Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 208/2014
PDF · 175.66 KB
No categories available
I. ÚS 208/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2014
predbežne prerokoval sťažnosť J. S., a spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o.,
Košická 37, Bratislava, zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Novomeského
25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod
sp. zn. 18 C/151/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. S. a spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
11. decembra 2013 doručená sťažnosť J. S. a spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r.
o. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18
C/151/2008.
2. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú že podali na okresnom súde žalobný návrh,
ktorý je vedený pod sp. zn. 18 C/151/2008 proti Slovenskej republike, v zastúpení
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, na náhradu škody z titulu nesprávneho
úradného postupu. V ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia uviedli, že okresný súd bol dlhšiu
dobu nečinný a prvé pojednávanie uskutočnil až 6. marca 2012 a na druhom pojednávaní
3. mája 2012 rozhodol v merite veci. Proti rozhodnutiu podali sťažovatelia odvolanie, avšak
okresný súd ani po viac ako jednom roku a piatich mesiacoch nepredložil vec odvolaciemu
súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Sťažovatelia sú toho právneho názoru, že postupom
okresného súdu došlo k porušeniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie ich záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože okresný súd „... svojvoľne
zadržiava spisový materiál a tento nepredložil ani do dnešného dňa odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie o odvolaní sťažovateľov“.
3. V nadväznosti na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo J. S. a obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o.
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá
Ústavy Slovenskej republiky a právo prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v Bratislave v kompenzačnom konaní č. k. 18 C 151/2008 porušené bolo
2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov
3. J. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €..., ktoré je
Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu
4. Obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. sa priznáva primerané
finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €..., ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný
vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu
5. J. S. priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 €..., ktoré je Krajský súd
v Bratislave povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. Emílie
Korčekovej, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu
6. VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. priznáva úhradu trov konania v sume
269,58 €... ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet jeho právnej
zástupkyne advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, do dvoch mesiacov od právoplatnosti
nálezu...“
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti
sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody
na jej odmietnutie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.A
6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
7. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky
na konanie pred ním, a to vzhľadom na situáciu, že sťažovatelia v konaní pred ústavným
súdom nepreukázali podanie sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
8. Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo
strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na
verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti
súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy
pri výkone súdnictva. Podľa § 64 ods. 1, 2 a 3 zákona o súdoch účelom vybavovania
sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady
dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov. Orgán, ktorý vybavuje
sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na
riadne vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti
ktorým sťažnosť smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti.
Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak to je potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky. Podľa § 66 zákona o súdoch o spôsobe
vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov musí byť
sťažovateľ upovedomený písomne. To neplatí, ak sťažovateľ na písomnom upovedomení
netrvá alebo ak sťažovateľ zomrel, stal sa nezvestným alebo je pre trvalý pobyt v cudzine
nedosiahnuteľný.
9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa § 62 a nasl.
zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody ústavný
súd nezistil.
10. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý
vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov
a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4,
§ 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobné konzekvencie
vyplývajú aj z už citovaného ustanovenia § 64 a § 66 zákona o súdoch.
11. Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62
ods. 1 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ podaním sťažnosti
poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy
a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou
činnosťou. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie sú oprávnení podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
12. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
13. Sťažovatelia (kvalifikovane zastúpení advokátkou) v podanej sťažnosti a k nej
pripojených prílohách netvrdili a ani nedoložili podstatné skutočnosti, na základe ktorých by
bolo možné dospieť k záveru, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podali sťažnosť
na prieťahy v postupe okresného súdu adresovanú predsedovi okresného súdu. Ústavný súd
dopytom na okresnom súde zistil, že sťažovatelia skutočne nepodali sťažnosť na prieťahy
v konaní predsedovi okresného súdu. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru,
že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
II.B
14. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie
návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným
základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným
zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd
nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).
15. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05, III. ÚS 81/05). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že
nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02,
16. Ústavný súd zo sťažnosti a dopytom na okresnom súde zistil, že vec bola
okresným súdom 16. decembra 2013 odstúpená Krajskému súdu v Bratislave na
rozhodnutie o podanom odvolaní a z toho dôvodu už k prieťahom v konaní pred okresným
súdom nedochádza.
III.
17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.
Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde k rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko
sudca Milan Ľalík.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. mája 2014