Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 391/2020
PDF · 369.42 KB
No categories available
II. ÚS 391/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej
a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , zastúpenej spoločnosťou HHB
advokátska kancelária, s. r. o., Kopčianska 8/A, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ
a advokát JUDr. Marek Hraška, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Csp 44/2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
30. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej spoločnosťou HHB advokátska
kancelária, s. r. o., Kopčianska 8/A, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát
JUDr. Marek Hraška, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 Csp 44/2018 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou
z 11. júna 2018 domáha v napadnutom konaní vedenom okresným súdom zaplatenia sumy
263,62 € s príslušenstvom.
3. Sťažovateľka uvádza, že v napadnutom konaní nebol vykonaný žiadny procesný
úkon, preto sa so sťažnosťou na prieťahy obrátila 21. apríla 2020 na predsedu okresného
súdu. Predseda okresného súdu upovedomil sťažovateľku o spôsobe vybavenia jej sťažnosti
12. mája 2020, pričom jej sťažnosť vyhodnotil ako dôvodnú, za vzniknuté prieťahy
sa ospravedlnil a uviedol, že neprijal žiadne ďalšie opatrenie z dôvodu, že zistil,
že 7. mája 2020 bol vo veci nariadený termín pojednávania na 26. november 2020.
Sťažovateľka poukazuje na to, že ku dňu podania ústavnej sťažnosti jej predvolanie
na pojednávanie nebolo doručené a nemá vedomosť o tom, že by okresný súd realizoval
procesné úkony spojené s prípravou pojednávania.
4. Sťažovateľka uvádza, že jej právna vec nie je skutkovo ani právne náročná,
svojím správaní neprispela k prieťahom v konaní a nadmerná zaťaženosť okresného súdu
nemôže ísť na úkor strán. Zastáva názor, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom,
a teda k porušeniu jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy,
ako aj práva podľa čl. 6 ods. dohovoru, preto žiada o priznanie finančného zadosťučinenia
v sume 2 000 € s odôvodnením, že ide o spotrebiteľskú vec, pri rozhodovaní ktorej by mala
byť ako spotrebiteľ „osobitne chránená“.
5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,
aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo Sťažovateľky na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 Csp/44/2018 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava I sa v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Csp/44/2018
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000,00 EUR,
ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti
nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť Sťažovateľke trovy právneho
zastúpenia na účet jej právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
9. V nadväznosti na túto skutočnosť ústavný súd konštatuje, že v systematike ústavy
sú primeraná celková dĺžka, rýchlosť, plynulosť a efektívnosť súdneho konania obsahom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, a nie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Podľa ustálenej judikatúry
ústavného súdu prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu čl. 46
ods. 1 ústavy, pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva nedosahuje
takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu
by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr. IV. ÚS 242/07).
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený.
12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania:
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
15. Ústavný súd si v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania ústavnej
sťažnosti získal v informačnom centre okresného súdu prehľad procesných úkonov
vykonaných v napadnutom konaní, pričom zistil, že okresný súd bol od podania žaloby
až do 7. mája 2020 nečinný, následne 7. mája 2020 bol nariadený termín pojednávania
na 26. november 2020, 8. júna 2020 doručoval žalobu žalovanej na vyjadrenie, 2. júla 2020
žalovaná doručila okresnému súdu vyjadrenie k žalobe a 13. augusta 2020 zaslal vyjadrenie
žalovanej okresný súd žalobkyni (sťažovateľke).
16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6
ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,
preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
17. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne
sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty
dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto
na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony
bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).
18. V súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd poukazuje
na svoju doterajšiu judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,
III. ÚS 59/05). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom
na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). V prípade, keď ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť spravidla odmietne
ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).
19. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre viackrát poukázal
aj na to, že ak orgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú,
nemusí to viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127
ústavy na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej judikatúry,
považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení
s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou
alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).
20. Vychádzajúc zo svojich zistení uvedených v bode 15 tohto uznesenia, ústavný
súd konštatuje, že v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci ide o konanie,
ktoré do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom trvá dva roky, pričom
v jeho doterajšom priebehu došlo k nečinnosti okresného súdu. Ústavný súd je však toho
názoru, že v právnej veci sťažovateľky sťažnosť na prieťahy podaná predsedovi okresného
súdu mala vplyv na zefektívnenie a plynulosť konania súdu.
21. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní ústavnej
sťažnosti k záveru, že doterajší postup okresného súdu v namietanom konaní je síce
poznamenaný prieťahmi, avšak tieto nedosahujú takú intenzitu, že by ich bolo možné
(i vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania) kvalifikovať ako zbytočné prieťahy
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavnú sťažnosť posúdil
ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom
súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07,
III. ÚS 300/08) (výrok rozhodnutia). Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti
ako takej sa ústavný súd ďalšími sťažovateľkou uplatnenými návrhmi nezaoberal.
22. Na záver však ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nepredstavuje prekážku
rozsúdenej veci a v prípade, že neefektívna činnosť okresného súdu bude pokračovať,
sťažovateľka sa môže opätovne obrátiť na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu