Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 404/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša

a Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave

na výkon väzby, , vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Návrhu na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra

2019 doručená ústavná sťažnosť , , t. č. v Ústave

na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby, (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom

postavení žalobcu sa v napadnutom konaní proti žalovaným bližšie špecifikovaným

v žalobnom návrhu domáha náhrady škody, a to z právneho dôvodu zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súdne konanie o návrhu sťažovateľa ako žalobcu je

na okresnom súde vedené pod sp. zn. .

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že napadnuté konanie

trvá už viac ako 10 rokov, čo podľa jeho názoru samo osebe stačí na to, aby ústavný súd

v predmetnej veci konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh taktiež vyplýva, že sťažovateľ

pred podaním ústavnej sťažnosti požiadal Centrum právnej pomoci o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom, a preto súčasne navrhol, aby ústavný súd

s rozhodovaním o jeho ústavnej sťažnosti počkal do jej doplnenia ustanoveným advokátom.

4.1 Sťažovateľ zároveň v ústavnej sťažnosti pre prípad, že by mu nebol ustanovený

právny zástupca Centrom právnej pomoci, požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom, v súvislosti s čím ústavnému súdu predložil

listinné dôkazy preukazujúce jeho majetkové pomery.

5. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo , na prejednanie veci v primeranej

lehote a bez zbytočných prieťahov zaručené v Dohovoru a v

SR v konaní na OS-Piešťany porušené boli.

2. ÚS-SR priznáva navrhovateľovi zadosťučinenie vo výške 10.000,- € ktoré je mu

OS-Piešťany povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

6. Sťažovateľ svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 10 000 € v ústavnej sťažnosti bližšie neodôvodnil.

7. Sťažovateľ v podaní doručenom ústavnému súdu 16. októbra 2019 vzniesol

námietku zaujatosti proti všetkým sudcom ústavného súdu. V podaní doručenom 4. júna

2020 sťažovateľ námietku zaujatosti vzal späť okrem námietky zaujatosti proti sudkyni

ústavného súdu Jane Laššákovej.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení (ďalej len „“), ktorý s účinnosťou

od 1. marca 2019 upravuje konanie pred ústavným súdom.

10. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení

dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi

Duľovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 schváleného

27. mája 2020 bola predbežne prejednaná vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení:

Miroslav Duriš (predseda senátu) a sudcovia Ladislav Duditš a Libor Duľa.

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

12. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť ().

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 K namietanému porušeniu práv sťažovateľa v období do právoplatnosti

nálezu ústavného súdu sp. zn. zo 7. marca 2018

16. Podľa návrh na začatie konania je

neprípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

17. Z evidencie vlastnej rozhodovacej činnosti ústavný súd zistil, že o namietanom

porušení označených práv sťažovateľa podľa a podľa

dohovoru postupom okresného súdu v totožnom konaní už vo veci sťažovateľa vedenej

pod sp. zn. ústavný súd právoplatne (a to vecne – bod 18) rozhodol

(právoplatnosť nálezu 16. apríla 2018, pozn.), preto bolo potrebné túto časť ústavnej

sťažnosti vzťahujúcu sa na obdobie do 16. apríla 2018 odmietnuť ako neprípustnú z dôvodu

prekážky res iudicata podľa .

III.2 K namietanému porušeniu práv sťažovateľa v období po právoplatnosti

nálezu ústavného súdu sp. zn. zo 7. marca 2018

18. Konanie o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy sťažovateľa vedené

na okresnom súde už bolo z dôvodov namietaných prieťahov v tomto konaní predmetom

rozhodovania pred ústavným súdom. Ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa podľa a jeho práva podľa dohovoru nálezom

č. k. -34 zo 7. marca 2018. Týmto nálezom ústavný súd okrem vyslovenia

porušenia práv prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných

prieťahov a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 500 €; zároveň mu

priznal i náhradu trov konania v sume 475,05 €.

18.1 Na základe uvedeného ústavný súd pri rozhodovaní o predmetnej ústavnej

sťažnosti sťažovateľa pristúpil k posúdeniu jej dôvodnosti vo veci ním označených práv

osobitne v období po právoplatnosti nálezu č. k. -34 zo 7. marca 2018, t. j.

po 16. apríli 2018 (obdobie medzi vydaním dotknutého nálezu a jeho právoplatnosťou nie je

v prejednávanej veci relevantné pre samostatný prieskum).

19. V danom prípade sa sťažovateľ v ústavnej sťažnosti domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

20. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu (, ). Základnou povinnosťou súdu je preto

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

21. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie od právoplatnosti

nálezu ústavného súdu č. k. -34 zo 7. marca 2018, t. j. od 16. apríla 2018,

ku dňu predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti trvalo dva roky a päť mesiacov.

Ústavný súd zistil, že napadnuté konanie nebolo v čase podania ústavnej sťažnosti a ani

v čase predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti právoplatne skončené.

21.1 Ústavný súd, vychádzajúc z ústavnej sťažnosti, jej príloh a obsahu súdneho

spisu, ktorý si vyžiadal od okresného súdu v súvislosti s predbežným prerokovaním ústavnej

sťažnosti, konštatuje, že okresný súd v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu

ústavného súdu č. k. -34 zo 7. marca 2018, t. j. po 16. apríli 2018, v zásade

postupoval bez zbytočných prieťahov. V predmetnej veci sa 14. mája 2018 uskutočnilo

pojednávanie, na ktorom okresný súd okrem iného rozhodol o návrhu sťažovateľa

na pripustenie zmeny žalobného petitu. Termín ďalšieho pojednávania okresný súd nariadil

na 26. september 2018. Uvedené pojednávanie však bolo odročené z dôvodu na strane

sťažovateľa, ktorý tesne pred pojednávaním utrpel úraz, v nadväznosti na čo mu ošetrujúcim

lekárom nebolo doporučené zúčastniť sa predmetného pojednávania. Následne okresný súd

s poukazom na žiadosť sťažovateľa nahliadnuť do súdneho spisu vykonal k tomu potrebné

úkony (okresný súd požiadal Okresný súd v Trenčíne o sprostredkovanie možnosti

pre sťažovateľa nahliadnuť do súdneho spisu), aby sťažovateľ vzhľadom na svoju situáciu,

teda že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, ako aj vzhľadom na jeho zdravotný

stav po nedávnom úraze mohol do súdneho spisu nahliadnuť (sťažovateľovi bolo

v priestoroch Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby

27. novembra 2018 umožnené nahliadnuť do súdneho spisu vedeného okresným súdom

v napadnutom konaní). Následne sa vo veci 4. marca 2019 uskutočnilo pojednávanie,

na ktorom okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom tak, že konanie proti žalovanému

v 3. rade zastavil a žalobu sťažovateľa zamietol. Okresný súd zároveň rozhodol aj o nároku

na náhradu trov konania. Proti rozsudku sa sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu

11. apríla 2019 odvolal. Následne v období od 11. apríla 2019, t. j. po doručení odvolania

proti rozsudku okresného súdu, do 7. októbra 2019, keď okresný súd predložil spis

Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“), okresný súd vykonával nevyhnutné

úkony v rámci odvolacieho konania. Krajský súd o podanom odvolaní proti rozsudku

okresného súdu zo 4. marca 2019 rozhodol 5. novembra 2019 uznesením tak, že odmietol

odvolanie proti I. výroku súdu prvej inštancie, rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch

II, III, V zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie a 8. novembra 2019 vrátil spis

okresnému súdu. Okresný súd po tom, čo mu bol vrátený spis z krajského súdu, nariadil

v napadnutom konaní pojednávanie na 10. jún 2020, na ktorom na základe zhodných

návrhov strán sporu na odročenie pojednávania (sťažovateľ na pojednávaní žiadal odročiť

pojednávanie z dôvodu, že nemá právneho zástupcu, ale na právnom zastúpení trvá, zároveň

uviedol, že proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci, ktorým mu bola odňatá právna pomoc,

podal správnu žalobu a žiadal, aby sa vo veci nepojednávalo do času, kým mu nebude

pridelený právny zástupca; ostatné strany sporu s odročením pojednávania súhlasili)

napadnuté konanie prerušil podľa , v zmysle

ktorého okresný súd, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú

odročenie pojednávania, konanie preruší najmenej na tri mesiace.

22. Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že okresný súd v napadnutom

konaní síce nariaďoval termíny pojednávania s viacmesačným časovým odstupom, avšak

samotné pojednávania boli efektívne a mali za cieľ prispieť k právoplatnému skončeniu

veci. Skutočnosť, že pojednávanie nariadené na 26. september 2018 sa neuskutočnilo

(z dôvodu na strane sťažovateľa, pozri bod 21.1 odôvodnenia), ako aj fakt, že okresný súd

na pojednávaní 10. júna 2020 napadnuté konanie na základe podnetu strán sporu prerušil,

v dôsledku čoho nie je možné v súčasnosti právoplatne vec ukončiť, nemôže byť na ťarchu

okresného súdu. Ústavný súd na jednej strane dodáva, že bolo potrebné na ťarchu okresného

súdu pripočítať a ako neefektívnu činnosť okresného súdu v predmetnej veci vyhodnotiť

obdobie 8 mesiacov od 4. marca 2019, keď okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom,

do 5. novembra 2019, keď krajský súd uznesením odmietol odvolanie proti I. výroku

rozsudku súdu prvej inštancie a zároveň rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II, III,

V zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie (z dôvodu nedostatočného odôvodnenia

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a procesného pochybenia súdu prvej inštancie

v konaní). Avšak s poukazom na aktuálny dôvod neskončenia (prerušenia) konania,

vzhľadom na judikatúru ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

, ), ako aj s reflexiou na okolnosť, že napadnuté konanie

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -34 zo 7. marca 2018, t. j.

po 16. apríli 2018, do prerušenia napadnutého konania trvalo dva roky a dva mesiace,

ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nemožno v napadnutom konaní uvažovať

o takých prieťahoch, ktorých intenzita by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie

konanie umožňovala ústavnému súdu dospieť k záveru o porušení sťažovateľom

označených práv.

23. Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj absencia zistenia možnosti vysloviť porušenie

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , , ).

24. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol ako

zjavne neopodstatnenú z dôvodu podľa .

25. Ústavný súd nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia dodáva, že toto

rozhodnutie v časti týkajúcej sa preskúmania postupu okresného súdu v napadnutom konaní

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -34 zo 7. marca 2018, t. j.

po 16. apríli 2018, nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 55 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto v nadväznosti na vývoj procesnej situácie nič nebráni tomu,

aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období v napadnutom konaní bol nečinný,

nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľ zvážil možnosť opätovného podania

ústavnej sťažnosti, ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , resp. práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k -34

zo 7. marca 2018, t. j. po 16. apríli 2018.

III.3 K námietke zaujatosti

26. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom

konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde.

27. Podľa účastník konania má právo vzniesť

námietku zaujatosti voči sudcom ústavného súdu, ktorí majú jeho vec prerokovať

a rozhodnúť. Námietku zaujatosti je účastník konania povinný vzniesť do desiatich dní odo

dňa, keď sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Účastník konania je povinný uviesť, kedy sa

dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Námietku zaujatosti musí účastník konania odôvodniť.

Sudca ústavného súdu, proti ktorému námietka smeruje, je povinný sa k námietke zaujatosti

vyjadriť. Na opakované námietky zaujatosti podané proti tomu istému sudcovi ústavného

súdu z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne, ak už o predchádzajúcej rovnakej

námietke zaujatosti rozhodol.

28. Sťažovateľ v podaní doručenom ústavnému súdu 16. októbra 2019 vzniesol

námietku zaujatosti proti všetkým sudcom ústavného súdu. V podaní doručenom 4. júna

2020 sťažovateľ námietku zaujatosti vzal späť okrem námietky zaujatosti proti sudkyni

ústavného súdu Jane Laššákovej. Vzhľadom na späťvzatie námietky zaujatosti a vzhľadom

na to, že sudkyňa ústavného súdu Jana Laššáková nie je členkou senátu IV. ÚS, ktorý

rozhoduje v aktuálne prerokúvanej veci, ústavný súd na sťažovateľom vznesenú námietku

zaujatosti neprihliadal.

III.4 K návrhu na ustanovenie právneho zástupcu

29. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže ustanoviť právneho

zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde o zrejme bezúspešné

uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

30. Predpokladom pre vyhovenie žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu je

kumulatívne splnenie troch podmienok: (i) existencia žiadosti o ustanovenie právneho

zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto žiadosť a to, že (iii) nejde o zrejme

bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Pokiaľ ide o podmienku

vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, táto

je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc ústavného súdu na prerokovanie

ústavnej sťažnosti, ústavná sťažnosť nie je oneskorená ani zjavne neopodstatnená.

31. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že v danej

veci nie je daná jeho právomoc, ústavná sťažnosť je oneskorená, neprípustná alebo zjavne

neopodstatnená, uvedený záver zároveň znamená, že v danej veci ide o zrejme bezúspešné

uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a teda nie je splnený jeden z predpokladov

pre vyhovenie žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

32. Pretože ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa sčasti

pre neprípustnosť (pozri bod III.1) a sčasti ako zjavne neopodstatnenú (pozri bod III.2), je

zjavné, že v danej veci ide zároveň o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu

ústavnosti (m. m. , , ). Z uvedeného

dôvodu ústavný súd nevyhovel žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom (bez ďalšieho skúmania jeho majetkových pomerov).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2020

Miroslav Duriš predseda senátu