Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 207/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti

, a

, zastúpených advokátom JUDr. Ľubomírom

Ivanom, Námestie SNP 41, Zvolen, vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa upovedomeniami súdnej

exekútorky Mgr. Viery Lesňákovej o čiastočnom zastavení exekúcie vo veciach vedených

pod sp. zn. 290 EX 369/18 a sp. zn. 290 EX 397/18, obe z 23. decembra 2019 v častiach

výrokov o vymoženie trov exekútorky, takto

rozhodol:

1. Základné právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

upovedomením súdnej exekútorky Mgr. Viery Lesňákovej

o čiastočnom zastavení exekúcie v časti výroku o trovách exekútorky a v časti výzvy

oprávnenému na úhradu vyčíslených trov exekútorky vo veci vedenej pod sp. zn.

290 EX 369/18 z 23. decembra 2019 p o r u š e n é b o l o .

2. Základné právo na inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky upovedomením súdnej exekútorky Mgr. Viery Lesňákovej

o čiastočnom zastavení exekúcie v časti výroku o trovách exekútorky a v časti výzvy

oprávnenému na úhradu vyčíslených trov exekútorky vo veci vedenej pod sp. zn.

290 EX 367/18 z 23. decembra 2019 p o r u š e n é b o l o .

3. Upovedomenia súdnej exekútorky Mgr. Viery Lesňákovej o čiastočnom zastavení

exekúcie vo veci vedenej pod sp. zn. 290 EX 369/18 a sp. zn. 290 EX 367/18,

obe z 23. decembra 2019, v časti výroku o trovách exekútorky a v časti výzvy oprávnenému

na úhradu vyčíslených trov exekútorky z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

4. a p r i z n á v a trovy konania v sume 675,43 €

(slovom šesťstosedemdesiatpäť eur a štyridsaťtri centov), ktoré j e súdna exekútorka

Mgr. Viera Lesňáková p o v i n n á vyplatiť na účet ich právneho zástupcu advokáta

JUDr. Ľubomíra Ivana, Námestie SNP 41, Zvolen, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia navrhovateľov

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

23. a 24. februára 2020 doručené ústavné sťažnosti

, a

(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) upovedomeniami súdnej exekútorky Mgr. Viery Lesňákovej (ďalej len

„súdna exekútorka“) o čiastočnom zastavení exekúcie vo veciach vedených pod sp. zn.

290 EX 369/18 a sp. zn. 290 EX 397/18, obe z 23. decembra 2019 v častiach výrokov

o trovách exekútorky (ďalej len „upovedomenia“).

2. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahov takmer identických ústavných sťažností,

namietaného totožného základného práva, takmer identických rozhodnutí – upovedomení

súdnej exekútorky o čiastočnom zastavení exekúcie a z totožnej argumentácie v záujme

hospodárnosti konania rozhodol uznesením sp. zn. z 28. apríla 2020

o spojení označených ústavných sťažností na spoločné konanie.

3. Z obsahu oboch ústavných sťažností a priložených príloh vyplynulo, že každý

zo sťažovateľov podal návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 5 000 €

s príslušenstvom. Na základe návrhov sťažovateľov boli súdnej exekútorke Okresným

súdom Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) vydané poverenia na vykonanie exekúcií.

Sťažovatelia doručili okresnému súdu 25. júna 2019 späťvzatia svojich návrhov, ktorými

žiadali o zastavenie predmetných exekúcií proti povinnej. Súdna exekútorka vydala

napadnuté upovedomenia, ktorými zastavila exekúcie v časti vymáhaného nároku

a samostatným výrokom rozhodla, že exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie v sume

1 333,80 € pokračujú. Súdna exekútorka v napadnutých upovedomeniach vyzvala

sťažovateľov ako oprávnených na uhradenie takto vyčíslených trov exekútorky.

4. Sťažovatelia v oboch sťažnostiach zhodne namietali, že súdna exekútorka

nesprávne právne posúdila otázku vzniknutých trov exekúcie, a tvrdia, že „späťvzatím

návrhu a žiadosťou o zastavenie exekúcie nebola daná moja povinnosť na úhradu trov

exekúcie porušovateľovi v rozsahu v akom tento žiada zaplatiť“. V tomto smere

poukazovali na znenie

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení neskorších predpisov

a tvrdili, že exekútorke v zmysle označeného ustanovenia Exekučného poriadku patrí len

paušálna náhrada výdavkov, a nie aj odmena, keďže súdna exekútorka nevymohla ani len

časť vymáhaných nárokov. Z uvedeného dôvodu sťažovatelia považujú napadnuté

upovedomenia súdnej exekútorky v časti výrokov o vymoženie trov exekútorky

za nezákonné, arbitrárne a porušujúce ich označené základné právo na súdnu ochranu podľa

.

5. Ústavný súd uznesením sp. zn. z 12. mája 2020 ústavné sťažnosti

sťažovateľov prijal na ďalšie konanie.

6. Následne ústavný súd 20. mája 2020 vyzval súdnu exekútorku na vyjadrenie sa

k vecnej stránke prijatých sťažností a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania o prijatých sťažností. Následne listom z 25. mája 2020 upovedomil

zúčastnenú osobu o jej práve vyjadriť sa k ústavným sťažnostiam v lehote 10 dní

od doručenia tohto upovedomenia.

II.

Vyjadrenie súdnej exekútorky, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľov

7. Vyjadrenie právneho zástupcu súdnej exekútorky bolo ústavnému súdu doručené

8. júna 2020 spolu aj s dotknutými exekučnými spismi. Právny zástupca súdnej exekútorky

v podstatnom uviedol, že sťažovatelia v sťažnostiach uvádzali len tie skutočnosti, ktoré

majú účelovo podporiť ich argumentáciu a zamlčali skutočnosti, ktoré mali predchádzať

vydaniu upovedomení. V tomto smere poukazoval na to, že súdna exekútorka zistila, že

povinná v exekučných konaniach má pravidelný mesačný príjem, je vlastníkom a držiteľom

motorového vozidla, preto súdna exekútorka exekučným príkazom z 11. októbra 2018

nariadila zrážky zo mzdy povinnej a bola vykonaná elektronická blokácia osobného

motorového vozidla vo vlastníctve povinnej, ako aj blokácia finančných prostriedkov

v sume 1 595,56 € na bankovom účte povinnej. Vychádzajúc z uvedeného bola toho názoru,

že sťažovatelia v záujme vyhnúť sa povinnosti uhradiť trovy exekúcie dosiahli v konaní

o určenie neúčinnosti právneho úkonu (neplatnosť darovacej zmluvy, ktorou povinná

previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti – bytu na svojho syna, pozn.) úhradu súm

vymáhaných v exekúciách iniciovaných sťažovateľmi od syna povinnej. Vychádzajúc

z vlastnej argumentácie a interpretácie dotknutých noriem Exekučného poriadku

vzťahujúcich sa na vec je súdna exekútorka presvedčená o svojom nároku na trovy

exekúcie, preto v závere svojho vyjadrenia navrhla, aby ústavný súd sťažnosti zamietol

a priznal jej náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

8. Následne ústavnému súdu bolo 18. júna 2020 doručené podanie označené ako

„Vyjadrenie k sťažnosti...“ povinnej v exekučných konaniach

(ďalej len „zúčastnená osoba“). Zúčastnená osoba vo svojom vyjadrení

v podstatnom poukázala na to, že jej bol zablokovaný účet v a súdna

exekútorka nariadila zrážky zo mzdy, ktoré „sa začali vykonávať už z výplaty za 10/2018

vo výške 183,59 EUR a vykonávali sa každý mesiac až do ich zastavenia v 1/2020, celková

zrazená suma bola 2 143,91 EUR, ktoré mi nakoniec zamestnávateľ vrátil, pretože ma

donútili moji príbuzní zaplatiť im prostredníctvom môjho syna, voči ktorému viedli súdne

konanie a ako protislužbu prisľúbili zastaviť konanie o neplatnosť darovacej zmluvy“.

9. Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku doručenom 27. júna 2020

zotrval na dôvodnosti podaných sťažností. V podstatnom uviedol, že pokiaľ súdna

exekútorka poukazovala na závery uvedené v rozhodnutí ústavného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , tak tie považuje za neaplikovateľné v prejednávanej veci,

keďže podmienkou takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávnených,

pričom v postupe oprávnených nie je možné vzhliadnuť žiadnu formu vyžadovaného

procesného zavinenia. S poukazom na § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorého aplikácie

sa dožaduje aj v okolnostiach prejednávaného prípadu, je presvedčený o tom, že súdnej

exekútorke v zmysle označeného ustanovenia prislúcha maximálne náhrada účelne

vynaložených výdavkov. V závere svojho vyjadrenia právny zástupca sťažovateľov vyjadril

súhlas s upustením od vykonania ústneho pojednávania v predmetnej veci.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) upustil

v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,

stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava, teoretické a judikatúrne východiská ústavného súdu

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Vychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľov, ústavný súd konštatuje,

že zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory orgánu verejnej moci

(súdnej exekútorky), ktoré ju pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie práva s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (m. m. , , ). Ústavný súd

nevykladá iné ako ústavné zákony, a preto musí preskúmavať len to, či sa tieto zákony

nevyložili spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné

pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav ().

15. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov a iných

orgánov verejnej moci je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov

a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo

absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti

takému uplatneniu (, ). Uvedené nedostatky pritom musia

dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré

z práv uvedených v .

16. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde, prípadne

na inom orgáne verejnej moci. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu, respektíve

iného orgánu verejnej moci nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s

).

17. Orgán verejnej moci by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení

svojho rozhodnutia dbať tiež na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery,

ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)

verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.

(obdobne napr. , , , ).

18. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a orgánov verejnej moci

pri ochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného

súdu, boli relevantné aj v danej veci. A preto z týchto hľadísk posudzoval ústavný súd

aj sťažovateľmi napadnuté upovedomenia súdnej exekútorky.

IV.

Právne posúdenie veci

19. Sťažovatelia vo vzťahu k napadnutým upovedomeniam súdnej exekútorky

vzhľadom na rozhodné skutočnosti vecí argumentovali tým, že súdna exekútorka

do späťvzatia ich návrhov od povinnej nevymohla ani len časť vymáhaných nárokov

a že k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku úhrady vymáhaných súm priamo synom

povinnej ako súčasť ich dohody v rámci konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu,

kde žalovaný syn mal uhradiť sťažovateľom ako žalobcom dohodnuté sumy a sťažovatelia

mali požiadať o späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcií vedených proti povinnej matke,

pričom vychádzajúc z uvedeného sa dožadovali aplikácie § 198 ods. 2 Exekučného

poriadku.

20. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí

exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora

podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal

plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade

s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

21. Naopak v okolnostiach posudzovaných vecí súdna exekútorka v napadnutých

upovedomeniach dospela k záveru, že sťažovatelia „účelovo upierajú súdnemu exekútorovi

nárok na trovy exekúcie, ktoré mu jednoznačne patria, pretože podľa ust. § 61f

Exe. poriadku: Po doručení Upovedomenia o začatí exekúcie povinnému nastávajú účinky

splnenia vymáhaného nároku len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha

exekútorovi podľa § 60 ods. 2, dostane exekútorovi.

Naviac z vyššie uvedeného je preukázané, že oprávnený si zastavenie exekučného

konania zavinil sám a to v štádiu, keď všetko nasvedčovalo tomu, že exekúcia bude úspešne

vykonaná aj na nehnuteľný majetok, na ktorý bolo začaté konanie o určenie neúčinnosti

právneho úkonu prevodu.“.

22. Podľa § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie

o zastavení exekúcie, ak zastavenie exekúcie navrhol oprávnený.

Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku ak je dôvod na zastavenie exekúcie

v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného

na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu

s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

23. Ústavný súd, vychádzajúc z citovaných ustanovení Exekučného poriadku

a rozhodných okolností prípadu, je toho názoru, že súdnej exekútorke proti sťažovateľom

prislúchala len náhrada výdavkov podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, nie však

odmena tak, ako ju vyčíslila vo svojich napadnutých upovedomeniach a vyzvala

sťažovateľov na jej úhradu.

24. K uvedenému záveru ústavný súd dospel na základe posúdenia otázky vzniku

nároku súdnej exekútorky na odmenu a otázky určenia subjektu, ktorý je povinný túto

odmenu platiť.

25. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku nárok súdnej exekútorky na (aspoň

čiastočnú) odmenu za výkon exekučnej činnosti vzniká vymožením (aspoň časti)

vymáhaného plnenia v priebehu exekučného konania [pričom za vymožené plnenie sa

považujú sumy, získané súdnym exekútorom niektorým zo zákonom normovaných

spôsobov vykonania exekúcie alebo prijaté súdnym exekútorom na uspokojenie

vymáhaného nároku – § 198 ods. 2 EP per analogiam, ako aj sumy zaplatené na splnenie

vymáhaného dlhu priamo oprávnenému – v tomto prípade má však úhrada účinok splnenia

dlhu jedine za predpokladu uspokojenia zodpovedajúceho nároku súdneho exekútora

na odmenu (§ 61f ods. 1 EP)].

25.1 Oprávnený je dominus litis exekučného konania, z čoho vyplýva,

že ak oprávnený navrhne jeho zastavenie (aj bez uvedenia dôvodu), súdny exekútor je

povinný tento prejav vôle rešpektovať a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.

25.2 Ak dôjde k zastaveniu exekučného konania, otázka prípadného nároku súdneho

exekútora na odmenu je podmienená „stavom uspokojenia vymáhanej pohľadávky“ ku dňu

zastavenia konania a výška nároku exekútora na odmenu je určená sumou, ktorú si

na uspokojenie tohto nároku v doterajšom priebehu konania exekútor v súlade s pravidlami

uvedenými v § 60 Exekučného poriadku ponechal (§ 198 ods. 2 veta druhá Exekučného

poriadku).

25.3 Z okolností prípadu možno vyvodiť, že dôvodom podania návrhu na zastavenie

konania bolo uspokojenie exekučne vymáhaných nárokov. Je pravda, že sťažovatelia

neinkasovali plnenie od povinnej, ale od jej syna, a to v rámci konania o odporovacej

žalobe, nie v rámci exekučného konania. Právnym dôvodom podania odporovacej žaloby

však bolo sťaženie uspokojenia pohľadávok sťažovateľov (vymáhaných v predmetných

exekučných konaniach) v dôsledku odporovaného právneho úkonu povinnej. Plnenia, ktoré

syn povinnej zaplatil sťažovateľom „na dosiahnutie späťvzatia žaloby“, tak boli podľa

názoru ústavného súdu plneniami, ktorými syn povinnej uspokojil samotné pohľadávky,

vymáhané v predmetných exekučných konaniach. Na tomto mieste si ústavný súd dovolí

podotknúť, že v správaní sťažovateľov „mimo exekučného konania“ (t. j. v konaní

o odporovacej žalobe, v ktorom vystupovali ako žalobcovia) badať vo vzťahu k exekučným

konaniam (v ktorých vystupovali v pozícii oprávnených) prvky špekulatívneho postupu,

keďže Exekučný poriadok prezumuje ako platobné miesto súdneho exekútora.

26. Pokiaľ ide o subjekt, ktorý platí odmenu exekútora za výkon exekučnej činnosti,

z ustanovení Exekučného poriadku jednoznačne a logicky vyplýva, že povinnosť platiť túto

odmenu zaťažuje povinného, keď odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti

sa uspokojuje výlučne z inkasovaných súm. Ako už bolo uvedené, v priebehu predmetných

exekučných konaní exekútorka neinkasovala žiadnu sumu (pozri bod 8 odôvodnenia

nálezu).

27. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd dospel k záveru, že výroky napadnutých

upovedomení o čiastočnom zastavení exekúcie v časti o trovách exekútorky a v časti výzvy

oprávnenému na úhradu vyčíslených trov exekútorky nemajú oporu v platnej právnej úprave

a týchto výrokov je arbitrárne, ústavne neudržateľné, a porušujúce základné právo

sťažovateľov podľa (body 1 a 2 nálezu).

28. Napadnuté upovedomenia o zastavení exekúcie boli formulované ako

upovedomenia o čiastočnom zastavení exekúcií (vo vzťahu k nárokom oprávnených) s tým,

že exekúcie pokračujú na vymoženie exekútorkou vyčíslených trov exekútorky. Keďže

po späťvzatí návrhu na vykonanie exekúcie v celom rozsahu musí byť exekučné konanie

zastavené v celom rozsahu (vyčíslené trovy exekútora nie sú predmetom ďalšieho

vymáhania v tomto exekučnom konaní, ale výzva oprávnenému na úhradu trov exekútora sa

v prípade jej nesplnenia stane exekučným titulom), bolo by žiadúce zrušiť predmetné

upovedomenia en bloc. Sťažovatelia však svojimi sťažnosťami atakovali len výrok

o trovách exekútorky a výzvu oprávnenému na úhradu vyčíslených trov exekútorky.

Súc viazaný petitom ústavných sťažností, ústavný súd zrušil predmetné upovedomenia len

v napadnutých častiach (bod 3 výroku nálezu).

29. V ďalšom postupe je súdna exekútorka viazaná právnym názorom ústavného

súdu vysloveným v tomto rozhodnutí ( ). Súdna

exekútorka je tiež viazaná rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je

vykonateľné jeho doručením ( ).

V.

30. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

Právny zástupca sťažovateľov si nárok na náhradu trov konania uplatnil podaním

doručeným 28. augusta 2020.

31. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho

spisu. Odmenu priznal za tri úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania,

podanie sťažnosti, písomné podanie týkajúce sa veci samej (vykonané v roku 2020).

Vychádzal pritom z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, keďže išlo o úkony právnej služby

vykonané v roku 2020. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2020 v zmysle § 11

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 177 €. Takto stanovená odmena spolu

s režijným paušálom 10,62 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 187,62 € za jeden

úkon. Trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom tak, ako to vyplýva

zo súdneho spisu, predstavujú sumu 562,86 € (uvedené platí aj pre prípad, že právny

zástupca zastupoval dvoch sťažovateľov, pozn.), ktoré sa vzhľadom na skutočnosť, že

právny zástupca je aj platcom dane z pridanej hodnoty, zvyšujú o 20 %. Ústavný súd preto

úspešným sťažovateľom priznal náhradu trov konania v sume 675,43 € (bod 4 výroku

nálezu).

32. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu