatné

rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému

predchádzalo, bol porušený zákon.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 Posúdenie náležitostí ústavnej sťažnosti a podmienok konania

9. Podanie sťažovateľa je ústavnou sťažnosťou v zmysle v spojení

s , a nasl. . Ústavný súd preskúmal

splnenie zákonom ustanovených podmienok konania pred ústavným súdom a zistil,

že ústavnú sťažnosť podala oprávnená osoba – sťažovateľ ako účastník trestného konania

na strane poškodeného ( ). Sťažovateľ je v konaní zastúpený

advokátom ( ) na základe predloženého plnomocenstva

výslovne udeleného na zastupovanie pred ústavným súdom. Návrh na začatie konania má

ale obsahový nedostatok spočívajúci v nedostatočnom odôvodnení ústavnej sťažnosti.

10. Sťažovateľ neuvádza žiadne odôvodnenie týkajúce sa namietaného porušenia

, čo je neodstrániteľným nedostatkom esenciálnej obsahovej náležitosti

ústavnej sťažnosti podľa (m. m.

). Absencia tejto zákonnej náležitosti ústavnej sťažnosti je

neospravedlniteľná za situácie, keď je sťažovateľ zastúpený advokátom ako kvalifikovaným

právnym zástupcom, a preto bolo potrebné ústavnú sťažnosť vo vzťahu k tomuto článku

odmietnuť podľa .

III.2 K prípustnosti ústavnej sťažnosti

11. Ústavný súd následne skúmal prípustnosť návrhu podľa § 55 zákona o ústavnom

súde.

12. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôrazňuje, že trestné

konanie od svojho začiatku až do konca je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov

činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až

po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia

práv a slobôd, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. , ,

, ).

13. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je založená na princípe subsidiarity. Princíp subsidiarity

znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne

sa zaoberať iba tými ústavnými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti

a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv prostredníctvom iných

právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Z podstaty tejto

ústavnej konštrukcie nepochybne vyplýva, že predmetom ústavného prieskumu zo strany

ústavného súdu môže byť (v zásade) len také rozhodnutie, prípadne postup orgánu verejnej

moci, proti ktorému už sťažovateľ v danom prípade nemá k dispozícii žiaden účinný

prostriedok nápravy v zmysle (m. m.

, , a ).

14. Medzi mimoriadne opravné prostriedky v trestnom konaní patrí aj inštitút

zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného

poriadku (). Právomoc rušiť takéto rozhodnutia má generálny prokurátor

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“), a to na návrh, ako aj bez neho.

Medzi rozhodnutia v prípravnom konaní, ktoré možno preskúmať uvedeným postupom,

patria aj právoplatné uznesenia o zastavení trestného stíhania. Je to akási analógia ďalšieho

mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je dovolanie. Kým dovolanie umožňuje

preskúmanie právoplatných konečných rozhodnutí vo veci samej, právomoc generálneho

prokurátora sa týka právoplatných rozhodnutí prijatých v prípravnom konaní. Dotknutá

strana trestného konania je oprávnená podať generálnemu prokurátorovi návrh na postup

podľa a nasl. (porov. ŠIMOVČEK, I., JALČ, A., SZABOVÁ, E.

Revízia rozhodnutí v trestnom konaní. Praha : Leges, 2015, s. 126 a nasl.). Sťažovateľ

vzhľadom na už uvedené mal teda možnosť podať návrh na zrušenie uznesenia, ktorým bolo

zastavené trestné stíhanie obvinených. Takéto uznesenie je možné zrušiť do šiestich

mesiacov ( ).

15. Z podanej ústavnej sťažnosti nevyplýva, že by sťažovateľ tento mimoriadny

opravný prostriedok využil. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti neuvádza žiadnu skutočnosť,

ktorá by podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku v jeho veci vylučovala,

a zároveň neuvádza žiadnu skutočnosť, ktorou by preukazoval dôvody hodné osobitného

zreteľa v zmysle . Možno preto dospieť k záveru,

že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti nevyčerpal všetky opravné prostriedky, ktoré

mu na ochranu ním označených základných práv, resp. práv účinne

poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený.

16. Ústavný súd teda uzatvára, že sťažovateľ len tvrdil, ale nepreukázal vyčerpanie

právnych prostriedkov, ktoré mu zákon priznáva na ochranu jeho základných práv a slobôd.

Ústavný súd preto v okolnostiach veci považoval vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré

zákon sťažovateľovi priznáva na ochranu jeho základných práv a slobôd, za nepreukázané.

17. Sťažovatelia nemajú podľa , a stabilizovanej

judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z existujúcich systémov súdnej ochrany využijú,

ale sú povinní postupovať (pokiaľ ide o trestnoprávne veci) od právnej ochrany

poskytovanej orgánmi činnými v trestnom konaní a súdnej ochrany poskytovanej

všeobecnými súdmi až po ochranu poskytovanú ústavným súdom. Toto „poradie“ sa nedá

sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že orgány činné v trestnom

konaní, ako aj všeobecné súdnictvo sú zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd

na úrovni ich právomocí (, v spojení s ).

Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne prostriedky súdnej

a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú

úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody sťažnosťou

podanou ústavnému súdu podľa (m. m. ,

, , , ).

18. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti uvedené v bodoch 12 a 17 konštatuje,

že v tomto prípade nie sú splnené podmienky na konanie o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

vyplývajúce z a , a preto ústavný

súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d)

ako neprípustnú.

19. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako neprípustnej sa už ústavný súd

bližšie nezaoberal porušeniami a upravujúcimi všeobecné

ústavné princípy, ktorých porušenie sťažovateľ navyše namietal práve v spojení s čl. 46

ods. 1 , pretože sa na tieto porušenia rovnako vzťahuje neprípustnosť, čo vedie

k odmietnutiu ústavnej sťažnosti v tejto časti. Nezaoberal sa preto ani ďalšími návrhmi

formulovanými sťažovateľom v petite ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu