Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 58/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2021 v senáte

zloženom z predsedu Libora Duľu a zo sudcov Ladislava Duditša a Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Bytového družstva so sídlom

v Trnave, Ludvika van Beethovena 26, Trnava, IČO 00 175 480, zastúpeného advokátskou

kanceláriou UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r. o., Mliekarenská 2,

Bratislava, v mene ktorej koná jej konateľ a advokát JUDr. Jozef Štefánik, ktorou namieta

porušenie základného práva zaručeného a práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 23. septembra 2020, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť Bytového družstva so sídlom v Trnave o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. januára 2021 doručená ústavná sťažnosť Bytového družstva so sídlom v Trnave,

Ludvika van Beethovena 26, Trnava, IČO 00 175 480 (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

UNITED LAWYERS, advokátskou kanceláriou, s. r. o., Mliekarenská 2, Bratislava, v mene

ktorej koná jej konateľ a advokát JUDr. Jozef Štefánik, ktorou namieta porušenie

základného práva zaručeného (ďalej len „“)

a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 23. septembra 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že pôvodní žalobcovia

(vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so súpisným číslom ,

) sa v konaní vedenom Okresným súdom Trnava (ďalej len „okresný

súd“) pod sp. zn. proti obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a. s.

(ďalej len „žalovaná“), domáhali uloženia povinnosti vydať im bezdôvodné obohatenie

s príslušenstvom. Vydanie bezdôvodného obohatenia pôvodní žalobcovia odôvodňovali

tým, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome ako spotrebitelia

a žalovaná uzavreli zmluvu o termínovanom úvere (ďalej len

„zmluva o úvere“), na základe ktorej sa žalovaná zaviazala poskytnúť úver

v sume 1 200 000 Sk na účely zhotovenia náterov a utesnenia spár na bytovom dome

horolezeckou technikou, výmeny vchodových dverí a zvončekov bytového domu. Podľa

čl. 5.5 zmluvy o úvere mala banka (žalovaná) právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú

sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika klienta, pričom túto zmenu mala povinnosť

písomne klientovi oznámiť. Žalovaná následne 8. júna 2011 pôvodným žalobcom

adresovala oznámenie o zvýšení úrokového rozpätia, ktoré bolo realizované 1. júlom 2011

na 2,5 % p. a. Podľa sťažovateľa sa žalovaná z dôvodu zvýšenia úrokovej sadzby

bezdôvodne obohatila o sumu 614,29 €.

3. Okresný súd uznesením č. k. -276 z 28. decembra 2018 pripustil

v súlade s príslušnými ustanoveniami (ďalej len „“)

zmenu subjektov na strane žalobcov tak, že z konania vystúpili pôvodní žalobcovia a na ich

miesto vstúpil ako žalobca sťažovateľ.

4. Okresný súd následne rozsudkom sp. zn. z 19. februára 2019

(ďalej len „rozsudok z 19. februára 2019“) žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom

akceptoval námietku premlčania vznesenú žalovanou s poukazom na § 107 ods. 2

.

5. Krajský súd na odvolanie rozsudok okresného súdu z 19. februára 2019

napadnutým rozsudkom potvrdil ako vecne správny. Podľa sťažovateľa je napadnutý

rozsudok krajského súdu arbitrárny, nedôvodný a argumentačne neudržateľný a zároveň aj

formalistický a nepreskúmateľný pre nedostatok presvedčivých dôvodov. Napadnutý

rozsudok krajského súdu podľa sťažovateľa vykazuje znaky svojvoľnosti a arbitrárnosti,

popiera zmysel interpretovaných a aplikovaných právnych noriem a neobsahuje dostatočne

náležité a zrozumiteľné vysvetlenie prípadu.

6. V konkrétnostiach sťažovateľ namieta nesprávnosť interpretácie § 107

, posúdenia postavenia spotrebiteľov, ako aj výkladu Občianskeho

o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ako aj

opomenutie aplikácie a a .

7. Okrem uvedeného sťažovateľ argumentuje, že krajský súd sa veľmi stroho

vysporiadal s posúdením rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi. V tejto súvislosti

dôvodí, že pri aplikácii rozporu s dobrými mravmi je potrebné sa zaoberať jednotlivými

skutkovými okolnosťami individuálneho prípadu, na základe ktorých je možné konštatovať,

či konanie žalovanej pri aplikácii námietky premlčania bolo alebo nebolo v súlade

s dobrými mravmi. Vo veci konajúce všeobecné súdy podľa sťažovateľa neposudzovali

dobromyseľnosť žalovanej pri aplikácii a vznesení námietky premlčania, ale zaoberali sa iba

zákonnou možnosťou vznesenia danej námietky. Všeobecné súdy sa teda nezaoberali

zákonnou nemožnosťou, resp. obmedzením vznesenia námietky upravenými v § 3 ods. 1

.

8. Podľa sťažovateľa sa všeobecný súd mal zaoberať otázkou, z akého dôvodu

žalovaná vzniesla námietku premlčania, ktorá podľa jeho názoru je v rozpore s ,

a zároveň skúmať, či ju žalovaná nevzniesla len s cieľom poškodiť druhú stranu právneho

vzťahu.

9. Sťažovateľ ďalej dôvodí, že žalovaná nielenže svojím úmyselným konaním

porušila ustanovenia upravujúce spotrebiteľské právo, ale celkom

zjavne aj ustanovenia , keďže dlžníci – vlastníci bytov a nebytových

priestorov – spotrebitelia platili úroky v dohodnutej sume, avšak žalovaná – banka si

po čase svojvoľne na základe vlastného uváženia určila iné úrokové rozpätie, ktoré bolo

fixne dohodnuté už pri podpise zmluvy o úvere, pričom zo samotného znenia čl. 5.5

predmetnej zmluvy nebolo jasné, či je možné meniť len úrokovú sadzbu alebo aj úrokové

rozpätie. Podľa sťažovateľa nemožno dospieť k inému významu zmluvného dojednania

čl. 5.5 zmluvy o úvere ako k takému, že úrokové rozpätie nebolo možné meniť.

10. S odkazom na (Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd

môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony,

ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie

alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.) sťažovateľ

prezentuje názor, podľa ktorého je jednoznačné, že právna argumentácia žalovanej je

absurdná, takže slúži k zneužitiu procesnoprávnych inštitútov na bezúspešné bránenie práva.

11. Sťažovateľ zdôrazňuje, že proti napadnutému rozsudku krajského súdu nemá

k dispozícii iný účinný procesný prostriedok nápravy, keďže proti citovanému rozhodnutiu

nie je prípustné dovolanie v súlade s z dôvodu, že napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy.

12. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie základného práva zaručeného a práva zaručeného

dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, napadnutý rozsudok krajského súdu zruší

a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná sťažovateľovi náhradu trov konania.

II.

Relevantná právna úprava

13. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V súlade s podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

14. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

V súlade s ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, ktorý je neprípustný.

Podľa a ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd (odsek 2). Ústavný súd neodmietne prijatie ústavnej sťažnosti

pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu

priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov hodných osobitného

zreteľa (odsek 3).

15. Podľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,

ak to zákon pripúšťa.

V zmysle dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

17. Z citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Ochrana

ústavnosti nie je výlučnou úlohou ústavného súdu, ale všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Aj pre všeobecné súdy vyplýva priamo z (

ods. 1) povinnosť chrániť v konaní a pri rozhodovaní nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,

preto sa subsidiárna právomoc ústavného súdu uplatní až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. napr. ). Ak teda právny poriadok poskytuje

sťažovateľovi iné právne prostriedky ochrany práv garantovaných alebo

medzinárodnou zmluvou, a to aj v podobe možnosti uplatnenia riadnych alebo

mimoriadnych opravných prostriedkov v konaní pred všeobecným súdom, nemôže sa pred

ich vyčerpaním domáhať úspešne ochrany práv v konaní pred ústavným súdom. Konanie

pred ústavným súdom predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (, ,

, ).

18. Vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje na účinnú ochranu

základných práv a slobôd a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jednou z podmienok prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

aj podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom [ v spojení s ].

V prípade jej nesplnenia platí, že ústavná sťažnosť je neprípustná. Výnimkou z tohto

pravidla je situácia, keď sťažovateľ preukáže, že právne prostriedky, ktoré mu priznáva

zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, nevyčerpal z dôvodov hodných

osobitného zreteľa. Dôkazné bremeno pri preukazovaní dôvodov hodných osobitného

zreteľa je na sťažovateľovi.

19. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil, že jej podstatou je

tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorý sťažovateľ považuje

za arbitrárny, nedôvodný a argumentačne neudržateľný a zároveň aj formalistický

a nepreskúmateľný pre nedostatok presvedčivých dôvodov (k tomu pozri predovšetkým

argumentáciu obsiahnutú v bode 5 tohto uznesenia).

20. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každého návrhu skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Ako už bolo naznačené, podmienkou toho, aby ústavný súd pristúpil k meritórnemu

prejednaniu ústavnej sťažnosti, je vyčerpanie dostupných prostriedkov nápravy, ktorých

uplatnenie sťažovateľovi právny poriadok priznáva. V civilnom sporovom konaní je to aj

podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku podľa a nasl. , a to

za situácie, že tento opravný prostriedok je účinný na ochranu sťažovateľom označených

práv (, , , , ).

21. Vzhľadom na v spojení s treba prisvedčiť

sťažovateľovi (k tomu pozri bod 11 tohto uznesenia), že v danom prípade dovolanie,

prípustnosť ktorého by sa opierala o (teda dovolanie z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom), neprichádza do úvahy, a to

pre nesplnenie podmienky majetkového cenzu, keďže suma požadovaného plnenia je

podlimitná v zmysle . Inými slovami, z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci krajským súdom nie je v danom prípade dovolanie proti rozsudku

krajského súdu prípustné.

22. Opačná je však situácia v kontexte sťažnostnej argumentácie sťažovateľa, ktorou

brojí proti arbitrárnemu odôvodneniu obsiahnutému v napadnutom rozsudku krajského

súdu. V prípade ústavnej sťažnosti tvoriacej predmet konania ústavný súd po dôslednom

posúdení jej odôvodnenia konštatuje, že argumentácia sťažovateľa vo vzťahu k tvrdenému

neoprávnenému zásahu do práv na súdnu ochranu podľa a spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je založená na namietaných nedostatkoch v procesnom

postupe krajského súdu, ktoré vyústili do svojvoľného (arbitrárneho), resp. nedostatočne

odôvodneného rozhodnutia.

23. V sú taxatívne vypočítané procesné vady konania takého stupňa

závažnosti, pre ktoré je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu v merite veci alebo

rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je tak

založená na princípe univerzality, čo znamená, že dovolaním možno napadnúť každé

rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie skončilo, prípadne ktorým sa rozhodlo

v merite veci. Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je pritom rozsudok, ktorým

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdzuje, alebo mení [k tomu pozri aj bod

9.1 uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 19. januára 2017 publikovaného pod R 19/2017].

24. Ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť

dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla

intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý

proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa

vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu a ktoré tak zároveň

znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej

ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany

sporu, právo vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní a pod.

(pozri k tomu uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 25. októbra 2017).

25. Ústavný súd si uvedomuje, že otázka posúdenia, či v konkrétnej veci sú splnené

podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí v rámci takého konania

do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Ústavný súd sa pri posudzovaní prípustnosti

dovolania z pohľadu nutnosti jeho vyčerpania ako podmienky prípustnosti ústavnej

sťažnosti (t. j. pri posudzovaní, či v konkrétnom prípade ide o účinný prostriedok nápravy)

môže obmedziť výlučne na formálne posúdenie jeho prípustnosti. Dovolanie neprichádza

do úvahy ako účinný prostriedok nápravy najmä vtedy, ak je na prvý pohľad zjavné,

že dovolanie je v danom prípade neprípustné, napríklad preto, lebo to výslovne vylučuje

procesná norma (napr. , a pod.). Ďalšou osobitnou výnimkou

z pravidla o subsidiarite konania o ústavnej sťažnosti je situácia, ak sťažovateľ tvrdí

a preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu patria na ochranu jeho základných

práv a slobôd, z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

26. S prihliadnutím na skutkovú a právnu argumentáciu sťažovateľa, ktorou v zásade

namieta nedostatočnosť odôvodnenia meritórneho rozhodnutia odvolacieho súdu,

a s prihliadnutím na skutočnosť, že právo na riadne odôvodnenie je obsahovou súčasťou

práva na spravodlivý proces, ústavný súd konštatuje, že jeho právomoci v konkrétnych

okolnostiach veci predchádza právomoc najvyššieho súdu sa predmetnou argumentáciou

sťažovateľa (resp. jeho tvrdením o vade zmätočnosti) zaoberať a jej opodstatnenosť

preskúmať.

27. Ústavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o podanej ústavnej

sťažnosti v rámci jej predbežného prerokovania podľa jej obsahu a dopytom na okresnom

súde zistil, že sťažovateľ proti napadnutému rozsudku krajského súdu do času rozhodovania

ústavného súdu o ústavnej sťažnosti dovolanie nepodal. Meritórne preskúmanie ústavnej

sťažnosti sťažovateľa ústavným súdom v situácii, keď nevyužil právny prostriedok ochrany

svojich základných práv, ktorý mu zákon účinne poskytoval, t. j. nepodal dovolanie, hoci ho

podať mohol a mal, by bolo porušením princípu subsidiarity ako sťažnostného atribútu

vzťahu medzi ústavným súdom a sústavou všeobecných súdov, na ktorom je založené

rozhodovanie o ústavných sťažnostiach podľa ().

28. Sťažovateľ tiež ani netvrdil (tým menej preukazoval), že dovolanie

v konkrétnych okolnostiach veci nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto

zo strany ústavného súdu neprichádza do úvahy ani prípadný postup podľa § 132 ods. 3

.

29. Keďže v konkrétnych okolnostiach veci sťažovateľ, ktorý na podklade svojej už

citovanej argumentácie tvrdil, že v dôsledku v jeho veci konajúceho odvolacieho súdu došlo

k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, mal k dispozícii účinný

právny prostriedok, a to dovolanie podľa , je daná právomoc najvyššieho

súdu sa skutkovou a právnou argumentáciou zaoberať v dovolacom konaní (obdobne

a ).

30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnú sťažnosť smerujúcu proti

napadnutému rozsudku krajského súdu odmietol z dôvodu neprípustnosti podľa § 56 ods. 2

písm. d) v spojení s .

31. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, zaoberať sa ďalšími procesnými

návrhmi sťažovateľa stratilo svoje opodstatnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2021

Libor DUĽA

predseda senátu