Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 414/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Ladislava Duditša predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

sťažovateľky obchodnej spoločnosti Informačné centrum podnikateľov, s. r. o., Martina

Rázusa 23A/8336, Žilina, IČO 31 613 942, zastúpenej advokátskou kanceláriou GARANT

PARTNER legal s. r. o., Einsteinova 21, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Martin Dočár, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -236 z 30. apríla

2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Informačné centrum podnikateľov, s. r. o.,

o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta

2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Informačné centrum podnikateľov,

s. r. o., Martina Rázusa 23A/8336, Žilina, IČO 31 613 942 (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -236 z 30. apríla 2020 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že žalobou doručenou

Okresnému súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) 9. novembra 2015 sa sťažovateľka

domáhala proti (ďalej len „žalovaná“) určenia vlastníckeho práva k cestnému

telesu – parkovisku postavenému (sčasti) na pozemkoch nachádzajúcich sa v

patriacich do výlučného vlastníctva žalovanej. Okresný súd rozsudkom č. k. 27 C 508/2015-

165 z 27. marca 2019 žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pretože

určenie vlastníckeho práva k predmetnému objektu – parkovisku, resp. spevnenej ploche –

sa týka a zasahuje vo vlastníckeho práva vlastníkov všetkých pozemkov, na ktorých je

umiestnený, nielen do vlastníckeho práva žalovanej. V danom prípade bolo nevyhnutné, aby

v konaní vystupovalo spoločenstvo všetkých vlastníkov predmetných pozemkov, na ktorých

sa predmetný objekt nachádza, avšak sťažovateľka na podmienku účasti všetkých subjektov

v zmysle (ďalej len „“) nesplnila.

3. Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd rozsudkom č. k. -236

z 30. apríla 2020 rozsudok okresného súdu č. k. -165 z 27. marca 2019

potvrdil podľa ako vecne správny, pričom dodal, že vlastnícke právo

nepodlieha účinkom premlčania, sťažovateľke teda nič nebráni v jej kvalifikovanej obrane.

4. S uvedenými závermi krajského súdu sťažovateľka nesúhlasí a v ústavnej

sťažnosti namieta, že jej zo strany všeobecných súdov nebola poskytnutá ochrana

zákonnosti a ústavnosti. Napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za arbitrárny

a nepreskúmateľný, založený na svojvôli pri aplikácii práva, dôsledkom čoho je zamietnutie

žaloby z procesných dôvodov, a tým aj priamy zásah do práva sťažovateľky na prístup

k súdu a spravodlivosti.

4.1 Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby

ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie jej

základného práva podľa a práva podľa dohovoru

napadnutým rozsudkom krajského súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal náhradu trov konania.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

8. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a)

na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru rozsudkom

krajského súdu č. k. -236 z 30. apríla 2020 (bod 3).

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

13. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a

slobôd v konaní pred ústavným súdom je splnenie všeobecných a osobitných náležitostí

ustanovených , a , a , ako aj

ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z .

14. Podľa návrh na začatie konania je neprípustný, ak

a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu alebo

d) to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.

15. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

16. Z dôvodovej správy k vyplýva, že „neprípustnosť

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom znamená, že zákon zakazuje ústavnému

súdu konať o návrhu, hoci má na rozhodnutie právomoc. Dôvodmi, pre ktoré je návrh

na začatie konania pred ústavným súdom neprípustný, sú: prekážka veci rozsúdenej,

prekážka už začatého konania, ústavný zákaz na podanie opravného prostriedku proti

rozhodnutiu ústavného súdu ( , časť vety pred bodkočiarkou) a ďalšie dôvody,

ktoré výslovne ustanovuje zákon, napríklad nevyčerpanie iných právnych prostriedkov

nápravy (§ 132 ods. 2, § 142 ods. 2). Prekážka veci rozsúdenej je zmiernená prípustnosťou

nového návrhu, ak dôvodom odmietnutia predchádzajúceho návrhu bolo len nesplnenie

podmienok konania. Napríklad v prípade, ak by ústavný súd odmietol sťažnosť podľa

z dôvodu, že sťažnosťou bolo napadnuté neprávoplatné rozhodnutie,

po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia je možné toto rozhodnutie napadnúť novou

sťažnosťou.“.

17. Ak zákon podmieňuje prípustnosť sťažnosti vyčerpaním opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho

práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti sťažnosti uplatňovanie práva, ktorého

porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným spôsobom (m. m.

). Sťažovatelia nemajú podľa , a stabilizovanej

judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej

ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými

súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá

sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo

je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí (čl. 142

ods. 1 v spojení s ). Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky

im dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva

alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto

základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1

(m. m. , , , ).

18. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

19. Citovaná právna úprava (účinná od 1. júla 2016) presunula ťažisko tvrdenia

a preukazovania vád zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na dovolateľa, ktorý limity

posúdenia prípustnosti dovolania určuje obsahom podaného dovolania.

20. „Ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť

dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla

intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý

proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa

vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň

znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej

ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany

sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,

na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie

o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia

spravodlivosti)“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 25. októbra 2017).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd na okresnom súde zistil, že sťažovateľka

napriek poučeniu o možnosti podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci

samej alebo ktorým sa konanie končí dovolanie podľa v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii, dovolanie proti napadnutému rozsudku krajského súdu podľa

nepodala.

22. Sťažovateľka netvrdila (tým menej preukazovala), že dovolanie nepodala

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto neprichádzal do úvahy ani prípadný možný

postup ústavného súdu podľa .

23. Ak sťažovateľka založila dôvody ústavnej sťažnosti na arbitrárnosti

a nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu a na svojvôli pri aplikácii

práva, teda jednoznačne na dôvodoch spadajúcich pod , nepodaním

dovolania podľa proti napadnutému rozsudku krajského súdu nevyčerpala právny

prostriedok, ktorý jej priznáva zákon na ochranu jej základných práv a slobôd.

24. Ústavný súd v závere dáva do pozornosti, že odôvodnenie ústavnej sťažnosti

musí spĺňať ústavno-právne požiadavky. V odôvodnení ústavnej sťažnosti nepostačuje

argumentovať rovnakým metodologickým a obsahovým spôsobom, ako v konaní

pred všeobecnými súdmi. Kritika právnych záverov všeobecných súdov pri poskytovaní

ochrany „zákonným“ subjektívnym právam účastníkov konania musí mať v ústavnej

sťažnosti nevyhnutné prepojenie na základné práva a slobody sťažovateľa, a to nielen

na úrovni návrhu na rozhodnutie vo veci samej, ale aj v rovine odôvodnenia ústavnej

sťažnosti (m.m. ). Nedostatok ústavnoprávne relevantného odôvodnenia

sťažnosti má vo vzťahu k namietaným porušeniam toho-ktorého základného práva alebo

slobody významné procesné dôsledky, pretože ústavný súd nie je skutkovým súdom ani

ďalšou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva, takže bez splnenia uvedenej

podmienky ani nemôže o návrhoch sťažovateľa uvedených v petite rozhodovať(m. m.

, , , , ).

25. Na základe uvedených skutočností, t. j. sťažovateľkou tvrdených dôvodov

ústavnej sťažnosti a nepodania dovolania ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky,

ktorou namietala porušenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. d) pre neprípustnosť.

26. Vec bola v súlade s čl. III bodom 1 písm. b) a c) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku

č. 1 schváleného na zasadnutí pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky 27. mája 2020

z dôvodu neprítomnosti člena prvého senátu Miloša Maďara prejednaná a rozhodnutá

prvým senátom ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu a sudkyňa

spravodajkyňa, Rastislav Kaššák a Ladislav Duditš – členovia senátu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu