Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 460/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

24. septembra 2020 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, Česká republika, zastúpeného

advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska kancelária, Šustekova 51,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Roman Hojer, vo veci namietaného

porušenia „práva na slobodu pohybu a pobytu“ opatrením Úradu verejného zdravotníctva

Slovenskej republiky č. zo 17. apríla 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia „práva na slobodu pohybu a pobytu“ opatrením Úradu verejného

zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad verejného zdravotníctva“)

č. zo 17. apríla 2020 (ďalej len „napadnuté opatrenie“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že úrad verejného zdravotníctva

ako príslušný orgán podľa o ochrane, podpore

a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie

na území Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej

republiky č. 111 z 11. marca 2020 dňom 12. marca 2020 a pandémie ochorenia COVID-19

vyhlásenej 11. marca 2020 generálnym riaditeľom Svetovej zdravotníckej organizácie

v súlade so závermi z rokovania Ústredného krízového štábu Slovenskej republiky

z 15. apríla 2020 podľa , a a

Z. z. nariadil všetkým osobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 h vstúpia na územie

Slovenskej republiky, izoláciu v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú

na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne po zistení

negatívneho výsledku tejto osobe nariadil domácu izoláciu v celkovej súhrnnej dobe 14 dní

s tým, že po dobu domácej izolácie sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s touto osobou

v spoločnej domácnosti.

3. Po prekročení štátnej hranice 27. apríla 2020 po štyroch hodinách v Rakúsku bol

sťažovateľ umiestnený do štátnej karantény v zariadení Domov speváckeho zboru

slovenských učiteľov v Trenčianskych Tepliciach napriek tomu, že príslušníkov Policajného

zboru upovedomil o nepriaznivom vplyve takého postupu na jeho zdravotný stav,

ako aj o tehotenstve svojej manželky. V štátnom karanténnom zariadení sťažovateľ čakal

na samotné testovanie na ochorenie COVID-19 šesť dní. Sťažovateľ počas umiestnenia

v štátnom zariadení „prežíval ťažké obdobie“, zle znášal obmedzenia osobnej slobody

a narušenie súkromia. Neadekvátny zásah štátnych orgánov negatívnym spôsobom

ovplyvnil jeho život. Sťažovateľ zastáva názor, že povinným umiestnením v štátnej

karanténe došlo k porušeniu jeho základných práv a slobôd a v tejto súvislosti v odôvodnení

ústavnej sťažnosti citoval znenie čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 1, čl. 19

ods. 1 a 2, a 3 (ďalej len „“) a

ods. 1 a 3 Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Takéto

obmedzovanie sťažovateľ považuje za „úplne bezdôvodné a nezákonné“, keďže „neexistujú

žiadne oprávnenia, na základe ktorých vláda Slovenskej republiky, či Úrad verejného

zdravotníctva Slovenskej republiky zasahuje do práva na slobodu pohybu a pobytu

občanov“.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný

súd po prijatí veci na ďalšie konanie vydal rozhodnutie v znení:

„1. Opatrením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

č. zo dňa 17. 4. 2020 boli porušené základné práva a slobody, konkrétne

právo na slobodu pohybu a pobytu Sťažovateľa.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľovi ako primerané finančné

zadosťučinenie peňažnú sumu 10.000,- Eur, ktorú mu je povinná zaplatiť Slovenská

republika – Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Sťažovateľ k ústavnej sťažnosti pripojil kópiu plnomocenstva na jeho zastupovanie

pred ústavným súdom advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska

kancelária, Šustekova 51, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Roman

Hojer.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených a ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený

na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní

ochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám

vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( a ),

a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd

( a 2 a ). Všeobecné súdy sú tak povolané chrániť

nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov ().

Vo vzťahu k princípu subsidiarity judikatúra ústavného súdu stabilne uvádza, že ochrana

ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto

úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje

až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci

(). Ústavný súd môže urobiť zásah na ochranu alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou garantovaných práv sťažovateľa až vtedy, keď ostatné orgány

verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav napraviť (m. m. ).

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení (ďalej len „“).

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa úrad verejného zdravotníctva

vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach, ktoré presahujú hranice územného

obvodu regionálneho úradu verejného zdravotníctva, a vo veciach, o ktorých podľa tohto

zákona rozhoduje výlučne úrad verejného zdravotníctva.

13. Ustanovenie , a znie:

„Opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú

b) hlásenie prenosného ochorenia a podozrenia na závažné alebo rýchlo sa šíriace

prenosné ochorenie,

c) odber vzoriek biologického materiálu od ľudí a vzoriek pitnej vody a vzoriek vody

z vody určenej na kúpanie, z vody prírodného kúpaliska a z vody umelého kúpaliska,

vrátane odberu vzoriek potravín a hotových pokrmov, kozmetických výrobkov a vzoriek

pracovného prostredia a vnútorného prostredia budov na zisťovanie ich zdravotnej

bezpečnosti, na vykonávanie laboratórneho určovania pôvodcov prenosných ochorení

vrátane zisťovania citlivosti na antimikróbne látky,

f) izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom

určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia.“

14. Ustanovenie znie:

„Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva

pri ohrození verejného zdravia, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, nariaďuje opatrenia,

ktorými sú:

l) výdaj a používanie špeciálnych osobných ochranných pracovných pomôcok.“.

14.1 Výrok napadnutého opatrenia znie:

«Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako príslušný orgán podľa § 5

ods. 4 písm. h) o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) z dôvodu

vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky

uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.03.2020 dňom 12.03.2020 a pandémie

ochorenia COVID-19 vyhlásenej dňa 11.03.2020 generálnym riaditeľom Svetovej

zdravotníckej organizácie v súlade so závermi z rokovania Ústredného krízového štábu

Slovenskej republiky zo dňa 15.04.2020 podľa § 12 ods. 2 písm. b), c) a f) a § 48

ods. 4 písm. l) nariaďuje tieto opatrenia:

1. Všetkým osobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie

Slovenskej republiky, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu

nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne

po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej

súhrnnej dobe 14 dní. Po dobu domácej izolácie podľa predchádzajúcej vety sa táto

nariaďuje i osobám žijúcim s ňou v spoločnej domácnosti.

Nariadenie izolácie v zariadeniach určených štátom sa nevzťahuje na nasledovné

osoby:

- osoby s obmedzenou schopnosťou orientácie a pohybu,

- tehotné ženy, osoby s onkologickým ochorením, psychiatrickým ochorením, ťažkou

poruchou imunity, osoby s osobitnými výživovými potrebami, osoby s chronickými

ochoreniami dýchacích ciest, srdca a ciev, osoby s metabolickými poruchami, osoby

s epilepsiou, osoby s mentálnou poruchou, osoby so závažnými ochoreniami vyžadujúcimi

pokračujúcu injekčnú liečbu v pravidelných intervaloch, zdravotne ťažko postihnuté osoby.

Tieto osoby sú pri vstupe na územie Slovenskej republiky povinné predložiť v dvoch

vyhotoveniach (originál a kópia) potvrdenie od lekára opatrené jeho podpisom a pečiatkou

o tom, že ich zdravotný stav spadá pod vyššie uvedené zdravotné obmedzenia.

- osoby nad 75 rokov, a osobám im blízkym a sprevádzajúcim v dobe prekročenia

štátnych hraníc SR, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej

republiky. Týmto osobám, na ktoré sa nevťahuje nariadenie o izolácii v zariadeniach

určených štátom a osobám blízkym a sprevádzajúcim sa za splnenia podmienky,

že pri vstupe na územie Slovenskej republiky predložia v dvoch vyhotoveniach (originál

a kópia) výsledok negatívneho testu RT-PCR na ochorenie COVID-19 nie staršieho

ako 48 hodín, nariaďuje izolácia v domácom prostredí na dobu 14 dní. Maloletým osobám,

ktoré bez sprievodu vstupujú na územie Slovenskej republiky sa nariaďuje izolácia

v domácom prostredí na dobu 14 dní. Po dobu domácej izolácie sa táto nariaďuje i osobám

žijúcim s nimi v spoločnej domácnosti. Všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť

domácej izolácie sú povinné sa bezodkladne telefonicky hlásiť na miestne príslušnom

regionálnom úrade verejného zdravotníctva. Nariadenie izolácie v zariadeniach určených

štátom sa nevzťahuje na osoby, ktoré na území Slovenskej republiky požívajú diplomatické

výsady a imunitu, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej

republiky. Týmto osobám sa nariaďuje izolácia v domácom prostredí na dobu 14 dní.

Po dobu domácej izolácie sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s nimi v spoločnej

domácnosti. Všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť domácej izolácie sú povinné

sa bezodkladne telefonicky hlásiť na miestne príslušnom regionálnom úrade verejného

zdravotníctva.

2. Všetkým osobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie

Slovenskej republiky sa nariaďuje, aby bezprostredne po návrate do Slovenskej republiky

oznámili túto skutočnosť a to telefonicky alebo elektronicky poskytovateľovi zdravotnej

starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné

lekárstvo, a s ktorým má uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti

alebo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť

v špecializačnom odbore pediatria, a s ktorým má dieťa uzatvorenú dohodu o poskytovaní

zdravotnej starostlivosti. Osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky uzatvorenú

takúto dohodu sú povinné oznámiť umiestnenie do izolácie podľa bodu 1 miestne

príslušnému lekárovi samosprávneho kraja.

3. Všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú zdravotnú

starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo pediatria sa nariaďuje,

aby všetkým osobám, ktoré v období od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpili na územie

Slovenskej republiky, vrátane osôb, ktoré s touto osobou žijú v spoločnej domácnosti,

vystavili PN z dôvodu karantény pre COVID-19.

4. Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na:

- vodičov nákladnej dopravy, ktorí vstupujú na územie Slovenskej republiky

pri preprave alebo za účelom nakladania a vykladania tovaru,

- posádky v lodnej nákladnej doprave, ktoré vstupujú na územie Slovenskej republiky

pri preprave alebo za účelom nakladania a vykladania tovaru,

- členov posádky lietadla alebo iných členov leteckého personálu, ktorých výkon

činnosti je nevyhnutný na vykonanie letu lietadla na leteckú prepravu nákladu na územie

Slovenskej republiky, ktorí zotrvajú na palube tohto lietadla, okrem vykonania predletovej

prípravy, naloženia alebo vyloženia leteckého nákladu,

- členov posádky lietadla a iným členom leteckého personálu, ktorých výkon činnosti

je nevyhnutný na vykonanie najmä letov lietadiel na humanitárne účely, technických

a premiestňovacích letov, repatriačných letov lietadiel na palube ktorých sa nachádzajú

osoby s prechodným alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,

- vodičov a posádky osobnej autobusovej dopravy, ktorí vykonávajú prepravu

repatriovaných osôb na územie Slovenskej republiky,

- rušňovodičov, vozmajstrov, vlakové čaty a obslužných pracovníkov v železničnej

nákladnej doprave, ktorí vstupujú na/z územia Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia

prepravy medzinárodných nákladných vlakov,

- vodičov nákladnej dopravy, členov posádky lietadla alebo iných členov leteckého

personálu, posádku v lodnej nákladnej doprave, rušňovodičov, vozmajstrov, vlakové čaty

a obslužných pracovníkov v železničnej nákladnej doprave, ktorí cestujú inými spôsobmi

dopravy, za predpokladu, že sa presúvajú do miesta, kde budú vykonávať nákladnú dopravu

pričom miesto začiatku dopravy sa nachádza na území Slovenskej republiky; uvedenú

skutočnosť musia preukázať potvrdením od zamestnávateľa v štátnom jazyku Slovenskej

republiky, označením miesta výkonu práce, identifikačnými údajmi pracovníka/ov

a vozidla/vozidiel,

- posádku v lodnej nákladnej doprave, ktorí vstupujú na územie Slovenskej republiky

inými spôsobmi dopravy; uvedenú skutočnosť musia preukázať potvrdením

od zamestnávateľa v štátnom jazyku Slovenskej republiky,

- vodičov a posádky zdravotnej služby, ktorí vykonávajú transport pacienta a vodičov

a posádky vykonávajúcich prevoz orgánov určených na transplantáciu, krvi a krvných

náhrad,

- zamestnancov pohrebných služieb, ktorí vykonávajú medzinárodnú prepravu

ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov na účely pochovania alebo spopolnenia,

- po odsúhlasení Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky na osoby,

ktoré vstupujú a opúšťajú územie SR za účelom zabezpečenia liečby vážnych zdravotných

stavov svojich, alebo osôb im blízkym,

- po odsúhlasení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky alebo Ministerstvom

obrany Slovenskej republiky na tranzit príslušníkov policajných zborov prechádzajúcich

územím Slovenskej republiky na plnenie úloh vyplývajúcich z členstva v EÚ a príslušníkov

ozbrojených síl a NATO,

- po odsúhlasení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na vykonanie tranzitu

štátnych príslušníkov členských štátov EÚ navracajúcich sa do domovskej krajiny

a prechádzajúcich územím Slovenskej republiky bez zastavenia.

Osobám uvedeným v tomto bode sa nariaďuje, aby v prípade akýchkoľvek príznakov

respiračného ochorenia bezodkladne oznámili túto skutočnosť a to telefonicky svojmu

poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť

v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, a s ktorým má uzatvorenú dohodu

o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ uvedené osoby nemajú na území Slovenskej

republiky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, oznámia túto informáciu bezodkladne

na číslo tiesňového volania 112.

Vodičom nákladnej dopravy, posádke v lodnej nákladnej doprave, rušňovodičom,

vozmajstrom, vlakovým čatám a obslužným pracovníkom v železničnej nákladnej doprave,

ktorí vstupujú alebo vystupujú na/z územia Slovenskej republiky za účelom prepravy,

nakladania a vykladania tovaru sa nariaďuje, aby pri nakladaní a vykladaní tovaru

používali osobné ochranné pracovné prostriedky, maximálne obmedzili priamy kontakt

s personálom v zahraničí a mali vozidlo vybavené gumenými rukavicami k použitiu

podľa potreby a dezinfekčné prostriedky k pravidelnému čisteniu rúk. Pre zamestnancov

v železničnej doprave vyhotoví zamestnávateľ potvrdenie, ktoré jasne preukáže, že nútený

prechod štátnej hranice im vyplýva z povahy ich práce, ktorou zabezpečujú nákladnú

dopravu. Pre tieto osoby sa pre ich potrebný pobyt na území Slovenskej republiky mimo

plnenia pracovných povinností nariaďuje domáca izolácia, pokiaľ je to možné mimo osôb,

ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti.

Členom posádky lietadla a iným členom leteckého personálu, ktorých výkon činnosti

je nevyhnutný na vykonanie najmä letov lietadiel na leteckú prepravu nákladu na územie

Slovenskej republiky, letov na humanitárne účely, technických a premiestňovacích letov,

repatriačných letov lietadiel, na palube ktorých sa nachádzajú osoby s prechodným

alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí vstupujú na územie Slovenskej

republiky, sa nariaďuje dodržiavať protiepidemické opatrenia stanovené Ministerstvom

dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Zamestnancom pohrebných služieb, ktorí vykonávajú medzinárodnú prepravu

ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov na účely pochovania alebo spopolnenia,

sa nariaďuje, aby pri preberaní, odovzdávaní a nakladaní ľudských pozostatkov používali

respirátory FFP2 / FFP3, maximálne obmedzili priamy kontakt s personálom v zahraničí

a mali vozidlo vybavené gumenými rukavicami k použitiu podľa potreby a dezinfekčné

prostriedky k pravidelnému čisteniu rúk.

Vodičom a posádkam zdravotnej služby, ktorí vykonávajú transport pacienta,

sa nariaďuje, aby transport pacienta vykonávali len vozidlami, v ktorých je oddelený

priestor pre pacienta, aby pri transporte používali osobné ochranné pracovné pomôcky

(respirátory FFP2 / FFP3, ochranné okuliare, rukavice) a používali dezinfekčné prostriedky

k pravidelnému čisteniu rúk.

5. Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na osoby, ktoré majú trvalý pobyt

alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a majú uzatvorený pracovnoprávny vzťah,

obdobný pracovný vzťah alebo miesto výkonu práce v prihraničných oblastiach na území

susedného štátu vo vzdialenosti pozemnou cestnou komunikáciou do 30 km od otvoreného

hraničného priechodu na územie Slovenskej republiky a sú držiteľmi potvrdenia

od zamestnávateľa o takomto výkone práce alebo potvrdenia o takomto výkone práce.

Zároveň sa toto Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na osoby, ktoré majú

trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v prihraničných oblastiach susedného štátu do 30 km

od otvoreného hraničného priechodu na územie Slovenskej republiky, a majú uzatvorený

pracovnoprávny vzťah, obdobný pracovný vzťah, alebo miesto výkonu práce na území

vo vzdialenosti pozemnou cestnou komunikáciou do 30 km od otvoreného hraničného

priechodu na územie Slovenskej republiky a sú držiteľmi potvrdenia od zamestnávateľa

o takomto výkone práce alebo o potvrdení o takomto výkone práce.

Podmienkou pre obe skupiny osôb je sa pri každom vstupe na územie Slovenskej

republiky preukázať negatívnym testom RT-PCR na ochorenie COVID-19 nie starším

ako 30 dní. Táto podmienka nadobúda účinnosť dňa 01. mája 2020.

6. V odôvodnených prípadoch nespadajúcich pod body 4 a 5 môže výnimku z bodov

1 až 3 udeliť Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na základe odôvodnenej

písomnej žiadosti člena vlády Slovenskej republiky v jeho pôsobnosti. Podmienkou

udelenia výnimky na vstup na územie Slovenskej republiky je preukázanie sa negatívnym

testom RT-PCR na ochorenie COVID-19 nie starším ako 48 hodín.

7. Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na osoby, ktoré majú trvalý pobyt

alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a majú uzatvorený pracovnoprávny vzťah

alebo obdobný pracovný vzťah ako zdravotnícky pracovník v Juhomoravskom, Zlínskom,

Moravsko-sliezskom alebo Olomouckom kraji Českej republiky a sú držiteľmi potvrdenia

od zamestnávateľa o takomto výkone práce. Podmienkou pre uvedené je sa pri každom

vstupe na územie Slovenskej republiky preukázať negatívnym testom RT-PCR na ochorenie

COVID-19 nie starším ako 48 hodín.

Termín: od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. do odvolania

Nadobudnutím účinnosti tohto opatrenia sa ruší opatrenie Úradu verejného

zdravotníctva Slovenskej republiky č. zo dňa 04.04.2020.»

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Vzhľadom na skutočnosť, že inštitút izolácie fyzických osôb v zariadeniach

určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia

COVID-19 je v právnom poriadku Slovenskej republiky nový, ústavný súd, poukazujúc

na princíp subsidiarity (bod 8), pripomína, že sťažovatelia nemajú podľa , zákona

o ústavnom súde a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne

existujúcich systémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany

poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd.

Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza

z toho, že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd

na úrovni jeho právomocí [ v spojení s Civilného sporového

poriadku, resp. (ďalej aj „“)]. Iba za predpokladu,

že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej

ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní,

môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou

ústavnému súdu podľa (m. m. , ,

, ). Ak zákon podmieňuje prípustnosť ústavnej sťažnosti

vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti

sťažnosti uplatňovanie práva, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym zákonom

predpísaným spôsobom (m. m. ).

16. Ústavný súd, vychádzajúc zo spomínanej zásady subsidiarity, sa zaoberal

predovšetkým otázkou, či neexistuje iný súd, ktorý bol oprávnený poskytnúť ochranu

označeným právam sťažovateľa.

17. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie

byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

19. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu

právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti

verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú

na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej

správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou

orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany

svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu

verejnej správy.

22. Dopytom na Krajskom súde v Bratislave ústavný súd zistil, že neeviduje

v registri akúkoľvek žalobu podanú sťažovateľom.

23. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté opatrenie

ako správny akt vydaný orgánom verejnej správy pri plnení jeho úloh, ktorý má charakter

hybridného správneho aktu, resp. rozhodnutia sui generis, je preskúmateľné správnym

súdom v rámci konania o správnej žalobe podľa tretej časti prvej hlavy Správneho súdneho

poriadku (porovnaj nález ústavného súdu sp. zn. z 22. januára 2009,

aj pri zohľadnení rozvinutejšej právnej úpravy v Českej republike je v tejto otázke

komparačne relevantný aj rozsudok Mestského súdu v Prahe sp. zn.

z 24. apríla 2020).

24. Pokiaľ ide o právnu existenciu tzv. hybridného správneho aktu,

teda individuálneho právneho aktu s prvkami normatívneho právneho aktu (normatívny

prvok spočíva najmä vo všeobecne, resp. abstraktne určenom okruhu adresátov tohto aktu)

v právnom poriadku Slovenskej republiky, taký akt aplikácie práva nemusí byť všeobecne

legálne definovaný ako procesná kategória. Postačuje, ak z normatívne ustanovených,

konkrétnych oprávnení pre určitý orgán verejnej správy vo všeobecne záväznom právnom

predpise (v rozsahu predmetnej úpravy použitom ako „lex specialis“) vyplýva práve

taká povaha výsledku výkonu jeho právomoci (legálna kompetenčná, teda nie pojmová,

resp. statusová definícia). Tak je to aj v dotknutom prípade. Formulácia zákonných

oprávnení na vydávanie opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. b), c) a f) a § 48 ods. 4 písm. l)

(na základe ktorých bolo napadnuté opatrenie vydané) zakladá

„ratione materiae“ záver o vydávaní opatrenia ako hybridného správneho aktu,

čo sa prejavilo aj v znení napadnutého opatrenia. Ide teda o akt vydaný na základe zákona,

nie ako jeho vykonávací predpis, pritom však adresovaný neurčitému počtu osôb,

obsahujúci obmedzenia a povinnosti vyplývajúce zo zákona, ktorý im bol v konkrétnej veci

oznámený (jednotliví dotknutí adresáti boli o obsahu aktu poučení). Individuálny prvok

(ktorý je dominantný) je určený konkrétnosťou predmetu regulácie, ktorá sa netýka

akejkoľvek (genericky určenej) pandemickej situácie (všetkých takých prípadov rovnakého

druhu a neurčitého počtu sa týka podkladová zákonná úprava), ale konkrétnej pandémie,

na ktorú opatrenie reaguje (na veci nič nemení, že riešenie konkrétnej situácie

si môže atrahovať aj zákonná úprava). Povinnosti sú opatrením uložené na základe zákona,

teda v súlade s .

25. Napadnuté opatrenie, vzhľadom na jeho povahu (nejde o rýdzo individuálny

právny akt) nie je možné vydať v konaní podľa o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (s konkrétne určeným okruhom účastníkov

konania), a preto sa naň z povahy veci nevzťahuje.

Na vydanie dotknutého opatrenia zákon nepožaduje žiadne osobitné konanie,

resp. iné náležitosti.

26. Aj napriek normatívnemu prvku opatrenie s povahou hybridného správneho aktu

nie je právnou normou, a teda ani nemôže byť všeobecne záväzným právnym predpisom.

Zákon (ani pokiaľ ide o napadnuté opatrenie) preto neobsahuje vo svojom texte osobitné

splnomocňovacie (delegačné) ustanovenie na jeho vydanie, ktoré je nevyhnutné

pri podzákonných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Svoje oprávnenie na vydanie

opatrenia v danom čase úrad verejného zdravotníctva vyvodil priamo z kompetenčných

ustanovení uvedených v bodoch 12 až 14 tohto odôvodnenia (to sa odráža aj v záhlaví

opatrenia, ktoré sa zmieňuje o vydaní opatrenia aj v kauzálnej väzbe na vyhlásenie

núdzového stavu, avšak nepomenúva ho ako legálny kompetenčný podklad pre vydanie

opatrenia). Pokiaľ by predsa len existovali relevantné pochybnosti o kompetencii úradu

verejného zdravotníctva na vydanie opatrenia, skúmanie tejto otázky ústavným súdom

neumožňuje princíp subsidiarity.

27. Z hľadiska možnosti prieskumu potom tento správny akt zodpovedá kategórii

„opatrenie“ podľa , keďže evidentne nejde o „rozhodnutie“

podľa písm. b) ani o „iný zásah“ podľa písm. e) tohto ustanovenia (iným zásahom by mohol

byť výkon napadnutého opatrenia príslušnými orgánmi).

28. Ústavný súd dodáva, že z dôvodu osobitnej povahy opatrenia podľa § 3

ods. 1 písm. c) , pokiaľ má právnu povahu tzv. hybridného správneho aktu,

je pri vymedzení žalobnej legitimácie fyzickej osoby alebo právnickej osoby na podanie

správnej žaloby proti opatreniu potrebné vykladať a uplatňovať vo vzťahu

k tam použitej kategórii „účastník administratívneho konania“ ústavne konformným

spôsobom. Obsahom formulovanej požiadavky je dôkladné zohľadnenie

garantujúceho právo každého, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia.

Zároveň výklad a uplatnenie podústavného práva (v tomto prípade Správneho súdneho

poriadku) nesmie viesť k výsledku, ktorý by spočíval vo vylúčení rozhodnutí orgánov

verejnej správy týkajúcich sa základných práv a slobôd zo súdneho prieskumu (čl. 46

ods. 2 druhá veta , časť vety za bodkočiarkou ). Hybridná,

teda nie jednoznačne individuálno-právna povaha napadnutého opatrenia preto podmieňuje

reštriktívny výklad vo vzťahu k uplatňovaniu znaku (kategórie) „účastník administratívneho

konania“ použitému v . Podporne to dokladuje i skutočnosť, že pod pojem

administratívneho konania podľa možno subsumovať nielen postup

pri vydávaní individuálnych správnych aktov, ale aj normatívnych správnych aktov.

To je v dotknutom kontexte potrebné vyložiť ako postup pri vydávaní individuálnych

správnych aktov, ako aj individuálnych správnych aktov s normatívnym prvkom

(teda hybridných), keďže výlučne normatívne správne akty sa v konaní podľa Správneho

súdneho poriadku nepreskúmavajú. Ústavnému súdu je známa jeho judikatúra vo veci

sp. zn. (R 53/2015), toto rozhodnutie sa ale netýkalo ani individuálneho

ani hybridného správneho aktu a okrem toho, že vníma pomerne reštriktívne,

bolo prijaté ešte pred účinnosťou , ktorý právomoc

preskúmavať opatrenia orgánov verejnej správy už správnemu súdu výslovne zveruje.

29. V súhrne, záver ústavného súdu je, že osoba priamo dotknutá opatrením úradu

verejného zdravotníctva vydaným na predchádzanie chorobám a pri ohrození verejného

zdravia (hypotéza ustanovení označených v bode 24) je oprávnená napadnúť toto opatrenie

všeobecnou správnou žalobou, ktorá zakladá prednostnú právomoc všeobecného súdu oproti

(subsidiárnej) právomoci ústavného súdu rozhodnúť o ochrane základných práv dotknutej

osoby v konaní o ústavnej sťažnosti podľa (toto ustanovenie je pre ústavný

súd v súlade s neopomenuteľné a záväzné). Príslušný súd v konaní

podľa zohľadní pri svojom rozhodovaní ústavne konformný

výklad zákona z pohľadu druhej vety . To znamená, že napadnuté

opatrenie bude posudzovať aj podľa kritérií prípustnosti a primeranosti zásahu

do základných práv, čo predpokladá vykonanie testu legality, legitimity a proporcionality.

Taký model (prieskum v správnom súdnictve a až následný prieskum rozhodnutia

všeobecného súdu ústavným súdom v konaní o ústavnej sťažnosti) predstavuje vyšší

štandard ochrany základných práv než jednoinštančné konanie pred ústavným súdom.

30. Nad rámec priameho podkladu výroku tohto rozhodnutia možno ako „obiter

dictum“ dodať, že pri eventuálnom budúcom posudzovaní podobných (druhovo

rovnorodých) opatrení a pri takom skúmaní materiálnych kritérií bude zrejme kľúčovou

otázkou primeranosť invazívnych postupov a obmedzení, najmä vo vzťahu k slobode

pohybu a pobytu, vykonaných na základe príslušného opatrenia (s reflexiou na napadnuté

opatrenie, samotná dôvodnosť jeho vydania je v rámci pandemického ohrozenia verejného

zdravia menej diskutabilná). Hľadisko proporcionality bude teda v podobných prípadoch

relevantné najmä pri uplatnení kritérií uvedených v a .

Pri použití testu proporcionality je však zrejmé, že opatrenie sleduje preventívne účinky,

preto jeho primeranosť nie je priamo degradovaná, ak je situácia v oblasti verejného zdravia

v období po vydaní a uplatnení opatrenia relatívne priaznivá, keďže práve jej dosiahnutie

je primárnym a podstatným účelom vydania opatrenia (ak je preventívne opatrenie úspešné,

nesprávne by sa mohlo automaticky usudzovať, že vôbec nemuselo byť vydané alebo mohlo

byť miernejšie). Pokiaľ ide potom o posúdenie legality vydania opatrenia, najmä

kompetenčných aspektov, je vždy predurčené platným a účinným právnym stavom

v predmetnom čase, čo je z pohľadu ústavného poriadku odrazom súladu s čl. 2

ods. 2 . V konečnom dôsledku je nad rámec aj tejto časti odôvodnenia rozhodnutia

ústavného súdu rozoberať aspekt, ktorý je ale pre posudzovanie kritických obmedzení

v takomto prípade relevantný (preto sa o ňom ústavný súd zmieňuje), a to vzťah pojmov

legálnej terminológie podľa , konkrétne

„izolácia v domácom prostredí alebo zdravotníckom zariadení“ a „karanténne opatrenia“.

31. V nadväznosti na predchádzajúcu časť tohto odôvodnenia nevyužitie zákonnej

možnosti podať správnu žalobu nemožno preto nahradzovať ústavnou sťažnosťou podanou

ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej až vtedy, ak fyzická

osoba alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany

svojich práv. Túto možnosť sťažovateľ v posudzovanej právnej veci mal, pričom netvrdil

a už vôbec nepreukázal, že zákonom priznaný právny prostriedok na ochranu

jeho základných práv nevyčerpal z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 132

ods. 2 a 3 ). Bez ohľadu na absenciu takej argumentácie možno

konštatovať, že pokiaľ je nevyužitie prednostného (ústavnej sťažnosti predchádzajúceho)

prostriedku nápravy (teda priame podanie ústavnej sťažnosti) vecou právneho názoru

sťažovateľa, nesprávnosť takého názoru nemôže bez ďalšieho založiť dôvod hodný

osobitného zreteľa, ako ho má na mysli naostatok označené ustanovenie. Odlišné posúdenie

by vyvolávalo nerovné postavenie iných sťažovateľov, voči ktorým sú popísané kritériá

ústavným súdom konštantne uplatňované.

32. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že nevyčerpanie účinného

právneho prostriedku, ktorý sťažovateľovi priznáva zákon na ochranu jeho základných práv

a slobôd, v podobe správnej žaloby podľa a nasl. zakladá neprípustnosť ústavnej

sťažnosti podľa v spojení s ,

čo je dôvodom odmietnutia ústavnej sťažnosti pre neprípustnosť podľa § 56 ods. 2 písm. d)

.

33. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľa uvedenými v petite ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie

o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa

alebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,

k čomu v tomto prípade nedošlo.

34. V konečnom dôsledku ústavný súd dodáva, že napriek nedostatku návrhu

na začatie konania spočívajúceho v absencii presného, určitého a zrozumiteľného

sťažnostného petitu, keď sťažovateľ neoznačil právo, ktoré malo byť v jeho prípade

porušené, príslušnými článkami , resp. kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy (

ods. 1 s poukazom na ), a ani napriek nepriloženiu originálu

plnej moci na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom k ústavnej sťažnosti

nepristúpil k výzve na odstránenie uvedených nedostatkov (§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom

súde), pretože ani po ich odstránení by ústavný súd nemohol prijať iný záver ako ten,

že ústavná sťažnosť sťažovateľa je neprípustná.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu