Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 391/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , zastúpenej spoločnosťou HHB

advokátska kancelária, s. r. o., Kopčianska 8/A, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ

a advokát JUDr. Marek Hraška, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa

a a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej spoločnosťou HHB advokátska

kancelária, s. r. o., Kopčianska 8/A, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Marek Hraška, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou

z 11. júna 2018 domáha v napadnutom konaní vedenom okresným súdom zaplatenia sumy

263,62 € s príslušenstvom.

3. Sťažovateľka uvádza, že v napadnutom konaní nebol vykonaný žiadny procesný

úkon, preto sa so sťažnosťou na prieťahy obrátila 21. apríla 2020 na predsedu okresného

súdu. Predseda okresného súdu upovedomil sťažovateľku o spôsobe vybavenia jej sťažnosti

12. mája 2020, pričom jej sťažnosť vyhodnotil ako dôvodnú, za vzniknuté prieťahy

sa ospravedlnil a uviedol, že neprijal žiadne ďalšie opatrenie z dôvodu, že zistil,

že 7. mája 2020 bol vo veci nariadený termín pojednávania na 26. november 2020.

Sťažovateľka poukazuje na to, že ku dňu podania ústavnej sťažnosti jej predvolanie

na pojednávanie nebolo doručené a nemá vedomosť o tom, že by okresný súd realizoval

procesné úkony spojené s prípravou pojednávania.

4. Sťažovateľka uvádza, že jej právna vec nie je skutkovo ani právne náročná,

svojím správaní neprispela k prieťahom v konaní a nadmerná zaťaženosť okresného súdu

nemôže ísť na úkor strán. Zastáva názor, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom,

a teda k porušeniu jej základných práv podľa a ,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. dohovoru, preto žiada o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 2 000 € s odôvodnením, že ide o spotrebiteľskú vec, pri rozhodovaní ktorej by mala

byť ako spotrebiteľ „osobitne chránená“.

5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo Sťažovateľky na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a a právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000,00 EUR,

ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť Sťažovateľke trovy právneho

zastúpenia na účet jej právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. V nadväznosti na túto skutočnosť ústavný súd konštatuje, že v systematike

sú primeraná celková dĺžka, rýchlosť, plynulosť a efektívnosť súdneho konania obsahom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , a nie základného práva podľa . Podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu čl. 46

ods. 1 , pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva nedosahuje

takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu

by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr. ).

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“).

13. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania:

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Ústavný súd si v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania ústavnej

sťažnosti získal v informačnom centre okresného súdu prehľad procesných úkonov

vykonaných v napadnutom konaní, pričom zistil, že okresný súd bol od podania žaloby

až do 7. mája 2020 nečinný, následne 7. mája 2020 bol nariadený termín pojednávania

na 26. november 2020, 8. júna 2020 doručoval žalobu žalovanej na vyjadrenie, 2. júla 2020

žalovaná doručila okresnému súdu vyjadrenie k žalobe a 13. augusta 2020 zaslal vyjadrenie

žalovanej okresný súd žalobkyni (sťažovateľke).

16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

17. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto

na naplnenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony

bez ohľadu na ich počet (napr. , ).

18. V súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd poukazuje

na svoju doterajšiu judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). V prípade, keď ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť spravidla odmietne

ako zjavne neopodstatnenú (napr. , , ).

19. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre viackrát poukázal

aj na to, že ak orgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú,

nemusí to viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127

na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej judikatúry,

považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení

s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou

alebo neefektívnou činnosťou (, , ).

20. Vychádzajúc zo svojich zistení uvedených v bode 15 tohto uznesenia, ústavný

súd konštatuje, že v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci ide o konanie,

ktoré do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom trvá dva roky, pričom

v jeho doterajšom priebehu došlo k nečinnosti okresného súdu. Ústavný súd je však toho

názoru, že v právnej veci sťažovateľky sťažnosť na prieťahy podaná predsedovi okresného

súdu mala vplyv na zefektívnenie a plynulosť konania súdu.

21. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti k záveru, že doterajší postup okresného súdu v namietanom konaní je síce

poznamenaný prieťahmi, avšak tieto nedosahujú takú intenzitu, že by ich bolo možné

(i vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania) kvalifikovať ako zbytočné prieťahy

v zmysle a dohovoru, preto ústavnú sťažnosť posúdil

ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr. , ,

) (výrok rozhodnutia). Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti

ako takej sa ústavný súd ďalšími sťažovateľkou uplatnenými návrhmi nezaoberal.

22. Na záver však ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nepredstavuje prekážku

rozsúdenej veci a v prípade, že neefektívna činnosť okresného súdu bude pokračovať,

sťažovateľka sa môže opätovne obrátiť na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu