Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 528/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká cesta 5680/2B, Pezinok,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a podľa Listiny základných práv a slobôd

a práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a na účinný prostriedok nápravy

podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami

Okresného súdu Košice I sp. zn. z 11. novembra 2019, 18. decembra 2019

a 27. januára 2020 a jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. apríla 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká cesta 5680/2B, Pezinok, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a na účinný

prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uzneseniami Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn z 11. novembra 2019, 18. decembra 2019 a 27. januára 2020

a jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „namietané konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom

namietaného konania, vedeného pred okresným súdom na základe ním podanej žaloby

na ochranu osobnosti, ktoré sa skončilo rozsudkom okresného súdu z 2. marca 2017,

ktorým bola žaloba sťažovateľa zamietnutá a následne bol prvostupňový rozsudok

okresného súdu potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 27. februára 2019.

Sťažovateľ uplatnil proti druhostupňovému rozhodnutiu dovolanie, pričom bol vyzvaný

k úhrade súdneho poplatku za podaný opravný prostriedok. Sťažovateľ na predmetnú výzvu

reagoval podaním žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, o ktorej bolo rozhodnuté

uznesením okresného súdu sp. zn. z 11. novembra 2019

tak, že sťažovateľovi nebolo oslobodenie od súdnych poplatkov priznané. Následne okresný

súd uznesením sp. zn. z 18. decembra 2019 dovolacie konanie

pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. O sťažnosti sťažovateľa podanej podľa § 239

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) proti tomuto uzneseniu rozhodol okresný súd uznesením

sp. zn. z 27. januára 2020, ktorým sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že vníma konanie o jeho návrhu

na ochranu osobnosti ako jeden celok, teda vrátane dovolacieho konania, pričom

argumentuje, že napriek nálezu ústavného súdu sp. zn. z 12. marca 2013,

ktorý v minulosti konštatoval zbytočné prieťahy v postupe okresného súdu v namietanom

konaní, jeho právna neistota v otázke výsledku konania stále trvá a vinou okresného súdu

k právoplatnému rozhodnutiu dosiaľ nedošlo. V uvedenom postupe okresného súdu vidí

sťažovateľ porušenie svojho základného práva zaručeného a jeho práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4. Vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 11. novembra 2019, ktorým tento nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych

poplatkov, sťažovateľ dôvodí, že ho okresný súd pred vydaním predmetného rozhodnutia

nevyzval k osvedčeniu jeho majetkových pomerov a nedoručil mu ani príslušné tlačivo

na účel zdokladovania jeho pomerov. Takýto postup okresného súdu považuje sťažovateľ

za odňatie možnosti konať pred súdom a teda porušenie všetkých jeho označených práv.

5. Pokiaľ ide o uznesenia okresného súdu sp. zn. z 18. decembra 2019

a 27. januára 2020, ktorými došlo k zastaveniu dovolacieho konania, sťažovateľ namieta,

že ho okresný súd po vydaní uznesenia o nepriznaní oslobodenia od súdnych

poplatkov opätovne k úhrade súdneho poplatku nevyzval, hoc bol k tomu podľa názoru

sťažovateľa povinný. Sťažovateľ uvádza, že tieto skutočnosti uviedol v sťažnosti podanej

proti prvostupňovému rozhodnutiu okresného súdu o zastavení dovolacieho konania,

okresný súd jej však nevyhovel a sťažnosť zamietol. Postup okresného súdu označuje

sťažovateľ za nezákonný, arbitrárny a ústavne nekonformný.

6. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

v jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv na súdnu

ochranu podľa a podľa listiny a práv na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 a na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru

uzneseniami okresného súdu z 11. novembra 2019, 18. decembra 2019 a 27. januára 2020

a jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, označené rozhodnutia

okresného súdu zrušil a vrátil mu vec sťažovateľa na ďalšie konanie a rozhodnutie, prikázal

okresnému súdu konať vo veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov a priznal

mu tiež náhradu trov právneho zastúpenia, ako aj primerané finančné zadosťučinenie

v celkovej sume 15 000 €.

II.

7. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení (ďalej len „“).

10. Ústavný súd podľa každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v ustanovení § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa ústavný súd

môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd

nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný

zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne

neopodstatnený.

III.

11. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich označených

základných práv zaručených a listinou a práv zaručených dohovorom uzneseniami

okresného súdu, ktorými nebolo sťažovateľovi v prvom prípade priznané oslobodenie

od súdnych poplatkov za podané dovolanie a v druhom prípade bolo dovolacie konanie

zastavené. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti formuluje aj námietku zbytočných prieťahov

spôsobených postupom okresného súdu v namietanom konaní, kde toto vníma spolu

s dovolacím konaním ako jeden celok.

K namietanému porušeniu označených práv zaručených , listinou

a dohovorom uznesením okresného súdu sp. zn. z 11. novembra 2019

12. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia

alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Na základe súčinnosti poskytnutej okresným súdom ústavný súd zistil,

že uznesenie okresného súdu sp. zn. z 11. novembra 2019 (o nepriznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov) bolo sťažovateľovi doručené 26. novembra 2019

(keď v zmysle 238 ods. 2 nadobudlo v uvedený deň aj právoplatnosť). Ústavnú

sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľ podal až 17. apríla 2020, teda dávno

po uplynutí určenej zákonnej lehoty dvoch mesiacov, ktorá mu uplynula k 27. januáru 2020.

Sumarizujúc uvedené, ústavný súd uzatvára, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti

smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 11. novembra 2019

je nutné považovať za podanú oneskorene, keďže ústavná sťažnosť nebola podaná v lehote

určenej . V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje odpustiť zmeškanie tejto lehoty

(napr. , ). Ústavný súd tak ústavnú sťažnosť v označenej časti

odmietol podľa ako oneskorene podanú.

K namietanému porušeniu označených práv zaručených , listinou

a dohovorom uznesením okresného súdu sp. zn. z 18. decembra 2019

13. V zmysle princípu subsidiarity zakotveného v poskytuje

ústavný súd v konaní podľa ochranu základným právam alebo slobodám

fyzických osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je teda rozdelený

medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základným právam a slobodám

poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo a ústavný súd až subsidiárne.

Vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 18. decembra 2019

(o zastavení dovolacieho konania) disponoval sťažovateľ účinným prostriedkom procesnej

obrany – sťažnosťou, ktorú aj využil. O sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho

úradníka bol oprávnený a povinný rozhodnúť sudca okresného súdu. Existencia

sťažnostného konania nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o uvedenom

uznesení, keďže sťažnosť v danom prípade predstavovala účinný právny prostriedok

ochrany práv sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu (porov. mutatis mutandis

, ). Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v označenej časti odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. a) pre nedostatok právomoci.

K namietanému porušeniu označených práv zaručených , listinou

a dohovorom uznesením okresného súdu sp. zn. z 27. januára 2020

14. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať

po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

15. Okresný súd v uznesení z 18. decembra 2019, ktorým dovolacie konanie zastavil,

uviedol, že po doručení dovolania sťažovateľa okresnému súdu bol sťažovateľ výzvou

z 20. septembra 2019 vyzvaný k úhrade súdneho poplatku za podané dovolanie,

a to v lehote do desiatich dní odo dňa doručenia výzvy spolu s poučením o následkoch

nezaplatenia súdneho poplatku (zastavenie konania). Predmetná výzva bola sťažovateľovi

doručená 15. októbra 2019, pričom sťažovateľ požiadal po jej doručení okresný súd

o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré mu na základe uznesenia z 11. novembra 2019

nebolo priznané. Uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov bolo

sťažovateľovi doručené 26. novembra 2019 a v uvedený deň aj nadobudlo právoplatnosť.

Podľa vyjadrenia okresného súdu sťažovateľ predmetný súdny poplatok za dovolanie

v lehote desiatich dní od doručenia spomínanej výzvy neuhradil a neuhradil ho ani v lehote

desiatich dní od doručenia uznesenia o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.

Okresný súd v uznesení sp. zn. z 27. januára 2020, ktorým zamietol

sťažnosť sťažovateľa podanú proti uzneseniu o zastavení dovolacieho konania, uviedol,

že v zmysle o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) pre nezaplatenie poplatku súd podľa konanie

nezastaví, ak do uplynutia lehoty na zaplatenie súdneho poplatku bol podaný návrh

na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorému súd vyhovel; ak súd návrhu

vyhovie len sčasti, vyzve poplatníka na zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu,

ktorého sa oslobodenie netýka. Okresný súd uvedené ustanovenie interpretoval tak, že nebol

povinný sťažovateľa k zaplateniu súdneho poplatku opätovne vyzývať,

pretože v sťažovateľovom prípade nešlo o situáciu predvídanú citovaným ustanovením

(keď sa návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov sčasti vyhovie),

keďže jeho návrhu na priznanie oslobodenia nebolo vyhovené v celom rozsahu.

16. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej podstata

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,

ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú [ v spojení

s (napr. )]. Rámec povinností orgánov verejnej moci,

proti ktorým smeruje právo na súdnu a inú právnu ochranu, upravuje ,

zakotvujúci princíp právneho štátu – viazanosť verejnej moci právom, podľa ktorého štátne

orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,

ktorý ustanoví zákon. Každé konanie súdu, resp. iného orgánu verejnej moci,

ktoré nie je súlade so zákonom, t. j. ak orgán verejnej moci nekoná v rozsahu a spôsobom,

ktorý ustanoví zákon, protirečí príkazu ústavnej normy (napr. ).

Ako vyplýva z predchádzajúceho bodu odôvodnenia tohto uznesenia, okresný súd

sťažovateľovi celkom jasne ozrejmil, že postup okresného súdu, ktorý dovolacie konanie

zastavil po nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, bez toho aby sťažovateľa

opätovne vyzýval k zaplateniu poplatku, plne zodpovedal príslušným ustanoveniam zákona

o súdnych poplatkoch. Sťažovateľ tak podľa názoru ústavného súdu dostal na svoje

námietky o nezákonnosti postupu okresného súdu vyčerpávajúcu a zrozumiteľnú odpoveď,

v ktorej bolo sťažovateľovi celkom jasne s poukazom na relevantnú právnu úpravu

vysvetlené, že postup všeobecného súdu plne zodpovedal citovaných ustanoveniam zákona

o súdnych poplatkoch. Ústavný súd je zároveň toho názoru, že odpoveď okresného súdu

nijako neodporuje zmyslu a účelu aplikovaných ustanovení ,

ktorý ukladá účastníkovi konania po predchádzajúcom (jedinom) poučení o poplatkovej

povinnosti a následkoch jej nesplnenia uhradiť súdny poplatok v určenej lehote, ak je návrh

účastníka na oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu neúspešný.

17. Vychádzajúc zo záverov uvedených v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto

uznesenia, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti

uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 27. januára 2020 ako zjavne

neopodstatnenú a ako takú ju podľa odmietol.

K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postup okresného súdu v namietanom

konaní

18. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je účelom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba, domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(, , ). Jednou zo základných pojmových náležitostí

sťažnosti podľa je teda požiadavka smerovania sťažnosti

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého ústavná sťažnosť zohráva

aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok, slúžiaci

na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo,

aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. ,

, , ). Ústavný súd preto v rámci

svojej rozhodovacej činnosti (napr. , , , ,

, , ) prezentuje už ustálený záver, že základnému

právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ako aj právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)

sa poskytuje ochrana len vtedy, ak bola ústavná sťažnosť ústavnému súdu predložená

v čase, keď k namietanému porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie

v tomto čase ešte trvalo. Ako vyplýva z obsahu ústavnej sťažnosti a tiež z priložených

rozhodnutí okresného súdu, o dovolaní sťažovateľa bolo právoplatne rozhodnuté k dátumu

18. február 2020, keďže dovolacie konanie bolo zastavené uznesením okresného súdu

z 18. decembra 2019 a toto prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené uznesením okresného

súdu z 27. januára 2020, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 18. februára 2020.

19. Z uvedených skutočností vyplýva, že namietané konanie vo veci sťažovateľa,

vedené pred okresným súdom, bolo v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu

právoplatne skončené zastavením dovolacieho konania. Sťažovateľ prostredníctvom

právneho zástupcu doručil ústavnému súdu svoju ústavnú sťažnosť 17. apríla 2020. Ústavný

súd na základe uvedeného konštatuje, že sťažovateľ, ktorý sa domáha ochrany svojich

označených práv vo vzťahu k namietanému konaniu okresného súdu, sa so svojou ústavnou

sťažnosťou na ústavný súd obrátil v čase, keď už tento prostriedok nápravy vo vzťahu

k označenému konaniu okresného súdu nebol objektívne spôsobilý splniť svoj účel

(obdobne pozri sp. zn. , ). Ústavný súd preto ústavnú

sťažnosť sťažovateľa v označenej časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

20. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu