Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 583/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

zastúpeného

advokátom JUDr. Matejom Marhavým, Šafárikovo námestie 4, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. júla 2020

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. novembra 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 30. júla 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v procesnom postavení

žalovaného v konaní vedenom Okresným súdom Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“)

o zaplatenie sumy 24 500 € s príslušenstvom a sumy 10 500 € s príslušenstvom. Žalobcovia

sa v konaní domáhali zaplatenia uvedených súm z titulu uzatvorenej dohody o doplatení

ceny nehnuteľnosti z 25. októbra 2010 (ďalej len „dohoda o doplatení“). Podstatou dohody

o doplatení bolo, že pokiaľ sťažovateľ v rámci dobrovoľnej dražby získa nehnuteľnosť

draženú žalobcami, doplatí im rozdiel medzi vydraženou sumou a sumou 115 000 € v dvoch

častiach (70 % rozdielu do 30 dní od udelenia príklepu a 30 % rozdielu po uvoľnení

a odovzdaní nehnuteľnosti). Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že „Súdy nižšej

inštancie sa pri rozhodovaní o žalobe v zmysle vyššie uvedeného museli prejudiciálne

zaoberať platnosťou Dohody o doplatení ceny, čo bola počas celého konania jediná sporná

otázka.“.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti stručne popísal priebeh konania, z ktorého

vyplýva, že okresný súd vo veci najprv rozhodol rozsudkom sp. zn.

zo 16. apríla 2012 (ďalej len „prvý rozsudok okresného súdu“) tak, že žalobe vyhovel

v plnom rozsahu. Po podanom odvolaní však Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

rozsudkom sp. zn. z 10. septembra 2012 (ďalej len „prvý rozsudok krajského

súdu“) rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol. Následne po podaní dovolania

najvyšší súd prvý rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Po vrátení

krajský súd zrušil prvý rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Nasledujúci priebeh konania sa dá zhrnúť tak, že okresný súd ešte dvakrát (teda celkom

trikrát) žalobe vyhovel, krajský súd rozhodol o zrušení a vrátení veci až napokon v poradí

štvrtým uznesením sp. zn. z 27. marca 2018 (ďalej len „uznesenie krajského

súdu“) prvoinštančný rozsudok potvrdil, pričom oznámil prehodnotenie svojho právneho

názoru a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením okresného súdu.

4. Sťažovateľ proti potvrdzujúcemu uzneseniu krajského súdu podal dovolanie,

o ktorom najvyšší súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že dovolanie ako neprípustné

odmietol. Sťažovateľ uviedol, že dovolanie uplatnil podľa § 420 písm. f) Civilného

sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), pričom ho odôvodnil tým, že „Súdy nižšej inštancie

neposkytli žalovanému vôbec žiadne vysvetlenie, prečo sporná dohoda o doplatení... nemá

byť neplatná z dôvodu svojho rozporu s ust. § 29 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách“.

V tejto súvislosti ako nesprávny postup krajského súdu sťažovateľ uviedol strohé

konštatovanie krajského súdu o stotožnení sa s odôvodnením okresného súdu, pričom

okresný súd na danú otázku neposkytol odpoveď. V nadväznosti na uvedené tvrdenie

porušenie práv najvyšším súdom sťažovateľ vníma vo vyhodnotení tejto dovolacej

námietky.

Za nepreskúmateľné a arbitrárne považuje sťažovateľ napadnuté uznesenie

najvyššieho súdu, pretože „... sa žalovaný prvý krát dozvedel až z odôvodnenia uznesenia

dovolacieho súdu, že ním nastolená námietka rozporu právneho úkonu so zákonom [§ 29

ods. 2 o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), pozn.] údajne nie je

rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej, pričom aj tento záver dovolacieho súdu nie je

žiadnym spôsobom bližšie zdôvodnený.“.

5. Sťažovateľ zároveň uviedol, že dovolanie odôvodnil aj v zmysle § 421 ods. 1

písm. a) a za odklon krajského súdu od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu označil

právnu otázku týkajúcu sa rozporu dohody o doplatení s dobrými mravmi. Sťažovateľ

kritizoval rozhodnutie okresného súdu, na ktoré sa krajský súd odvolal tým, že spornú

dohodu o doplatení a rozpor s dobrými mravmi posudzoval výlučne vo vzťahu

ku skutkovým otázkam prípadu riešeného v náleze ústavného súdu sp. zn.

z 8. decembra 2010, a nie k všetkým skutkovým okolnostiam sťažovateľovho prípadu.

V tejto súvislosti sťažovateľ označil ďalšie okolnosti prípadu, ktoré odôvodňovali

podľa jeho názoru rozpor dohody o doplatení s dobrými mravmi a ktoré okresný súd

nezobral pri hodnotení vôbec do úvahy.

6. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhol odložiť vykonateľnosť rozsudku

krajského súdu. Návrh na odklad vykonateľnosti sťažovateľ odôvodnil intenzitou zásahu

do jeho práv, ako aj zložitou sociálnou a finančnou situáciou zapríčinenou zlým zdravotným

stavom.

Zároveň požiadal o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €, ktoré

odôvodnil nepriaznivou životnou situáciou, do ktorej sa dostal v dôsledku dlhotrvajúceho

súdneho sporu.

7. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom:

„Základne právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

, ako aj na spravodlivý proces podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo dňa 30.07.2020 porušené bolo.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 30.07.2020 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

Odkladá sa vykonateľnosť právoplatného rozsudku Krajského súdu v Žiline

sp. zn. zo dňa 27.03.2018.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi priznané

finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 EUR...

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť trovy...“

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

12. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

13. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

15. Sťažovateľ porušenie práv podľa a dohovoru

odôvodnil v podstate tým, že najvyšší súd odmietnutím jeho dovolania rezignoval

na poskytnutie súdnej ochrany sťažovateľovi zo strany krajského súdu, ktorého rozsudok

považuje za arbitrárny a nedostatočne odôvodnený.

16. Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len

vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd

môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích konaní.

17. V nadväznosti na uvedené východiská ústavný súd, poukazujúc na svoju

doterajšiu judikatúru, považuje za potrebné zdôrazniť, že otázka posúdenia, či sú splnené

podmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí zásadne do výlučnej právomoci

dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu.

Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142

ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu ktorých završuje najvyšší

súd (m. m. , ).

18. Ústavný súd poukazuje na to, že je primárnym východiskom

pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až 50 ). V súvislosti so základným právom podľa

treba mať zároveň na zreteli aj , podľa ktorého podmienky a podrobnosti

o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. , podľa ktorého sa možno

domáhať práv uvedených okrem iného v len v medziach zákonov, ktoré toto

ustanovenie vykonávajú ().

19. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(porov. napr. , , ).

20. Na základe uvedených právnych názorov ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým odmietol dovolanie

sťažovateľa.

III.1 K dovolaniu podľa

21. Ako prvé sťažovateľ napadol uznesenie najvyššieho súdu, keď namietal

nesprávne tvrdenie o neprípustnosti dovolania podľa .

Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti, ako aj v dovolaní tvrdil, že rozsudok krajského súdu

v spojení s rozsudkom okresného súdu je nedostatočne odôvodnený z hľadiska uplatnenej

námietky o rozpore dohody o doplatení s § 29 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách.

Dá sa konštatovať, že optikou dovolacieho rozhodnutia sa sťažovateľ pokúšal spochybniť

závery okresného súdu a ústavnú sťažnosť koncipoval ako „ďalšie odvolanie“. V záujme

zachovania právnej istoty a preskúmania, či sťažovateľovo tvrdenie o neposkytnutí

odpovede, resp. o oneskorenom poskytnutí odpovede na zásadnú otázku je z hľadiska

ústavného prieskumu relevantné, ústavný súd dohľadal prostredníctvom portálu

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutia okresného súdu a krajského

súdu.

22. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane judikuje, že rozhodnutia krajského súdu

ako odvolacieho súdu, argumentáciu v ňom uvedenú a rozhodnutia prvoinštančného súdu

vrátane jeho argumentácie nemožno posudzovať izolovane (, ,

), pretože prvoinštančné konanie, ako aj odvolacie konanie z hľadiska

predmetu konania tvoria jeden celok.

23. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nedostatok odôvodnenia rozhodnutia je

jednak porušením , ale aj dohovoru (m. m. ,

, , ), a zároveň uvedené vyplýva aj

z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Ruiz Torija c. Španielsko; Georgiadis

c. Grécko ; H. proti Belgicku, bod 53; Suominen proti Fínsku, bod 36; Helle proti Fínsku,

bod 60), ktorú by mal rovnako reflektovať.

24. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vo vzťahu k tvrdeniu

o neplatnosti dohody o doplatení z dôvodu rozporu s § 29 ods. 2 zákona o dobrovoľných

dražbách uviedol, že „... uvedená námietka nie je dôvodná, pretože súdy túto otázku

neriešili, nebola rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej, na ktorej by založili svoje

rozhodnutie“.

25. Sťažovateľ s uvedeným vyhodnotením nesúhlasil a trval na tom, že šlo

o podstatnú otázku, na ktorej založil krajský súd zrušujúce uznesenie sp. zn.

z 30. júna 2016 (išlo o tretie odvolacie rozhodnutie), pričom po vrátení veci sa okresný súd

týmto právnym názorom neriadil (žalobe opäť vyhovel) a následne ani krajský súd

vo svojom poslednom, potvrdzujúcom rozsudku nevysvetlil odklon svojho právneho

názoru.

26. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu objasnilo skutkový a právny základ

rozhodnutia, a preto ústavný súd konštatuje, že je plne realizované právo na súdnu ochranu

(m. m. ). Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia zhrňujúc

uviedol: „... pri posudzovaní dôvodnosti namietaného porušenia procesných práv

dovolateľa nezistil nedostatky v postupe súdov nižších inštancií... a nevyplýva z nich taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich podstaty a zmyslu.“

Zároveň, pokiaľ ide o nerešpektovanie právneho názoru okresným súdom v otázke

platnosti dohody o doplatení, je nutné odkázať na rozsudok okresného súdu, ktorý sa

otázkou platnosti dohody o doplatení rozsiahlym a vyčerpávajúcim spôsobom zaoberal.

Napokon konštatoval, že „ani žalovaná strana nepreukázala, že by výslovne takáto úprava

vzťahov medzi účastníkmi zmluvy akú dojednala bola nejakým právnym predpisom

zakázaná“.

Napokon ústavný súd zdôrazňuje, že v okolnostiach danej veci išlo o spor

o zaplatenie konkrétnej sumy, na ktorú sa sťažovateľ zaviazal uzatvorením dohody

o doplatení.

III.2 K dovolaniu podľa

27. Vo vzťahu k dôvodnosti dovolania podľa , teda

odklonu krajského súdu od rozhodovacej praxe najvyššieho súdu v otázke posúdenia

platnosti dohody o doplatení z hľadiska dobrých mravov, najvyšší súd v odôvodnení

napadnutého uznesenia uviedol: „Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ nesúhlasí

s úvahami a skutkovými závermi odvolacieho súdu a s vyhodnotením zistených skutkových

okolností; konkrétne v súvislosti s nastolenou otázkou dobrých mravov uviedol, že súd prvej

inštancie nebral do úvahy osobitné aspekty prejednávaného sporu, ako je zrejmá vedomosť

žalobcov o existencii ďalších exekučných záložných práv na nehnuteľnosti, neochota

žalobcov vypratať nehnuteľnosť a podobne. Z uvedeného vyplýva, že dovolateľ de facto

namieta nesprávnosť skutkových zistení; touto nesprávnosťou však nie je možné odôvodniť

dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzuje z ustanovenia .“

28. Ústavný súd nad rámec uvedeného hodnotenia prípustnosti dovolania

podľa odkazuje na rozsudok okresného súdu, ktorý sa otázkou

dobrých mravov v nadväznosti na platnosť dohody o doplatení zaberal v bodoch 31 a 32

rozsudku, kde komplexne zhodnotil osobné, ako aj majetkové pomery v okolnostiach

procesu uzatvárania dohody o doplatení medzi stranami sporu a vyvodil z nich záver o tom,

že dohoda o doplatení v tomto konkrétnom prípade dobrým mravom neodporuje.

29. V okolnostiach danej veci s prihliadnutím na citované časti odôvodnenia

napadnutého uznesenia, ale aj poukazujúc na rozsudok okresného súdu, najvyšší súd sa

v napadnutom uznesení zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal

s dovolacími dôvodmi sťažovateľa.

Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu napriek jeho stručnosti nemožno považovať

za neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch,

ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní

aplikovaných ustanovení (upravujúcich prípustnosť

dovolania a dovolacie dôvody v občianskoprávnych veciach).

30. Ústavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu

podľa nie je povinnosť konajúceho súdu akceptovať dôvody

prípustnosti opravného prostriedku uvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich

„nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie označeného

základného práva. V inom prípade by totiž konajúce súdy stratili možnosť posúdiť, či

zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené.

Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu výslovne

umožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať odoprenie

prístupu sťažovateľovi k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch

().

31. Ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup

najvyššieho súdu (v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.) nemajúci oporu

v procesných kódexoch. Posúdenie splnenia zákonných predpokladov (podmienok)

prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru o porušení

označených práv sťažovateľa v prípade, ak zákonné pravidlá dovolanie nepripúšťajú

(m. m. , ).

32. Keďže ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia sťažovateľom označených

práv a odmietol ústavnú sťažnosť podľa ako

zjavne neopodstatnenú, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi

(odloženie vykonateľnosti, finančné zadosťučinenie) sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu