Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 32 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (37)II. ÚS 187/2012
PDF · 101.73 KB
No categories available
II. ÚS 187/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosť V. G., Č., zastúpeného advokátkou JUDr. P. K., B., vo veci
namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom
Okresnou prokuratúrou Žilina pod sp. zn. 2 Pv 970/10 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. G. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája 2012
doručená sťažnosť V. G., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Okresnou
prokuratúrou Žilina (ďalej len „okresná prokuratúra“) pod sp. zn. 2 Pv 970/10. Dátum
odovzdania sťažnosti na poštovú prepravu je nečitateľný.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že vyšetrovateľ Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Ž., odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej
kriminality (ďalej len „vyšetrovateľ“), uznesením sp. zn. ČVS: ORP-1009/OEK-ZA-2010
z 26. januára 2012 vzniesol voči sťažovateľovi obvinenie pre prečin podvodu podľa § 221
ods. 1 a 2 Trestného zákona. Sťažovateľ podal proti uzneseniu vyšetrovateľa sťažnosť,
v ktorej detailne a vyčerpávajúco poukázal na závažné, rozporuplné a protichodné tvrdenia
svedkov, účelovosť trestného stíhania, možné procesné pochybenia vyšetrovateľa a jeho
neštandardný postup predchádzajúci vydaniu uznesenia, nezákonnosť a nepreskúmateľnosť
uznesenia (najmä vzhľadom na skutočnosť, že nie je časovo ustálené obdobie, kedy malo
ku skutku dochádzať a kedy malo dôjsť ku vzniku škody). Uznesením okresnej prokuratúry
č. k. 2 Pv 970/10-26 zo 6. marca 2012 bola sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu
vyšetrovateľa zamietnutá ako nedôvodná. Okresná prokuratúra sa so všetkými námietkami
sťažovateľa vysporiadala iba strohým a paušálnym zhrnutím, podľa ktorého dôkazná
situácia vyšetrovateľovi nedávala inú možnosť, pričom na základe skutočností, ktoré boli
podkladom na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia, dospel vyšetrovateľ k záveru, že
došlo k spáchaniu trestného činu sťažovateľom. Miera pravdepodobnosti spáchania skutku
sťažovateľom je dostatočná na vznesenie obvinenia. Podľa názoru sťažovateľa treba postup
okresnej prokuratúry považovať za svojvoľný a nepreskúmateľný. Uznesenie okresnej
prokuratúry č. k. 2 Pv 970/10-26 zo 6. marca 2012 bolo sťažovateľovi doručené 23. marca
2012, a preto je sťažnosť ústavnému súdu podaná včas.
Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označeného článku ústavy v konaní vedenom okresnou prokuratúrou pod sp. zn.
2 Pv 970/10 s tým, aby bolo uznesenie zo 6. marca 2012 zrušené a vec bola vrátená
na ďalšie konanie. Domáha sa tiež náhrady trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
V prípadoch, pri ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich ústavou
garantovaných práv alebo slobôd v trestnom konaní, ústavný súd vo svojej judikatúre
opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom,
v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných
v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať, resp.
korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného
konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno
na ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré
neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch
spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. pozri napr.
II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07).
Podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku generálny prokurátor zruší právoplatné
rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu
predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie,
ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.
Podľa § 364 ods. 3 Trestného poriadku generálny prokurátor, ak rozhoduje bez
návrhu podľa odseku 1, môže zrušiť rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 do troch mesiacov od
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia; ak rozhoduje na základe návrhu podľa odseku 1,
môže rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 zrušiť do šiestich mesiacov od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia.
Medzi mimoriadne opravné prostriedky v trestnom konaní patrí aj inštitút zrušenia
právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku.
Právomoc rušiť takéto rozhodnutia má generálny prokurátor Slovenskej republiky, a to tak
na návrh, ako aj bez neho. Medzi rozhodnutia v prípravnom konaní, ktoré možno preskúmať
uvedeným postupom, patria aj právoplatné uznesenia o vznesení obvinenia. Sťažovateľ teda
má možnosť podať návrh na zrušenie uznesenia, ktorým bolo proti nemu vznesené
obvinenie. Uznesenie je možné zrušiť do šiestich mesiacov, čo znamená, že zákonná lehota
na podanie návrhu sťažovateľovi podľa všetkého dosiaľ neuplynula.
Z podanej sťažnosti nevyplýva, že by sťažovateľ tento mimoriadny opravný
prostriedok využil. Možno preto dospieť k záveru, že sťažovateľ dosiaľ nevyčerpal opravný
prostriedok, ktorý mu Trestný poriadok na ochranu označeného základného práva účinne
poskytuje a na ktorého použitie je oprávnený. To vedie k záveru o neprípustnosti sťažnosti.
Treba tiež dodať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že návrh
na zrušenie uznesenia vyšetrovateľa nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto
zo strany ústavného súdu neprichádzal do úvahy prípadný postup podľa § 53 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. júna 2012