Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 208/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2014

predbežne prerokoval sťažnosť J. S., a spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o.,

Košická 37, Bratislava, zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Novomeského

25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. S. a spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. decembra 2013 doručená sťažnosť J. S. a spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r.

o. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18

C/151/2008.

2. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú že podali na okresnom súde žalobný návrh,

ktorý je vedený pod sp. zn. proti Slovenskej republike, v zastúpení

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, na náhradu škody z titulu nesprávneho

úradného postupu. V ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia uviedli, že okresný súd bol dlhšiu

dobu nečinný a prvé pojednávanie uskutočnil až 6. marca 2012 a na druhom pojednávaní

3. mája 2012 rozhodol v merite veci. Proti rozhodnutiu podali sťažovatelia odvolanie, avšak

okresný súd ani po viac ako jednom roku a piatich mesiacoch nepredložil vec odvolaciemu

súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Sťažovatelia sú toho právneho názoru, že postupom

okresného súdu došlo k porušeniu ich základného práva podľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože okresný súd „... svojvoľne

zadržiava spisový materiál a tento nepredložil ani do dnešného dňa odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie o odvolaní sťažovateľov“.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo J. S. a obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o.

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá

a právo prerokovanie veci v primeranej lehote podľa ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v Bratislave v kompenzačnom konaní č. k. porušené bolo

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov

3. J. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €..., ktoré je

Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

4. Obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. sa priznáva primerané

finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €..., ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný

vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

5. J. S. priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 €..., ktoré je Krajský súd

v Bratislave povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. Emílie

Korčekovej, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

6. VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. priznáva úhradu trov konania v sume

269,58 €... ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet jeho právnej

zástupkyne advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu...“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti

sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody

na jej odmietnutie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A

6. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

7. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním, a to vzhľadom na situáciu, že sťažovatelia v konaní pred ústavným

súdom nepreukázali podanie sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a nasl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

8. Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo

strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na

verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti

súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy

pri výkone súdnictva. Podľa § 64 ods. 1, 2 a 3 zákona o súdoch účelom vybavovania

sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady

dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov. Orgán, ktorý vybavuje

sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na

riadne vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti

ktorým sťažnosť smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti.

Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak to je potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky. Podľa § 66 zákona o súdoch o spôsobe

vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov musí byť

sťažovateľ upovedomený písomne. To neplatí, ak sťažovateľ na písomnom upovedomení

netrvá alebo ak sťažovateľ zomrel, stal sa nezvestným alebo je pre trvalý pobyt v cudzine

nedosiahnuteľný.

9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ); takéto dôvody ústavný

súd nezistil.

10. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý

vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov

a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4,

§ 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobné konzekvencie

vyplývajú aj z už citovaného ustanovenia § 64 a § 66 zákona o súdoch.

11. Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62

ods. 1 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53

ods. 1 len v tom prípade, ak sťažovateľ podaním sťažnosti

poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy

a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou

činnosťou. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie sú oprávnení podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

12. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

13. Sťažovatelia (kvalifikovane zastúpení advokátkou) v podanej sťažnosti a k nej

pripojených prílohách netvrdili a ani nedoložili podstatné skutočnosti, na základe ktorých by

bolo možné dospieť k záveru, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podali sťažnosť

na prieťahy v postupe okresného súdu adresovanú predsedovi okresného súdu. Ústavný súd

dopytom na okresnom súde zistil, že sťažovatelia skutočne nepodali sťažnosť na prieťahy

v konaní predsedovi okresného súdu. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru,

že v zmysle sťažnosť nie je prípustná, a preto ju

odmietol podľa .

II.B

14. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie

návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným

základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd

nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

15. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

, , ). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že

nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

).

16. Ústavný súd zo sťažnosti a dopytom na okresnom súde zistil, že vec bola

okresným súdom 16. decembra 2013 odstúpená Krajskému súdu v Bratislave na

rozhodnutie o podanom odvolaní a z toho dôvodu už k prieťahom v konaní pred okresným

súdom nedochádza.

III.

17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.

Podľa k rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko

sudca Milan Ľalík.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014