Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 420/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša

a Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť mesta Liptovský

Mikuláš, Štúrova 41, Liptovský Mikuláš, IČO 00 315 524, zastúpeného Advokátskou

kanceláriou Perhács s. r. o., Jelenec 353, v mene ktorej koná konateľ a advokát

Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš

č. k. -14 zo 4. marca 2020 v spojení s uznesením

vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, odboru kriminálnej polície

ČVS: KRP-61/2-VYS-ZA-2018 z 11. decembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť mesta Liptovský Mikuláš o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. mája 2020 doručená ústavná sťažnosť mesta Liptovský Mikuláš, Štúrova 41, Liptovský

Mikuláš, IČO 00 315 524 (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou

Perhács s. r. o., Jelenec 353, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. JUDr. Zoltán

Perhács, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry

Liptovský Mikuláš (ďalej aj „prokurátor“) č. k. -14 zo 4. marca 2020

(ďalej aj „rozhodnutie prokurátora“) v spojení s uznesením vyšetrovateľa Krajského

riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, odboru kriminálnej polície (ďalej len „policajt“)

ČVS: KRP-61/2-VYS-ZA-2018 z 11. decembra 2019 (ďalej aj „rozhodnutie policajta“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal trestné oznámenie

vo veci podozrenia zo spáchania zločinu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej

dražbe podľa § 266 ods. 1, 2 písm. e), ods. 3 písm. a) s poukazom na § 138 písm. h) a i)

v znení účinnom v čase skutku (ďalej len „Trestný

zákon“). Uznesením policajta ČVS: KRP-61/2-VYS-ZA-2018 z 3. apríla 2019 bolo

podľa v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) začaté trestné stíhanie vo veci pre zločin machinácií

pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1, 2 písm. e), ods. 3 písm. a)

s poukazom na . Ďalším uznesením

policajta ČVS: KRP-61/2-VYS-ZA-2018 z 11. decembra 2019 bolo podľa § 215

ods. 1 písm. b) trestné stíhanie vo veci podozrenia zo zločinu

machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1, 2 písm. e),

ods. 3 písm. a) s poukazom na zastavené

z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Uznesením

prokurátora č. k. -14 zo 4. marca 2020 bola podľa § 193

ods. 1 písm. c) sťažovateľom podaná sťažnosť proti uzneseniu policajta

ČVS: KRP-61/2-VYS-ZA-2018 z 11. decembra 2019 zamietnutá.

3. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti poukázal na to, že „... orgány činné

v trestnom konaní, ktoré sa na vyšetrovaní daného prípadu zúčastnili, nevykonali potrebné

procesné úkony smerujúce k náležitému objasneniu skutkového stavu veci, čím porušili

požiadavku primeranosti a dôkladnosti vyšetrovania, t. j. pre objasnenie okolností prípadu

nebolo zo strany konajúcich orgánov verejnej moci urobené maximum. Inak povedané,

z uznesenia okresnej prokuratúry v spojení s uznesením vyšetrovateľa PZ o zastavení

konania je zrejmé, že v danej veci nedošlo k naplneniu všetkých požiadaviek kladených

na účinné úradné vyšetrenie prípadu, ktoré by vyústilo do hodnoverného objasnenia

všetkých jeho okolností.“. Sťažovateľ teda konštatuje, že „Vyšetrovateľ PZ nepostupoval

tak, aby bol náležíte zistený skutkový stav veci (porušenie )

a pri hodnotení dôkazov sa neriadil zásadou hodnotiť ich jednotlivo a v ich súhrne.

Vyšetrovateľ PZ síce rozsiahlo parafrázuje jednotlivé výpovede, avšak ani tieto nehodnotí

ani jednotlivo ani v ich súhrne (porušenie ).“, pričom „Ani okresná

prokuratúra sa s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľa (prezentovanou v sťažnosti

proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ o zastavení trestného stíhania a v jej doplnení)

nevysporiadala adekvátne a preskúmateľne. Odôvodnenie uznesenia okresnej prokuratúry

nedáva odpoveď na sťažovateľom formulované otázky a argumenty.“.

3.1 V konkrétnostiach tvrdí, že orgány činné v trestnom konaní porušili ním

označené práva tým, že nedali odpoveď na ťažiskové otázky, a to: «(i) kto konal

za Verejnoprospešné služby Liptovský Mikuláš v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom

obstarávaní použitím postupu rokovacieho konania bez zverejnenia neoprávnene, čo malo

vplyv na výsledok verejného obstarávania, (ii) kto konal za Verejnoprospešné služby

Liptovský Mikuláš v rozpore s § 101 v nadväznosti na § 58 písm. b) zákona o verejnom

obstarávaní bez preukázania splnenia podmienky na oprávnené použitie postupu priameho

rokovacieho konania v prípade uzavretia Kúpnej zmluvy č. 227/2013 z 30.11.2013 a Kúpnej

zmluvy č. 141/2014 zo 7.7.2014, (iii) kto konal za Verejnoprospešné služby Liptovský

Mikuláš v rozpore s § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní neoprávneným použitím

postupu priameho rokovacieho konania, čo malo vplyv na výsledok verejného obstarávania,

(iv) kto konal za Verejnoprospešné služby Liptovský Mikuláš v prípade uzavretia uvedených

zmlúv v súvislosti so zákazkou týkajúcou sa uzatvárania

na predmet zákazky „Zákazka za účelom obstarania ílu vrátane nakládky a dovozu“

v rozpore s § 5 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní tak. že rozdelili zákazku s cieľom

vyhnúť sa použitiu postupu pre zadávanie podlimitnej zákazky podľa zákona o verejnom

obstarávaní. Rozdelenie zákazky predstavuje jedno z najzávažnejších porušení zákona

o verejnom obstarávaní, ktoré má negatívny dopad na hospodársku súťaž,

(v) kto sa za Verejnoprospešné služby Liptovský Mikuláš dopustil porušenia § 9

ods. 1 zákona a nesplnil povinnosť pri zadávaní zákaziek postupovať podľa zákona

o verejnom obstarávaní a § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, a to najmä princípu

transparentnosti, (vi) kto za Verejnoprospešné služby Liptovský Mikuláš pri uzavretí zmluvy

č. 1 postupoval postupom zadávania zákaziek s nízkou hodnotou podľa § 102 zákona

o verejnom obstarávaní, pri uzavretí zmlúv č. 2, č. 3, č. 4, č. 5, č. 6, č. 7 a č. 8 postupom

zadávania zákaziek podľa § 9 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní,

(vii) kto za Verejnoprospešné služby Liptovský Mikuláš porušil ustanovenie § 5

ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní, rozdelil predmet zákazky s cieľom znížiť

predpokladanú hodnotu zákazky pod finančné limity podľa tohto zákona pod príslušný limit

ustanovený v § 4 zákona o verejnom, a teda vyhol sa zodpovedajúcemu postupu zadávania

zákazky, ktorý by bol verejný obstarávate!' inak povinný aplikovať,

(viii) kto za Verejnoprospešné služby Liptovský Mikuláš po sčítaní hodnôt

všetkých uzatvorených zmlúv (č. 2 až č. 8) v nadväznosti na časovú, miestnu a vecnú

súvislosť predmetu obstarávania nepostupoval na základe zákonom stanovených pravidiel

určených pre zadávanie podlimitných zákaziek, ale zákaziek podľa § 9 ods. 9 zákona

o verejnom obstarávaní. Súhrnná hodnota uzavretých zmlúv dosiahla sumu 96 963,22 Eur

bez DPH, čo zodpovedá podlimitnej zákazke na dodanie tovaru podľa § 4 ods. 3 písm. b)

zákona o verejnom obstarávaní, (ix) Kto za verejnoprospešné služby Liptovský Mikuláš

využil menej prísne postupy, ktorými jednotlivé zákazky zadával, aby nemal povinnosť

(a ani tak neurobil) zverejniť zákazky vo Vestníku verejného obstarávania, čím zúžil okruh

potencionálnych záujemcov, mimo Verejnoprospešnými službami Liptovský Mikuláš priamo

oslovených aby tak obmedzil hospodársku súťaž. Verejný obstarávateľ v tomto prípade

nezverejnil oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania a nezabezpečil tak dostatočnú

úroveň transparentnosti podľa § 9 ods. 3 zákona zákon o verejnom obstarávaní

a (x) kto za Verejnoprospešné služby Liptovský Mikuláš absolútne jednoznačne preferoval

od samého začiatku ako budúceho víťaza spoločnosť

v súvislosti so zákazkou za účelom obstarania geokompozitu

a a

vo vzťahu k zákazke za účelom obstarania

ílu vrátane nakládky a dovozu, zlaďoval a prispôsoboval tomu podmienky verejného

obstarávania.»

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím

Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, Tomášikova 5, 031 80 Liptovský Mikuláš 1,

sp. zn. -14 zo dňa 04.03.2020 a postupom

a rozhodnutím odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru

v Žiline, ČVS:KRP-61/2-VYS-ZA-2018 zo dňa 11.12.2019, porušené holi.

Uznesenie Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, Tomášikova 5, 031 80 Liptovský

Mikuláš 1, sp. zn. -14 zo dňa 04.03.2020 a uznesenie vyšetrovateľa

PZ odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline,

ČVS:KRP-61/2-VYS-ZA-2018 zo dňa 11.12.20219. sa zrušujú a vec sa vracia Okresnej

prokuratúre Liptovský Mikuláš na ďalšie konanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi priznáva trovy právneho zastúpenia,

ktoré je Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš a odbor kriminálnej polície Krajského

riaditeľstva Policajného zboru v Žiline povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť... do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

4.1 Sudca Miroslav Duriš oznámil okolnosti, ktoré by mohli byť dôvodom

na jeho vylúčenie z konania a rozhodovania, avšak iný senát ústavného súdu rozhodol

o jeho nevylúčení uznesením č. k. -6 z 20. augusta 2020.

II.

Právomoc ústavného súdu

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby

alebo právnickej osoby podľa .

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

III.

Referenčné právne normy

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

15. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (,

, , , , ).

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej rozhodnutia

policajta a prokurátora predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného

súdu podľa a zistil, že je potrebné ju odmietnuť

ako neprípustnú.

17. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať

iný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie. Podľa je ústavná sťažnosť

neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon

na ochranu jeho základných práv a slobôd.

18. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

19. Ústavný súd poukazuje na to, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach

podľa je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu

subsidiarity, ktorý je vyvoditeľný z , spočíva v tom, že ochrana

ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,

ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.

Koncepcia konania o ústavnej sťažnosti je založená na tom, že predstavuje subsidiárny

procesný prostriedok na ochranu zaručených základných práv a slobôd. Ústavný

súd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov či iných orgánov verejnej moci,

a nemôže preto nahrádzať ich činnosť. Jeho úlohou je v súlade s a nasl.

ochrana ústavnosti, a nie tzv. bežnej zákonnosti, resp. protiprávnosti. Z tohto pohľadu

je nevyhnutnou podmienkou konania, ktorá musí byť pred podaním ústavnej sťažnosti

splnená, vyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi

na ochranu jeho práv poskytuje.

20. Právomoc ústavného súdu je vybudovaná na zásade prieskumu vecí právoplatne

skončených, ktorých eventuálnu protiústavnosť už nemožno zhojiť inými procesnými

prostriedkami, resp. už nie je možná náprava iným spôsobom. Teda právomoc ústavného

súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa predstavuje ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132

ods. 2 (porovnaj m. m. , ,

, ).

21. Ústavná sťažnosť nemá byť podávaná z dôvodu „procesnej opatrnosti

či nedotknuteľnosti“ fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ale až vtedy, ak sa sťažovateľ

nemôže reálne domôcť ochrany svojich práv u ostatných orgánov verejnej moci. Postavenie

ústavného súdu tak možno obrazne prirovnať k „záchrannej brzde“, ktorú je možné použiť

až vtedy, ak zlyhajú všetky obvyklé a predvídané prostriedky na zabránenie vzniku

hroziacej ujmy, teda zabránenie porušeniu ústavných práv. Konanie o ústavnej sťažnosti

však nie je a ani nemôže byť pomyselnou „skratkou“, ktorou by bolo možné obchádzať

konanie už vedené, resp. ktoré môže byť vedené na návrh sťažovateľa pred inými orgánmi

verejnej moci.

22. Subsidiarita ústavnej sťažnosti má pritom dimenziu formálnu i materiálnu.

Formálna dimenzia znamená, že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti musí

„formálne“ podať všetky prostriedky na ochranu práv, ktorými disponuje, a materiálnou

subsidiaritou je myslené to, že tieto prostriedky odôvodní spôsobom, ktorý všeobecnému

súdu umožní ústavnoprávny prieskum. Pokiaľ právny predpis ustanoví, že v určitej

procesnej situácii je príslušný na rozhodovanie o právach a slobodách jednotlivca konkrétny

orgán verejnej moci, bolo by zásahom do jeho právomoci a porušením princípu deľby moci

( ), pokiaľ by iný orgán o týchto právach rozhodoval bez toho,

aby bola daná možnosť príslušnému orgánu na realizáciu jeho právomoci. Obidve tieto

hľadiská preto treba reflektovať pri interpretácii a aplikácii jednotlivých inštitútov zákona

o ústavnom súde, v danom prípade pre posúdenie prípustnosti ústavnej sťažnosti

a príslušnosti ústavného súdu na jej prijatie na ďalšie konanie.

IV.1 K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu

podľa rozhodnutím policajta

23. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že uznesenie policajta

ČVS: KRP-61/2-VYS-ZA-2018 z 11. decembra 2019 bolo predmetom preskúmania

v sťažnostnom konaní na podkladom sťažovateľom podanej sťažnosti podľa § 185

ods. 1 a nasl. , o ktorej rozhodol prokurátor podľa

svojím uznesením č. k. -14 zo 4. marca 2020

tak, že ju zamietol. Pre rozhodnutie ústavného súdu v časti namietaného porušenia

označeného základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa

rozhodnutím policajta je teda podstatné, že existoval „iný orgán verejnej moci“,

na ktorý poukazuje . To vylučuje právomoc ústavného súdu

na prieskum sťažnosťou prezentovaného porušenia práva na inú právnu ochranu

podľa rozhodnutím policajta. Na prerokovanie tejto časti ústavnej

sťažnosti nemá ústavný súd danú právomoc, preto ju bolo potrebné v tejto jej časti

odmietnuť pre jej neprípustnosť [ ].

IV.2 K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu

podľa rozhodnutím prokurátora

24. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu prokurátora sťažovateľ nevyužil účinný

prostriedok nápravy, ktorým je podanie na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného

v predsúdnom konaní prokurátorom. Taký prieskum sa vykonáva nadriadeným

prokurátorom, a to v zmysle príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky

(ďalej len „generálny prokurátor“) č. 11/2019 z 28. novembra 2019 účinného

od 1. januára 2020 (ďalej len „príkaz“). Podľa čl. 1 príkazu tento príkaz upravuje postup

prokurátora pri vybavovaní podania, ktorým sa podávateľ domáha preskúmania zákonnosti

rozhodnutia vydaného v predsúdnom konaní alebo preskúmania zákonnosti postupu

prokurátora v predsúdnom konaní vrátane postupu spočívajúceho v preskúmaní postupu

policajta v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania podľa ,

alebo odstránenia prieťahov prokurátora v predsúdnom konaní a ktoré nie je možné

považovať za opravný prostriedok alebo iné podanie podľa . Príkaz

je vyjadrením osobitného oprávnenia generálneho prokurátora podľa § 10 ods. 2 zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“) vydávať príkazy, pokyny a iné služobné predpisy, ktoré sú záväzné

pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry, asistentov prokurátorov

a ostatných zamestnancov prokuratúry. Také oprávnenie má osobitnú povahu vo vzťahu

k ostatným inštitútom zákona o prokuratúre a keďže je príkaz pre prokurátorov záväzný,

je postup podľa neho (čl. 6 ods. 4 príkazu spolu s nadväzujúcimi ustanoveniami zákona

o prokuratúre) právnym prostriedkom na ochranu základných práv a slobôd podľa § 132

ods. 2 .

24.1 Možno dodať, že nie je úlohou ústavného súdu v tomto konaní akokoľvek

posudzovať príkaz generálneho prokurátora v kontexte legislatívneho vývoja súvisiaceho

s preskúmavaním tzv. podnetov podľa zákona o prokuratúre. V konaní o ústavnej sťažnosti

je jeho úlohou posúdiť, či ide o účinný prostriedok nápravy, na základe ktorého je príslušný

prokurátor povinný na základe podania dotknutej osoby preskúmať postup skôr konajúceho

prokurátora a ak uzná jeho námietky za dôvodné, prijať efektívne opatrenie v trestnej veci.

Odpoveď na túto otázku je pozitívna, čomu zodpovedá čl. 6 ods. 4 príkazu v nadväznosti

na vecne súvisiace inštitúty zákona o prokuratúre a .

24.2 Keďže v dotknutej trestnej veci nebolo vznesené obvinenie, nevznikla prekážka

právoplatne rozhodnutej veci podľa a postup

uvedený v predchádzajúcom bode má osobitnú povahu oproti návrhu podľa § 364

ods. 1 písm. c) (ktorý by bol „iným podaním podľa “

v zmysle čl. 1 príkazu“).

25. V predmetnej veci tak sťažovateľ nevyužil prostriedok na ochranu svojich práv

uvedený v bode 24, ktorým disponoval v čase pred podaním ústavnej sťažnosti

a prostredníctvom ktorého sa mal/mohol domáhať preskúmania rozhodnutia prokurátora

(rozumej prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš). Vzhľadom na uvedené

ústavný súd podľa odmieta sťažovateľom

podanú ústavnú sťažnosť v tejto jej časti z dôvodu neprípustnosti.

IV.3 K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru

26. V prípade namietaného porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru, teda pri namietaní

porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd

poukazuje na to, že tento článok sa týka iba rozhodnutí súdov rozhodujúcich o právach

občianskej povahy alebo o opodstatnenosti trestného obvinenia osoby, ktorá je účastníkom

konania pred súdom (, , , ).

V dôsledku uvedeného je ústavná sťažnosť sťažovateľa v tejto jej časti namietajúcej

porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zjavne

neopodstatnená a ústavný súd ju preto podľa

odmieta ako zjavne neopodstatnenú (argument potreby skoršieho uplatnenia ochrany práva

iným prostriedkom by však aj v prípade použiteľnosti dotknutého referenčného ustanovenia

platil rovnako).

27. V dôsledku odmietnutia sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti bolo

už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími v nej uplatnenými návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu