Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 187/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť V. G., Č., zastúpeného advokátkou JUDr. P. K., B., vo veci

namietaného porušenia v konaní vedenom

Okresnou prokuratúrou Žilina pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. G. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája 2012

doručená sťažnosť V. G., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) v konaní vedenom Okresnou

prokuratúrou Žilina (ďalej len „okresná prokuratúra“) pod sp. zn. . Dátum

odovzdania sťažnosti na poštovú prepravu je nečitateľný.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že vyšetrovateľ Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Ž., odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej

kriminality (ďalej len „vyšetrovateľ“), uznesením sp. zn. ČVS: ORP-1009/OEK-ZA-2010

z 26. januára 2012 vzniesol voči sťažovateľovi obvinenie pre prečin podvodu podľa § 221

ods. 1 a 2 . Sťažovateľ podal proti uzneseniu vyšetrovateľa sťažnosť,

v ktorej detailne a vyčerpávajúco poukázal na závažné, rozporuplné a protichodné tvrdenia

svedkov, účelovosť trestného stíhania, možné procesné pochybenia vyšetrovateľa a jeho

neštandardný postup predchádzajúci vydaniu uznesenia, nezákonnosť a nepreskúmateľnosť

uznesenia (najmä vzhľadom na skutočnosť, že nie je časovo ustálené obdobie, kedy malo

ku skutku dochádzať a kedy malo dôjsť ku vzniku škody). Uznesením okresnej prokuratúry

č. k. -26 zo 6. marca 2012 bola sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu

vyšetrovateľa zamietnutá ako nedôvodná. Okresná prokuratúra sa so všetkými námietkami

sťažovateľa vysporiadala iba strohým a paušálnym zhrnutím, podľa ktorého dôkazná

situácia vyšetrovateľovi nedávala inú možnosť, pričom na základe skutočností, ktoré boli

podkladom na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia, dospel vyšetrovateľ k záveru, že

došlo k spáchaniu trestného činu sťažovateľom. Miera pravdepodobnosti spáchania skutku

sťažovateľom je dostatočná na vznesenie obvinenia. Podľa názoru sťažovateľa treba postup

okresnej prokuratúry považovať za svojvoľný a nepreskúmateľný. Uznesenie okresnej

prokuratúry č. k. -26 zo 6. marca 2012 bolo sťažovateľovi doručené 23. marca

2012, a preto je sťažnosť ústavnému súdu podaná včas.

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označeného článku v konaní vedenom okresnou prokuratúrou pod sp. zn.

s tým, aby bolo uznesenie zo 6. marca 2012 zrušené a vec bola vrátená

na ďalšie konanie. Domáha sa tiež náhrady trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V prípadoch, pri ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich

garantovaných práv alebo slobôd v trestnom konaní, ústavný súd vo svojej judikatúre

opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom,

v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať, resp.

korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného

konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno

na ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré

neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch

spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v (m. m. pozri napr.

, , , ).

Podľa generálny prokurátor zruší právoplatné

rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu

predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie,

ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

Podľa generálny prokurátor, ak rozhoduje bez

návrhu podľa odseku 1, môže zrušiť rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 do troch mesiacov od

právoplatnosti napadnutého rozhodnutia; ak rozhoduje na základe návrhu podľa odseku 1,

môže rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 zrušiť do šiestich mesiacov od právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia.

Medzi mimoriadne opravné prostriedky v trestnom konaní patrí aj inštitút zrušenia

právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa a nasl. .

Právomoc rušiť takéto rozhodnutia má generálny prokurátor Slovenskej republiky, a to tak

na návrh, ako aj bez neho. Medzi rozhodnutia v prípravnom konaní, ktoré možno preskúmať

uvedeným postupom, patria aj právoplatné uznesenia o vznesení obvinenia. Sťažovateľ teda

má možnosť podať návrh na zrušenie uznesenia, ktorým bolo proti nemu vznesené

obvinenie. Uznesenie je možné zrušiť do šiestich mesiacov, čo znamená, že zákonná lehota

na podanie návrhu sťažovateľovi podľa všetkého dosiaľ neuplynula.

Z podanej sťažnosti nevyplýva, že by sťažovateľ tento mimoriadny opravný

prostriedok využil. Možno preto dospieť k záveru, že sťažovateľ dosiaľ nevyčerpal opravný

prostriedok, ktorý mu na ochranu označeného základného práva účinne

poskytuje a na ktorého použitie je oprávnený. To vedie k záveru o neprípustnosti sťažnosti.

Treba tiež dodať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že návrh

na zrušenie uznesenia vyšetrovateľa nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto

zo strany ústavného súdu neprichádzal do úvahy prípadný postup podľa § 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2012