Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 381/2020
PDF · 366.55 KB
No categories available
IV. ÚS 381/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava
Duditša (sudca spravodajca) o prijatej ústavnej sťažnosti
, zastúpenej URBAN STEINECKER GAŠPEREC
BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátskou kanceláriou, Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej
koná advokát a konateľ JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom
Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Csp 74/2017 takto
rozhodol:
Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého postupu, sťažnostná argumentácia a rekapitulácia
vyjadrení účastníkov konania
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal 25. augusta
2020 na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len
„listina“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení
s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného
súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Csp 74/2017
(ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že je v napadnutom konaní v postavení
žalobkyne a domáha sa proti žalovanej ( ) určenia, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. 5108616934 z 8. februára 2016 je bezúročná a bez poplatkov.
K priebehu konania uviedla, že okresný súd uznesením z 22. októbra 2019 konanie zastavil
na základe čiastočného späťvzatia žaloby. Rozsudok zamietajúci jej žalobu vydal okresný
súd 25. októbra 2019. Sťažovateľke bol rozsudok doručený 26. novembra 2019, odvolanie
podala 5. decembra 2019 a odvolací súd do spísania ústavnej sťažnosti nerozhodol.
Poukázala na právoplatné neskončenie veci od roku 2017 napriek tomu, že v konaní je
slabšou stranou, napriek urgencii zo 7. augusta 2017 na nariadenie súdneho pojednávania
a napriek jej reagovaniu replikou z 28. marca 2018 na vyjadrenia žalovaného
z 21. decembra 2017. Upriamila pozornosť na obdobie nečinnosti okresného súdu v trvaní
4 mesiacov po doručení odvolania sťažovateľky v decembri 2019, na neprítomnosť prvku
zložitosti veci a na potrebu posúdenia len obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy
podľa zákona, teda výlučne právnych otázok.
3. Sťažovateľka uviedla, že predmetné konanie (patriace do bežnej agendy
všeobecných súdov) má pre ňu osobitný význam, pretože ak konajúci súd určí
(právoplatne), že napádaná zmluva je bezúročná a bezpoplatková, tak následne sťažovateľka
je povinná vrátiť žalovanej len požičanú istinu bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov (t. j.
príslušenstva). Ak predmetné súdne konanie trvá extrémne dlhú dobu (takmer 3 roky), tak
vzniká „riziko“, že sťažovateľka v postavení spotrebiteľa uhradí žalovanej viac, ako je
požičaná istina, v dôsledku čoho by sťažovateľka následne musela iniciovať ďalšie súdne
konanie pre účely vydania bezdôvodného obohatenia. Neúmerná dĺžka konania má
negatívny dopad na finančnú stránku sťažovateľky a na psychickú stránku z dôvodu
neukončenia stavu právnej neistoty.
4. Výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila
sťažovateľka tým, že konanie sa preukázateľne vyznačuje extrémnou dĺžkou, že ide
o spotrebiteľský spor a že výsledok sporu je pre ňu významný. Pripomenula svoje aktívne
správanie, nesprávnu a neefektívnu činnosť okresného súdu i nemožnosť napraviť porušenie
jej základného práva. Požadovaná suma je symbolická, vzhľadom na ujmu spôsobenú
porušením jej práv a na vystavenie právnej neistote adekvátne zodpovedá ujme
sťažovateľky v pocitoch nespravodlivosti a márnosti.
5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd
rozhodol, že okresný súd v napadnutom konaní porušil ňou označené práva. Navrhla
prikázať okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov,
a navrhla priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €, ktoré jej uhradí
okresný súd. Napokon navrhla uložiť okresnému súdu povinnosť nahradiť jej trovy konania
vo výške 675,43 €.
6. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu
okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a oznámenie, či trvá na tom, aby sa
vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu podaním sp. zn. Spr 388/2020
z 2. októbra 2020 oznámil, že netrvá na ústnom prerokovaní veci, pripojil vyjadrenie
zákonnej sudkyne JUDr. Viery Sládečkovej a súdny spis. Sudkyňa vo vyjadrení
z 28. septembra 2020 uviedla, že vec jej do oddelenia napadla 17. augusta 2017
a 22. augusta 2017 dala pokyn vyššiemu súdnemu úradníkovi na prípravu pojednávania. Tá
bola ukončená 17. decembra 2018, spis jej bol predložený 11. januára 2019 a termín
pojednávania stanovila na 20. marec 2019. Zo zdravotných dôvodov na svojej strane
pojednávanie zrušila a ďalšie pojednávanie nariadila na 28. jún 2019. Tento termín bol
na návrh advokáta žalovanej zrušený z dôvodu, že advokát sťažovateľky zaslal advokátovi
žalovanej krátko pred pojednávaním rozsiahle vyjadrenie, na ktoré sa pre krátkosť času
nestihla pripraviť. Zákonná sudkyňa nariadila ďalšie pojednávanie na 25. október 2019
(v dôsledku choroby mala časový sklz, v auguste čerpala dovolenku a v septembri už mala
nariadené iné pojednávania), toto pojednávanie otvorila (advokát sťažovateľky sa ho
nezúčastnil) a na ňom aj rozhodla o zamietnutí žaloby. Advokát sťažovateľky podal
6. decembra 2019 odvolanie a vyšší súdny úradník vykonával v súvislosti procesné úkony.
6.1 Vyšší súdny úradník v tejto súvislosti uviedol, že od 7. do 17. januára 2020 bol
práceneschopný, od 13. do 27. marca 2020 bol práceneschopný z dôvodu karanténneho
prevenčného opatrenia, pričom od 13. marca do 30. apríla 2020 mal udelený súhlas na prácu
z domu z dôvodu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, preto bola
realizácia procesných úkonov v súvislosti s plynulým priebehom konania časovo
zdĺhavejšia.
6.2 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil a spis bol vrátený okresnému súdu 21. septembra 2020. Nasledujúci deň dala
sudkyňa pokyn na doručovanie rozsudku krajského súdu stranám.
6.3 Zákonná sudkyňa pravidelne upozorňuje vedenie súdu na dlhodobé preťaženie jej
oddelenia a nevhodné podmienky pre riadny výkon funkcie sudcu. V roku 2019 došlo
k zmene vyššieho súdneho úradníka, ktorý sa musel oboznámiť s novou agendou, pričom je
v dispozícii aj v oddelení iného sudcu. K námietkam sťažovateľky o nesústredenosti
uviedla, že ani raz sa nezúčastnila pojednávania, vždy sa iba ospravedlňovala. Napokon
zákonná sudkyňa uviedla, že sa snažila konať plynulo, poukázala na nemožnosť presného
časového ohraničenia konania bez zbytočných prieťahov a na autonómnosť pojmu zbytočné
prieťahy, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.
7. Podaním z 13. októbra 2020 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľky
na repliku k vyjadreniu okresného súdu s upozornením, že v prípade nedoručenia stanoviska
ku konaniu verejného ústneho pojednávania bude ústavný súd zastávať názor, že v danej
veci sťažovateľka súhlasí s upustením od neho. Právny zástupca sťažovateľky v poskytnutej
lehote nedoručil svoje vyjadrenie.
8. Ústavný súd za takejto situácie so súhlasom jedného z účastníkov konania podľa
§ 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. upustil v tejto veci
od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv uvedených v bode 1.
II.
Relevantná právna úprava a východiská ústavného súdu
9.1 Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
9.2 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
9.3 Podľa čl. 47 charty každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.
10.1 Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
10.2 Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10.3 Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa
čl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva
alebo slobody porušil, vo veci konal.
11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním
veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu
právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom
predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným
rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
12.1 Základnou povinnosťou súdu a zákonného sudcu je preto zabezpečiť taký
procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu
a sudcu je premietnutá do platného a účinného zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Podľa § 157 ods. 1 CSP súd
postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
12.2 V čl. 17 CSP je upravená zásada hospodárnosti a rýchlosti konania (Súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.).
13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 38 ods. 2 listiny
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu
týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03,
IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04, I. ÚS 398/2016) ústavný súd
zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade
s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00,
15. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno formulovať
vždy s ohľadom na faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené, pričom
pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako tak aj pri práve
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je nutné
ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide
o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu. Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú
prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konania
zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla nie je
nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
16. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu v napadnutom konaní došlo, resp. dochádza k porušovaniu základného
práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, resp. čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 47 charty. Takto bol predmet konania vymedzený uznesením
o prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavnú sťažnosť sťažovateľky posudzoval
ústavný súd podľa už uvedených kritérií.
17.1 Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ide v napadnutom konaní
o občianskoprávne konanie, sťažovateľka sa domáha určenia, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere je bezúročná a bez poplatkov. Zároveň ide o spotrebiteľský spor, pričom takýto druh
sporov patrí do bežnej agendy okresných súdov. Otázka spotrebiteľských sporov bola
opakovane predmetom judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Súdneho
dvora Európskej únie. Právna ani skutková zložitosť preto nie je daná samotnou povahou
sporu. Ústavný súd nezistil v tomto konkrétnom prípade právnu ani skutkovú zložitosť,
okresný súd nepredniesol v tomto zmysle žiadny argument. Prisvedčiť možno sťažovateľke,
že išlo o vec vyžadujúcu si primárne zameranie na právne posúdenie predložených otázok.
17.2 Ústavný súd posudzuje pri ústavných sťažnostiach na prieťahy v konaní aj
význam konania pre sťažovateľa. Sťažovateľka v tejto súvislosti uviedla, že v prípade
úspechu bude povinná zaplatiť žalovanej len istinu a predlžovaním sporu vzniká riziko,
že uhradí žalovanej viac ako istinu a bude musieť iniciovať ďalšie súdne konanie o vydanie
bezdôvodného obohatenia. Subjektívne pociťovanie krivdy sťažovateľky, akokoľvek je
oprávnené, však hneď neznamená, že ide o konanie, ku ktorému je potrebné pristupovať
s osobitnou pozornosťou. Vec nesúvisí s vážnym ohrozením života, slobody, zdravia
a živobytia občana, nejde ani o vec starostlivosti súdu o maloletých.
18. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadne významné prispenie správania
sťažovateľky k dĺžke trvania konania na okresnom súde. Sťažovateľka riadne uplatňovala
svoje práva. Vytknúť jej možno nanajvýš tak načasovanie doručenia „sumárneho“
vyjadrenia súdu 21. júna 2019, v dôsledku ktorého (nedostatok času na vyjadrenie k nemu)
žalovaná žiadala o odročenie pojednávania z 28. júna 2019, čomu bolo zo strany súdu
vyhovené.
19. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Ústavný súd v súvislosti
s posudzovaním napadnutého konania upriamuje pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru,
podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj neefektívna (nesústredená) činnosť štátneho orgánu
(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu
právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,
aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 380/08, I. ÚS 7/2011).
19.1 Ústavný súd vychádzal z nasledujúceho prehľadu úkonov zistených
zo zapožičaného súdneho spisu:
- 17. augusta 2017 – doručenie žaloby;
- 22. augusta 2017 – referát sudkyne na predloženie spisu vyššiemu súdnemu
úradníkovi na prípravu pojednávania;
- 10. októbra 2017 – referát vyššiemu súdnemu úradníkovi na doručenie žaloby
s prílohami a výzvou žalovanej;
- 21. decembra 2017 – vyjadrenie žalovanej;
- 7. marca 2018 – referát vyššiemu súdnemu úradníkovi na doručenie vyjadrenia
žalovanej sťažovateľke s výzvou na vyjadrenie;
- 29. marca 2018 – čiastočné späťvzatie žaloby sťažovateľkou a replika k vyjadreniu
žalovanej;
- 20. júna 2018 – referát vyššiemu súdnemu úradníkovi na doručenie vyjadrenia
sťažovateľky žalovanej;
- 17. decembra 2018 – referát vyššiemu súdnemu úradníkovi na predloženie spisu
sudkyni na nariadenie pojednávania;
- 11. januára 2019 – referát sudkyne, nariadenie pojednávania na 20. marec 2019;
- 14. marca 2019 – žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania pre kolíziu
pojednávaní;
- 18. marca 2019 – zrušenie termínu pojednávania zo zdravotných dôvodov sudkyne;
- 4. pravdepodobne apríla (označenie mesiaca je nečitateľné) 2019 – referát sudkyne,
nariadenie pojednávania na 28. jún 2019;
- 21. júna 2019 – vyjadrenie sťažovateľky;
- 25. júna 2019 – žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania z dôvodu školského
vysvedčenia dcéry advokáta a nedostatku času na prípravu;
- 28. júna 2019 – pojednávanie odročené na 25. október 2019, vyhovenie žiadosti
advokáta žalovanej;
- 21. októbra 2019 – vyjadrenie žalovanej;
- 22. októbra 2019 – vyjadrenie sťažovateľky a ospravedlnenie neprítomnosti,
uznesenie o čiastočnom zastavení konania;
- 25. októbra 2019 – pojednávanie vo veci samej, vyhlásený rozsudok o zamietnutí
žaloby;
- 26. októbra 2019 – referát súdnej tajomníčky na predloženie spisu po vrátení
doručeniek a v prípade podania odvolania na predloženie vyššiemu súdnemu úradníkovi;
- 6. decembra 2019 – odvolanie sťažovateľky;
- 22. apríla 2020 – referát vyššiemu súdnemu úradníkovi na doručenie odvolania
žalovanej s výzvou na vyjadrenie;
- 6. júla 2020 – predkladacia správa krajskému súdu;
- 10. júla 2020 – referát sudkyne na vypracovanie chronológie spisu;
- 15. júla 2020 – referát vyššiemu súdnemu úradníkovi na predloženie spisu
krajskému súdu;
- 17. júla 2020 – predkladacia správa;
- 20. júla 2020 – doručenie spisu krajskému súdu;
- 19. augusta 2020 – oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku 25. augusta 2020;
- 25. augusta 2020 – rozsudok krajského súdu o potvrdení rozsudku okresného súdu;
- 21. septembra 2020 – vrátenie spisu okresnému súdu;
- 22. septembra 2020 – referát na doručenie rozsudku stranám.
19.2 Z prehľadu úkonov vyplývajú viaceré obdobia nečinnosti kratšieho trvania, resp.
väčšie časové odstupy medzi jednotlivými úkonmi súdu. Krátke obdobia nečinnosti ústavný
súd zaznamenal v roku 2018 po doručení vyjadrenia žalovanej k žalobe, následne takmer 3
mesiace v marci až júni 2018 a napokon od júla do decembra 2018. Kratšie obdobie
nečinnosti sa vyskytlo po podaní odvolania sťažovateľky v decembri 2019, pretože referát
na jeho doručenie nasledoval až v apríli 2020.
19.3 Okresný súd inak konal priebežne bez období nečinnosti alebo nesústredenej
činnosti. Otázkou pre ústavný súd preto zostalo, či doterajšie obdobia nečinnosti
odôvodňujú vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľky. Celková dĺžka konania
bola v čase podania ústavnej sťažnosti vyše 2 roky a 10 mesiacov. V tom čase bolo vo veci
samej rozhodnuté, bolo podané odvolanie sťažovateľky proti rozsudku, odvolanie ešte
nebolo doručené žalovanej.
20. Ústavný súd pritom pripomína, že už vo svojich skorších rozhodnutiach vyslovil
názor, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte
nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01). Nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 46/01,
II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je
pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom
na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Oneskorenie v niektorej fáze konania
môže byť tolerované, ak celková dĺžka konania nemôže byť považovaná za neúmernú
(rozsudok ESĽP vo veci Pretto a iní proti Taliansku z 8. 12. 1983, sťažnosť č. 7984/77, bod
37).
21. V tomto kontexte ústavný súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax a judikatúru
ESĽP v obdobných veciach, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania
na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore
s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr.
Humen proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti
Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66).
22. Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu poukazuje na to, že celková
dĺžka konania nie je sama osebe dôvodom na vyslovenie, že došlo vo veci k zbytočným
prieťahom. Okresný súd po podaní žaloby vykonával úkony, doručoval žalobu
na vyjadrenie a následne nariaďoval pojednávania. Práve vo fáze prípravy pojednávania
v roku 2018 došlo ku kratším obdobiam nečinnosti, spolu v trvaní viac ako 8 mesiacov.
Z úkonov v roku 2019 je však zrejmé, že činnosť súdu zreteľne smerovala k nariadeniu
pojednávania. K uskutočneniu pojednávania a prejednaniu veci však nedošlo pre zrušenie,
resp. odročenie dvoch nariadených termínov pojednávania, či už z dôvodu na strane
sudkyne alebo na strane žalovanej. Toto obdobie preto nemožno označiť za neefektívnu
činnosť, resp. nečinnosť. Na pojednávaní v októbri 2019 však okresný súd vec už
pojednával a o žalobe aj rozhodol. Krátke obdobie nečinnosti okresného súdu sa vyskytlo
po vydaní rozsudku pri príprave na predloženie spisu krajskému súdu. Toto obdobie sa
navyše prekrýva s obdobím mimoriadnych opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (od konca marca do konca apríla 2020) ako
objektívnej skutočnosti, ktorá ovplyvnila napadnuté konanie priamo, resp. nepriamo
(prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka vykonávajúceho úkony prípravy predloženia
odvolania), a v tomto rozsahu možno uvedené posúdiť ako objektívnu okolnosť
spôsobujúcu predĺženie konania. Obdobie od predloženia veci krajskému súdu do vrátenia
spisu okresnému súdu nemožno objektívne pričítať okresnému súdu.
22.1 V praxi sa vyskytujú aj prieťahy, ku ktorým dochádza až po vydaní rozhodnutia,
pretože síce už bolo v konaní rozhodnuté, avšak rozhodnutie nebolo sťažovateľovi
doručené, resp. nenadobudlo právoplatnosť. Po vrátení spisu z krajského súdu však konal
okresný súd priebežne. Napadnuté konanie bolo navyše právoplatne skončené 19. októbra
2020.
23. Hoci opísaným obdobiam nečinnosti sa dalo a malo predísť, nejde o dostatočne
vážne zdržania v konaní pre vyvodenie záveru, že celková dĺžka konania bola neprimeraná.
Dovolená hranica nebola zatiaľ prekročená. Zistené ojedinelé prieťahy v napadnutom
konaní okresného súdu, aj keď sú neprípustné, nedosahujú s poukazom na predmet konania
a jeho význam pre sťažovateľku, na správanie sťažovateľky a na postup súdu takú
ústavnoprávne relevantnú intenzitu, ktorá by ústavnému súdu umožňovala dospieť k záveru
o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny, prípadne práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 47 charty.
24. Z uvedených dôvodov ústavnej sťažnosti sťažovateľky ústavný súd nevyhovel
(výrok nálezu).
25. Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné
uviesť, že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období v napadnutom konaní
nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby sa opätovne
obrátila na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. novembra 2020
Miroslav DURIŠ predseda senátu