Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 101/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov Ladislava Duditša

a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpenej advokátkou

JUDr. Monikou Meňhertovou, Floriánska 16, Košice, ktorou namieta porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. októbra 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Monikou

Meňhertovou, ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka má v napadnutom konaní postavenie

právnej nástupkyne po pôvodnej žalobkyni (jej matke, pozn.). Samotné napadnuté konanie

sa na okresnom súde začalo 14. augusta 2006 na základe návrhu na vydanie

platobného rozkazu o zaplatenie sumy 1 198,50 Sk (39,78 €) s príslušenstvom. Právna

predchodkyňa sťažovateľky následne 30. januára 2007 zomrela. Okresný súd uznesením

č. k. -65 z 3. júna 2010 konanie prerušil do právoplatného ukončenia

dedičského konania. Na základe ústavnej sťažnosti podanej sťažovateľkou 21. októbra 2019

vydal ústavný súd nález č. k. -41 z 23. júna 2020, ktorým rozhodol o porušení

sťažovateľkinho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jej

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v napadnutom konaní, okresnému súdu

prikázal konať bez zbytočných prieťahov, sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie

v sume 1 000 € a náhradu trov konania. Okresný súd sťažovateľke doručil 19. októbra 2020

oznámenie (ako odpoveď na jej žiadosť o nariadenie termínu pojednávania), v ktorom

uviedol, že napadnuté konanie je potrebné v danom momente ponechať prerušené

s poukazom na skutočnosť, že sťažovateľka podala odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým

okresný súd potvrdil nadobudnutie dedičstva sťažovateľkou ako jedinou dedičkou, a tiež

s ohľadom na skutočnosť, že na je na mieste pôvodnej žalobkyne zapísaný

, vklad povolený 16. októbra 2019.

3. Sťažovateľka tvrdí, že vzhľadom na odpoveď okresného súdu z 19. októbra 2020

v napadnutom konaní opäť dochádza k zbytočným prieťahom, a domnieva sa, že je potrebné

aby znova zasiahol ústavný súd. Sťažovateľka považuje za preukázané, že názor okresného

súdu je nesprávny a súd môže postupovať v napadnutom konaní s ňou ako právnou

nástupkyňou, pretože aj keby odvolací súd vyhovej jej odvolaniu, neexistuje alternatíva,

že by bol dedičom niekto iný ako ona. K zápisu na LV uviedla, že žalovaný nárok sa týka

dlhu na nájomnom z marca 2006, a preto zmena vlastníckeho práva v roku 2019 nemôže

mať žiadny vplyv na napadnuté konanie. Sťažovateľka sa domnieva, že aj s ohľadom

na skutočnosť, že po 14 rokoch od začiatku konania nebolo nariadené žiadne pojednávanie,

je zotrvávanie okresného súdu na prerušenom konaní nezmyselné. Sťažovateľka zároveň

uviedla, že v konaniach (bez špecifikácie konkrétnych konaní, pozn.), v ktorých jej právna

predchodkyňa nevystupovala ako žalobkyňa, ale ako žalovaná, pričom ide o rovnaký okruh

sporových strán a spory sa týkajú pohľadávok viažucich sa k rovnakej nehnuteľnosti, už

neskončené dedičské konanie nie je prekážkou konania. Sťažovateľka tvrdí, že je pre ňu

frustrujúce, ak ten istý súd aplikuje dvojaký názor na riešenie identického právneho

problému vždy v prospech jej protistrany.

4. Sťažovateľka preto navrhovala, aby ústavný súd konštatoval, že v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -41 z 23. júna 2020 okresný

súd opäť porušil jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Zároveň si opäť uplatnila

finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 € a náhradu trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

10. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

11. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

13. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či napadnutým

postupom okresného súdu po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -41

z 23. júna 2020 (7. júla 2020) došlo znova k porušeniu sťažovateľkinho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jej práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

14. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (,

, , ).

15. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

16. Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného

práva podľa , resp. práva podľa dohovoru opakovane

konštatuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (, , , ). Ústavný súd

poukazuje na právny názor vyslovený v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorého ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. , ). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd

spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom

ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. , , ). V prípade,

keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu

sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne

neopodstatnenú (napr. , , ).

17. Zo samotnej ústavnej sťažnosti je zrejmé, že od právoplatnosti nálezu ústavného

súdu, ktorý vyslovil prieťahy v napadnutom konaní (7. júla 2020), do podania novej

ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala prieťahy v rovnakom konaní (26. októbra

2020), uplynuli iba 4 mesiace. Podanie novej ústavnej sťažnosti v takom krátkom období

bolo spôsobené zrejme tým, že okresný súd po výzve sťažovateľky na nariadenie

pojednávania jej iba oznámil, že v napadnutom konaní stále trvajú dôvody jeho prerušenia.

A to aj napriek tomu, že ústavný súd v predošlom náleze (č. k. -41 z 23. júna

2020) konštatoval, že samotným prerušením konania jeho účastník nestráca právo na to, aby

sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa . Všeobecný

súd sa musí pri uplatňovaní procesného postupu o prerušení konania riadiť i požiadavkou,

ktorá je upravená v tomto článku a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie napadnutej veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie

spravodlivosti v primeranej lehote, aj keď prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, ešte

nepominula (napr. , , ). V nadväznosti

na argumenty sťažovateľky uvedené v jej ústavnej sťažnosti vyznieva odôvodnenie

okresného súdu, že v napadnutom konaní stále trvajú dôvody jeho prerušenia, naozaj

nepresvedčivo. Okresný súd totiž vôbec nezvážil možnosť pokračovania v napadnutom

konaní, a to napriek prieťahovému priebehu dedičského konania po pôvodnej žalobkyni

a opakovanému vyrozumeniu príslušnej notárky, že sťažovateľka je jedinou dedičkou

zo zákona a dedičstvo prijala (bod 30 nálezu č. k. -41 z 23. júna 2020). No

s poukazom na časové obdobie, ktoré uplynulo od právoplatnosti predošlého nálezu

ústavného súdu v napadnutom konaní, ani predmetné nepresvedčivé oznámenie okresného

súdu v tomto momente nepredstavuje taký postup, ktorý by predstavoval opätovné

porušenie sťažovateľkinho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

18. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje aj na rozhodovaciu prax

Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka súdneho

konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je

v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli

a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66). Samozrejme,

vzhľadom na kontext napadnutého konania od sťažovateľky nemožno očakávať, aby sa

uspokojila s ďalšími dvoma alebo troma rokmi čakania, počas ktorých by malo byť

predmetné konanie prerušené. No minimálne svoje námietky proti oznámeniu

o pokračujúcom prerušení konania mala prioritne adresovať samotnému okresnému súdu,

aby mal priestor na nich zareagovať. Ak by ich ignoroval alebo ak by mala pocit, že by bola

jeho odpoveď arbitrárna a nedôvodná, resp. po uplynutí primeranej doby, v ktorej by mal

okresný súd dostatočný časový priestor procesne zareagovať na jej návrh na pokračovanie

v konaní, sa môže znova obrátiť na ústavný súd.

19. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti a postupu okresného súdu v napadnutom

konaní po právoplatnosti nálezu č. k. -41 z 23. júna 2020 ústavný súd síce

dospel k záveru, že postup okresného súdu sa v napadnutom konaní nejaví ako efektívny,

ale vzhľadom na príliš krátky časový úsek od právoplatnosti predošlého nálezu

v predmetnej veci a taktiež s poukazom na predčasnosť podania ústavnej sťažnosti zo strany

sťažovateľky ústavný súd uzavrel, že v tomto prípade nemohlo ísť zo strany okresného súdu

o nečinnosť v ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej by po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľkou označených práv.

Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

20. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku ústavný súd nerozhodoval

o ostatných návrhoch sťažovateľky, pretože rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( a 3 ).

21. Pre úplnosť ústavný súd znova zdôrazňuje, že toto rozhodnutie nebráni

sťažovateľke obrátiť sa opätovne s ústavnou sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti

postup okresného súdu v napadnutom konaní stále vykazoval znaky neefektívnej činnosti,

resp. ak by v budúcnosti okresný súd v napadnutom konaní pokračoval v neodôvodnenej

nečinnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2021

Libor DUĽA

predseda senátu