Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 307/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Ladislava Duditša prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť

sťažovateľky , , ,

zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2 . Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice II p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania

v sume 675,43 € (slovom šesťstosedemdesiatpäť eur a štyridsaťtri centov) na účet jej

právnej zástupkyne advokátky JUDr. Ivety Rajtákovej, Štúrova 20, Košice, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 zo 17. júna 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť , , (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania

konaní o zníženie výživného k plnoletému dieťaťu (sťažovateľke).

2.1 Napadnuté konanie sa začalo 17. októbra 2016 podaním návrhu otca

sťažovateľky (ďalej aj „navrhovateľ“) na vydanie neodkladného opatrenia a návrhu

na zníženie výživného, o ktorom rozhodol okresný súd uznesením č. k. -13

zo 4.novembra 2016 tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.

Navrhovateľ podal 1. decembra 2016 proti uzneseniu okresného súdu č. k. -13

odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením

č. k. z 22. marca 2017, ktorým uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

2.2 Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti uviedla chronologický prehľad

priebehu napadnutého konania, v ktorom okresný súd uskutočnil dve pojednávania

(15. februára 2018 a 23. apríla 2018, pozn.). V poradí tretie pojednávanie pôvodne

nariadené na 16. júl 2018 bolo odročené na 6. september 2018 a následne zrušené z dôvodu

práceneschopnosti zákonného sudcu. Podľa tvrdenia sťažovateľky od daného momentu

okresný súd vo veci nevykonal žiadny úkon.

2.3 Podľa sťažovateľky je pri posudzovaní neprimeranej dĺžky napadnutého konania

potrebné zohľadniť aj dlhotrvajúci stav právnej a osobnej neistoty sťažovateľky, ktorý

okresný súd svojím postupom nezmierňuje, naopak, tento stav vedome predlžuje

neefektívnym konaním a nečinnosťou. Je nesporné, že predmet napadnutého konania je

pre sťažovateľku existenčnou záležitosťou, ktorá podmieňuje napĺňanie jej základných

životných potrieb, keďže v čase podania návrhu na zníženie výživného zo strany otca bola

žiačkou strednej školy a v súčasnosti je študentkou vysokej školy.

2.4 Z obsahu ústavnej sťažnosti ďalej vyplýva, že otec sťažovateľky podal 5. októbra

2016 rovnaký návrh na zníženie výživného aj proti sestre sťažovateľky (konanie bolo

vedené okresným súdom pod sp. zn. , pozn.), pričom uvedené konanie je

právoplatne skončené (rozsudok krajského súdu sp. zn. z 28. augusta 2019,

pozn.). Sťažovateľka uviedla, že je nepochopiteľné, prečo konanie v druhovo identickej veci

vedené na rovnakom súde, začaté rovnakým dňom, je právoplatne skončené, zatiaľ čo

konanie, ktorého je sťažovateľka účastníčkou, právoplatne skončené nie je, pričom je možné

odôvodnene predpokladať, že napadnuté konanie bude prebiehať aj na súde druhej

inštancie.

3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby

ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom

vysloví, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru v konaní na okresnom súde vedenom pod sp. zn. porušené

boli, zakáže okresnému súdu pokračovať v porušovaní sťažovateľkou namietaných práv a

prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Súčasne sa

sťažovateľka domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 4 500 € a náhrady trov

konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky

II.1 Vyjadrenie okresného súdu

4. Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. doručenom ústavnému

súdu 7. júla 2020 podal chronologický prehľad procesných úkonov v napadnutom konaní

a k vecnej stránke podanej ústavnej sťažnosti poukázal na § 132 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, podľa ktorého ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. Podľa

okresného súdu sťažovateľka neuviedla, že podala sťažnosť na prieťahy v danom konaní

predsedovi súdu. V prípade, že by tak bola urobila a jej sťažnosť by bola vyhodnotená ako

dôvodná, bolo by dané konanie zaradené do osobitného režimu sledovania a k odstráneniu

prieťahu po septembri 2018 mohlo dôjsť bez podania ústavnej sťažnosti.

4.1 Okresný súd ďalej uviedol, že konanie možno od podania návrhu do mesiaca

september 2018 hodnotiť ako priebežné, keď v zákonom stanovenej lehote bolo rozhodnuté

o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a termín prvého pojednávania bol určený

s prihliadnutím aj na správanie samotnej sťažovateľky, keď nereagovala na výzvu súdu

z 9. júna 2017 (na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania, pozn.), na urgenciu z 31. júla

2017 reagovala až 19. februára 2018 a sama požiadala o odročenie pojednávania

z 18. januára 2018.

4.2 K prieťahom v napadnutom konaní podľa vyjadrenia okresného súdu došlo

od 6. septembra 2018, keď bolo zrušené nariadené pojednávanie pre práceneschopnosť

zákonného sudcu, do 25. mája 2020, čo však sťažovateľkou nebolo avizované podanou

sťažnosťou v súlade s Z. z o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

4.3 Okresný súd uviedol, že nie je možné porovnávanie s inými súdnymi oddeleniami

(k tomu pozri bod 25 ústavnej sťažnosti a bod 2.4 odôvodnenia nálezu, pozn.), keďže každý

sudca si organizuje prácu vo svojom súdnom oddelení sám s prihliadnutím na stav tohto

svojho súdneho oddelenia.

4.4 Okresný súd vyslovil názor, že vzhľadom na uvedené okolnosti sťažovateľkou

požadovaná výška finančného zadosťučinenia v sume 4 500 € je neprimeraná.

4.5 Zároveň okresný súd vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej

sťažnosti ( ).

II.2 Replika sťažovateľky

5. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne

zaujala stanovisko podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 22. júla 2020.

5.1 Sťažovateľka, reagujúc na prehľad chronologického priebehu napadnutého

konania podaného zo strany konajúceho súdu, s dôrazom na jej podiel na vzniknutých

prieťahov v napadnutom konaní uviedla, že výzvou z 31. júla 2017 okresný súd vyzval jej

právnu zástupkyňu vo forme urgencie, aby sa vyjadrila k návrhu na začatie konania, ktorý

jej bol doručený 9. júna 2017. Na túto urgenciu sťažovateľka reagovala prostredníctvom

svojej právnej zástupkyne podaním zo 7. augusta 2017, v ktorom poukazovala na to, že

9. júna 2017 jej bol síce doručený návrh na zníženie výživného spolu s poučením, avšak bez

príloh, na ktoré sa navrhovateľ vo svojom návrhu odvoláva. Právna zástupkyňa

sťažovateľky v predmetnom podaní výslovne upozornila na to, že sa vyjadruje

k doručenému návrhu v stave, v akom jej bol doručený, teda bez príloh – listín, na ktoré sa

navrhovateľ vo svojom podaní odvoláva. Právna zástupkyňa sťažovateľky predložila súdu

predmetné podanie 7. augusta 2017 elektronickými prostriedkami, autorizovanými podľa

osobitného predpisu (podanie bolo doručené do elektronickej schránky súdu 7. augusta 2017

o 15:42:47 h, pozn.). Na pojednávaní uskutočnenom 15. februára 2018 bolo zistené, že

predmetné podanie nie je obsahom súdneho spisu. Podľa názoru sťažovateľky nie sú ona ani

jej právna zástupkyňa zodpovedné za to, akým spôsobom okresný súd nakladá

s písomnosťami, ktoré mu boli preukázateľne doručené. Zároveň je však pre sťažovateľku

nepochopiteľné, že okresný súd tento svoj nedostatok svedčiaci o nedostatočnej organizácii

práce na strane súdu označuje ako skutočnosť, ktorou sťažovateľka mala prispieť

k predĺženiu konania.

5.2 Samotná žiadosť sťažovateľky z 27. decembra 2017 o odročenie pojednávania

nariadeného na 18. január 2018 nespôsobila prieťahy v konaní, keďže pojednávanie sa

uskutočnilo 15. februára 2018 (teda ani nie jeden mesiac po pôvodne určenom termíne).

5.3 Okolnosť, že vo veci pojednávajúci sudca bol práceneschopný podľa vyjadrenia

predsedu súdu 20 mesiacov, nie je ospravedlnením nečinnosti súdu, keďže súd bol povinný

v súlade s prerozdeliť veci, pridelené sudcovi, ktorého

neprítomnosť presahuje 6 týždňov, pričom z vyjadrenia okresného súdu nevyplýva, že by

tak postupoval. Podľa sťažovateľky o práceneschopnosti sudcu presahujúcej 6 týždňov

predseda súdu nepochybne vedel, keďže táto skutočnosť znamenala povinnosť prerozdeliť

veci už pridelené tomuto sudcovi.

5.4 Podľa názoru sťažovateľky okresný súd vo svojom vyjadrení neuviedol žiadnu

okolnosť, ktorá by spochybňovala opodstatnenosť podanej ústavnej sťažnosti.

5. 5 Sťažovateľka zároveň vyjadrila súhlas s upustením od ústneho prejednania veci.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

7. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu

a chronologického prehľadu úkonov ústavný súd zistil tieto podstatné skutočnosti

o priebehu napadnutého konania:

- 5. októbra 2016 otec sťažovateľky ako navrhovateľ podal návrh na zníženie

výživného k plnoletej dcére, súčasťou ktorého bol aj návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia,

- 4. novembra 2016 okresný súd uznesením č. k. -13 návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,

- 1. decembra 2016 podal navrhovateľ proti uzneseniu o zamietnutí návrhu

odvolanie,

- 27. februára 2017 predložil okresný súd súdny spis s predkladacou správou

na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu,

- 22. marca 2017 krajský súd uznesením č. k. -30 napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil,

- 27. marca 2017 bol súdny spis vrátený okresnému súdu,

- 30. mája 2017 okresný súd dal pokyn pre doručenie procesných poučení

a sťažovateľke bol návrh zaslaný na vyjadrenie,

- 31. júla 2017 okresný súd urgoval sťažovateľku na zaslanie vyjadrenia,

- 21. decembra 2017 sťažovateľka doručila okresnému súdu podanie spolu s

listinnými dôkazmi (doklad o štúdiu na strednej škole, mesačné výdavky odporkyne, pozn.),

- 27. decembra 2017 právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala o odročenie

pojednávania nariadeného na 18. január 2018 z dôvodu kolízie s iným pojednávaním,

okresný súd tejto žiadosti vyhovel a odročil pojednávanie na 15. február 2018,

- 15. februára 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu

doplnenia dokazovania na 23. apríl 2018,

- 19. februára 2018 došlo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky

k návrhu na základe výzvy okresného súdu z 31. júla 2017 s výhradou, že sa vyjadruje len

k zaslanému návrhu, nie k dôkazom pripojeným k návrhu, ktoré jej zo strany okresného

súdu neboli doručené,

- 23. apríla 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo na účel ďalšieho

dokazovania odročené na 16. júl 2018,

- 18. júna 2018 bolo sťažovateľke zaslané podanie navrhovateľa doručené súdu 4.

júna 2018,

- 19. júna 2018 podal navrhovateľ žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného

na 16. júl 2018, okresný súd jej žiadosti vyhovel a odročil pojednávanie na 6. september

2018, tento termín pojednávania bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu.

IV.

Právomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a vyhodnotenie postupu okresného súdu

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (to platí aj pokiaľ ide o dohovoru, pozn.) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutí súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

12. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Táto povinnosť súdu a sudcu s účinnosťou od 1. júla 2016 vyplýva zo zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„CMP“), najmä z jeho a . Podľa súd postupuje z úradnej

povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv

bola rýchla a účinná. Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

14. Podľa po začatí konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými

subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.

O odročení pojednávania rozhoduje súd aj v mimosporovom konaní podľa § 183 a § 184

(ďalej aj „“) taktiež účinného od 1. júla 2016, a to

v spojení s .

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

16. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,

ústavný súd konštatuje, že konanie vo veciach výživného k plnoletému dieťaťu tvorí bežnú

súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ho nemožno považovať

za právne ani skutkovo zložité. Metodika postupu súdov v týchto veciach je jasná

a podporená stabilizovanou judikatúrou.

17. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým

spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia

jej základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

17.1 Ústavný súd konštatuje, že v správaní samotnej sťažovateľky nevzhliadol takú

skutočnosť, ktorá by podstatným spôsobom ovplyvnila doterajšiu dĺžku napadnutého

konania.

17.2 Odročenie jedného pojednávania na základe žiadosti právnej zástupkyne

sťažovateľky (z 18. januára 2018 odročené na 15. február 2018, pozn.) v kontexte celkovej

dĺžky napadnutého konania, ako aj časových odstupov medzi jednotlivými pojednávaniami,

nevyhodnotil ústavný súd ako okolnosť pričítateľnú sťažovateľke, ktorá by negatívne

ovplyvnila priebeh napadnutého konania.

18. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní.

18.1 Okresný súd bezprostredne po doručení návrhu 17. októbra 2016 postupoval

vo veci plynule a rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením č. k.

-30 zo 4. novembra 2016. Ďalší postup okresného súdu v napadnutom konaní

možno vymedziť do uskutočnenia iba dvoch pojednávaní, na ktorých opakovane vznikla

potreba odročenia na účel ďalšieho dokazovania. Tento spôsob vedenia napadnutého

konania nie je podľa názoru ústavného súdu v súlade s požiadavkou rýchleho a efektívneho

prejednania veci a naopak svedčí o zlej organizácii práce sudcu v jemu zverenom súdnom

oddelení (k tomu pozri aj vyjadrenie okresného súdu) vrátane nesústredenosti

pri dokazovaní.

18.2 Ústavný súd z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ďalej zistil, že sa

v ňom nenachádza záznam z 25. mája 2020 o pokyne sudcu na pripojenie súvisiaceho spisu

(k tomu pozri vyjadrenie okresného súdu sp. zn. , pozn.).

18.3 Absolútnu nečinnosť okresného súdu možno konštatovať od 6. septembra 2018,

keď došlo k zrušeniu nariadeného pojednávania z dôvodu práceneschopnosti zákonného

sudcu až dosiaľ (obdobie takmer 2 rokov). Overením aktuálneho stavu napadnutého konania

ústavný súd zistil, že napriek podanej ústavnej sťažnosti okresný súd vo veci naďalej

nekoná, nie je určený konkrétny termín ďalšieho pojednávania, čo ústavný súd považuje

za neprijateľné, a to nielen preto, že právna neistota sťažovateľky stále trvá.

IV.

Závery ústavného súdu

19. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že s ohľadom na predmet

konania ide o vec, ktorá vo všeobecnosti vyžaduje postup okresného súdu s výnimočnou

rýchlosťou, čo v napadnutom konaní nebolo uskutočnené. V konkrétnom prípade

sťažovateľky ide o návrh otca na zníženie výživného proti plnoletému dieťaťu ( ).

Doterajšiu dĺžku napadnutého konania (takmer 4 roky) nemožno kvalifikovať ako

primeranú na rozhodnutie o otázke výživného, teda o otázke majúcej vplyv na existenčnú

sféru účastníkov konania.

20. Z obsahu zapožičaného spisu okresného súdu je zrejmé, že si okresný súd v danej

veci dostatočne neosvojil príslušné ustanovenia vrátane

terminológie ( ) a zjavne opomenul, že v predmetnom konaní musí pri vykonaní

dokazovania vychádzať zo zákonných ustanovení o dokazovaní podľa až .

21. Ústavný súd na tomto mieste zdôrazňuje, že predmet napadnutého konania mal

predurčiť postup okresného súdu smerom k jeho maximálnej rýchlosti a efektívnosti, keďže

povaha konania sa dotýka ochrany záujmov dieťaťa (hoci plnoletého), keďže výživné

predstavuje podstatný hmotný zabezpečovací prvok najmä počas obdobia prípravy

na budúce povolanie), ktorá si a priori vyžaduje postup súdu s osobitnou starostlivosťou

(, ).

22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného

súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

23. Ústavný súd nemohol opomenúť skutočnosť, že okresný súd vo svojom vyjadrení

k vecnej stránke ústavnej sťažnosti poukázal na ,

podľa ktorého ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. Podľa

okresného súdu sťažovateľka neuviedla, že podala sťažnosť na prieťahy v napadnutom

konaní predsedovi súdu. Podľa názoru okresného súdu v prípade, že by tak bola urobila a jej

sťažnosť by bola vyhodnotená ako dôvodná, bolo by napadnuté konanie zaradené

do osobitného režimu sledovania a k odstráneniu prieťahu po septembri 2018 mohlo dôjsť

bez podania ústavnej sťažnosti.

23.1 Táto poznámka okresného súdu je neadekvátna a irelevantná nielen s poukazom

na už citované zákonné ustanovenia aj Civilného

sporového poriadku, ale svedčí aj o jeho neznalosti ustálenej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva, podľa ktorej sťažnosť predsedovi súdu nemožno považovať za účinný

prostriedok nápravy (k tomu pozri rozsudok Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike

z 12. 6. 2012, rozsudok Bednár proti Slovenskej republike z 8. októbra 2013). Navyše, súdy

sú povinné konať riadne a bez zbytočných prieťahov i bez toho, aby účastníci konania

(resp. sporové strany) museli podávať sťažnosti.

23.2 Rovnako neadekvátna je poznámka okresného súdu, že „nie je možné

porovnávanie s inými súdnymi oddeleniami, keďže každý sudca si organizuje prácu

vo svojom súdnom oddelení sám s prihliadnutím na stav tohto svojho súdneho oddelenia“.

Práve naopak, vychádzajúc z princípu právnej istoty ( v spojení s

), ako aj princípu oficiality ( ) a princípu hospodárnosti konania (

), bolo na mieste postupovať v oboch konaniach rovnako bez ohľadu na autonómiu

sudcu organizovať si prácu vo svojom oddelení. Takéto vyjadrenie súdu nesvedčí ani

o dostatočnej riadiacej činnosti predsedu súdu ( a ).

VI.

Prikázanie vo veci konať a primerané finančné zadosťučinenie

24. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

25. Ústavný súd formuloval príkaz konať (bod 2 výroku nálezu), pričom okresný súd

je povinný postupovať podľa a a – .

26. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

27. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

28. Sťažovateľka sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia v sume 4 500 €.

Svoj návrh na priznanie finančného zadosťučinenia odôvodnila najmä tým, že dĺžka

napadnutého konania je neprimerane dlhá, svojimi dôsledkami pre ňu ubližujúca

a do právoplatného skončenia predmetného konania je matka sťažovateľky povinná

finančne zabezpečovať potreby sťažovateľky aj v časti, v ktorej by tieto potreby mal

zabezpečovať otec sťažovateľky.

29. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva ().

30. Ústavný súd dodáva, že jeho fakultatívna právomoc priznať primerané finančné

zadosťučinenie podľa v žiadnom rozsahu nijakým spôsobom

nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní

o namietanom porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti

s uvedeným považuje ústavný súd za dôležité zdôrazniť aj to, že jeho právomoc priznať

primerané finančné zadosťučinenie podľa sťažovateľovi, ktorého

sťažnosti vyhovie v merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési

odškodnenie za prípadné prieťahy v konaní príslušného štátneho orgánu, ale má len

akcesorickú povahu. Satisfakčný potenciál rozhodnutia ústavného súdu teda nie je

autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsi paralelným titulom pre

domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto titulom je len a výlučne potreba chrániť konkrétne

základné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty

(, , , ).

31. S prihliadnutím na predmet napadnutého konania, jeho celkovú dĺžku, ako aj

neospravedlniteľnú pretrvávajúcu dvojročnú nečinnosť okresného súdu, majúc na pamäti to,

že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy

pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou

medzinárodnou zmluvou, ústavný súd považoval priznané finančné zadosťučinenie

vo výške 2 000 € (bod 3 výroku nálezu) v danej veci za spravodlivé a vo zvyšnej časti

ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

32. Pokiaľ sa sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti domáhala, aby ústavný súd

rozhodol o zákaze okresnému súdu pokračovať v porušovaní jej označených práv, ústavný

súd konštatuje, že sťažnostná argumentácia sťažovateľky (a u jej právnej zástupkyne

opakovane) opomína akúkoľvek súvislosť s možnosťou vyslovenia takéhoto zákazu, a preto

ústavný súd ústavnej sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).

VII.

Trovy konania

33. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa § 73

ods. 3 ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa

výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

34. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2019, ktorá bola 1 062 €.

35. Ústavný súd priznal náhradu za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti, repliku sťažovateľky) v súlade § 11 ods. 3 a § 13 a ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov advokátke JUDr. Ivete Rajtákovej. Náhrada za tri úkony právnej služby vykonané

v roku 2020 (3 x 177 €) spolu s režijným paušálom (3 x 10,62 €) predstavuje sumu

562,86 €, ku ktorej je potrebné pripočítať 20 % DPH, ktorej je právna zástupkyňa

sťažovateľky platiteľom. Trovy konania tak predstavujú sumu celkom 675,43 €.

36. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky advokátky JUDr. Ivety Rajtákovej, Štúrova 20, Košice, v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu ( v spojení s

ods. 1 ).

37. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

38. Vec bola v súlade s čl. III bodom 1 písm. b) a c) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku

č. 1 schváleného na zasadnutí pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky 27. mája 2020 z

dôvodu neprítomnosti člena prvého senátu Miloša Maďara prejednaná a rozhodnutá prvým

senátom ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu a sudkyňa

spravodajkyňa, Rastislav Kaššák a Ladislav Duditš – členovia senátu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu