Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 207/2020
PDF · 136.09 KB
No categories available
II. ÚS 207/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra
Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , a ,
, , zastúpených advokátom
JUDr. Ľubomírom Ivanom, Námestie SNP 41, Zvolen, vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
upovedomeniami súdnej exekútorky Mgr. Viery Lesňákovej o čiastočnom zastavení
exekúcie vo veciach vedených pod sp. zn. 290 EX 369/18 a sp. zn. 290 EX 397/18, obe
z 23. decembra 2019 v častiach výrokov o vymoženie trov exekútora, a takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť a p r i j í m a na ďalšie
konanie v celom rozsahu.
2. Návrhom na odklad vykonateľnosti upovedomení súdnej exekútorky Mgr. Viery
Lesňákovej o čiastočnom zastavení exekúcie sp. zn. 290 EX 369/18 a sp. zn. 290 EX 397/18
obe z 23. decembra 2019 n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára
2020 elektronicky doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
upovedomením súdnej exekútorky Mgr. Viery Lesňákovej (ďalej len „súdna exekútorka“)
o čiastočnom zastavení exekúcie sp. zn. 290 EX 397/18 z 23. decembra 2019 v časti výroku
o vymoženie trov exekútora (ďalej aj „napadnuté upovedomenie“).
2. Ústavnému súdu bola 24. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť
, , (ďalej spolu
so sťažovateľkou len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy upovedomením súdnej exekútorky
o čiastočnom zastavení exekúcie sp. zn. 290 EX 369/18 z 23. decembra 2019 v časti výroku
o vymoženie trov exekútora (ďalej spolu s napadnutým upovedomením len „napadnuté
upovedomenia“).
3. Označené ústavné sťažnosti sťažovateľov ústavný súd spojil uznesením sp. zn.
II. ÚS 187/2020 z 28. apríla 2020 v záujme hospodárnosti konania, postupujúc podľa § 62
zákona o ústavnom súde v spojení s § 166 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a príslušnými ustanoveniami rozvrhu práce na spoločné konanie z dôvodov tam uvedených.
Označené uznesenie ústavného súdu nadobudlo právoplatnosť 29. apríla 2020.
4. Z obsahu oboch ústavných sťažnosti a ich priložených príloh vyplýva, že každý
zo sťažovateľov podal návrh na vykonanie exekúcie o zaplatenie sumy 5 000 €
s príslušenstvom. Na základe návrhov sťažovateľov boli súdnej exekútorke Okresným
súdom Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) vydané poverenia na vykonanie exekúcií.
Sťažovatelia doručili okresnému súdu 25. júna 2019 späťvzatia svojich návrhov, ktorými
žiadali o zastavenie predmetných exekúcií voči povinnej. Súdna exekútorka vydala
napadnuté upovedomenia, ktorými zastavila exekúcie v časti vymáhaného nároku
a samostatným výrokom rozhodla, že exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie v sume
1 333,80 € pokračujú. Súdna exekútorka v napadnutých upovedomeniach vyzvala
sťažovateľov ako oprávnených na uhradenie trov exekúcie.
5. Sťažovatelia v oboch sťažnostiach zhodne namietajú, že súdna exekútorka
nesprávne právne posúdila otázku vzniknutých trov exekúcie, a tvrdia, že „späťvzatím
návrhu a žiadosťou o zastavenie exekúcie nebola daná moja povinnosť na úhradu trov
exekúcie porušovateľovi v rozsahu v akom tento žiada zaplatiť“. V tomto smere poukazujú
na znenie § 198 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a tvrdia, že exekútorke v zmysle
označeného ustanovenia Exekučného poriadku patrí len náhrada výdavkov, a nie aj trovy
exekúcie, keďže súdna exekútorka nevymohla ani len časť vymáhaných nárokov.
Z uvedeného dôvodu sťažovatelia považujú napadnuté upovedomenia súdnej exekútorky
v časti výrokov o vymoženie trov exekútora za nezákonné, arbitrárne a porušujúce ich
označené základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
6. Na základe uvedeného (totožnej argumentácie, pozn.) sťažovatelia navrhli, aby
ústavný súd nálezmi takto rozhodol:
„1. Rozhodnutím – upovedomením o čiastočnom zastavení exekúcie, súčasťou
ktorého je aj výzva na úhradu trov exekúcie... bolo porušené základné právo sťažovateľa na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Rozhodnutie – upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie súčasťou ktorého je
aj výzva na úhradu trov exekúcie Mgr. Viery Lesňákovej... sa zrušuje a vec sa vracia
Mgr. Viere Lesňákovej na ďalšie konanie.“
7. Sťažovatelia vo svojich sťažnostiach zároveň navrhli, aby ústavný súd rozhodol
o odložení vykonateľnosti napadnutých upovedomení z dôvodu, že „výkonom práv
porušovateľa z nezákonne vydanej výzvy určite dôjde k ujme na mojich právach vlastniť
majetok“, pričom zároveň tvrdia, že „tento postup nie je v rozpore s dôležitým verejným
záujmom a je zrejmé, že by výkon napadnutého rozhodnutia znamenal pre mňa väčšiu ujmu,
než aká môže vzniknúť porušovateľovi pri odložení vykonateľnosti“.
II.
Relevantné ustanovenia právnych prepisov
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej
len ,,zákon o ústavnom súde“).
11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý
je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
14. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme
ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.
15. Podľa § 129 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa
odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného
zásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore
s verejným záujmom.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
16. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že napadnutými
upovedomeniami súdnej exekútorky došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Podľa presvedčenia sťažovateľov boli na vec
vzťahujúce sa právne normy súdnou exekútorkou aplikované spôsobom, ktorý je
nezlučiteľný s ústavou, a preto sú napadnuté upovedomenia arbitrárne a právne
neudržateľné.
17. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní ústavných sťažností nezistil žiadny
z dôvodov na ich odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Preto ich podľa
§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde prijal na ďalšie konanie.
18. Pokiaľ ide o návrhy sťažovateľov na odklad vykonateľnosti napadnutých
upovedomení súdnej exekútorky, ústavný súd konštatuje, že nedospel k záveru, že by
právnymi následkami napadnutých právoplatných rozhodnutí hrozila taká závažná ujma
sťažovateľom, ktorá by odôvodňovala využitie tohto opatrenia, preto návrhom sťažovateľov
nevyhovel.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu