Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 555/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom

Jurčišinom, Mlynská 26, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Okresného súdu Prešov sp. zn. zo 7. novembra 2018 a rozsudkom Krajského

súdu v Prešove sp. zn. z 26. marca 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2019

doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. zo 7. novembra 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok

okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 26. marca 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým rozsudkom

okresného súdu bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví

podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) na tom skutkovom základe, že 8. januára 2018 v čase o 14.35 h viedol ako

vodič osobné motorové vozidlo zn. Mazda 626 na ulici Strojníckej v meste , kde pri

vychádzaní z areálu spoločnosti na hlavnú cestu nedal

prednosť v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, pričom prednou časťou vozidla narazil

do pravej bočnej časti vozidla zn. Seat Toledo prechádzajúceho po hlavnej ceste, ktoré

v tom čase viedol vodič, a toto vozidlo následne prešlo do protismeru a prednou časťou

narazilo do prednej časti protiidúceho vozidla zn. Volkswagen Caddy, ktoré v tom čase

viedol vodič, pričom následkom nárazu došlo k zraneniu vodiča vozidla zn. Seat Toledo,

ktorý utrpel zranenia, a to kožnú odreninu v čelovej oblasti vľavo, pomliaždenie piateho

prsta pravej ruky a pomliaždenie ľavého kolena s dobou liečenia 22 dní, a úrazu vodiča

vozidla zn. Volkswagen Caddy, ktorý utrpel zranenia, a to pomliaždenie čelovej oblasti

vpravo a podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia 6 dní, čím sťažovateľ ako vodič

svojím konaním porušil a o cestnej premávke a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov. Sťažovateľovi bol uložený trest

odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov podľa s použitím

písm. j) a l) a a , ktorého výkon bol podmienečne odložený

na skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov podľa

v spojení s . Sťažovateľovi bol zároveň uložený trest zákazu

činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel vo výmere 24 mesiacov podľa § 61

ods. 1 a 2 .

3. Proti napadnutému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie proti

výroku o vine a aj proti výroku o treste. Napadnutým rozsudkom krajského súdu bol

zrušený napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e),

ods. 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov podľa

s použitím a a ,

ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 15 mesiacov podľa

v spojení s . Zároveň bol

sťažovateľovi uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel podľa

a vo výmere 15 mesiacov.

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že napadnuté rozhodnutia všeobecných

súdov vychádzali z nesprávneho vyhodnotenia dopravnej nehody príslušníkom Policajného

zboru, ktorý mal nesprávne vyhodnotiť, že sťažovateľ vychádzal so svojím motorovým

vozidlom z vedľajšej cesty na hlavnú cestu. Mesto však podaním z 25. marca 2019

uviedlo, že išlo o cesty rovnakého druhu na celom úseku ulice Strojnícka v

4.1 Príslušník Policajného zboru vyhodnotil situáciu v neprospech sťažovateľa, i keď

vychádzal na cestu, ktorá nebola hlavnou cestou. Keďže k dopravnej nehode došlo

na križovatke, ktorá pretína rovnocenné cesty, t. j. cesty bez označenia hlavnej cesty, bol

vodič vozidla zn. Seat Toledo povinný riadiť sa pravidlom pravej ruky, a teda dať

sťažovateľovi prednosť.

4.2 Podľa sťažovateľa orgány činné v trestnom konaní nezistili náležite skutkový

stav, keďže svojvoľne označili ulicu Strojnícku ako hlavnú cestu v zázname dopravnej

nehody z 8. januára 2018 bez náležitého dopravného značenia. Týmto uviedli do omylu

sťažovateľa, ktorý, rešpektujúc závery vyšetrovania, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1

písm. c) .

5. Podľa názoru sťažovateľa „konanie orgánov činných v trestnom konaní ako aj

rozhodnutie Okresného súdu Prešov považujeme za hrubé porušenie práva na spravodlivý

proces. Následkom tak závažného pochybenia orgánov činných v trestnom konaní je

rozhodnutie prvostupňového súdu, ktoré vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu

a z nesprávneho právneho posúdenia veci, čoho dôsledkom bolo nesprávne rozhodnutie

súdu. Okresný súd Prešov pri posudzovaní či vyhlásenie sťažovateľa príjme, nepostupoval

s náležitou starostlivosťou ...“.

6. Sťažovateľ sa tiež domnieva, že krajský súd sa „pri rozhodovaní o odvolaní

nezaoberal vinou sťažovateľa aj napriek závažným pochybeniam pri vyšetrovaní, ktoré

spočívajú v nesprávnom vyhodnotení a zdokumentovaní dopravnej nehody príslušníkom

policajného zboru, ktorý vyhotovoval záznam dopravnej nehody.

Máme... za to, že na základe objektívnych skutočností, ktoré vyšli najavo až po

vyhlásení sťažovateľa, že skutok spáchal, je zrejmé, že sťažovateľ dopravnú nehodu

nezapríčinil, a teda, že sa skutok nestal. Krajský súd sa touto skutočnosťou nezaoberal a tým

potvrdil odsúdenie sťažovateľa, ktorý sa trestného činu nedopustil.

Máme za to, že základné právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces a na zistenie

skutkového stavu bez dôvodných pochybností musí byť v záujme právnej istoty nadradené

zákazu napadnúť rozhodnutie, ktoré sa zakladá na vyhlásení sťažovateľa, že nepopiera

spáchanie skutku, ktoré bolo urobené v omyle.“.

7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým

vysloví porušenie jeho v bode 1 označených práv napadnutým rozsudkom okresného súdu

a napadnutým rozsudkom krajského súdu. Sťažovateľ ďalej žiada zrušiť napadnutý

rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Okrem toho sa sťažovateľ

domáha aj náhrady trov právneho zastúpenia v sume 415,51 €.

8. Ústavná sťažnosť po jej doručení ústavnému súdu nebola pridelená sudcovi

spravodajcovi. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu

práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra

2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli

v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli

prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená

sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola

prejednaná vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda

senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantné ustanovenia právnych predpisov

9. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa po prednesení obžaloby predseda senátu

poučí obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že a) je nevinný, b) je vinný

zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, c) nepopiera

spáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe.

Podľa predseda senátu súčasne obžalovaného poučí

o následkoch vyhlásenia podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c), a to v rozsahu podľa

odsekov 5 a 8.

Podľa ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní

vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa

§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté

vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné

a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371

ods. 1 písm. c).

Podľa ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného

podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný

priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom,

výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť

výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.A K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru napadnutým rozsudkom okresného

súdu

13. Podľa návrh na začatie konania je

neprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.

13.1 Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

13.2 Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

14. Z napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že po prednese obžaloby

a po poučení podľa , a urobil sťažovateľ na hlavnom

pojednávaní vyhlásenie, že spáchanie skutku nepopiera, pričom na všetky relevantné otázky

kladené mu v zmysle , , , a odpovedal

kladne. Po poučení sťažovateľa o neodvolateľnosti a dôsledkoch vyhlásenia v zmysle § 257

ods. 5 okresný súd po predchádzajúcom zistení stanoviska ostatných

strán trestného konania podľa vyhlásenie sťažovateľa

v zmysle prijal. Zároveň vyhlásil, že v rozsahu,

v akom sa sťažovateľ priznal k spáchaniu skutku, dokazovanie nevykoná a vykonajú sa len

dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Zároveň sťažovateľ bol na hlavnom

pojednávaní poučený o nemožnosti podania odvolania proti výroku o vine a o možnosti

podania dovolania proti výroku o vine, a to len z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c)

.

15. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku

okresného súdu odvolanie aj proti výroku o vine napriek tomu, že bol riadne poučený

o nemožnosti jeho podania z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode. Z formálneho

hľadiska sťažovateľ síce vyčerpal riadny opravný prostriedok v podobe odvolania.

V skutočnosti (z materiálneho hľadiska) tak neurobil, pretože jeho oprávnenie podať

odvolanie proti výroku o vine zaniklo tým, že okresný súd prijal jeho vyhlásenie o tom, že

nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Keďže sťažovateľ netvrdil, tým menej

preukazoval, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa sa postupom uvedeným v bode 14

vzdal možnosti podať odvolanie proti výroku o vine, v okolnostiach jeho prípadu

neprichádzal do úvahy prípadný postup ústavného súdu v zmysle § 132 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

16. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom

prerokovaní v tejto časti odmietol ako neprípustnú podľa § 132 ods. 2 v spojení s § 56

ods. 2 písm. d) .

III.B K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru napadnutým rozsudkom krajského

súdu

17. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť ide vtedy, ak ústavný súd pri jej predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

17.1 V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie

ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi

označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním

alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej.

17.2 Za dôvody zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti treba v zmysle

judikatúry (napr. , , ) považovať aj konkrétne

okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer a únosnosť

z hľadiska požiadaviek na ochranu práv, ktorých porušenie sa namieta, vrátane posúdenia,

či tieto pochybenia, resp. nedostatky reálne spôsobili alebo mohli spôsobiť sťažovateľovi

ujmu na jeho zaručených právach.

18. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných

zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci vo veciach

patriacich do ich právomoci.

18.1 Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom

ochrany ústavnosti ( ). Vo vzťahu k orgánom verejnej moci nie je

prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. ,

) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred orgánmi

verejnej moci bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery

zo skutkového stavu orgán verejnej moci vyvodil (m. m. , ).

18.2 Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.).

19. Ústavný súd poznamenáva, že v obsahu a

dohovoru niet zásadných odlišností a prípadné porušenie týchto práv je potrebné

posudzovať spoločne.

20. Do obsahu základného práva podľa , resp. práva podľa

ods. 1 dohovoru patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa

relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej

republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala

a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (). Súčasne má každý

právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy,

ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy

na zistený stav veci.

21. Súčasťou obsahu základného práva podľa , resp. práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho

rozhodnutia (napr. , , ), t. j. na také odôvodnenie,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky.

Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. ,

).

22. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,

teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech v konaní

pred všeobecným súdom (napr. , , ).

23. Ústavný súd sa oboznámil s napadnutým rozsudkom krajského súdu vrátane

sťažovateľom prezentovaných námietok, aby posúdil zlučiteľnosť jeho obsahu s limitmi

v bode 1 označených článkov a dohovoru, ktorých porušenie sa namieta. Uvedený

prieskum vykonal ústavný súd v medziach svojich právomocí, a teda posudzoval kvalitu

odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu a ústavnú súladnosť interpretácie

právnej úpravy, ktorá bola vo veci sťažovateľa aplikovaná, inými slovami, ústavnú

udržateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

24. Ústavný súd poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku

krajského súdu, v ktorom sa uvádza:

„Vzhľadom k tomu, že konajúci súd prijal vyhlásenie obžalovaného, odvolanie proti

výroku o vine bolo v zmysle a

z jeho strany neprípustné. Preto odvolací súd preskúmaval iba výrok o treste, ktorý

považoval obžalovaný za neprimeraný.

O návrhu obžalovaného, aby odvolací súd zabezpečil ako dôkaz správu o stave

cestnej komunikácie od Mesta ktoré poskytlo obžalovanému písomnú informáciu

o tom, že na komunikácii nebolo určené právo prednosti vjazde, odvolací súd nerozhodol

z dôvodu, že tento dôkaz sa týkal výroku o vine, ktorý bol právoplatný a odvolací súd nemal

právomoc ho preskúmavať. Aj keby bolo preukázané, že na komunikácii, kde došlo

k dopravnej nehode, nebola vyznačená hlavná cesta a teda nebolo na nej určené právo

prednosti vjazde, tak toto zistenie by nemenilo nič na závere o zavinení obžalovaného,

pretože obžalovaný vychádzal z miesta ležiaceho mimo cesty, čo vyplýva nielen z výpovede

obžalovaného zo dňa 22.05.2018, ale aj zo záznamu dopravnej nehody z 08.01.2018, a preto

bol povinný dať prednosť v jazde vozidlám pohybujúcim sa po ceste.“

25. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd ako súd odvolací v napadnutom rozsudku

jasne a zrozumiteľne vyjadril dôvody, pre ktoré vo vzťahu k napadnutému rozsudku

okresného súdu nepreskúmal výrok o vine (neprípustnosť odvolania). Podľa názoru

ústavného súdu preto právny záver krajského súdu nevykazuje znaky arbitrárnosti, zjavnej

neodôvodnenosti či svojvôle, čo by bolo možné konštatovať len v prípade, ak by sa natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení zákona, že by tým poprel jeho účel a význam

(m. m. , ).

26. K námietkam sťažovateľa o nesprávnom zistení skutkového stavu (bod 4)

ústavný súd zároveň poukazuje na právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vyslovené v jeho rozsudku sp. zn. zo 7. februára 2012 k inštitútu uznania viny:

„Inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu

konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí

vyhlásenia obžalovaného podľa alebo podľa

písm. c/... Odpoveďou na otázky uvedené v , , , a ..

vyjadrujú obžalovaní svoju vôľu prijať vinu za skutok zistený výrokom obžaloby a zároveň

aj jeho právnu kvalifikáciu bez výhrad, rovnako ako pri dohode o vine a treste (§ 333 ods. 3,

, T. por.). Ak súd podľa .. toto vyhlásenie príjme, nemá už

procesný priestor na dokazovanie, ktoré by vyvolalo zmenu skutkových zistení obžaloby,

zároveň ani možnosť zmeny právnej kvalifikácie skutku, určenej obžalobou. Inak by boli

otázky, pokladané obžalovanému podľa , , , a

nezmyselné a bez právnej relevancie. To platí aj o preskúmaní výroku o vine rozsudku,

vyhláseného na základe prijatia vyhlásenia obžalovaného, v odvolacom aj v dovolacom

konaní (okrem preskúmania porušenia práv obhajoby v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr.

por., ak by toto porušenie vyvolalo okolnosť, že obžalovaný učinil príslušné vyhlásenie,

alebo ak by práva obhajoby boli porušené tým, že nebol dodržaný vyhláseniu a jeho prijatiu

zodpovedajúci zákonný postup).“

27. Sťažovateľ tiež neuvádza nijaké konkrétne a špecifické dôvody, pre ktoré by

na jeho vyhlásenie podľa nemal prihliadať aj

ústavný súd pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti. Sťažovateľ taktiež netvrdí a ani ničím

nepreukazuje, že by nebol poučený o následkoch a dôsledkoch predmetného vyhlásenia,

prípadne že im dostatočne neporozumel.

28. Sťažovateľ mal možnosť namietať skutočnosti uvedené v bode 4 počas celého

prípravného konania a počas súdneho konania do prijatia jeho vyhlásenia podľa § 257 ods. 1

písm. c) okresným súdom. Úlohou ústavného súdu nie je naprávať

dôsledky nevhodne zvoleného postupu/taktiky sťažovateľa a z tohto dôvodu vstupovať

do meritórneho rozhodnutia všeobecného súdu.

29. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pojem

„spravodlivé“ použitý v čl. 6 ods. 1 dohovoru nepredstavuje spravodlivosť vecnú, ale

spravodlivosť procesnú, čo v praxi znamená aj kontradiktórnosť konania (pozri rozhodnutie

vo veci Star Cate Epilekta Gevmata a ostatní proti Grécku zo 6. 7. 2010, sťažnosť

č. 54111/07).

30. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti ústavnú sťažnosť sťažovateľa

pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (bod 17).

31. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie

o ďalších jeho procesných návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu