Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 288/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku (sudca

spravodajca) a Martina Vernarského prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného advokátkou

JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká cesta 5680/2B, Pezinok, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa Slovenskej a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

pri rozhodovaním o trovách dovolacieho konania p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie vo výške

200 € (slovom dvesto eur), ktoré j e mu Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 326,66 € (slovom tristodvadsaťšesť eur a šesťdesiatšesť

centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Emílie Korčekovej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

6. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol:

«Sťažovateľ má postavenie žalobcu v 1. rade v kompenzačnom konaní vedenom

na Okresnom súde Bratislava I pod č.k. od 26.08.2008 podľa

Zb. o odškodnení majetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného postupu súdu v sume

637.063,75 eur (19.192.182,70 Sk) istiny s prísl. voči Slovenskej republike v zastúpení

Ministerstvom spravodlivosti SR (prílohy č. 2 a č. 3).

Sťažovateľ tvrdí, že je obeťou porušenia jeho práva na prejednanie kompenzačnej

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, s čím sa doposiaľ dôsledne a ústavne

konformne nevysporiadal Ústavný súd Slovenskej republiky - viď. sťažnostné konania

vo veci sp.zn. (sudca JUDr. M. Lalík pripojil odlišné stanovisko

podľa ktorého mal ústavný súd vo svetle okolností prípadu sťažnosti sťažovateľa vyhovieť),

sp.zn. (sťažnosť na prieťahy v odvolacom konaní vedenom na Krajskom

súde v Bratislave pod č.k. 5Co 702/2013)a .

Dovolací Najvyšší súd SR uznesením č.k. z 29.01.2018, doručené

06.03.2018 dovolanie sťažovateľa odmietol (výrok č. I), výrokom č. II. rozhodol,

že žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania (príloha č. 5).

Keďže porušovateľ bol nečinný, nekonal efektívne a nerozhodol s urýchlením

o trovách dovolacieho konania (čím nadviazal na svoje neefektívne konanie - viď.

), tak sťažovateľ podal dňa 18.01.2019 sťažnosť na prieťahy adresovanú

predsedovi Okresného súdu Bratislava I (príloha č.6), keďže nerozhodnutie o trovách

dovolacieho konania bránilo sťažovateľovi podanie sťažnosti na Európsky súd pre ľudské

práva po rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. -16 z 09.10.2018

(čo sťažovateľ zistil v súvislosti s požiadavkou na sfotenie spisu pre podanie sťažnosti

na ESĽP), ergo stav právnej neistoty sťažovateľa o výsledok kompenzačného konania

pri jeho posudzovaní ako CELKU trval / trvá extrémne dlho de facto od 25.03.2008, t.j.

viac ako 10 ROKOV a 10 MESIACOV, čo je z ústavnoprávneho hľadiska neprijateľné

a neakceptovateľné (príkladmo rozhodnutie ESĽP vo veci Čičmanec p. Slovensku

z 28.06.2016 a iné), pričom vec má pre sťažovateľa mimoriadny význam vzhľadom

k tomu, čo je v kompenzačnej veci pre neho v hre - „at stake“ ; k prieťahom v danej

kompenzačnej veci neprispel, vec je po právnej stránke jednoduchá - nezložitá .

Dňa 25.1.2019 Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. -169

z 25.1.2019, doručené 18.02.2019 (príloha č. 7) rozhodol konečne o trovách dovolacieho

konania.

Ergo v čase podania tejto ústavnej sťažnosti kompenzačné konanie ako CELOK

nie je právoplatne skončené , postupom porušovateľa došlo k porušeniu „primeranej

lehoty“ podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, došlo

k porušeniu .

Ergo, v čase podania tejto ústavnej sťažnosti beží sťažovateľovi 15 dňová lehota

na podanie sťažnosti voči uzneseniu porušovateľa č.k. -169 z 25.1.2019 ergo.

Sťažovateľ k prieťahom a zjavnej nečinnosti porušovateľa, jeho nezáujmu o vec,

neefektívnemu a nesúrodému konaniu neprispel, pričom vec je po právnej a skutkovej

stránke nezložitá , jednoduchá.

Sťažovateľ vzhľadom na skutkový stav veci a okolnosti prípadu k neefektívnemu

a nesúrodému, nekoncentrovanému a tendenčnému konaniu porušovateľa neprispel.

Stav právnej neistoty sťažovateľa o výsledok konania ako CELKU stále trvá...»

3. Sťažovateľ ďalej uviedol, že «porušovateľ v danej veci doposiaľ nepostupoval

tak, aby ochrana práv sťažovateľa bola rýchla a účinná, nepostupoval efektívne

a s urýchlením, hoc vzhľadom na predmet sporu tak mal. Vec aj v časti konania

a rozhodovania o trovách je podľa sťažovateľa po právnej a skutkovej stránke jednoduchá,

nezložitá. Podľa sťažovateľa je ním uplatnená výška primeraného zadosťučinenia -

odškodnenia nemajetkovej ujmy v sume 10.500,- eur za extrémnu dĺžku kompenzačného

konania primeraná a spravodlivá, súladná s rozhodovacou praxou Európskeho súdu

pre ľudské práva a to všetko v priamej príčinnej súvislosti s porušením „primeranej lehoty“

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a bezmocnosti sťažovateľa, prežitého psychického strádania

a utrpenia, bezmocnosti a beznádeje o výsledok kompenzačného konania, súladná

s rozhodovacou praxou ESĽP v prípade extrémne dlhých občianskoprávnych konaní,

teda 1.000.- eur a viac za každý rok stavu právnej neistoty sťažovateľa o výsledok konania

ako CELKU, obete porušenia práva zo strany Slovenskej republiky, čo obdobne judikoval

aj Najvyšší súd SR (uznesenie č.k. zo dňa 25. apríla 2012),

ktorý sa prihlásil k rozhodovacej praxi štrasburských orgánov.».

4. Sťažovateľ navrhol rozhodnúť týmto nálezom:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa , právo na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod č.k. porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom

pod č. k. konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

10.500,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný mu zaplatiť do 2 mesiacov

od právoplatnosti nálezu.

4. priznáva úhradu trov konania v sume 326,66Eur,

ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne -

advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

5. Ústavný súd uznesením č. k -13 zo 4. augusta 2020 prijal ústavnú

sťažnosť na ďalšie konanie.

II.

Vyjadrenie účastníkov

6. Predseda okresného súdu sa na výzvu ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti

podaním sp. zn. z 11. septembra 2020, v ktorom okrem iného uviedol:

„... sťažovateľ podal dňa 18. 01. 2019 tunajšiemu súdu sťažnosť na prieťahy v konaní

sp. zn. v súvislosti s rozhodovaním o výške trov dovolacieho konania.

Potvrdzujem, že v správnom denníku evidujeme túto sťažnosť pod . Sťažnosť

sťažovateľa zo dňa 18. 01. 2019 bola vybavená Upovedomením o spôsobe vybavenia

sťažnosti zo dňa 13. 02. 2019 tak, že sťažnosť na prieťahy súdu pri rozhodovaní o výške

trov dovolacieho konania bola vyhodnotená ako dôvodná v období od 06. 03. 2018

do 25. 01. 2019, pretože súd v uvedenom období nekonal. Bývalá podpredsedníčka

tunajšieho súdu sa sťažovateľovi za spôsobené prieťahy v konaní ospravedlnila

a nakoľko však vytýkaný nedostatok v postupe súdu bolo odstránený, ďalšie opatrenia

v predmetnej veci neprijala.

Poukazujem na to, že konanie sp. zn. je právoplatne skončené.

Tunajší súd vo veci samej rozhodol dňa 03. 05. 2012. Rozsudok zo dňa 03. 05. 2012.

č. k. -79 nadobudol právoplatnosť dňa 30. 11. 2015, a to v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 06. 2015, č. k. -116,

ktorým potvrdil rozsudok tunajšieho súdu a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania.“

7. Sťažovateľ vo vyjadrení z 25. septembra 2020 uviedol okolnosti týkajúce

sa podľa neho nesprávneho postupu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len ,,najvyšší súd“) v dovolacom konaní.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami

dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právne posúdenie veci

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote)

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. , ).

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza

zo zásady vyplývajúcej z a Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

15. V zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157

ods. 1 „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.

16. V posudzovanej veci považuje ústavný súd za nevyhnutné uviesť, že okresný súd

vo veci sťažovateľa rozhodol rozsudkom už 3. mája 2012 a vec sťažovateľa bola

právoplatne skončená rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -116

z 3. júna 2015, ktorým bol rozsudok okresného súdu z 3. mája 2012 potvrdený. Sťažnosť

na prieťahy v konaní pred okresným súdom v merite veci už bola predmetom posudzovania

ústavného súdu, pričom uznesením sp. zn. z 9. októbra 2018 bola

odmietnutá ako zjavne neopodstatnená z dôvodu, že v čase doručenia návrhu na začatie

konania podľa ústavnému súdu, t. j. 11. mája 2018, bolo napadnuté

konanie na okresnom súde právoplatne skončené, v dôsledku čoho už k namietanému

porušovaniu základného práva sťažovateľa podľa a práva sťažovateľa

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom okresného súdu nemohlo dochádzať.

Napriek tomu, že konanie pred všeobecnými súdmi sa v zásade posudzuje ako celok,

nie je bez významu skutočnosť, či napádaný postup súdov sa týka konania

pred právoplatným skončením veci v merite alebo ide o rozhodovanie o mimoriadnom

opravnom prostriedku, resp. už iba o rozhodovanie o trovách konania po využití

mimoriadneho opravného prostriedku (vo veci sťažovateľa dovolania), ako to je vo veci

sťažovateľa. Sťažovateľ sa totiž v stave právnej neistoty vo vzťahu k meritu veci

nenachádza po dobu 10 a pol roka, tak ako sa to snaží v ústavnej sťažnosti tvrdiť.

17. Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd postupom okresného súdu pri rozhodovaní

o merite veci nezaoberal a posudzoval iba možné porušenie sťažovateľových práv postupom

okresného súdu pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania.

18. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky,

či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu,

a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup, akým v konaní postupoval súd. V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, , ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľa.

19. Po právoplatnosti uznesenia najvyššieho súdu, ktorým bolo odmietnuté dovolanie

sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu, bolo úlohou okresného súdu rozhodnúť

o trovách dovolacieho konania. Rozhodovanie o trovách nemožno hodnotiť

ako také, ktoré sa vyznačuje právnou a ani skutkovou zložitosťou a patrí do štandardnej

rozhodovacej praxe súdov. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie

prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd zistil, že sťažovateľ svojím

konaním k zbytočným prieťahom v jeho veci neprispel. Tretím hodnotiacim kritériom,

podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, bol samotný postup okresného súdu.

20. Spis z najvyššieho súdu bol po rozhodnutí o dovolaní doručený na okresný súd

6. februára 2018. Okresný súd o trovách dovolacieho konania rozhodol uznesením

z 25. januára 2019. Ústavný súd preto konštatuje, že okresný súd bol vo veci sťažovateľa

nečinný takmer 12 mesiacov, čo ústavný súd hodnotí ako zbytočné prieťahy.

IV.

Záver

21.Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. pri rozhodovaní o trovách dovolacieho

konania došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

podľa a práva podľa dohovoru.

22. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ak ústavný súd ústavnej sťažnosti

vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou

nečinnosťou, vo veci konal.

23. Ústavný súd okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov

neprikázal, pretože konanie bolo v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne

skončené.

24. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ,

ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie, ak o to požiadal.

25. Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 500 €,

ktoré odôvodnil extrémnou dĺžkou konania 10 a pol roka.

26. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

27. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení výšky primeraného finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu a význam veci pre sťažovateľa.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia preto ústavný súd prihliadol

hlavne na skutočnosť, že sťažovateľ sa v stave právnej neistoty nachádzal iba v súvislosti

s rozhodovaním o trovách dovolacieho konania (mimoriadne opravné konanie

po právoplatnom skončení veci), a preto ústavný súd nemohol akceptovať námietky

o extrémne dlhom rozhodovaní v merite veci. Vzhľadom na podanie ústavnej sťažnosti

podanej po právoplatne skončenom konaní a približne dvanásťmesačným prieťahom

vo vzťahu k rozhodovaniu už len o trovách dovolacieho konania priznal ústavný súd

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 € a vo zvyšnej časti

ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku).

28. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

29. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

30. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania vo výške 326,66 €. Ústavný súd

podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume

požadovanú náhradu trov konania vo výške 326,66 €, ktorá zodpovedá trovám právneho

zastúpenia za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019 (príprava a prevzatie veci

a písomné vyhotovenie sťažnosti) v hodnote po 163,33 €.

31. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

32. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2021

Robert Šorl

predseda senátu