Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.03.2019 v Prešove takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného Q. K. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/58/2018 zo dňa 07.11.2018 vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému Q. K. - nar. XX.XX.XXXX v R., okr. B., trvale bytom C. W. XX, okr. B.,

u k l a d á

podľa § 158 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 15 (pätnásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/58/2018 zo dňa 07.11.2018 bol obžalovaný Q. K. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 8.1.2018 v čase o 14.35 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Mazda 626, ev. č.: B.- XXXA. na Ulici Strojníckej v meste Prešov, kde pri vychádzaní z areálu spoločnosti P. W. B. k.s., B. XXXX/XX W. na hlavnú cestu, nedal prednosť v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, pričom prednou časťou vozidla narazil do pravej bočnej časti vozidla zn. Seat Toledo, ev. č. W.-XXXF. prechádzajúceho po hlavnej ceste, ktoré v tom čase viedol vodič W. W., kde následne vozidlo zn. Seat Toledo, ev. č. W.-XXXF. prešlo do protismeru a prednou časťou narazilo do prednej časti protiidúceho vozidla zn. Volkswagen Caddy, ev. č. W.-XXXX., ktoré v tom čase viedol vodič W. K., pričom následkom nárazu došlo k zraneniu vodiča vozidla Seat W. W., ktorý utrpel zranenia, a to kožnú odreninu v čelovej oblasti vľavo, pomliaždenie piateho prsta pravej ruky a pomliaždenie ľavého kolena s dobou liečenia 22 dní a úrazu vodiča vozidla zn. Volkswagen W. K., ktorý utrpel zranenia, a to pomliaždenie čelovej oblasti vpravo a podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia 6 dní, čím obvinený ako vodič svojím konaním porušil ustanovenie §-u 21 ods. 1, ods. 2 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

za čo mu bol podľa § 158 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba na 1 rok.

Súčasne mu bol uložený podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 2 rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodené strany M. a.s. A. -W. a B. W. A. boli so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázané na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný dňa 08.11.2018 prostredníctvom svojho obhajcu proti výroku o vine a treste. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku poukázal na to, že je preukázateľné, že vyšetrovateľ dopravnej nehody nezachytil náležite skutočný stav pri dopravnej nehode a to hlavne zaparkované vozidlá po ľavej a pravej strane vozovky na strane výjazdu z vedľajšej cesty, ktoré bránili výhľadu obžalovaného pri výjazde na cestu a nezadokumentoval rýchlosť poškodeného W., ktorý pri náraze do prednej ľavej časti vozidla obžalovaného následne poškodil ešte oproti idúce vozidlo Wolsgwagen Caddy, s ktorým sa čelne zrazil a ktoré riadil vodič K.. Po náraze taktiež vyšetrovateľ nedostatočným spôsobom zachytil tú skutočnosť, že vozidlo Wolkswagen Caddy vodiča K. po čelnej zrážke s vozidlom SEAT Toledo vodiča W. bolo odhodené do vzdialenosti 20 metrov. Tieto skutočnosti jasne preukazujú, že druhotnou príčinou vzniku dopravnej nehody bola vysoká rýchlosť vozidla SEAT, ktoré riadil pán W., ktoré napriek nedostatočným výhľadovým pomerom premávalo po hlavnej ceste na Strojníckej ulici smerom do Prešova neprimerane rýchlo napriek tomu, že vodič nemal kvôli vozidlám zaparkovaným na okraji vozovky dostatočné výhľadové pomery pre takúto riskantnú jazdu. Obžalovaný na pojednávaní dňa 07.11.2018 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c), kde sám priznal, že svojim hlbším vjazdom do cestnej komunikácie zapríčinil vznik kolízie, no je potrebné vziať do úvahy takisto aj jeho výhľadové pomery pri vchádzaní na hlavnú cestu, ktoré boli značne obmedzené autami zaparkovanými na tejto hlavnej ceste tak z jednej ako aj z druhej strany, a taktiež je potrebné brať na zreteľ aj tú skutočnosť, že vodič W. W. nemohol ísť v tomto úseku predpísanou rýchlosťou. Ak by vodič W. jazdil maximálnou povolenou rýchlosťou, nikdy by nedošlo k tak silnému nárazu a možno ani k stretu s vozidlom obžalovaného a zdemolovaniu ďalšieho vozidla vodiča W. K.. Uložený trest nepovažuje za spravodlivý v zmysle primeranosti, účelnosti a spravodlivosti ukladania trestov. Je toho názoru, že pri určení výmery trestu súd nedostatočne prihliadol na poľahčujúce okolnosti a to, že sa k spáchanému skutku vyhlásením podľa § 257 ods. 1 písm. c) priznal, oľutoval ho a taktiež súd nedostatočne prihliadol na to, že pred spáchaním skutku viedol riadny život. Zároveň podotkol, že obžalovaný nebol nikdy súdne trestaný a už samotné súdne konanie má na jeho budúce správanie výchovný účel. Vyhlásením podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vzal vinu za túto dopravnú nehodu na seba, nakoľko si je vedomý, že svojím hlbokým vjazdom na hlavnú cestu zavinil primárnu príčinu vzniku dopravnej nehody. Pri určovaní druhu a výmery trestu je však potrebné brať na zreteľ aj vyššie uvedené druhotné príčiny, a to neopatrnú jazdu poškodeného - vodiča W., a taktiež výrazne sťažené výhľadové pomery obžalovaného pri vjazde na hlavnú komunikáciu (autá zaparkované pozdĺž hlavnej cesty na pravej aj na ľavej strane vozovky). Je toho názoru, že keby súd pri určovaní druhu a výmery trestu vzal do úvahy nielen prvotnú príčinu vzniku dopravnej nehody, ale aj následné druhotné príčiny, uložil by obžalovanému trest zákazu činnosti na spodnej hranici sadzby a takisto by upustil aj od uloženia podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov. Je pravdou, že vodič W., ktorý premával po hlavnej ceste mal prednosť v jazde a nebol povinný meniť smer alebo rýchlosť jazdy, ak by situácia nenasvedčovala tomu, že by hrozil stret s vozidlom obžalovaného, ktorý bol povinný mu dať prednosť v jazde. Túto povinnosť a povinnosť zabrániť tak stretu vozidiel má len vtedy, keď včas a na dostatočnú vzdialenosť zistí, že vodič vozidla, ktorý mu má dať prednosť vjazde svoju povinnosť nesplnil, poprípade si počínal tak, že je zrejmé, že si ju nesplní. Vodič W. na vzniknutú situáciu reagoval nesprávne, premával na danom úseku rýchlosťou vyššou než je rýchlosť maximálne povolená (cca 80 km/hod) a napriek tomu, že poznal dopravnú situáciu v danom úseku, mal a mohol predvídať výjazd vozidiel sprava z vedľajšej cesty a prispôsobiť svoju jazdu týmto okolnostiam na ceste a v rámci primeranej opatrnosti mal rýchlosť znížiť. Reakciu vodiča W. hodnotil tak, že reagoval nesprávne na vzniknutú situáciu, pretože nezabránil dopravnej nehode, hoci pri správnej reakcii a dodržaní predpísanej rýchlosti a primeranej opatrnosti ešte bolo možné nehode predísť. Je teda potrebné pričítať vodičovi W. značné zavinenie na vzniku tejto dopravnej nehody. Rýchlosť vodiča W. v čase nehody ustálili na cca 80 km/h po odbornej konzultácii, kde bolo konštatované, že čiastočne bola kinetická energia vozidla, ktoré viedol vodič W. stlmená nárazom do vozidla obžalovaného, následne sa vozidlo vodiča W. zrazilo s vozidlom, ktoré viedol vodič K., kde po strete s ním bolo vozidlo pána K. odhodené od miesta zrážky cca 20 metrov. Túto skutočnosť prvostupňový súd vôbec nevzal do úvahy ako obranu obžalovaného a v rozsudku sa s jeho obranou vôbec nevysporiadal. Rozsudok sa javí v časti výmery trestu v nadväznosti na mieru účasti na dopravnej nehode zo strany vodiča W. ako nepreskúmateľný. (R43/1982) Tiež nie je možné požadovať od obžalovaného, aby predvídal od druhého účastníka cestnej premávky porušenie pravidiel cestnej premávky. V danom prípade nemohol predvídať, že W. bude premávať tak vysokou rýchlosťou, že dôjde k stretu vozidiel, a taktiež nemohol zodpovedať za nesprávne konanie správcu cestnej komunikácie, ktorý pripustil pozdĺžne parkovanie vozidiel na strane, kde bol výjazd z priemyselného areálu tak, aby vodiči pri výjazde mali dostatočné výhľadové pomery a aby nedošlo k stretu vozidiel. (B3/1971-23). Okrem toho z písomnej komunikácie s Mestom Prešov vyplýva, že miestna komunikácia, kde malo dôjsť k dopravnej nehode, je zaradenou v majetku mesta Prešov a nie je na nej umiestnené dopravné značenie, ktoré by vyznačovalo hlavnú cestu a teda nebolo na nej určené právo prednosti v jazde. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol súdu II. stupňa, aby rozsudok prvostupňového súdu zrušil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nezavinil.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné k výroku o treste.

V prvom rade odvolací súd posudzoval, či procesný postup konajúceho súdu je v súlade so zákonom a teda napadnuté rozhodnutie má v ňom svoj zákonný podklad. Po preskúmaní obsahu predloženého spisu odvolací súd konštatuje, že konajúci súd vykonal hlavné pojednávanie za dodržania zákonných podmienok, keď ho vykonal pri zachovaní lehoty na prípravu všetkým procesným stranám, umožnil obžalovanému vyjadriť sa ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu a po zákonnom procesnom postupe prijal jeho vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie skutku, umožnil mu vyjadriť sa aj k vykonaným dôkazom, navrhovať vykonanie dokazovania, o ktorom návrhu súd aj rozhodol a predniesť záverečnú reč a posledné slovo. Obžalovaný bol zastúpený obhajcom, ktorý reálne uplatňoval práva na obhajobu. Tieto zistenia poukazujú na dodržanie práva na obhajobu obžalovaného.

Vzhľadom k tomu, že konajúci súd prijal vyhlásenie obžalovaného, odvolanie proti výroku o vine bolo v zmysle § 257 ods. 5 Tr. poriadku a § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku z jeho strany neprípustné. Preto odvolací súd preskúmaval iba výrok o treste, ktorý považoval obžalovaný za neprimeraný.

Konajúci súd k výroku o treste vykonal dôkazy v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom a preto o ne mohol opierať svoje skutkové zistenia. Z nich vyplynulo, na čo poukazoval aj konajúci súd, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol a bol trikrát postihnutý za priestupok na úseku cestnej premávky nižšej závažnosti, keďže bol iba napomenutý, resp. mu bola uložená pokuta 10,- eur, z miesta bydliska nie sú o ňom negatívne poznatky a od zamestnávateľa je hodnotený priaznivo, ktoré skutočnosti boli vyhodnotené so záverom, že obžalovaný viedol riadny život pred spáchaním prerokúvaného skutku a teda bola mu priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 psím. j/ Tr. zákona. Obžalovaný nepoprel spáchanie skutku, ktorý oľutoval, a keďže došlo k prijatiu jeho vyhlásenia a výrok o vine sa tak stal právoplatným, došlo k priznaniu aj ďalšej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona. Prevaha poľahčujúcich okolnosti, keďže priťažujúce zistené neboli, odôvodňovala použitie zmierňovacieho ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona, v dôsledku čoho sa znížila horná hranica trestnej sadzby z jedného roka na 8 mesiacov. Za danej situácie, ak konajúci súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, čo je v strede trestnej sadzby, tak tento trest je nutné považovať za neprimerane prísny, keďže súčasne mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 2 rokov.

Odvolací súd posudzoval porušenie povinnosti vodiča, ktorým bolo nedanie prednosti v jazde vozidlu idúcemu po ceste pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty (§ 21 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z.), ktoré v zmysle § 137 ods. 2 písm. h/ zákona č. 8/2009 Z. z. je porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Toto porušenie bolo základom pre právne posúdenie skutku spolu s následkom, ktorým bola ľahká ujma na zdraví u oboch poškodených, pričom spôsob porušenia povinností vodiča, prevaha poľahčujúcich okolností, ako aj povaha a závažnosť skutku umožňujú podľa názoru odvolacieho súdu uložiť obžalovanému miernejší trest, ktorý zabezpečí účel trestu vymedzený v § 34 ods. 1 Tr. zákona. Predovšetkým spôsobenie následkov poškodeným vo forme ľahkej ujmy a postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu, ku ktorému sa síce obžalovaný priznal a oľutoval ho, ale na strane druhej namietal svoje zavinenie v takom rozsahu, že navrhol oslobodenie spod obžaloby, viedli odvolací súd k záveru, že v posudzovanom prípade je potrebné pôsobiť na obžalovaného výchovne trestom odňatia slobody, ktorého výkon nie je nevyhnutný. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v súvislosti s vedením motorových vozidiel, keď porušil dôležitú povinnosť, bolo opodstatnené aj uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov, avšak na kratšiu dobu, ako ho určil okresný súd.

Uvedený záver o tom, že uložený trest je neprimerane prísnym trestom, bol potom podkladom pre postup odvolacieho súdu, ktorý na základe odvolania obžalovaného postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a obžalovanému uložil miernejší trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 15 mesiacov a súčasne mu uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 15 mesiacov, ktorý je podstatne kratšieho trvania ako pôvodne uložený trest zákazu činnosti. Takto uložený trest podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám stanoveným v § 34 ods. 4 Tr. zákona.

O návrhu obžalovaného, aby odvolací súd zabezpečil ako dôkaz správu o stave cestnej komunikácie od Mesta Prešov, ktoré poskytlo obžalovanému písomnú informáciu o tom, že na komunikácii nebolo určené právo prednosti v jazde, odvolací súd nerozhodol z dôvodu, že tento dôkaz sa týkal výroku o vine, ktorý bol právoplatný a odvolací súd nemal právomoc ho preskúmavať. Aj keby bolo preukázané, že na komunikácii, kde došlo k dopravnej nehode, nebola vyznačená hlavná cesta a teda nebolo na nej určené právo prednosti v jazde, tak toto zistenie by nemenilo nič na závere o zavinení obžalovaného, pretože obžalovaný vychádzal z miesta ležiaceho mimo cesty, čo vyplýva nielen z výpovede obžalovaného zo dňa 22.05.2018, ale aj zo záznamu dopravnej nehody z 08.01.2018, a preto bol povinný dať prednosť v jazde vozidlám pohybujúcim sa po ceste.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhovel čiastočne odvolaniu obžalovaného a zmiernil mu trest.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.