Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 343/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov

Ivana Fiačana a Petra Straku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

9. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že v napadnutom konaní „vystupuje...

ako žalobca vo veci určenia neoprávnenosti zásahu do jeho práv a náhrady nemajetkovej

ujmy v súvislosti so zamietnutím jeho žiadosti o sledovanie televízie z 24. 10. 2017

riaditeľom ÚVTOS, . Predmetné konanie

na základe žaloby z 2. 1. 2018 stále trvá“.

3. Podľa sťažovateľa predmetná vec je po skutkovej a právnej stránke jednoduchá,

okresný súd koná v napadnutom konaní neefektívne, preto možno konštatovať, že došlo

k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný

súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom vyslovil porušenie jeho v záhlaví

označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní, priznal mu primerané

finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € a náhradu trov konania.

5. Sťažovateľ zároveň žiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom z dôvodu zlých majetkových pomerov, ktoré preukazuje tým, že

„je od 27.11.2012 obmedzený na osobnej slobode, nemajetný...“.

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo

právnickej osoby podľa .

10. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

11. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

14. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

15. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať tú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, ). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti

namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta

v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá

tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ,

).

16. Predmetom ústavnej sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

17. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva

podľa berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom,

ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov,

a tým aj porušenie základného práva podľa “ (),

resp. „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú

intenzitu porušenia základného práva podľa , aby bola sťažnosť prijatá

na ďalšie konanie“ ().

18. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že napadnuté konanie začalo 8. januára 2018

doručením návrhu okresnému súdu. Dňa 16. februára 2018 okresný súd vyzval sťažovateľa

na predloženie tlačív potrebných pre rozhodnutie o priznaní oslobodenia od súdnych

poplatkov. O oslobodenie od súdnych poplatkov sťažovateľ požiadal 13. marca 2018.

Okresný súd 9. mája 2018 uznesením rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych

poplatkov (výrok I) a o zastavení konania (výrok II) Označené uznesenie vo výroku I

nadobudlo právoplatnosť 16. mája 2018 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu.

Sťažovateľ podal 29. mája 2018 odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 9. mája 2018.

Spis bol 6. septembra 2018 predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici

(ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd uznesením sp. zn.

z 9. mája 2019 odvolanie sťažovateľa proti výroku uznesenia okresného

súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov odmietol a zároveň zrušil uznesenie

okresného súdu vo výroku II a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Rozhodnutie odvolacieho

súdu nadobudlo právoplatnosť 19. júna 2019. Dňa 4. júla 2019 okresný súd požiadal

o súčinnosť Centrum právnej pomoci Žilina (ďalej len „centrum“). Okresný súd zaslal

17. júla 2019 dokumentáciu centru. Sťažovateľa okresný súd 26. júla 2019 vyzval

na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu. No sťažovateľ 14. augusta 2019 požiadal

o oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd 12. septembra 2019 požiadal centrum

o informáciu, či sťažovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci.

Centrum 17. septembra 2019 doručilo odpoveď na žiadosť okresného súdu. Obdobnú

žiadosť okresný súd 3. októbra 2019 adresoval Centru právnej pomoci Banská Bystrica.

Centrum právnej pomoci Banská Bystrica doručilo 29. novembra 2019 odpoveď na žiadosť.

Okresný súd uznesením zo 7. januára 2020 rozhodol o nepriznaní oslobodenia od platenia

súdnych poplatkov a vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu.

Sťažovateľ 29. januára 2020 znovu požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov

a informoval okresný súd o novom konaní centra právnej pomoci na priznanie nároku

na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Okresný súd 31. januára 2020 opäť požiadal

o súčinnosť centrum. Okresný súd zaslal 6. marca 2020 centru oznámenie a 3. apríla 2020

žiadosť. Centrum doručilo 6. apríla 2020 odpoveď na žiadosť. Okresný súd 27. mája 2020

adresoval centru žiadosť, na ktorú 28. mája 2020 dostal odpoveď. Uznesením

zo 7. júla 2020 okresný súd rozhodol o zastavení konania. Sťažovateľ doručil 28. júla 2020

„Sťažnosť proti uzneseniu o zastavení konania“ a „Doplnenie žiadosti o oslobodenie

od súdnych poplatkov“.

19. Ústavný súd predovšetkým uvádza, že predmetom jeho prieskumu v tejto veci

nebolo obdobie, počas ktorého sa súdny spis nachádzal na krajskom súde,

t. j. od 6. septembra 2018 do 9. mája 2019 (8 mesiacov). Vychádzajúc z petitu ústavnej

sťažnosti, je totiž zrejmé, že sťažovateľ postup krajského súdu nenamietal.

20. Z prehľadu procesných úkonov súdu a strán vyplýva, že napadnuté konanie

od podania návrhu okresnému súdu do podania ústavnej sťažnosti trvalo dva roky, z toho

minimálne 8 mesiacov sa spis nachádzal na odvolacom súde z dôvodu rozhodovania

o odvolaní sťažovateľa. Postup okresného súdu v napadnutom konaní je v zásade plynulý,

okresný súd v napadnutom konaní priebežne vykonáva procesné úkony vyvolané

procesnými návrhmi sťažovateľa, najmä jeho opakovanými návrhmi na priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že dĺžku

konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno

považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných

návrhoch sťažovateľa konal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Ústavný súd preto nepovažuje doterajšiu dĺžku napadnutého konania za neprimeranú,

resp. dosahujúcu potrebnú ústavnoprávnu intenzitu.

21. Vychádzajúc z týchto zistení, ústavný súd konštatuje, že priebeh napadnutého

konania toho času nenasvedčuje tomu, že by v ňom dochádzalo k porušovaniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a súčasný stav konania nevylučuje definitívne možnosť prejednania predmetnej veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ).

22. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že konanie bez zbytočných

prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť () a že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (, , , ).

Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny,

ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

23. Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľom označených práv

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ústavnú sťažnosť pri jej predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

24. Odmietnutie ústavnej sťažnosti z uvedených dôvodov vedie ústavný súd k záveru,

že v danom prípade ide zo strany sťažovateľa o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti (m. m. , ). Pretože nebol splnený

jeden zo zákonných predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd nevyhovel (bod 2

výroku tohto uznesenia) bez toho, aby ho vyzýval na preukázanie majetkových pomerov

na účel rozhodovania o jeho žiadosti.

25. S prihliadnutím na odmietnutie ústavnej sťažnosti rozhodovanie o ďalších

návrhoch sťažovateľa v nej uplatnených stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2020

Martin Vernarský predseda senátu