Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 381/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) o prijatej ústavnej sťažnosti

, zastúpenej URBAN STEINECKER GAŠPEREC

BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátskou kanceláriou, Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej

koná advokát a konateľ JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a Listiny základných práv a slobôd, práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu, sťažnostná argumentácia a rekapitulácia

vyjadrení účastníkov konania

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal 25. augusta

2020 na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení

s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného

súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že je v napadnutom konaní v postavení

žalobkyne a domáha sa proti žalovanej ( ) určenia, že zmluva

o spotrebiteľskom úvere č. 5108616934 z 8. februára 2016 je bezúročná a bez poplatkov.

K priebehu konania uviedla, že okresný súd uznesením z 22. októbra 2019 konanie zastavil

na základe čiastočného späťvzatia žaloby. Rozsudok zamietajúci jej žalobu vydal okresný

súd 25. októbra 2019. Sťažovateľke bol rozsudok doručený 26. novembra 2019, odvolanie

podala 5. decembra 2019 a odvolací súd do spísania ústavnej sťažnosti nerozhodol.

Poukázala na právoplatné neskončenie veci od roku 2017 napriek tomu, že v konaní je

slabšou stranou, napriek urgencii zo 7. augusta 2017 na nariadenie súdneho pojednávania

a napriek jej reagovaniu replikou z 28. marca 2018 na vyjadrenia žalovaného

z 21. decembra 2017. Upriamila pozornosť na obdobie nečinnosti okresného súdu v trvaní

4 mesiacov po doručení odvolania sťažovateľky v decembri 2019, na neprítomnosť prvku

zložitosti veci a na potrebu posúdenia len obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy

podľa zákona, teda výlučne právnych otázok.

3. Sťažovateľka uviedla, že predmetné konanie (patriace do bežnej agendy

všeobecných súdov) má pre ňu osobitný význam, pretože ak konajúci súd určí

(právoplatne), že napádaná zmluva je bezúročná a bezpoplatková, tak následne sťažovateľka

je povinná vrátiť žalovanej len požičanú istinu bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov (t. j.

príslušenstva). Ak predmetné súdne konanie trvá extrémne dlhú dobu (takmer 3 roky), tak

vzniká „riziko“, že sťažovateľka v postavení spotrebiteľa uhradí žalovanej viac, ako je

požičaná istina, v dôsledku čoho by sťažovateľka následne musela iniciovať ďalšie súdne

konanie pre účely vydania bezdôvodného obohatenia. Neúmerná dĺžka konania má

negatívny dopad na finančnú stránku sťažovateľky a na psychickú stránku z dôvodu

neukončenia stavu právnej neistoty.

4. Výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila

sťažovateľka tým, že konanie sa preukázateľne vyznačuje extrémnou dĺžkou, že ide

o spotrebiteľský spor a že výsledok sporu je pre ňu významný. Pripomenula svoje aktívne

správanie, nesprávnu a neefektívnu činnosť okresného súdu i nemožnosť napraviť porušenie

jej základného práva. Požadovaná suma je symbolická, vzhľadom na ujmu spôsobenú

porušením jej práv a na vystavenie právnej neistote adekvátne zodpovedá ujme

sťažovateľky v pocitoch nespravodlivosti a márnosti.

5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

rozhodol, že okresný súd v napadnutom konaní porušil ňou označené práva. Navrhla

prikázať okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov,

a navrhla priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €, ktoré jej uhradí

okresný súd. Napokon navrhla uložiť okresnému súdu povinnosť nahradiť jej trovy konania

vo výške 675,43 €.

6. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu

okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a oznámenie, či trvá na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu podaním sp. zn. Spr 388/2020

z 2. októbra 2020 oznámil, že netrvá na ústnom prerokovaní veci, pripojil vyjadrenie

zákonnej sudkyne JUDr. Viery Sládečkovej a súdny spis. Sudkyňa vo vyjadrení

z 28. septembra 2020 uviedla, že vec jej do oddelenia napadla 17. augusta 2017

a 22. augusta 2017 dala pokyn vyššiemu súdnemu úradníkovi na prípravu pojednávania. Tá

bola ukončená 17. decembra 2018, spis jej bol predložený 11. januára 2019 a termín

pojednávania stanovila na 20. marec 2019. Zo zdravotných dôvodov na svojej strane

pojednávanie zrušila a ďalšie pojednávanie nariadila na 28. jún 2019. Tento termín bol

na návrh advokáta žalovanej zrušený z dôvodu, že advokát sťažovateľky zaslal advokátovi

žalovanej krátko pred pojednávaním rozsiahle vyjadrenie, na ktoré sa pre krátkosť času

nestihla pripraviť. Zákonná sudkyňa nariadila ďalšie pojednávanie na 25. október 2019

(v dôsledku choroby mala časový sklz, v auguste čerpala dovolenku a v septembri už mala

nariadené iné pojednávania), toto pojednávanie otvorila (advokát sťažovateľky sa ho

nezúčastnil) a na ňom aj rozhodla o zamietnutí žaloby. Advokát sťažovateľky podal

6. decembra 2019 odvolanie a vyšší súdny úradník vykonával v súvislosti procesné úkony.

6.1 Vyšší súdny úradník v tejto súvislosti uviedol, že od 7. do 17. januára 2020 bol

práceneschopný, od 13. do 27. marca 2020 bol práceneschopný z dôvodu karanténneho

prevenčného opatrenia, pričom od 13. marca do 30. apríla 2020 mal udelený súhlas na prácu

z domu z dôvodu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, preto bola

realizácia procesných úkonov v súvislosti s plynulým priebehom konania časovo

zdĺhavejšia.

6.2 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil a spis bol vrátený okresnému súdu 21. septembra 2020. Nasledujúci deň dala

sudkyňa pokyn na doručovanie rozsudku krajského súdu stranám.

6.3 Zákonná sudkyňa pravidelne upozorňuje vedenie súdu na dlhodobé preťaženie jej

oddelenia a nevhodné podmienky pre riadny výkon funkcie sudcu. V roku 2019 došlo

k zmene vyššieho súdneho úradníka, ktorý sa musel oboznámiť s novou agendou, pričom je

v dispozícii aj v oddelení iného sudcu. K námietkam sťažovateľky o nesústredenosti

uviedla, že ani raz sa nezúčastnila pojednávania, vždy sa iba ospravedlňovala. Napokon

zákonná sudkyňa uviedla, že sa snažila konať plynulo, poukázala na nemožnosť presného

časového ohraničenia konania bez zbytočných prieťahov a na autonómnosť pojmu zbytočné

prieťahy, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

7. Podaním z 13. októbra 2020 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľky

na repliku k vyjadreniu okresného súdu s upozornením, že v prípade nedoručenia stanoviska

ku konaniu verejného ústneho pojednávania bude ústavný súd zastávať názor, že v danej

veci sťažovateľka súhlasí s upustením od neho. Právny zástupca sťažovateľky v poskytnutej

lehote nedoručil svoje vyjadrenie.

8. Ústavný súd za takejto situácie so súhlasom jedného z účastníkov konania podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých upustil v tejto veci

od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv uvedených v bode 1.

II.

Relevantná právna úprava a východiská ústavného súdu

9.1 Podľa a listiny každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

9.2 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

9.3 Podľa čl. 47 charty každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

10.1 Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10.2 Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10.3 Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa

čl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal.

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním

veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu

právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (, ).

12.1 Základnou povinnosťou súdu a zákonného sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu

a sudcu je premietnutá do platného a účinného Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Podľa súd

postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

12.2 V je upravená zásada hospodárnosti a rýchlosti konania (Súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.).

13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v , resp. listiny

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť(napr. , ,

, ).

14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , , ) ústavný súd

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade

s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (,

, ).

15. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno formulovať

vždy s ohľadom na faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené, pričom

pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (rovnako tak aj pri práve

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je nutné

ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide

o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu. Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú

prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konania

zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla nie je

nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo, resp. dochádza k porušovaniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 47 charty. Takto bol predmet konania vymedzený uznesením

o prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavnú sťažnosť sťažovateľky posudzoval

ústavný súd podľa už uvedených kritérií.

17.1 Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ide v napadnutom konaní

o občianskoprávne konanie, sťažovateľka sa domáha určenia, že zmluva o spotrebiteľskom

úvere je bezúročná a bez poplatkov. Zároveň ide o spotrebiteľský spor, pričom takýto druh

sporov patrí do bežnej agendy okresných súdov. Otázka spotrebiteľských sporov bola

opakovane predmetom judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Súdneho

dvora Európskej únie. Právna ani skutková zložitosť preto nie je daná samotnou povahou

sporu. Ústavný súd nezistil v tomto konkrétnom prípade právnu ani skutkovú zložitosť,

okresný súd nepredniesol v tomto zmysle žiadny argument. Prisvedčiť možno sťažovateľke,

že išlo o vec vyžadujúcu si primárne zameranie na právne posúdenie predložených otázok.

17.2 Ústavný súd posudzuje pri ústavných sťažnostiach na prieťahy v konaní aj

význam konania pre sťažovateľa. Sťažovateľka v tejto súvislosti uviedla, že v prípade

úspechu bude povinná zaplatiť žalovanej len istinu a predlžovaním sporu vzniká riziko,

že uhradí žalovanej viac ako istinu a bude musieť iniciovať ďalšie súdne konanie o vydanie

bezdôvodného obohatenia. Subjektívne pociťovanie krivdy sťažovateľky, akokoľvek je

oprávnené, však hneď neznamená, že ide o konanie, ku ktorému je potrebné pristupovať

s osobitnou pozornosťou. Vec nesúvisí s vážnym ohrozením života, slobody, zdravia

a živobytia občana, nejde ani o vec starostlivosti súdu o maloletých.

18. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadne významné prispenie správania

sťažovateľky k dĺžke trvania konania na okresnom súde. Sťažovateľka riadne uplatňovala

svoje práva. Vytknúť jej možno nanajvýš tak načasovanie doručenia „sumárneho“

vyjadrenia súdu 21. júna 2019, v dôsledku ktorého (nedostatok času na vyjadrenie k nemu)

žalovaná žiadala o odročenie pojednávania z 28. júna 2019, čomu bolo zo strany súdu

vyhovené.

19. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Ústavný súd v súvislosti

s posudzovaním napadnutého konania upriamuje pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru,

podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj neefektívna (nesústredená) činnosť štátneho orgánu

(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu

právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. , ).

19.1 Ústavný súd vychádzal z nasledujúceho prehľadu úkonov zistených

zo zapožičaného súdneho spisu:

- 17. augusta 2017 – doručenie žaloby;

- 22. augusta 2017 – referát sudkyne na predloženie spisu vyššiemu súdnemu

úradníkovi na prípravu pojednávania;

- 10. októbra 2017 – referát vyššiemu súdnemu úradníkovi na doručenie žaloby

s prílohami a výzvou žalovanej;

- 21. decembra 2017 – vyjadrenie žalovanej;

- 7. marca 2018 – referát vyššiemu súdnemu úradníkovi na doručenie vyjadrenia

žalovanej sťažovateľke s výzvou na vyjadrenie;

- 29. marca 2018 – čiastočné späťvzatie žaloby sťažovateľkou a replika k vyjadreniu

žalovanej;

- 20. júna 2018 – referát vyššiemu súdnemu úradníkovi na doručenie vyjadrenia

sťažovateľky žalovanej;

- 17. decembra 2018 – referát vyššiemu súdnemu úradníkovi na predloženie spisu

sudkyni na nariadenie pojednávania;

- 11. januára 2019 – referát sudkyne, nariadenie pojednávania na 20. marec 2019;

- 14. marca 2019 – žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania pre kolíziu

pojednávaní;

- 18. marca 2019 – zrušenie termínu pojednávania zo zdravotných dôvodov sudkyne;

- 4. pravdepodobne apríla (označenie mesiaca je nečitateľné) 2019 – referát sudkyne,

nariadenie pojednávania na 28. jún 2019;

- 21. júna 2019 – vyjadrenie sťažovateľky;

- 25. júna 2019 – žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania z dôvodu školského

vysvedčenia dcéry advokáta a nedostatku času na prípravu;

- 28. júna 2019 – pojednávanie odročené na 25. október 2019, vyhovenie žiadosti

advokáta žalovanej;

- 21. októbra 2019 – vyjadrenie žalovanej;

- 22. októbra 2019 – vyjadrenie sťažovateľky a ospravedlnenie neprítomnosti,

uznesenie o čiastočnom zastavení konania;

- 25. októbra 2019 – pojednávanie vo veci samej, vyhlásený rozsudok o zamietnutí

žaloby;

- 26. októbra 2019 – referát súdnej tajomníčky na predloženie spisu po vrátení

doručeniek a v prípade podania odvolania na predloženie vyššiemu súdnemu úradníkovi;

- 6. decembra 2019 – odvolanie sťažovateľky;

- 22. apríla 2020 – referát vyššiemu súdnemu úradníkovi na doručenie odvolania

žalovanej s výzvou na vyjadrenie;

- 6. júla 2020 – predkladacia správa krajskému súdu;

- 10. júla 2020 – referát sudkyne na vypracovanie chronológie spisu;

- 15. júla 2020 – referát vyššiemu súdnemu úradníkovi na predloženie spisu

krajskému súdu;

- 17. júla 2020 – predkladacia správa;

- 20. júla 2020 – doručenie spisu krajskému súdu;

- 19. augusta 2020 – oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku 25. augusta 2020;

- 25. augusta 2020 – rozsudok krajského súdu o potvrdení rozsudku okresného súdu;

- 21. septembra 2020 – vrátenie spisu okresnému súdu;

- 22. septembra 2020 – referát na doručenie rozsudku stranám.

19.2 Z prehľadu úkonov vyplývajú viaceré obdobia nečinnosti kratšieho trvania, resp.

väčšie časové odstupy medzi jednotlivými úkonmi súdu. Krátke obdobia nečinnosti ústavný

súd zaznamenal v roku 2018 po doručení vyjadrenia žalovanej k žalobe, následne takmer 3

mesiace v marci až júni 2018 a napokon od júla do decembra 2018. Kratšie obdobie

nečinnosti sa vyskytlo po podaní odvolania sťažovateľky v decembri 2019, pretože referát

na jeho doručenie nasledoval až v apríli 2020.

19.3 Okresný súd inak konal priebežne bez období nečinnosti alebo nesústredenej

činnosti. Otázkou pre ústavný súd preto zostalo, či doterajšie obdobia nečinnosti

odôvodňujú vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľky. Celková dĺžka konania

bola v čase podania ústavnej sťažnosti vyše 2 roky a 10 mesiacov. V tom čase bolo vo veci

samej rozhodnuté, bolo podané odvolanie sťažovateľky proti rozsudku, odvolanie ešte

nebolo doručené žalovanej.

20. Ústavný súd pritom pripomína, že už vo svojich skorších rozhodnutiach vyslovil

názor, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte

nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (napr. ). Nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v (napr. ,

, ). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v je

pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Oneskorenie v niektorej fáze konania

môže byť tolerované, ak celková dĺžka konania nemôže byť považovaná za neúmernú

(rozsudok ESĽP vo veci Pretto a iní proti Taliansku z 8. 12. 1983, sťažnosť č. 7984/77, bod

37).

21. V tomto kontexte ústavný súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax a judikatúru

ESĽP v obdobných veciach, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania

na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore

s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr.

Humen proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti

Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66).

22. Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu poukazuje na to, že celková

dĺžka konania nie je sama osebe dôvodom na vyslovenie, že došlo vo veci k zbytočným

prieťahom. Okresný súd po podaní žaloby vykonával úkony, doručoval žalobu

na vyjadrenie a následne nariaďoval pojednávania. Práve vo fáze prípravy pojednávania

v roku 2018 došlo ku kratším obdobiam nečinnosti, spolu v trvaní viac ako 8 mesiacov.

Z úkonov v roku 2019 je však zrejmé, že činnosť súdu zreteľne smerovala k nariadeniu

pojednávania. K uskutočneniu pojednávania a prejednaniu veci však nedošlo pre zrušenie,

resp. odročenie dvoch nariadených termínov pojednávania, či už z dôvodu na strane

sudkyne alebo na strane žalovanej. Toto obdobie preto nemožno označiť za neefektívnu

činnosť, resp. nečinnosť. Na pojednávaní v októbri 2019 však okresný súd vec už

pojednával a o žalobe aj rozhodol. Krátke obdobie nečinnosti okresného súdu sa vyskytlo

po vydaní rozsudku pri príprave na predloženie spisu krajskému súdu. Toto obdobie sa

navyše prekrýva s obdobím mimoriadnych opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej

nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (od konca marca do konca apríla 2020) ako

objektívnej skutočnosti, ktorá ovplyvnila napadnuté konanie priamo, resp. nepriamo

(prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka vykonávajúceho úkony prípravy predloženia

odvolania), a v tomto rozsahu možno uvedené posúdiť ako objektívnu okolnosť

spôsobujúcu predĺženie konania. Obdobie od predloženia veci krajskému súdu do vrátenia

spisu okresnému súdu nemožno objektívne pričítať okresnému súdu.

22.1 V praxi sa vyskytujú aj prieťahy, ku ktorým dochádza až po vydaní rozhodnutia,

pretože síce už bolo v konaní rozhodnuté, avšak rozhodnutie nebolo sťažovateľovi

doručené, resp. nenadobudlo právoplatnosť. Po vrátení spisu z krajského súdu však konal

okresný súd priebežne. Napadnuté konanie bolo navyše právoplatne skončené 19. októbra

2020.

23. Hoci opísaným obdobiam nečinnosti sa dalo a malo predísť, nejde o dostatočne

vážne zdržania v konaní pre vyvodenie záveru, že celková dĺžka konania bola neprimeraná.

Dovolená hranica nebola zatiaľ prekročená. Zistené ojedinelé prieťahy v napadnutom

konaní okresného súdu, aj keď sú neprípustné, nedosahujú s poukazom na predmet konania

a jeho význam pre sťažovateľku, na správanie sťažovateľky a na postup súdu takú

ústavnoprávne relevantnú intenzitu, ktorá by ústavnému súdu umožňovala dospieť k záveru

o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , listiny, prípadne práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 47 charty.

24. Z uvedených dôvodov ústavnej sťažnosti sťažovateľky ústavný súd nevyhovel

(výrok nálezu).

25. Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

uviesť, že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období v napadnutom konaní

nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby sa opätovne

obrátila na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

26. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu