Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-58-2018.pdf
PDF · 79.65 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/58/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 7. novembra 2018 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Q. K., nar. XX.X.XXXX M. R., Y.. B., C. A. C. W. Č.. XX, Y.. B.,
je vinný, že
-dňa 8.1.2018 v čase o 14.35 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. V. XXX, Z.. Č..: B.- XXXBF na Ulici B. v meste W., kde pri vychádzaní z areálu spoločnosti P. W. B. K..B.., B. XXXX/XX W. na hlavnú cestu, nedal prednosť v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, pričom prednou časťou vozidla narazil do pravej bočnej časti vozidla zn. B. C., ev. č. W.-XXXDH prechádzajúceho po hlavnej ceste, ktoré v tom čase viedol vodič W. W., kde následne vozidlo zn. B. C., ev. č. W.-XXXDH prešlo do protismeru a prednou časťou narazilo do prednej časti protiidúceho vozidla zn. M. E., Z.. Č.. W.-XXXGH, ktoré v tom čase viedol vodič W. K., pričom následkom nárazu došlo k zraneniu vodiča vozidla B. W. W., ktorý utrpel zranenia, a to kožnú odreninu v čelovej oblasti vľavo, pomliaždenie piateho prsta pravej ruky a pomliaždenie ľavého kolena s dobou liečenia 22 dní a úrazu vodiča vozidla zn. M. W. K., ktorý utrpel zranenia, a to pomliaždenie čelovej oblasti vpravo a podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia 6 dní, čím obvinený ako vodič svojím konaním porušil ustanovenie §-u 21 ods. 1, ods. 2 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
teda
-inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
čím spáchal
-prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodenú M. D. W., P..B.., W. E. X, XXX XX, A. - V. Č. W., J.: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodenú B. W., L.. XX. P. X P. XX, XXX XX A. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 6.6.2018 obžalobu na obvineného Q. K. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako vo výroku rozhodnutia
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný v zmysle § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku urobila vyhlásenie, že je nepopiera spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý je predmetom obžaloby.
Zároveň súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine vrátane nepopierania skutku je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal. Následne súd uznesením rozhodol, že toto vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste a náhrade škody.
Z vykonaného dokazovania, aj v prípravnom konaní, mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustil sa ho obžalovaný a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, preto toto vyhlásenie prijal.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov obsiahnutých v spise.
Vo výpise z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR sú evidované 3 priestupky, všetky na úseku dopravy.
Z oboznámenej EKV je zrejmé, že obžalovanému Q. K. bolo udelené vodičské oprávnenie B1 dňa 1.5.2004, vodičské oprávnenie B dňa 24.3.1987 a vodičské oprávnenie AM dňa 24.3.1987, vodičský preukaz mu bol vydaný dňa 22.12.2004. Priestupky podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR sú premietnuté do EKV, kde dve blokové pokuty boli uložené z dôvodu prekročenia rýchlosti. Z EKV
ďalej plynie, že obžalovaný mal zadržaný vodičský preukaz a uložený zákaz činnosti a tiež z nej plynie, že bol postihnutý za alkohol.
Obžalovaný Q. K. nebol doposiaľ súdne trestaný.
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj listiny poškodenej M. D. W. P.. B.. týkajúce sa vynaložených nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodeným W. W. P. W. K. a listiny B. W. ohľadne vyplatených dávok obom poškodeným.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom skutočnosť, že obžalovaný Q. K. doposiaľ viedol riadny život a sa skutok nepoprel a tento oľutoval, posúdil ako poľahčujúce okolnosť podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona. Z priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu.
Trestný zákon v osobitnej časti umožňuje za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok.
S prihliadnutím na tieto vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že na zabezpečenie účelu Trestného zákona postačuje v tomto prípade trest slobody na dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 4 mesiacov, pričom zároveň takisto dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu a preto výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní jedného roka, ktorú považoval za primeranú. Počas tejto skúšobnej doby je obžalovaný takisto povinný viesť riadny život, čím preukáže súdu, že aj hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a či išlo len o mimoriadne vybočenie. Obžalovaný si takisto ale musí uvedomiť, že v opačnom prípade súd, a to aj počas plynutia skúšobnej doby, môže nariadiť výkon takto odloženého trestu.
Na posilnenie účelu trestu však ukladal v tomto prípade aj zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel, nakoľko v príčinnej súvislosti s tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom a teda tú, že pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty, je povinný dať prednosť jazde vozidlu idúcemu po ceste a ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad, vodič je povinný zaistiť bezpečný vjazd na cestu pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby a jej následok sa prejavil ujmou na zdraví u poškodených a takisto súd zobral aj do úvahy údaje plynúce z EKV, z ktorej plynie, že, aj keď v minulosti, ale bol postihnutý z alkohol, preto uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov v trvaní 2 rokov považoval za spravodlivý a primeraný.
Tento trest uložený obžalovanému súd považoval za dostatočný na zabezpečenie účelu Trestného zákona a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.
Súd sa zaoberal aj otázkou náhrady škody spôsobenej konaním obžalovaného Q. K. poškodeným stranám. Poškodení A.. Q. W., W. W., V. K. P. W. K. si nárok na náhradu škody v rámci adhézneho konania neuplatnili.
V súvislosti s nárokom na náhradu škody poškodených M. D. W., P..B.. P. B. W., týchto s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, nakoľko by bolo treba vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by neúmerne presiahlo rámec trestného konania, najmä v prípade, keď obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.