Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 300/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JURIKA & KELTOŠ,

s. r. o., Mickiewiczova 2, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Radovan

Jurika, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 700 €

(slovom sedemsto eur), ktoré mu j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť trovy

konania v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov) na účet

Advokátskej kancelárie JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., Mickiewiczova 2, Bratislava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca

2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie

krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 6. mája 2013 bola Okresnému súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) doručená žaloba sťažovateľa, ktorou sa domáhal

proti žalovanému zaplatenia sumy 7 620,19 € s príslušenstvom z dôvodu neodstránených

vád vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy o dielo. Na okresnom súde sa toto konanie viedlo

pod sp. zn. . Rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 28. apríla

2017 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) bolo žalobe sťažovateľa vyhovené v celom

rozsahu. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný odvolanie, ku ktorému sa

sťažovateľ vyjadril 24. augusta 2017. Dňa 3. novembra 2017 bol krajskému súdu ako

odvolaciemu súdu predložený súdny spis okresným súdom.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedol, že „vzhľadom k tomu, že

o odvolaní žalovaného voči Rozsudku nebolo Krajským súdom v Bratislave rozhodnuté viac

ako 1,5 roka od podania odvolania žalovaného, Sťažovateľ podal dňa 15.02.2019 na

Krajský súd v Bratislave Žiadosť o prednostné rozhodnutie vo veci. V uvedenej žiadosti

Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že v prípade neskoršieho potvrdenia nároku žalobcu

(Sťažovateľa) odvolacím súdom hrozí, že tento nárok bude vzhľadom na pokročilý vek

žalobcu, ako aj hospodársku situáciu žalovaného nevymožiteľný a z tohto dôvodu

Sťažovateľ požiadal Krajský súd v Bratislave o prednostné rozhodnutie vo veci.

Na vyššie uvedenú žiadosť Sťažovateľa Krajský súd v Bratislave nijakým spôsobom

nereagoval. Preto Sťažovateľ podal dňa 15.11.2019 Sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú

adresoval priamo k rukám predsedu Krajského súdu v Bratislave. Ani na uvedenú Sťažnosť

na prieťahy v konaní Sťažovateľ nedostal z Krajského súdu v Bratislave žiadnu odpoveď.

Z vyššie uvedeného skutkového stavu vyplývanie Krajský súd v Bratislave ako

odvolací súd je vo veci súdneho konania Sťažovateľa vedeného pod sp, zn.

viac ako 2,5 roka nečinný, a to napriek opodstatnenej urgencii zo strany Sťažovateľa, na

ktorú Krajský súd v Bratislave nijakým spôsobom nereagoval a aj napriek následnej

opodstatnenej Sťažnosti Sťažovateľa, ktorú Krajský súd v Bratislave v rozpore so zákonom

ani nevybavil!

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v súdnom konaní Sťažovateľa vedenom

pod sp. zn. je už viac ako 2,5 roka absolútne nečinný, vo veci nevykonal

žiadne úkony, v dôsledku čoho nie je o žalobe Sťažovateľa voči žalovanému stále

právoplatne rozhodnuté a preto je Sťažovateľ neprimerane dlhú dobu stále v právne neistom

postavení! V dôsledku uvedeného došlo zo strany Krajského súdu v Bratislave

k nezákonnému porušeniu ústavného práva Sťažovateľa na spravodlivé prerokovanie veci

Sťažovateľa bez zbytočných prieťahov.

Dlhodobá nečinnosť Krajského súdu v Bratislave v trvaní niekoľkých rokov okrem

porušenia ústavného práva Sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

priamo zmarila aj samotnú vymožiteľnosť nároku Sťažovateľa (za predpokladu potvrdenia

Rozsudku odvolacím súdom), a to vzhľadom na zhoršujúcu sa finančnú kondíciu

žalovaného, ktorý sa podľa verejne dostupných zdrojov na portáli www.finstat.sk v roku

2018 dostal do straty z 144,- EUR na -3.430 EUR a jeho tržby klesli o 100 % na 0,- EUR!

Na uvedenú skutočnosť Sťažovateľ upozorňoval Krajský súd v Bratislave už v jeho Žiadosti

o prednostné rozhodnutie vo veci zo dňa 15.02.2019.

V dôsledku nečinnosti Krajského súdu v Bratislave vznikla vzhľadom na uvedenú

reálnu nevymožiteľnosť pohľadávky Sťažovateľovi škoda vo výške prvostupňovým súdom

priznanej pohľadávky Sťažovateľa spolu s jej príslušenstvom, čo k dnešnému dňu

predstavuje sumu vo výške 11.718,78 EUR.“.

4. Na základe už uvedeného sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal

nález, ktorým vysloví porušenie jeho v bode 1 označených práv postupom krajského súdu

v napadnutom konaní. Sťažovateľ sa zároveň domáha, aby ústavný súd prikázal

v napadnutom konaní krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Okrem toho sa

sťažovateľ domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 11 718,78 € a náhrady trov

konania pred ústavným súdom.

II.

Procesný postup ústavného súdu, vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika

sťažovateľa

5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval podľa § 56 ods. 1

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“)

a uznesením č. k. -15 zo 17. júna 2020 ju podľa § 56 ods. 5 zákona

o ústavnom súde prijal na ďalšie konanie v časti, ktorou bolo namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu v napadnutom konaní, a vo zvyšnej časti ju odmietol pre nesplnenie

zákonom ustanovených náležitostí (namietané porušenie základného práva podľa čl. 46

ods. 1 ).

6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k priebehu napadnutého konania vyjadril

predseda krajského súdu podaním sp. zn. z 3. júla 2020. Vo vyjadrení

doručenom ústavnému súdu 3. júla 2020 predseda krajského súdu uviedol:

„Prípisom zo dňa 22.06.2020 som požiadal JUDr. Martina Murgaša, predsedu

senátu, o vyjadrenie k predmetnej sťažnosti. Vyjadrenie JUDr. Zuzany Kučerovej,

referujúcej sudkyne v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , mi bolo

predložené dňa 02.07.2020.

JUDr. Kučerová vo vyjadrení zo dňa 02.07.2020 uviedla, že predmetná sporová vec

bola predložená odvolaciemu súdu dňa 03.11.2017. Úpravou zo dňa 01.06.2020 dala JUDr.

Kučerová pokyn na realizovanie termínu odvolacieho pojednávania určeného na

24.06.2020. V dňoch 24.06.2020 a 01.07.2020 prebehlo v predmetnej veci odvolacie

pojednávanie, pričom dňa 01.07.2020 bola vec meritórne rozhodnutá. Písomné vyhotovenie

rozsudku spolu so spisovým materiálom bolo dňa 01.07.2020 odovzdané spisovej kancelárii

na vykonanie administratívnych úkonov a odoslanie spisu na súd prvej inštancie. Dňa

02.07.2020 bol predmetný spis odoslaný na súd prvej inštancie.

Z dôvodu mimoriadnej situácie a prijatých režimových opatrení v súvislosti

s výskytom prenosného ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky a zákona

č. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej

nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony, nebolo možné podľa vyjadrenia referujúcej sudkyne stanoviť termín odvolacieho

pojednávania v mesiacoch marec až máj 2020, hoci bol spis zreferovaný na porade senátu

už vo februári 2020.

K svojej zodpovednosti za namietané prieťahy v predmetnom odvolacom konaní

JUDr. Kučerová uviedla, že ku dňu jej preloženia na Krajský súd v Bratislave (dňa

01.01.2017) jej bolo pridelených cca. 120 nerozhodnutých vecí, ktoré boli predložené

odvolaciemu súdu v rokoch 2014, 2015 a 2016 (pričom mnohé z nich boli už vtom čase

reštančné a evidované ako sťažnostné) a súčasne bol JUDr. Kučerovej spustený nápad

nových vecí (v súdnom oddelení 6Co má JUDr. Kučerová od 01.02.2019 nápad 4 veci z 10).

JUDr. Kučerová ďalej uviedla, že od 01.04.2020 je zároveň členkou odvolacieho senátu

10Co namiesto JUDr. Sádovského. Odvolací senát 6Co je zároveň podľa vyjadrenia JUDr.

Kučerovej zastupujúcim v senáte 14Co, ktorý je od decembra 2019 takmer nepretržite

nefunkčný pre neprítomnosť minimálne jednej z členiek senátu (z dôvodu PN, čerpania

dovoleniek, rehabilitácií). JUDr. Kučerová zhrnula, že vzhľadom na všetky vyššie uvedené

okolnosti nie je objektívne schopná prideľované právne veci vybavovať bez prieťahov.

JUDr. Kučerová vyjadrila presvedčenie, že vzhľadom na daný stav nebolo možné v

predmetnej veci postupovať rýchlejšie s prihliadnutím na skutočnosť, že odvolací súd musí

mať na zreteli nielen kvantitu, ale aj kvalitu svojej rozhodovacej činnosti, pričom nie je

možné prednostne vybaviť vec len preto, že o to sporová strana žiada. Ako už bolo vyššie

uvedené, aktuálne je predmetná sťažnostná, skutkovo náročná, vec už meritórne

rozhodnutá.

Na záver JUDr. Kučerová dodala, že v predmetnej veci nebola podaná sťažnosť na

prieťahy predsedovi Krajského súdu v Bratislave.

S uvedeným vyjadrením referujúcej sudkyne sa v celom rozsahu stotožňujem.“

7. Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku zo 14. júla 2020, ktorým reagoval

na vyjadrenie predsedu krajského súdu, uviedol, že «vo vyjadrení KS predseda Krajského

súdu v Bratislave uviedol: „Na záver JUDr. Kučerová dodala, v predmetnej mi nebola

podaná sťažnosť na prieťahy predsedovi Krajského súdu v Bratislave.“

Vyššie uvedené tvrdenie JUDr. Kučerovej nie je pravdivé, nakoľko Sťažovateľ

priložil k Ústavnej sťažnosti ako dôkaz Sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 15.11.2019,

pričom v záhlaví tejto Sťažnosti je jasne uvedené, že bola adresovaná priamo „k rukám

predsedu súdu“.

Navyše, v zmysle zákona é. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov „Sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon

neustanovuje inak. “

Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že predmetnú Sťažnosť na prieťahy

v konaní zo dňa 15.11.2019 bol priamu zo zákona povinný vybaviť predseda Krajského súdu

v Bratislave bez ohľadu na to, či mu bola táto Sťažnosť adresovaná alebo nie, a to

v zákonnej lehote 30 dní odo dňa doručenia tejto Sťažnosti. Predseda Krajského súdu

v Bratislave však na predmetnú Sťažnosť v zákonnej lehote nijakým spôsobom nereagoval

a Sťažovateľovi nebola zo súdu doručená ani žiadna odpoveď, či už o spôsobe vybavenia

jeho Sťažnosti, pripadne o predĺžení lehoty na jej vybavenie! Uvedené skutočnosti preto

nasvedčujú tomu, že predmetnou dôvodnou Sťažnosťou Sťažovateľa sa na súde vôbec nikto

nezaoberal!».

8. Vzhľadom na vyjadrenie sťažovateľa zo 14. júla 2020, ktorý ako prílohu ústavnej

sťažnosti predložil sťažnosť na prieťahy z 15. novembra 2019 adresovanú predsedovi

krajského súdu spolu s preukázaním jej doručenia krajskému súdu, vyzval ústavný súd

predsedu krajského súdu, aby oznámil, akým spôsobom bola táto sťažnosť vybavená.

9. Predseda krajského súdu vo vyjadrení sp. zn. z 26. augusta 2020

uviedol:

«Šetrením bolo zistené, že predmetná sťažnosť nebola zo strany Krajského súdu

v Bratislave náležité vybavená.

Sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 15.11.2019 bola elektronicky doručená priamo

do súdneho spisu t. j. nebola spracovaná žiadnym zamestnancom podateľne. V prípade

elektronických podaní, ktoré sa nespracúvajú v podateľni súdu, a leda ich nepriraďuje

zamestnanec do jednotlivých konaní, sa tieto podania doručujú priamo elektronicky do

spisu a majú v položke „dokumenty“ označenú osobu aktualizácie User Ksbasm (príloha).

V dôsledku uvedeného technického nedopatrenia nebola predmetná sťažnosť

zaregistrovaná v správnom denníku tunajšieho súdu, čo malo za následok jej nevybavenie.

Krajský súd v Bratislave v súčasnej dobe po vykonanom šetrení podnikol kroky

k zjednaniu nápravy, sťažnosť zo dňa 15.11.2019 bola zapísaná v príslušnom správnom

denníku pod a bude následne vybavená v súlade s ustanovením § 62 ods. 1

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.»

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia

práv uvedených v bode 1.

III.

Chronológia procesných úkonov v napadnutom konaní krajského súdu

11. Ústavný súd z ústavnej sťažnosti, jej príloh, vyjadrení účastníkov konania

a zo súdneho spisu okresného súdu, ktorý bol vyžiadaný, zistil tento priebeh napadnutého

konania krajského súdu:

- 3. novembra 2017 bol súdny spis doručený krajskému súdu na účely rozhodnutia

o podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu;

- 18. februára 2019 bola krajskému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu

sťažovateľa o prednostné rozhodnutie veci;

- 1. júna 2020 bol nariadený termín pojednávania pred odvolacím súdom na 24. jún

2020;

- 24. júna 2020 sa uskutočnilo pojednávanie pred odvolacím súdom, ktoré bolo

odročené na 1. júl 2020;

- 1. júla 2020 sa uskutočnilo pojednávanie pred odvolacím súdom, na ktorom bolo

vyhlásené rozhodnutie vo veci samej;

- 3. júla 2020 bol súdny spis doručený okresnému súdu spolu s písomným

vyhotovením rozsudku krajského súdu z 1. júla 2020.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ) a ich prípadné porušenie

možno preskúmavať spoločne.

17. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním

veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu

právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (, ).

18. Základnou povinnosťou všeobecného súdu je preto zabezpečiť taký procesný

postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty účastníkov konania.

Táto povinnosť okresného súdu vyplýva z Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý upravuje zásadu

hospodárnosti a rýchlosti konania (súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb).

19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

20. Pokiaľ ide o kritérium právnej a skutkovej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,

že predmetom sporu je uplatnený peňažný nárok vyplývajúci zo zmluvy o dielo, t. j.

predmet, ktorý možno považovať za štandardný, nijako sa nevymykajúci bežnej

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Z tohto dôvodu ústavný súd nepovažuje

prerokúvanú vec za právne ani skutkovo zložitú. Napokon skutočnosť, že by vec

sťažovateľa bola skutkovo alebo právne zložitá, netvrdil ani predseda krajského súdu.

21. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva podľa , resp. práva podľa dohovoru. Ústavný súd

nezistil zo súdneho spisu okresného súdu, ktorý bol vyžiadaný, žiadne skutočnosti, ktoré by

signalizovali nedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany sťažovateľa v napadnutom konaní

krajského súdu. Sťažovateľ bol v napadnutom konaní krajského súdu aktívny, pretože

požiadal, aby krajský súd prednostne rozhodol o odvolaní proti rozsudku okresného súdu.

Zároveň sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy z 15. novembra 2019, ktorá ale nebola

vybavená predsedom krajského súdu v zákonom stanovenej lehote. Sťažovateľ sa zároveň

zúčastnil oboch nariadených pojednávaní. Z uvedeného teda vyplýva, že sťažovateľ svojím

správaním neprispel k predĺženiu napadnutého konania krajského súdu. Zároveň predseda

krajského súdu vo svojom vyjadrení nenamietal správanie sťažovateľa, ktoré by malo

za následok predĺženie napadnutého konania krajského súdu.

22. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného krajského súdu.

Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedených práv,

ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu nebránila žiadna

zákonná prekážka v konaní (, ).

23. Ústavný súd poukazuje na nečinnosť krajského súdu, ktorý nevykonal úkon

smerujúci k rozhodnutiu o odvolaní proti rozsudku okresného súdu v období

od 3. novembra 2017, keď bol súdny spis doručený krajskému súdu, do 1. júna 2020, keď

bol nariadený termín pojednávania.

24. Ústavný súd teda konštatuje, že dĺžka napadnutého konania bola ovplyvnená

pasivitou krajského súdu, ktorá trvala 31 mesiacov. Krajský súd teda nezvolil taký procesný

postup v napadnutom konaní smerujúci k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ nachádzal. Je zrejmé, že len rýchla ochrana subjektívnych práv môže byť

dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca náklady nielen účastníkov konania, ale aj

samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne či stabilizujúco a dôveryhodne

na ostatných občanov.

25. Argumentáciu predsedu krajského súdu o dlhodobej značnej pracovnej

vyťaženosti sudkyne spravodajkyne krajského súdu vyplývajúcej z vysokého počtu

pridelených vecí ústavný súd nemohol uznať, poukazujúc na svoju štandardnú judikatúru

(napr. , ). Tieto námietky nemajú totiž povahu okolnosti, ktorá

by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť všeobecného súdu za rozhodnutie vo veci.

26. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj

skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

VI.

Záver

K bodu 1 výrokovej časti nálezu

27. Na základe už uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom

krajského súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

dohovoru.

K bodu 2 výrokovej časti nálezu

28. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

29. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

30. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

31. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie

v sume 11 718,78 € z dôvodu, že „v dôsledku nečinnosti Krajského súdu v Bratislave

vznikla vzhľadom na reálnu nevymožiteľnosť pohľadávky Sťažovateľovi škoda vo výške

prvostupňovým súdom priznanej pohľadávky Sťažovateľa spolu s jej príslušenstvom...“.

32. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia.

33. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä dĺžku napadnutého

konania krajského súdu, povahu a rozsah práv sťažovateľa, ktoré boli porušené, a predmet

konania a jeho význam pre sťažovateľa, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je

spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 700 €.

34. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, a nie prípadná náhrada škody

(), ktorá mala vzniknúť sťažovateľovi z dôvodu možnej nevymožiteľnosti

pohľadávky priznanej okresným súdom v sume 11 718,78 € (istina 7 620,19 € spolu

s príslušenstvom do podania ústavnej sťažnosti), ktorá napokon bola priznaná krajským

súdom v sume 1 200 €. Ústavný súd preto nevyhovel časti ústavnej sťažnosti, v ktorej

sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 700

€ (bod 4 výroku tohto nálezu).

35. Priznané finančné zadosťučinenie je krajský súd povinný zaplatiť sťažovateľovi

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 135 ods. 1 zákona o ústavnom

súde).

K bodu 3 výrokovej časti nálezu

36. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

37. Pri výpočte trov právneho konania ústavný súd vychádzal z ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“).

38. Ústavný súd uvádza, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby vykonaný v roku 2020 zodpovedá sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11

ods. 3 vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola vo výške 1 062 €). Sadzba za náhradu hotových

výdavkov (režijný paušál) za každý priznaný úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 je

v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).

39. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia

pred ústavným súdom v celkovej sume 450,29 € vrátane dane z pridanej hodnoty [ďalej len

„DPH“ (ústavný súd považuje za preukázané, že právny zástupca sťažovateľa je platcom

DPH)], a to za 2 úkony právnej pomoci vykonané v roku 2020 zvýšené o 20 % DPH, t. j.

prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom [§ 13a ods. 1 písm. a)

vyhlášky] a písomné podanie ústavnej sťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky], a dvakrát

paušálnu náhradu hotových výdavkov v roku 2020 zvýšenú o 20 % DPH.

40. Ústavný súd nepriznal právnemu zástupcovi sťažovateľa odmenu a režijný paušál

za podanie zo 14. júla 2020 (vyjadrenie k vyjadreniu predsedu krajského súdu k ústavnej

sťažnosti sťažovateľa). Túto skutočnosť ústavný súd odôvodňuje tým, že právny zástupca

sťažovateľa v tomto podaní síce reagoval na vyjadrenie predsedu krajského súdu,

ale bez uvedenia nových skutočností, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie ústavného súdu

vo veci samej.

41. Priznanú náhradu trov konania je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

42. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

43. Sťažovateľ sa tiež domáhal, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu

v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Keďže krajský súd už rozhodol

o odvolaní proti rozsudku okresného súdu, ústavný súd ústavnej sťažnosti v tejto časti

nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

VII.

44. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu